Vyjadrenie sa Ing. Mariána FILLA k „Žalobe o ochranu osobnosti“ MUDr. Štefana ZELNÍKA PhD. z utorka 5.XII.2017

05.10.2020 19:02

Ing. Marián FILLO, Jaseňová 3221/26, 01007 ŽILINA, 0904 827 031, sloboda.v.ockovani@gmail.com


 

Adresát:
 

Okresný súd Žilina

Hviezdoslavova 28

01059 ŽILINA

 

Sp.zn.: 42C/102/2017

v Žiline v piatok 8.VI.2018

 

 

    Vec: Vyjadrenie sa k „Žalobe o ochranu osobnosti“ MUDr. Štefana ZELNÍKA PhD. z utorka 5.XII.2017

 

    Ja, dolu podpísaný Ing. Marián FILLO, narodený 6.IV.1977, trvale bytom Jaseňová 3221/26, 01007 ŽILINA, sa týmto

vyjadrujem

 

    k „Žalobe o ochranu osobnosti“ MUDr. Štefana ZELNÍKA PhD. z utorka 5.XII.2017 (ďalej len Žaloba), ktorá mi bola doručená v piatok 25.V.2018:

 

    1. MUDr. Štefan ZELNÍK PhD. (ďalej len žalobca) je verejne činnou osobou, keďže je — ako sám uvádza v Žalobe„politicky aktívny občan (poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, po­slanec VÚC, poslanec mestského zastupiteľstva“ a okrem toho aj dlhoročný člen (od roku 1990) a od roku 2014 aj podpredseda Sloven­skej národnej strany, ako aj bývalý štátny tajomník Minister­stva zdravotníctva Slovenskej republiky (1994–1998), čo už v Žalobe neuvádza, ale uvádza to na svo­jej internetovej stránke.[1] Ako verejne činná osoba musí ža­lob­ca zniesť väčšiu mieru kritiky než radový občan, ktorý ne­pôsobí verejne (súkromná osoba), viď napr. rozsu­dok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Co/247/2012, podľa ktorého:

„osoby verejne činné alebo verejne známe musia zniesť väčšiu mieru kritiky než sú­krom­né osoby a čím viac obsah prejavu súvisí s verejnou činnosťou dotknutej osoby, tým viac bude tento prejav chránený slobodou prejavu.“

    a tiež Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 302/2010, podľa ktorého:

„osoba patriaca do kategórie osôb verejných, ktorá sa výrazne angažuje v záležitos­tiach verejných, môže byť objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania, kto­rej hranice akceptovateľnosti sú oveľa širšie, ako u „bežných občanov“ (súkromných osôb)“

    Pritom môj hodnotiaci úsudok, že žalobca je fašista, sa týka výlučne jeho verejnej činnosti resp. výkonu jeho povolania.

 

    2. Žalobca vyslovene vytrháva z kontextu jednu jedinú vetu (ďalej len napadnutý výrok) z môj­ho článku „Fašisticko-nacistická väčšina v NR SR odmietla čo i len debatovať o zdobrovoľnení do­teraz povinného očkovania“[2] (ďalej len napadnutý článok):

„Takže (v zmysle vyššie uvedených definícií) MUDr. Štefan Zelník PhD., poslanec NR SR za SNS, je celkom jednoznačne fašistom, aj spolu so svojím kamarátom a dlhoročným spoločníkom v podnikaní doc. MUDr. Vladimírom Oleárom CSc.“

    Už zo samotného znenia napadnutého výroku je zrejmé, že je vytrhnutý z kontextu, keďže obsa­hu­je odvo­láv­ku na „vyššie uvedené definície“, tzn. napadnutý výrok nie je samostatným tvrdením, ale predchádza mu spolu 14.981 písmen a interpunkčných znamienok (nepočítajúc do toho medzery a hlavný nadpis). Žalobca vo svojej Žalobe (a tiež Okres­ný súd Žilina (ďalej len OS ŽA) vo svojom Uznesení sp.zn. 14C/21/2017-19 zo 14.VI.2017 a Krajský súd Žilina (ďalej len KS ŽA) vo svojom Uz­ne­se­ní sp.zn. 6Co/202/2017 zo 23.X.2017) pritom úplne ignoroval(i) túto sku­toč­nosť, tzn. že na­pad­nutý výrok sám o se­be nedáva zmysel a je nutné ho posudzovať výlučne v kon­texte celého na­pad­nutého článku.

    Dôkazy: (nech si pripojí súd)

  1. Žaloba
  2. Uznesenie OS ŽA sp.zn. 14C/21/2017-19 zo 14.VI.2017
  3. Uznesenie KS ŽA sp.zn. 6Co/202/2017 z 23.X.2017

 

    3. Podľa všetkého nie je vôbec pravdou (prinajmenšom ja nemám nijakú vedomosť o tom), že by bol napad­nu­tý výrok zverejnený na sociálnych sieťach VK.com, Google+, Twitter či Face­Book. Nemôžem to však úplne vylúčiť, pretože na sociálne siete môže dať hocikto hocičo a je to úpl­ne mimo moju kon­trolu, takže s tým ja ani nemôžem nič urobiť. A na tých niekoľko málo strán­kach a skupinách na so­ciálnych sie­ťach, kde som administrátorom, vďaka čomu sú (aj) pod mojou kontrolou, napadnutý výrok uvede­ný nie je, prinajmenšom sa mi ho tam nepodarilo nájsť. Jedno je však úplne isté: ja som napadnutý výrok na nijakej sociálnej sieti neuverejňoval. Pokiaľ žalobca tvrdí opak, musí niesť dôkazné bremeno tohto svojho tvrdenia.

    A hoci som žalobcu v mojom „Odvolaní sa voči Uzneseniu OS ŽA č. 14C/21/2017-19 zo stredy 14.VI.2017“ z utorka 4.VII.2017 (ďalej len Odvolanie)[3] v bode 5 výslovne žiadal, aby uviedol, kde presne (na ktorých všetkých miestach na sociálnych sieťach) som podľa neho zverejnil napadnutý výrok, doposiaľ tak neurobil. Domnievam sa preto, že tvrdenie žalobcu:

„Okrem označenej internetovej stránky je text zverejnený aj na viacerých sociálnych sieťach (https://vk.com, https:/plus.google.com, httos://twitter.com, https://www.facebook.com)“

    je nepravdivé, prinajmenšom ho žalobca nebol schopný absolútne ničím podložiť. Ak by mal žalobca pravdu, stačilo predsa uviesť celé adresy všetkých (alebo aspoň niektorých) miest na meno­vaných sociálnych sieťach, kde je zverejnený napadnutý výrok, ale žalobca tak neurobil ani na moju výslovnú výzvu. Z toho usudzujem, že žalobca v tejto veci vyslo­vene klame.

