Vyhnite sa očkovaniu proti chrípke, dajte si miesto toho vitamín D

11.10.2011 17:50

LewRockwell.com - 3.X.2008 - Dr. Donald W. Miller, Jr.

 

       Pôvodný článok "Avoid Flu Shots, Take Vitamin D Instead"
       z angličtiny preložila Mgr. Andrea Valašteková a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

Očkovanie staršieho pána - ilustračný obrázok       Začína sa ďalšia chrípková sezóna na severnej pologuli a CDC (= Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva — pozn. red.) naliehavo žiada občanov USA, aby sa dali zaočkovať proti chrípke. Zdravotníci hovoria, že každú zimu ochorie na chrípku 5%–20% populácie, z toho 200.000 ľudí je hospitalizovaných a 36.000 z nich zomrie.

       15-členná skupina ACIP (= Advisory Committee on Immunization Practices = Poradný výbor pre očkovacie postupy; obdoba slovenskej Pracovnej skupiny pre imunizáciu (PSPI) — pozn. red.) pri CDC každý rok odporúča, ktoré rizikové skupiny by sa mali dať zaočkovať. Pred desiatimi rokmi, v sezóne 1999/2000, ACIP odporučil očkovanie pre ľudí starších ako 65 rokov a deti so zdravotnými problémami. 74 miliónov ľudí bolo zaočkovaných. O rok na to (sezóna 2000/2001) výbor znížil vek zo 65 na 50 rokov, skupina sa zväčšila o 41 miliónov ľudí. Pre sezónu 2002/2003 boli pridané zdravé deti vo veku 6–23 mesiacov, a v sezóne 2004/2005 to už boli deti do 5 rokov. V sezóne 2008/2009 výbor odporučil, že zdravé deti od 6 mesiacov do 18 rokov majú byť každý rok očkované. Ich odporúčania pre očkovanie proti chrípke dnes (tzn. v roku 2008 — pozn. red.) pokrývajú 256 miliónov Američanov — 84% populácie USA. Iba zdraví ľudia vo veku 19–49 rokov nespadajú do niektorej z ohrozených skupín (to už neplatí, lebo tento rok sa už rozšírilo odporúčanie CDC na takmer všetkých občanov USA — pozn. red.). Farmaceutické firmy vyrobili túto sezónu (2008/2009)146 miliónov chrípkových vakcín pre trh v USA.

       Takmer všetci členovia ACIP, ktorí sa podieľali na týchto odporúčaniach, majú finančné väzby na výrobcov vakcín. CDC preto musí zabezpečiť, aby sa každý člen zriekol konfliktu záujmov.

       CDC každoročne vytvorí dobre zorganizovanú kampaň na generovanie zisku a dopytu po chrípkovej vakcíne. Popri plagátoch a letákoch pre verejnosť i materiáloch pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, povzbudzuje lekárov k „odporúčaniu/vnucovaniu očkovania proti chrípke“. Rôzne lekárske zoskupenia, nelekárske organizácie (ako napr. YMCA = Young Men's Christian Association = Zväz kresťanských mladých mužov) a médiá roztrubujú správy CDC o chrípke, najmä: „Chrípka zabije 36.000 ľudí ročne“, „Táto chrípková sezóna môže byť veľmi zlá/vážna“ a „Vakcína proti chrípke je tá najlepšia ochrana pred ochorením“. Vláda podporuje Národný očkovací týždeň (National Vaccination Week), ktorý túto sezónu pripadne na 8.–14.XII.2008. Tento rok však mainstreamové médiá skôr spochybňujú prínosy očkovania, než by jednotne nasledovali vládny  7-bodový návod  na výrobu dopytu po očkovaní proti chrípke.