    Úplne absurdný je pritom výrok KS ŽA v bode 14 Uznesenia KS ŽA sp.zn. 6Co/202/2017:

„Ako autor článku je uvedený Ing. Marián Fillo (odporca), ako kontaktná osoba v zá­ve­re článku je uvedený odporca a obsahom stránky sú aj odkazy na „Naše diskusné fó­rum“, „Naša strán­ka na VK.com“, „Naša skupina na VK.com“, „Naša stránka na Goo­gle+“, „Naša stránka na Twitte­ri“, „Naša stránka na FaceBooku“, na ktorých sa pre­zen­tu­je menovaná internetová stránka na označených so­ciál­nych sieťach. V čase roz­ho­do­va­nia odvolacieho súdu, priamo zo stránky súd zistil …, že odporca je minimálne re­gis­tro­vaný užívateľ internetovej stránky www.slobodaVockovani.sk, na ktorej vy­ko­ná­va edič­nú činnosť. … Ďalej ako editor článku na stránke vytvoril možnosť šíriť označe­né pro­fi­ly stránky na diskusných fórach, na ktorých sa prezentuje obsah tejto stránky. Na vy­tvo­rených profiloch môže zverejňovať ďalšie informácie. Preto neobstojí námietka od­por­cu, že mu nie je známe, kde na označených sociálnych sieťach má spornú časť tex­tu hľa­dať, resp. že na označených sociálnych sieťach neuverejnil článok. Súd mal teda za osvedčené, že takýmto spôsobom sa sporná časť textu mohla dostať aj na označené dis­kusné fóra, a teda aj tento spôsob predstavuje pre navrhovateľa bezprostredne hro­ziacu obavu, že navrhovateľovi bude bezdôvodne zasiahnuté do jeho osobnostných práv.“

    V prvom rade: citované odkazy nie sú tlačidlami na zdieľanie obsahu stránky, iba odkazmi na tie miesta na sociálnych sieťach, ktoré som osobne vytvoril a ktoré sú spojené s internetovou strán­kou Sloboda v očkovaní (www.slobodaVockovani.sk). Na týchto miestach som kontroloval, či tam je uve­rej­nený napadnutý výrok, a zistil som, že nie je. Napadnutý článok tam je odkazovaný len na­sle­du­júcim textom, ktorý vôbec neobsahuje napadnutý výrok:

Fašisticko-nacistická väčšina v NR SR odmietla čo i len debatovať o zdobrovoľnení doteraz povinného očkovania

„Ako sa dalo očakávať, návrh piatich poslancov za ĽSNS bol na podnet Dr. Zelníka zme­tený zo stola. Zaujímavé však je, akým jednofarebným spôsobom k tomu došlo. Za Zelníkov návrh (teda proti nielen zdobrovoľneniu povinného očkovania, ale proti vôbec akejkoľvek diskusii o ňom) boli nielen všetci koaliční poslanci, t.j. poslanci za Smer-so­ciál­nu demokraciu (Smer-SD), SNS a Most-Híd, ale aj poslanci z už rozpadnutej #Sie­te, ako aj poslanci za údajnú opozíciu (ktorá však celkom očividne opozíciou vôbec nie je, keď ide o prachy pre nadnárodné farmaceutické molochy), menovite SaS a Obyčajní ľu­dia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Aby som bol presný: všetci zo Smeru-SD, SNS, Mos­tu, SaS, #Siete a OĽaNO, okrem pár alibistov, ktorí sa buď zdržali hlasovania (kon­krétne napr. Igor Matovič) alebo nehlasovali, prípadne sa v ten deň pre istotu vôbec ne­do­stavili do práce.

Naopak, jednohlasne ako jeden muž boli za diskusiu o zrušení očkovacej povinnosti všetci poslanci za ĽSNS a Sme rodina Borisa Kollára.

Úplne najviac zo všetkého ma zaráža hlasovanie poslancov za SaS, ktorá ešte v roku 2012 chcela povinné očkovanie zdobrovoľniť (čo by bolo také správne liberálne) a teraz hlasovali všetci proti diskusii o zdobrovoľnení očkovania — až na tých chytrákov-alibis­tov, čo si snáď mysleli, že vybabrú so svojím svedomím, keď hlasovať nebudú (hoci boli prítomní).

Myslím, že nijak nepreženiem, keď označím hlasovanie za Zelníkov návrh (proti nie­len zdobrovoľneniu očkovania, ale proti vôbec akejkoľvek diskusii o ňom) v zmysle vyš­šie uvedeného za fašisticko-nacistické. A hoci nevidím do hlavy ani do srdca nikomu iné­mu než sebe samému, z pohľadu z vonku sa každý takýto poslanec NR SR konkrétne pri tomto hlasovaní zachoval jednoznačne ako fašista/nacista. To nemusí nutne zname­nať, že by sa pri inom hlasovaní zachoval rovnako fašisticko-nacisticky, aj keď je to znač­ne pravdepodobné, ba dokonca to ani nemusí znamenať, že fašistické či nacistické hodnoty osobne vedome vyznáva. Kopec skutočných fašistov/nacistov si tejto svojej vlast­nosti ani nie je vedomá. Či už sú však fašistami/nacistami vedome alebo nevedome, výsledok pre občanov je v konečnom dôsledku úplne rovnaký.

Niekto by, pravda, mohol namietnuť, že mnohí títo poslanci nevedeli o tom, že očko­va­nie (aj to povinné) môže byť viac na škodu než na úžitok. Nuž dobre, dajme tomu, že naozaj nevedeli. Potom ale rozhodne nemali kývnuť na Zelníkov návrh, ktorým zamietli diskusiu, a tým aj možnosť, aby sa o škodlivosti očkovania dozvedeli. Takže túto výho­vor­ku neberiem. A mám na to aj druhý dobrý dôvod. Toto nie je len odborná medicínska otázka. Je to aj otázka ľudských práv, otázka práva rozhodovať o svojom vlastnom tele. Ak títo poslanci upierajú občanom, ktorých údajne zastupujú a ktorí si ich zvolili, nakla­dať so svojím vlastným telom podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, potom tým de facto vyhlasujú, že občania nie sú sami sebe pánmi, ale že sú majetkom štátu, a teda sú otrokmi. A rovnako tak aj ich deti. A ak táto jednoduchá skutočnosť tomu-ktorému po­slancovi NR SR naozaj nedochádza, nemá v NR SR absolútne čo hľadať.“

Viac tu: http://www.slobodavockovani.sk/news/skutocni-fasisti-v-nr-sr-odmietli-co-i-len-debatovat-o-zdobrovolneni-doteraz-povinneho-ockovania/

    V druhom rade: každý článok na www.slobodaVockovani.sk obsahuje na spodku aj tlačidlá na zdieľanie na sociálnych sieťach, lenže tieto som tam nepridával ja. Sú tam automaticky pri každom článku ako súčasť tzv. šablóny v rámci tzv. Content Management System-u (CMS, systém na správu obsahu, čiže redakčný sys­tém) a ja ako redaktor ich nedokážem vypnúť. CMS u môjho poskytovate­ľa webhostingu (Web­no­de AG, Gartenstrasse 3, 6304 Zug, Švajčiarsko) to totiž neumožňuje.

    V treťom rade: pomocou týchto tlačidiel na zdieľanie na sociálnych sieťach sa vytvorí len upú­tav­ka na článok, ktorá obsahuje len nadpis, prípadne aj pár riadkov z úvodu článku (napadnutý vý­rok bol však až druhej polovici pomerne rozsiahleho napadnutého článku), a odkaz na článok. Ne­ko­píruje sa obsah ce­lé­ho článku. Týmto spôsobom teda ne­mohlo dôjsť k šíreniu napadnutého vý­roku, jedine že by ten-ktorý čitateľ vyslovene a úmyselne sko­píroval na­padnutý výrok, čo však mož­no urobiť aj bez toho, že by na stránke boli akékoľvek odkazy na sociálne siete a tlačidlá na zdie­ľa­nie článkov na nich.

    A čo je najdôležitejšie: to, že som hypoteticky mohol napadnutý výrok dať aj na nejakú sociál­nu sieť, predsa neznamená, že som tak aj urobil. To, že som „mohol spáchať vraždu“ (čo môže každý fy­zicky spôsobilý človek), predsa neznamená, že som „spáchal vraždu“. Hypoteticky mohol na­pad­nutý výrok šíriť na sociálnych sieťach aj ktokoľvek iný, a to dokon­ca aj v prípade, že by na strán­ke www.slobodaVockovani.sk nijaké tlačidlá na zdieľanie článkov na sociál­nych sieťach nebo­li, takže prítomnosť odkazov na sociálne siete a tlačidiel na zdieľanie článku vô­bec ne­do­ka­zu­je, že na­pad­nutý výrok je „zverejnený aj na viacerých sociálnych sieťach“, ako to (nepravdivo) tvr­dí žalobca. Jediným prípustným dôkazom by bolo, keby žalobca uviedol, kde pres­ne je na ktorej so­ciálnej sieti napadnutý výrok uverejnený, naozaj by tam bol, a keby sa ešte navyše ukázalo, že som ho tam uverejnil ja. Nič také však žalobca neurobil (a urobiť, pochopiteľne, ani nemohol, pre­tože ja som napadnutý vý­rok na sociálnych sieťach nešíril), takže mám za to, že si to celé jednodu­cho iba vy­mýšľa.

    Dôkaz: nech súd nariadi žalobcovi uviesť presné odkazy (adresy) konkrétnych miest na sociál­nych sieťach, kde som (údajne) zve­rejnil napadnutý výrok — odkazy (adresy) konkrétne na napad­nutý výrok na sociálnej sieti a nie iba všeobecne na skupinu či stránku a ďalej „hľadaj si sám“ — a poučí žalobcu o povinnosti niesť dôkazné bremeno (označiť dôkazy), že som tak skutočne učinil práve ja a nie iná fyzická či právnická osoba.

    4. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že som ho za fašistu označil bezdôvodne. Naopak, už v Odvolaní som uviedol, že na označenie žalobcu za fašistu som mal veľmi dobré dôvody, ktoré aj v napad­nu­tom článku uvádzam. Keďže však ako žalobca, tak aj KS ŽA, túto skutočnosť ignorovali, hoci som v Odvolaní uviedol celú príslušnú časť napadnutého článku, ktorá je odôvodnením napadnutého v-ýroku, vysvetlím to teraz ešte podrobnejšie a dôkladnejšie. V prvom rade treba definovať, čo sa vlast­ne môže myslieť pod pojmom „fašista“:

    a) nadávka ako hocijaká iná, ktorá prakticky obsahovo nijak nesúvisí s historic­kým fašizmom v Taliansku či iných krajinách, významovo teda prakticky totožná s inými nadávka­mi (hlupák, de­bil, hovädo, ko..t ai.). V ostatnom čase sa slovo „fašista“ používa čoraz častejšie prá­ve v tomto zmysle.

    b) človek, ktorý sa formálne hlási k fašizmu, napr. hajluje, verejne vyjadruje sympatie k fašiz­mu, verejne obhajuje fašizmus resp. fašistickú ideológiu, hrdo nosí fašistické symboly apod. Možno ho označiť aj za „formálneho fašistu“.

    c) človek, ktorý síce na verejnosti nevykazuje známky náklonnosti k fašizmu, ako to robí fašista typu b), ale vo svojej mysli vyznáva fašistickú ideológiu alebo jej zásadné súčasti, pre­cho­vá­va nos­talgiu za už zvrhnutými/porazenými fašistickými režimami apod. Možno ho označiť za „myš­lien­ko­vého fašistu“ či „mentálneho fašistu“.

    d) človek, ktorého činy v dôsledku vedú k zavádzaniu, udržiavaniu, podpore či ší­re­niu zá­ko­nov, smerníc, pravidiel, praktík, postojov, myšlienok a ideológií, ktoré sú svojou povahou fa­šistické, resp. vykazujú (prinajmenšom niektoré) typické rysy fašistických diktatúr, hoci medzi nimi a histo­rickým fašizmom nemusí byť nijaká priama formálna väzba. Ide napr. o stavov­ský štát, zá­sadu, že (údajné) „vyššie dobro“ spoločnosti je nadradené záuj­mom (dobru) jednotlivca (a teda možno jednotlivcov smelo (aj proti ich vôli) „obetovať pre vyššie dobro spoločnosti“), pre­pojenie štátu a korporácií, či tvrdú cenzúru ako opak slobody slova. Takýto človek si dokonca ne­mu­sí byť vô­bec vedomý toho, že jeho konanie je svojou podstatou fašistické resp. že navádza iných k niečo­mu v prin­cípe fašistickému. Takéhoto človeka možno ozna­čiť za „skutkového fašistu“.

    Z napadnutého článku je zrejmé, že som žalobcu neoznačil za fašistu v afekte, nepríčetnosti, ná­vale zlosti apod., tzn. pod „fašistom“ nemyslím význam a), čiže nadávku. Zároveň nemám nijaké úda­je o tom, že by sa žalobca formálne hlásil k fašizmu, či už verejne alebo súkromne. Ostatne, in­for­má­cie o jeho sú­kromí prakticky žiadne nemám, lebo ho osobne nepoznám a videl som ho len raz z diaľky na nejakom jeho verejnom vystúpení a osobne sme sa nezoznamovali. Fak­tom je, že nič také som o žalobcovi nikdy netvrdil. Preto je vylúčený aj význam b). Zároveň ne­vi­dím žalobcovi do hlavy, ani do srdca a ani som sa tak nikdy netváril, takže som ani nikde ne­uvie­dol, že si žalobca mys­lí alebo že cíti to-či-ono. Preto je vylúčený aj význam c). Zostáva teda vý­znam d), čiže človek, ktorého konanie samo o sebe je vo svojej podstate fašistické alebo ktorý na­vá­dza iných ku konaniu v princípe fašistickému, ktorý si však možno ani nie je vedomý tejto skutoč­nosti. A to je presne ten význam slova „fašista“, ktorý som použil v napadnutom článku, ako je zrej­mé z kapito­ly „Čo je to fašizmus?“ napadnutého článku:

Čo je to fašizmus?

Zakladateľom fašizmu je taliansky (pôvodne) marxista[4] Benito Mussolini (29.VII.1883 – 28.IV.1945), ktorý prišiel s (v tom čase neotrelou) myšlienkou spojenia (dovtedy) zne­pria­telených strán (zamestnávateľov, zamestnancov/odborov, odberateľov/spotrebiteľov a štátu) do „zväzkov“ (po taliansky „fasci“, od toho potom „fascismo“ = fašizmus), zva­ných tiež korporácie. Zväzok drevených prútov so sekerou v strede sa potom stal aj symbolom fašizmu, je to však symbol, pochádzajúci ešte zo starého Ríma.

Teoreticky malo združenie do korporácií[5] viesť aj k zohľadneniu záujmov tých, čo v di­vo­kom kapitalizme ťahajú za kratší koniec povrazu. Prakticky však bol tento mechaniz­mus využívaný skôr na umlčanie nespokojných a potlačenie kritických hlasov. Je to zjav­né aj z obľúbeného hesla Mussoliniho talianskych fašistov:

„Všetko pre štát, nič mimo štát, nič proti štátu.“

Už tušíte súvislosť s povinným očkovaním? Nie? Tak čítajte ďalej.