       Denník New York Times uverejnil 2.IX.2008 článok „Narastajú pochybnosti o očkovaní proti chrípke u starších ľudí“ ("Doubts Grow Over Flu Vaccine in Elderly"), ktorý hovorí: „Vakcína proti chrípke, ktorá je silne odporúčaná pre ľudí nad 65 rokov už viac než štyri desaťročia, stráca svoju povesť efektívneho spôsobu, ako ochrániť starších ľudí pred chrípkou. Rastúci počet imunológov a epidemiológov hovorí, že vakcína pravdepodobne neúčinkuje veľmi dobre u ľudí starších než 70 rokov, pričom tri štvrtiny všetkých úmrtí na chrípku je práve z tejto skupiny.“ Článok sa odvoláva na štúdiu vykonanú v Group Health Center for Health Studies, Seattle, ktorá zahŕňala 3.500 ľudí vo veku 65–94 rokov, a mala zistiť, či sú chrípkové vakcíny u starších ľudí účinné v ochrane pred zápalom pľúc (Lancet 2008; 372:398–405).

       Správa National Vital Statistics Reports, ktorú zostavuje CDC, hovorí, že ročne dochádza v USA iba k 1.138 úmrtiam v dôsledku samotnej chrípky (predošlé roky: 2001 — 257, 2002 — 727, 2003 — 1.792, 2004 — 1.100 a 2005 — 1.812). Bakteriálny zápal pľúc spôsobuje okolo 60.000 úmrtí ročne, hlavne v zime, keď sledované údaje ukazujú zvýšený výskyt chrípkového vírusu. Použitím matematického (Poissonovho) regresného modelu, úradníci odhadujú, že chrípkový vírus v zime spúšťa niektoré úmrtia na zápal pľúc, popri úmrtiach na kardiovaskulárne ochorenia a iné chronické choroby. Viac ako 34.000 z týchto „36.000 úmrtí na chrípku“ sú tým, čo úradníci odhadujú ako s chrípkou spojené úmrtia na pľúcne a srdcovo-cievne choroby.

       Štúdia Group Health, uverejnená v New York Times a v iných novinách po celých USA, zistila, že očkovanie proti chrípke nechráni starších ľudí pred zápalom pľúc. Zápal pľúc sa vyskytuje rovnako často u očkovaných i neočkovaných ľudí starších než 65 rokov. Skoršie štúdie, skreslené „efektom zdravého užívateľa“, nadhodnocovali účinnosť vakcíny proti zápalu pľúc, pretože nevyšetrovali výskyt a závažnosť iných ochorení u neočkovaných ľudí. Ako autori štúdie Group Health uvádzajú: „Štúdia zistila, že zdraví ľudia, ktorí svedomito pristupovali k svojmu zdraviu, boli s najväčšou pravdepodobnosťou každoročne zaočkovaní proti chrípke. Tí s krehkejším zdravím sa dali zaočkovať s menšou pravdepodobnosťou. Zároveň mali vyššiu pravdepodobnosť úmrtia.“ Ďalej sa výskumníci pýtali, či vakcína proti chrípke ponúka nejaký prínos z pohľadu úmrtnosti. Zaočkovanosť u starších osôb sa zvýšila z 15% v roku 1980 na 65% dnes, nedošlo však k poklesu úmrtí na chrípku a zápal pľúc (Am J Respir Crit Care Med 2008;178:527–33). Ako hovorí výskumník, „Myslím, že fakt (že vakcína proti chrípke ponúka nejaký prínos ohľadne úmrtnosti), o ktorý sme sa opierali, neplatí“ (Lancet Infect Dis 2007;7:658–66).

       Taktiež je dostupných málo dôkazov, že by malé deti mali nejaké výhody z očkovania proti chrípke. Systematický prehľad 51 štúdii, zahŕňajúcich spolu 260.000 detí vo veku 6 až 23 mesiacov, nenašiel žiaden dôkaz o tom, že by vakcína proti chrípke bola účinnejšia ako placebo (Cochrane Database Syst Rev. 2006;1:CD004879).