Benitovi Mussolinimu sa pripisuje výrok, ktorý sa však nepodarilo doložiť,[6] že ho naozaj povedal on, hoci pravdivý očividne je:

„Fašizmus by sa správnejšie mal nazývať korporatizmus, pretože ide o spojenie korpo­rácií so štátnou mocou.“

A hoci z teoretického východiska by toto spojenie malo zohľadňovať aj záujmy tých slab­ších (zamestnancov a spotrebiteľov), ktorí majú len obmedzené rozhodovacie prá­vo­moci oproti štátu a vlastníkom výrobných prostriedkov, keď to zoberieme, ako to na­ko­niec v skutočnosti vypálilo — že korporácie slúžili nie na naplnenie potrieb a záuj­mov, ale na umlčanie tých slabších — tak to de facto platí dodnes, hoci dnes pod korpo­ráciou nerozumieme spojenie vlastníkov výrobných prostriedkov, pracovníkov a spotre­biteľov, ale len tých prvých. Ostatne: po ovocí spoznáš strom a aké bolo ovocie talian­skeho fa­šiz­mu? Prospel nejak radovým občanom? Nie, vohnal ich do vojny, ktorá nako­niec pre­rást­la do svetovej. Už druhej v poradí. A tá spôsobila radovým občanom len bie­du, utr­penie, poníženie a smrť. Pomohla vojna výrobcom? Nuž, prinajmenšom výrob­com zbra­ní, dopravných prostriedkov, ošatenia a obuvi pre armádu jednoznačne áno. Pomohla voj­na štátu? Pokiaľ by ju vyhral, tak by určite pomohla získať nové územia, nových pod­da­ných, nové zdroje, novú moc. Našťastie sa tak nestalo. Takže korporácie ako základ fa­šizmu síce na papieri mali pomôcť radovým občanom, ale realita bola presne opačná.

A ako to je dnes? Pracovníci sú nútení makať o dušu spasenú a držať hubu a krok, ak tre­ba, tak robiť aj veci, ktoré sú úplne proti ich svedomiu (ak im ešte nejaké zostalo), inak majú padáka a môžu pokojne aj zomrieť od hladu — pôvodnému zamestnávateľovi je to fuk a štátu v konečnom dôsledku tiež. Ostatne, čím menej žiadateľov o sociálne dáv­ky, tým lepšie pre štát, no nie? A rovnako obídu aj koneční spotrebitelia, ktorí — súc husto zmasírovaní všadeprítomnou reklamou — kupujú nekvalitné výrobky, ktoré im ne­raz vyslovene škodia a ktoré častokrát ani vôbec nepotrebujú, ktoré ich robia chorý­mi, čím sa koleso bezcharakterného biznisu roztáča ešte viac, lebo chorému treba lieky, ale tie farmaceutické, syntetické, patentované, vysoko ziskové a jediné preplácané pois­ťov­ňou majú takmer vždy toľko nežiaducich účinkov, že vyvolajú chorobu niekde inde v te­le, a tým aj potrebu ďalších liekov atď. atď. Až to pacienta úspešne dovedie do hro­bu a — víťazstvo pre štát — prestane byť záťažou pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu.

To, že štát dnes pečie s korporáciami, vidíme jasne okrem iného napr. aj na tom, že zdra­votná poisťovňa nikomu nepreplatí BIO ovocie či zeleninu, ani bylinkové čaje, ani terapiu u chiropraktika apod. (čiže nič, čo by mohlo jedine pomôcť a ak už nepomôže, tak aspoň zaručene neublíži), ale len tie farmaceutické, syntetické, patentované a vy­so­ko ziskové lieky, ktoré majú šialene veľa nežiaducich účinkov a šialene často sú pred­pi­so­vané úplne zbytočne až kontraproduktívne. A do tejto zdravotnej poisťovne musíte po­vinne platiť výpalné (a áno, nechtiac a proti svojmu svedomiu tým podporujete aj povinné očkovanie, hoci ste z celej duše proti nemu), inak máte na krku exekúto­ra. A táto zdravotná poisťovňa má navyše ešte tú drzosť, že vykazuje zisky, ktoré vznik­li je­di­ne tým, že nepreplácala potrebnú zdravotnú starostlivosť všetkým, čo ju potrebu­jú, a nie v dostatočnej miere, a preto napr. na Slovensku každoročne zbytočne predčasne zomiera odhadom 3.000 až 5.000 ľudí. Vinou nášho fašistického zdravotníctva. Potvrde­né z naj­vyšších miest.[7]

Takže takto vyzerá reálny korporatizmus, kde korporácie idú ruka v ruke so štá­tom, kde štát vytvára zákony tak, aby sa dobre darilo tým najväčším podnikom (korporá­ciám), dnes už takmer výlučne v zahraničných rukách, a vo všetkých sme­roch ich reálne zvýhodňuje pred radovými občanmi — zamestnancami, živnostník­mi, roľník­mi, malými slovenskými podnikateľmi, spotrebiteľmi… Toto je reálny fašizmus — hoci bez fašistickej symboliky.“

    Pojem „fašizmus“ teda pre potreby zvyšku napadnutého článku definujem ako tota­lit­né (nede­mo­kratické) zriadenie, nerešpektujúce slobodu slova, slobodu svedomia, ani auto­nó­miu osoby (slo­bo­da rozhodovania o vlastnom tele), kde sú jednot­livci de facto zotročení pod fa­lošnou zá­mienkou údajného blaha (vyššieho dobra) celej spoločnosti a kde sú korporácie úzko spo­je­né so štátom, čo je na prospech súkromnému veľkokapitálu (korporáciám) a na neprospech rado­vým obča­nom.

    Žalobca pritom zrejme svojou Žalobou a predchádzajúcim nariadením neodkladného opatrenia sleduje cieľ (bez oprávneného dôvodu) obmedziť moju slobodu slova, keďže ani v jednom bode ne­na­padol pravdivosť ani mnou uvá­dza­ných skutočností, ani môjho logického postupu, ktorým som do­spel k hodnotiacemu úsudku, že je (skutkovým) fašistom. Žalobca mi teda zrejme chce zakázať hovoriť pravdu o jeho ve­rej­nom pôsobení. To, samo o sebe (potláčanie slobody slova), je jednou z ty­pických známok fašizmu, tzn. žalobca tým de facto potvrdzuje, že je fašistom.

    Žalobcov spoločník v podnikaní v piatich spoločnostiach[8] prof. MUDr. Vladimír OLEÁR CSc. (ďalej len spoločník) pritom bol v období od 11.IX.1997 do 5.IX.2013 vedúcim slovenskej pobočky nad­ná­rodnej korpo­rá­cie Sanofi Pasteur (pred­tým Aventis Pasteur a ešte predtým Pasteur Mérieux Con­naught),[9] ktorá je jedným z najväč­ších výrobcov vakcín na svete. Navyše v úvode knihy „Le­kár­ska vakcinológia nielen pre medikov“, ktorej je spoločník spoluautorom, sa dočítame, že:

„Vydanie tejto publikácie podporili: GlaxoSmithKline, Sanofi Pasteur, Wyeth, Dynex, Bio­medi­ca.“

    V úvode knihy „Kapitoly z vakcinológie I“, ktorej je spoločník tiež spoluautorom, sa dočítame:

„Autori a vydavateľ ďakujú sponzorom za podporu vydania tejto publikácie. Sanofi Pasteur, GSK (GlaxoSmithKline), MSD (Merck Sharp & Dohme), Pfizer“

    Sanofi Pasteur, GlaxoSmithKline, Merck Sharp & Dohme i Pfizer sú všetko obrovské korporácie s obratom výrazne väčším, než je štátny rozpočet Slovenskej republiky, ktoré sú najväčšími výrob­cami vakcín na svete, a podobne aj Wyeth, ktorý bol v roku 2009 pohltený Pfizerom.[10] Žalobcov spoločník teda preukázateľne je úz­ko spojený s prinajmenšom jednou kor­porá­ciou. Pritom žalobca sám na pôde Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len NR SR) z pozície predsedu Výboru NR SR pre zdravotníctvo[11] presadzuje plošné (či dokonca povinné) očkovanie proti ľudskému papiló­mo­vému vírusu (angl. Human Papilloma Virus = HPV)[12] vakcínami práve od vyššie spomenutej firmy MSD (konkrétne vakcínou Silgard/Gardasil a novšou vakcínou Gardasil 9). Žalobca zároveň je podpredse­dom politickej strany Slovenská národná strana (ďalej len SNS), ktorá je v súčas­nosti súčasťou vládnej koalície (a teda vlá­dy Slo­ven­skej re­publi­ky)[13] a bola ňou aj od 4.VII.2006 do 8.VII.2010,[14] kedy došlo k mimoriad­ne lukratívnej vlád­nej zá­kazke pre spoločníkom zastupovanú kor­po­ráciu — nákup milióna vakcín proti pandemic­kej (pra­sacej) chríp­ke v celko­vej hodnote 7,6 mi­lióna €, ktoré však skoro nikto nikto nechcel,[15] takže drvivá väčšina (vyše 90%) z nich nakoniec skončila v odpade.[16] V tom istom obdo­bí dostala poliklini­ka Žilpo, v ktorej je žalobca spoloč­níkom spolu so spoločníkom, 1,6 mi­lióna € z euro­fon­dov.[17] Vtedy bol žalobcovým asistentom, čoby poslan­ca NR SR, práve spoločník, zastupujúci záujmy korporácie Sanofi Pasteur — dodávateľa nakúpenej vakcíny proti prasacej chrípke.

    Tým považu­jem za preukázané, že žalobca má (alebo v minulosti mal) úzke spojenie ako s veľkou korporáciou, tak aj s vládnou mocou, tzn. pred­stavuje spojenie vládnej moci a korporácií, čo je typická cha­rakteristika fašizmu, ako som ho definoval vyššie (a tiež v napadnutom článku).

    Navyše SNS, ktorej je žalobca podpredsedom, bola v minulosti súčasťou vládnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany počas vojnového Sloven­ské­ho štátu (1939–1945),[18] ktorý vo veľkom ko­la­boroval s fašistickými a nacistic­kými režimami v rôz­nych európskych krajinách a ktorý sám vy­ka­zoval niektoré prvky nacizmu a fa­šiz­mu, ako to do­sved­čuje odborník na toto obdobie sloven­ských dejín, riaditeľ Múzea Sloven­ské­ho národ­né­ho po­vstania v Banskej Bystrici, Stanislav Mičev:[19]

„Ako teda nazývať štát, ktorý tu bol od 14. marca 1939 do konca druhej svetovej vojny? Vo svojich prácach používam názov Slovenská republika 1939 – 1945. Tento štát mal zá­kladné prvky, ktoré ho definovali. Jeho ústava zakotvovala niekoľko prvkov typických pre fašistické štáty, vrátane korporatívneho systému vládnutia. … Keďže bola vojna, politický systém sa nerozvinul do všetkých dôsledkov, no štát bol bezpochyby fašistický, pričom sa doň implementovali aj nacistické prvky. Napríklad protižidovské zákony. Všet­ky prvky fašistického režimu sa u nás nerozvinuli preto, že na to nebol čas. Bola voj­na a štát trval len šesť rokov. No predsa sa v roku 1942 stihol prijať zákon o HSĽS s vod­covským princípom, ktorý jasne kopíroval fašistické totalitné systémy. Po Žilinskej dohode v októbri 1938 boli v podstate zakázané všetky politické strany okrem HSĽS, hlavne ľavicové a židovské. Začala sa radikalizovať politika voči politickým odporcom aj voči rasovo prenasledovaným, teda Židom a Rómom.“

    Pritom však SNS (prinajmenšom viacerí jej predstavitelia) k tomu istému vojnovému Slovenské­mu štátu prechovávajú neskrývané sympatie.[20] Aby to nebolo málo, SNS sa pred voľbami v rokoch 2010 i 2012 prezentovala vyslovene rasistickými (konkrétne proti-rómskymi) billboardmi:

    Žalobca sa teda sám (bez toho, že by som mal na tom ja akýkoľvek podiel) spojil už dávno (v roku 1990) s politickou stranou, ktorá (alebo prinajmenšom niektorí jej pred­stavitelia) — jemne povedané — koketuje s fašizmom resp. niektorými jeho prvkami.

    Týmto som preukázal a dostatočne odôvodnil, že žalobca je skutkovým fašistom v zmysle mnou uve­denej definície (viď vyššie), čiže neobstojí tvrdenie, že som ho za fašistu označil „bezdôvodne“.

    Zdôrazňujem, že sa cítim byť oprávnený použiť výraz „je fašista“ práve vtedy, pokiaľ sa osoba, o ktorej to poviem, správa a preukázateľne koná v súlade s definičnými znakmi pojmu „fašizmus“, ako je tento všeobecne známy a uznávaný odbornou verejnosťou. Tvrdím teda, že žalobca je fašista, na základe objektívnych znakov a nie na základe nutne subjektívneho stotožnenia sa žalobcu s fa­šistickou ideológiou. To je význam mojich slov a môjho verejného oznámenia v napadnutom člán­ku a tento význam nesmie byť prekrúcaný. Ak je žalobca presvedčený, že fašistom nie je, ale na­priek tomu sa objektívne správa ako fašista, potom je žalobca — podľa môjho najúprim­nej­šieho názoru — v predmetnej oblasti sporu nevzdelaným fašistom, ktorý si to pravdepodobne vôbec neuvedomuje. Táto skutoč­nosť (neuvedomenie si žalobcu) mi však po práve nesmie byť na ťarchu.

 

    5. Žalobca nijak nenapadol pravdivosť mnou uvádzaných skutočností a správnosť logického po­stu­pu, na základe ktorých som dospel k hodnotiacemu úsudku, že žalobca je fašista, na čo som upo­zor­ňoval už v Odvolaní, pritom ale podľa napr. Rozsudku KS ŽA sp.zn. 5Co/282/2015:

„Podľa R 103/1967 treba rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom. Rozdiel je v prav­divosti, hodnovernosti, objektívnosti cieľa, ktorý sa sleduje. Zákonná ochrana je daná len vtedy, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúce sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a ak je primeraná obsahom, aj formou.“

    Moja kritika žalobcu nie je neoprávneným zásahom, keďže mnou uvedené tvrdenia sú za­lo­žené na overiteľných faktoch a hodnoverných zdrojoch, ktorých pravdivosť žalobca nijak nena­padol. Môj myšlienkový postup, ktorým som dospel k hodnotiacemu úsudku, že žalobca je (skutko­vý) fašista, je logický a žalobca nepoukázal na nijakú chybu v ňom. Naopak, výslovne to odmietol urobiť vo svojom „Vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného zo 04.07.2017“ z 8.VIII.2017, podľa ktorého k tomu

„… žalobca nemá dôvod zaujímať vo vyjadrení stanovisko…“

    Na to som upozornil už v bode 5 môjho „Vyjadrenia sa k „Vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalo­va­ného zo 04.07.2017“ z utorka 8.VIII.2017“ zo soboty 21.VIII.2017 (ďalej len Vyjadrenie):[21]

„Žalobca uvádza, že ani jeden z 13 dôvodov, ktoré uvádzam v mojom Odvolaní, „neob­stojí“, ale napriek tomu nie je schopný ani jeden z nich vyvrátiť, neuvádza nijaký argu­ment, nijak toto svo­je tvrdenie nepodkladá. To len utvrdzuje moje presvedčenie, že ža­lob­ca v skutočnosti nemá nijaký argument proti môjmu Odvolaniu a že mi týmto ne­pria­mo (a nechtiac) de facto dáva za prav­du. “

    Žiada sa ešte dodať, že (v rozpore s tvrdením žalobcu) nejde o nejaké moje „subjektívne názory a pocity“, ale o ove­ri­teľné fakty a jasnú logiku. Žalobca teda bol mnou ešte pred podaním Žaloby jasne upozornený na to, že nepoukázal na ni­ja­kú chybu v mnou uvádza­ných skutočnostiach, ani na chybu v mojom lo­gic­kom postupe, ktorým som dospel k hodnotiacemu úsudku, že je (skutkovým) fašistom, napriek to­mu ani v Žalobe nič z toho nijak nespochybnil a naďalej (lživo) tvrdí, že som ho za fašistu označil „bez­dô­vod­ne“, hoci dôvody som v napadnutom článku uviedol a neskôr v Odvo­laní zopakoval.

    Mám teda za to, že moja kritika je vecná, tzn. opiera sa „o pravdivé skutočnosti a z nich vy­plý­vajúce závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú“, a tým pádom je aj oprávnená. Nejde teda o (ako žalobca tvrdí) „neprípustný zásah do jeho osobnostných práv, neprípustný zásah do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti“.

    Čo sa týka účelu kritiky („cieľa, ktorý sa sleduje“), účelom napadnutého článku je poukázať na ideologickú podstatu povinného očkovania a hlavne na ideologickú podstatu hlasovania v NR SR vo štvrtok 9.II.2017 o 1107 o návrhu žalobcu nepokračovať v rokova­ní o návrhu piatich poslancov NR SR na zmenu Zá­kona č. 355/2007 Z.z., ktorou by sa zrušili sankcie za od­mietnutie doteraz povin­né­ho očkovania. Slovenská verejnosť má právo vedieť, že veľká väčšina poslancov NR SR hlasovala za niečo, čo je svojou podstatou nacistické a fašistické, pričom navrhovateľom bol práve žalobca.

    Konkrétne vo vzťahu k žalobcovi teda bolo účelom kritiky v napadnutom článku informovať slo­venskú verejnosť o (svojou podstatou) fašistických skutkoch žalobcu, obzvlášť keď tento je verejne činný ako poslanec NR SR, ba dokonca ako predseda výboru NR SR, čo znamená, že sústreďuje vo svojich rukách značnú moc a jeho konanie má značné dopady na život prakticky každého občana.

 

    6. Nie je pravdou žalobcovo tvrdenie, že „zásadným spô­so­bom ho poškodzuje v rodine, spoloč­nos­ti a verejnom a pracovnom živote“ to, že som ho ja označil za fašistu. Veď predsa žalobcovo (svojou povahou) fašistické konanie si mohli všimnúť (a určite aj všimli) mnohí iní ľudia a som si skoro istý, že ja som nebol prvý, keďže ja žalobcovo verejné vystupovanie (aj to len okrajovo) sledujem len od roku 2009, ale on je verejne činný už oveľa dlhší čas (najmenej od roku 1994, keď sa stal štátnym tajomníkom Minister­stva zdravotníctva Slovenskej republiky).

    Ak žalobcu nie­čo naozaj poškodzuje „v rodine, spoločnosti a verejnom a pracovnom živote“, je to samotné jeho (svojou povahou) fašistické konanie, a nie to, že som ja pome­no­val podstatu jeho konania pravým menom. Ja predsa nijak nemôžem za to, že žalobca koná skutky, ktoré sú svojou povahou fašistické. Ba dokonca si to žalobca práve vďaka mne môže uvedomiť, ak si toho doteraz ve­domý nebol, a viac (svojou povahou) fašistické skutky nekonať, a teda viac si nepo­škodzovať svoju vlastnú povesť „v rodine, spoloč­nos­ti a verejnom a pracovnom živote“. Za to by mi mal ža­lobca poďakovať, a nie ma žalovať na súde a ešte k tomu aj žiadať odškodné.

 

    7. Žalobca ďalej vo svojej Žalobe nepravdivo tvrdí, že:

„Z označeného textu možno ustáliť, že žalovaný vyslovene pohŕda osobnostnými prá­va­mi žalob­cu, …, keď žalobcu označuje za fašistu. Z textu výslovne vyplýva, že žalovaný ne­má v úmysle bez súdneho sporu upustiť od zásahov do osobnostných práv žalobcu, keď doslova vyzýva žalobcu, aby ho zažaloval na súde.“

    To vôbec nie je pravda, keďže ja si ctím ľudské práva a slobody očividne oveľa viac než žalobca (viď vyššie) a práve preto, že žalobca ich (prinajmenšom niektoré zásadné z nich) zjavne ne­uznáva a navádza na ich porušovanie (viď vyššie), som ho označil za fašistu. Je to teda žalobca a nie ja, kto pohŕda osobnostnými právami.

    Taktiež nie je pravdivá druhá citovaná žalobcova veta, keďže z mojej vety z napadnutého člán­ku, na ktorú sa žalobca odvoláva:

„A pokojne ma za tento výrok môžu jeden či druhý (alebo obaja spolu) zažalovať. Veľmi rád to dokážem na verejnom pojednávaní pred súdom.“

rozhodne nevyplýva, že by som nemal „v úmysle bez súdneho sporu upustiť od zásahov do osob­nostných práv žalobcu“, pretože napadnutý článok je jednak vecnou prípustnou kritikou žalobcov­ho verej­né­ho pôsobenia ako verejne činnej osoby, nie „zásahom do osobnostných práv“, jednak preto, že si ako poctivý novinár nadovšetko vážim pravdu, takže ak by ktokoľvek našiel v mojom článku pre­ukáza­teľnú chybu, rád by som ju neodkladne opravil. Vyššie citované dve vety, ktoré v napadnutom člán­ku bezprostredne nasledujú za napadnutým výrokom, som myslel len ako potvr­denie toho, že to beriem naozaj vážne a že som venoval dostatok námahy a času zisťovaniu a ove­ro­vaniu predklada­ných skutočností i logickému postupu, z ktorého vyplynul môj hodnotiaci úsudok, že žalobca je (skutkový) fa­šista. Tiež som tým chcel povedať, že na napadnutom výroku budem trvať, pokým mi nebude jednoznačne preukázaná chyba, či už v ktorejkoľvek mnou v napadnutom článku uvádzanej skutočnosti alebo v následnom logic­kom postupe. Toto sa však nestalo, žalobca ani na moju priamu výzvu nedo­kázal uviesť (a už vôbec nie jednoznačne preukázať) akúkoľvek chy­bu, ba sa o to ani len nepo­kúsil, práve naopak: výslovne to odmietol urobiť (viď vyššie). To vo výsledku znamená, že žalobca chce zabrániť tomu, aby sa verejnosť dozvedela pravdu o jeho verej­nom pôsobení, tzn. chce potla­čiť moju slobodu slova, čo znovu len potvrdzuje, že je (skutkovým) fašistom.

 

    8. Na svoju obhajobu chcem tiež uviesť, že pojem „fašista“ sa v slovenských oznamovacích prostriedkoch (médiách) bežne a hojne používa, a to aj na označenie fyzických osôb. Nejde teda a priori a v princípe vždy o protiprávne konanie, pretože inak by takto žiadne médiá postupo­vať a informovať o osobách nemohli a nesmeli. Rozhodujú teda vždy a výhradne okolnosti každého jednotlivého prípadu takéhoto tvrdenia a označenia niekoho za fašistu. Súd by preto mal vychádzať z právneho predpokladu, že označiť niekoho za fašistu nie je vždy protiprávnym konaním a musia te­da byť nájdené, označené a preukázané konkrétne pôsobiace okolnosti, ktoré zo všeobecne prí­pust­ného a legálneho konania v danom prípade činia konanie protiprávne. Moje konanie však bolo žalobcom napadnuté v rovine úplne všeobecnej, kedy žalobca nepoukazuje na žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorá by mala ísť v danom prípade v jeho prospech a podporiť jeho nároky. Žaloba je po­sta­ve­ná svojimi argumentami tak, ako keby som si toto svoje tvrdenie nemohol voči žalobcovi do­vo­liť nikdy a za žiadnych okolností, čo rozhodne nie je pravda a nie je to správny predpoklad. Ža­lobca by mal uviesť svoju argumentáciu a svoje dôkazy predovšetkým v tom zmysle, prečo práve on fašistom nie je a že ako skutkový fašista nikdy nekonal, alebo ak áno, tak len omylom či náho­dou. Takouto právnou argumentáciou by potom žalobca mohol spochybniť moje všeobecné právo týmto spôsobom kohokoľvek nazvať a označiť, pokiaľ je obsah mojich tvrdení materiálnou pravdou a je preukázateľný.

    Dôkaz: výber aspoň pár článkov, čo tvrdia a označujú rôzne fyzické osoby z verejného ži­vota na Slovensku za fašistov. Takýchto článkov, rozhlasových a televíznych relácií je však neúrekom:

  • Nový čas, 3.II.2017, 859: „Slová, ktoré hovoria za všetko: 5 dôvodov, prečo sú kotlebovci fa­šisti!“[22]
  • TVnoviny.sk, 26.III.2017, 1917: „Prečo kotlebovci nepriznajú, že sú fašisti? Historik v tom má jasno“[23]
  • HN Slovensko, 9.III.2016, 000: „„Vodca Kotleba“. Prečo ho mnohí označujú za fašistu a neonacistu“[24]
  • Humanisti.sk, 30.V.2017, Ján Parada: „Typickým fašistom je Sulík“[25]
  • Denník Politika, 26.V.2017: „Sudca Harabín: Kiska je super fašista“[26]

 

    9. Žalobca vo svojej Žalobe lživo uvádza (nepravdivé tvrdenie je označené tučným pís­mom):

„Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14/C/21/2017-19 zo dňa 14.06.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/202/2017 z 23.10.2017 bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť hore označený text, ako i povinnosť zdržať sa ďalšieho zverejňovania tohto textu. Podľa poznatkov žalobcu žalovaný nerešpektuje právoplatné a vykonateľné uznesenie o neodkladnom opatrení a v hore označenom texte, ktorý je stále zverejnený na hore označenej internetovej stránke a sociálnych sieťach, stále označuje žalobcu za fašistu a nacistu.“

    V prvom rade: v Odvolaní som v bode 1 namietal, že sa v Uznesení OS ŽA č. 14C/21/2017-19 zo stredy 14.VI.2017 používa výraz „text“ nejednoznačne, raz na označenie napadnutého článku, inokedy na označenie napadnutého výroku. Preto vlastne nie je jasné, čo odo mňa OS ŽA chce. Tú istú chybu však (napriek tomu, že mal k dispozícii moje Odvolanie a aj naň odpovedal) urobil ža­lobca vo svojej Žalobe, aj keď výraz, ktorým označuje ako napadnutý článok, tak aj napadnutý vý­rok, rozširuje na „hore označený text“. Ak tomu správne rozumiem, žalobca pod „hore označe­ným textom“ v prvej zmienke rozumie napadnutý výrok, v druhej však napadnutý článok. KS ŽA sa, žiaľ, s touto mojou námietkou priamo nevy­sporiadal, avšak z bodu 14 Uznesenia KS ŽA sp.zn. 6Co/202/2017 z 23.X.2017:

„V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi ihneď odstrániť v návrhu citovanú časť článku …“

nepriamo vyplýva, že to, čo mi v Uznesení OS ŽA sp.zn. 14C/21/2017-19 zo 14.VI.2017 bolo na­ria­de­né odstrániť, nebol celý napadnutý článok, ale len napadnutý výrok. Ja som pritom promptne už v piatok 23.VI.2017 o 844 napadnutý výrok z napadnutého článku odstránil, tzn. splnil som si povin­nosť, čo KS ŽA potvrdil v tom istom bode 14 Uznesenia KS ŽA sp.zn. 6Co/202/2017 z 23.X.2017:

„V čase rozhodovania odvolacieho súdu, priamo zo stránky súd zistil, že odporca si splnil povinnosť uloženú mu rozhodnutím Okresného súdu Žilina …, keď odstránil spornú časť textu …“

    Nie je teda pravdivé žalobcovo tvrdenie, že „žalovaný nerešpektuje právoplatné a vykonateľné uz­nesenie o neodkladnom opatrení“. Žalobca navyše na doloženie tohto svojho tvrdenia uvádza len „Podľa poznatkov žalobcu“ a ničím iným toto svoje tvrdenie nedokazuje, ba ani len nedokladá. Rovnako tak nijak nerozporuje bod 14 (ani iné body) Uznese­nia KS ŽA sp.zn. 6Co/202/2017 z 23.X.2017, ktoré v tejto veci žalobcovi protirečí, takže žalobca v tejto veci zrejme vedome klame.

    V druhom rade: napadnutý výrok (ani samostatne, ani ako súčasť napadnutého článku) som nikdy na žiadnej sociálnej sieti nezverejnil, zverejnil som ho výlučne na internetovej stránke www.slobodaVockovani.sk a nikde inde. Na to bol už žalobca jasne upozornený v mojom Odvolaní, ale napriek tomu naďalej vyslovene klame a ničím nedokladá svoje tvrdenie, že som napadnutý výrok (prípadne celý napadnutý článok, obsahujúci aj napadnutý výrok) zverejnil na sociálnych sie­ťach, hoci bol mnou k doloženiu tohto krivého obvinenia výslovne vyzvaný už v Odvolaní. Podrob­nejšie tomu v bode 3 tohto Vyjadrenia (viď vyššie).

    V treťom rade: napadnutý výrok sa, pochopiteľne, opakovane vyskytuje (cituje) vo viacerých listinách v rámci tohto súdneho sporu a jemu predchádzajúceho konania o nariadení neodkladného opatrenia, takže práve táto žaloba a ďalšie právne kroky žalobcu, ktoré jej predchádzali, paradoxne napomohli šíreniu informácie, že žalobca je fašista, na čo som upozorňoval už v bode 11 Odvolania („Uznesenie je kontraproduktívne, keďže nepovedie k naplneniu deklarovaného cieľa, ale práve naopak.“). To však rozhodne nemožno klásť za vinu mne, ale jedine ak samotnému žalobcovi, lebo nebyť jeho Žaloby a Žalobe predchádzajúcich právnych krokov, nedošlo by k ďalšiemu šíreniu.

 

    10. Žalobca nijak nedoložil svoje (v Žalobe uvedené) tvrdenie, že:

„bol vyzývaný na vysvetlenie takéhoto označenia s tým, že jeho označenie za fašistu je neprijateľné pre výkon jeho odborných činností.“

    Nuž, ja si naozaj myslím, že žalobca, súc (skutkovým) fašistom, by naozaj nemal zastávať tie ve­rej­né funkcie, ktoré zastáva, takže toto je podľa mňa len a len v poriadku. Prekvapuje ma však, prečo by niekto mal žiadať vysvetlenie, keďže ja som predsa v napadnutom článku viac než jasné vy­svetlenie poskytol. Na druhú stranu: keď zoberieme do úvahy žalobcovo krivé a ničím nepodlo­že­né obvinenenie, že som vraj uverejnil a/alebo šíril napadnutý výrok na sociálnych sieťach, je viac než pravdepodobné, že aj toto žalobcovo nepodložené tvrdenie nie je pravdivé.

    Dôkaz: nech žalobca predloží jasné dôkazy (elektronické záznamy alebo písomnosti), svedčiace jednoznačne o tom, že „bol vyzývaný na vysvetlenie takéhoto označenia … za fašistu“.

 

    11. Úplne absurdne vyznieva žalobcovo tvrdenie, že:

„Žalobca nemá ani prostriedky technického charakteru, aby každému vysvetlil, že s fašizmom a nacizmom nemá nič spoločné.“

    Nuž, prostriedky technického charakteru žalobca celkom jasne má, pretože má svoju vlastnú internetovú stránku www.StefanZelnik.sk, takže keby to bola pravda, „že s fašizmom a nacizmom nemá nič spoločné“, mohol by to vysvetliť napr. na tejto jeho internetovej stránke, alebo trebárs nahrať video s vysvetlením na YouTube.com či inde, čo dnes už môže naozaj každý, kto má prenosný počítač (notebook) alebo tablet s videokamerou (tú už má dnes prakticky každý notebook či tablet) a pripojenie na internet, ktoré žalobcovi, ktorý (spo­lu)vlastní celú polikliniku Žilpo v Žiline na Vlčincoch, určite tiež nechýba. Prípadne by mohol svoje vyjadrenie/stanovisko spísať a potom šíriť v tlačenej podobe, ak by chcel. Technických prostriedkov má naozaj viac než dosť.

    Problém je ale v niečom úplne inom: žalobca nemôže vysvetliť, „že s fašizmom a nacizmom nemá nič spoločné“, pretože s nimi má spoločného mnoho, čo som v napadnutom článku jasne doká­zal a žalobca nebol schopný ani na moju priamu výzvu nič z toho, čo som uviedol, ani len spochybniť, nieto ešte vyvrátiť. A tak žalobcovi neostáva nič iné, než pokúsiť sa umlčať ma súdnou cestou, teda pomocou súdu potlačiť moju slobodu slova a právo mojich čitateľov na informácie, ktorú nám zaručuje čl. 26, ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. A tým žalobca de facto len potvrdzuje, že je naozaj fašista, že som naozaj mal pravdu, keď som ho takto označil.

    Keďže žalobca v mnohých ohľadoch uvádza vo svojej Žalobe preukázateľne nepravdivé údaje (viď vyššie) a moju prípustnú a po stránke materiálnej pravdy dobre podloženú vecnú kritiku jeho verejné­ho pôsobenia vydáva za „neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv“, žiadam ctený Okres­ný súd Žilina,

aby Žalobu č. 42C/102/2017
v plnom rozsahu zamietol

a aby nariadil žalobcovi vrátiť mi jemu
mnou uhradené trovy konania o nariadení neodkladného opatrenia č. 14C/21/2017.

 

 

    S úctou

Ing. Marián FILLO

v.r.

 

Odkazy na zdroje:

[1]  http://www.StefanZelnik.sk/

[2]  https://www.slobodavockovani.sk/news/skutocni-fasisti-v-nr-sr-odmietli-co-i-len-debatovat-o-zdobrovolneni-doteraz-povinneho-ockovania/

[3]  https://www.slobodavockovani.sk/news/odvolanie-sa-voci-nariadeniu-neodkladneho-opatrenia-v-spore-prof-mudr-vladimir-olear-csc-vs-ing-marian-fillo/

[4]  http://www.la-articles.org.uk/fascism.htm

[5]  https://en.wikipedia.org/wiki/Corporatism#Fascist_corporatism

[6]  https://en.wikiquote.org/wiki/Talk:Benito_Mussolini#Fascism_should_more_properly_be_called_corporatism.2C_since_it_is_the_merger_of_state_and_corporate_power

[7]  http://www.topky.sk/cl/100535/1544317/Hrozivy-stav-slovenskeho-zdravotnictva--Rocne-u-nas-zomru-zbytocne-tisicky-pacientov-

[8]  HYGMA, s.r.o.: http://orsr.sk/vypis.asp?ID=341161&SID=9&P=1
Lekáreň Poliklinika Vlčince, s.r.o. / Lekáreň Žilpo, s.r.o.: http://orsr.sk/vypis.asp?ID=341161&SID=9&P=1
VIKOM, s.r.o.: http://orsr.sk/vypis.asp?ID=10639&SID=5&P=1
ZEKOL, s.r.o.: http://orsr.sk/vypis.asp?ID=250720&SID=5&P=1
ŽILPO, s.r.o.: http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9450&SID=5&P=1

[9]  http://orsr.sk/vypis.asp?ID=741&SID=5&P=1

[10]  https://www.ukessays.com/essays/business/acquisition-of-wyeth-by-pfizer.php

[11]  https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=142

[12]  https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=calendar/item&id=7744

[13]  https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_23._marca_2016

[14]  https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_4._j%C3%BAla_2006_do_8._j%C3%BAla_2010

[15]  https://domov.sme.sk/c/5267114/zelnik-pandemicke-vakciny-sme-nemohli-kupit-skor.html

[16]  https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Vyhodene-miliony-Drahe-vakciny-proti-chripke-nikto-nekupuje

[17]  https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161759-miliony-z-eurofondov-potecu-do-polikliniky-poslanca-sns/

[18]  http://www.globalpolitics.cz/clanky/slovenska-narodni-strana

[19]  http://www.noveslovo.sk/c/11281/Fasizmus_nam_nevnutil_Hitler

[20]  https://domov.sme.sk/c/2938735/kandidat-sns-na-sefa-upn-je-vraj-zastancom-slovenskeho-statu.html
https://www.sme.sk/c/20007/slota-nech-zije-1-slovenska-republika.html

[21]  https://www.slobodavockovani.sk/news/vyjadrenie-sa-ing-mariana-filla-k-vyjadreniu-zalobcu-mudr-stefana-zelnika-phd-z-utorka-8-viii-2017-k-odvolaniu-zalovaneho-ing-mariana-filla-z-utorka-4-vii-2017-voci-nariadeniu-neodkladneho-opatrenia-okresnym-sudom-zilina/

[22]  https://www.cas.sk/clanok/506209/slova-ktore-hovoria-za-vsetko-5-dovodov-preco-su-kotlebovci-fasisti/

[23]  http://www.tvnoviny.sk/domace/1863457_preco-kotlebovci-nepriznaju-ze-su-fasisti-historik-v-tom-ma-jasno

[24]  https://slovensko.hnonline.sk/593546-vodca-kotleba-preco-ho-mnohi-oznacuju-za-fasistu-a-neonacistu

[25]  http://www.humanisti.sk/view.php?nazevclanku=typickym-fasistom-je-sulik&cisloclanku=2017050061

[26]  http://dennikpolitika.sk/archiv/5683

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.
    Ak ste tak ešte neurobili, prečítajte si, prosím, Petíciu za slobodu informovaného rozhodovania o očkovaní, adresovanú Európskemu parlamentu a ak s ňou súhlasíte, podpíšte ju, prosím.

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2020
(2 dospelí + 3 deti):

658,94 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

 

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com