       Randomizované kontrolované štúdie sú najspoľahlivejší spôsob, ako určiť spoľahlivosť a bezpečnosť danej liečby. Žiadna randomizovaná štúdia nedokazuje, že očkovanie proti chrípke znižuje počet úmrtí na chrípku alebo na zápal pľúc súvisiaci s chrípkou. Niektoré z nich ukazujú, že vakcína proti chrípke je trochu účinná v prevencii proti chrípke. V jednej všeobecne spomínanej štúdii, 1.838 dobrovoľníkov vo veku 60 a viac rokov bolo náhodne rozdelených do dvoch skupín, jedna bola zaočkovaná proti chrípke, v druhej bolo namiesto očkovacej látky použité placebo (fyziologický roztok). Vakcína proti chrípke znižuje relatívne riziko nákazy chrípkou (sérologicky potvrdenou) o zdanlivo impozantných 50%. Výskyt chrípky u neočkovaných ľudí v tejto štúdii bol 3%. V skupine očkovaných to boli 2% (JAMA 1994; 272:1661–5). To znamená, že v skutočnosti vakcína proti chrípke znižuje absolútne riziko nákazy len o 1% (nie o 50%, ako to zobrazuje „relatívne riziko“). V skutočnosti, z každých 100 zaočkovaných ľudí bude mať len jeden z očkovania prospech – to je v lekárskej terminológii „počet vyžadujúci liečbu“ (number needed to treat“ =  NNT) za účelom dosiahnutia nejakej výhody z liečby. Očkovanie proti chrípke neposkytuje žiadnu ochranu pre 99 zvyšných ľudí — 2 z nich dostanú chrípku aj napriek očkovaniu a všetkých 100 bude ohrozených nežiaducimi účinkami vakcíny.

       Iná randomizovaná štúdia, ktorú nedávno publikoval Zaman a kol. (NEJM 2008; 359:1555–1564), zistila, že výskyt chrípky u detí, ktorých matky boli počas tehotenstva očkované proti chrípke, bol 4% (6 zo 159). Výskyt chrípky u detí, ktorých matky neboli očkované, bol 10% (16 zo 157). V tejto štúdii (uskutočnenej v Bangladéši a financovanej Nadáciou Billa a Melindy Gates, Wyeth Pharmaceuticals a inými) očkovanie proti chrípke znížilo relatívne riziko chrípkových ochorení o zdanlivo impozantných 63%. Ale iba 6 zo 100 detí profituje z očkovania. Ďalších 94 nezíska žiadne výhody — 4 ochorejú aj napriek očkovaniu — a všetky sú ohrozené vakcínou, najmä ortuťou, hliníkom a formaldehydom v nej.

       Potom, čo vedci vyberú tri kmene vírusu chrípky, o ktorých predpokladajú, že budú s najväčšou pravdepodobnosťou v obehu počas najbližšieho zimého obdobia (minulý rok vybrali nesprávne kmene), výrobcovia vakcín pestujú vírus na oplodnených slepačích vajíčkach, denne 500.000 vajec (každé jedno je ručne skontrolované) a trvá to až osem mesiacov. Na inaktiváciu vírusu sa používa formaldehyd, o ktorom je známe, že spôsobuje rakovinu. Hliník sa pridáva na podporu protilátkovej odpovede, zároveň je to však neurotoxín, ktorý môže zohrávať úlohu pri Alzheimerovej chorobe. Ďalšie prísady a pomocné látky v chrípkovej vakcíne zahŕňajú Triton X-100 (detergent), polysorbát 80 (Tween 80), kyselinu karbolovú (fenol), etylénglykol (nemrznúca zmes), želatínu a rôzne antibiotiká — neomycín, streptomycín a gentamicín — ktoré môžu spôsobovať u niektorých ľudí alergické reakcie.

       Dve tretiny vakcín vyrobených na chrípkovú sezónu 2008/2009, čo je 100 miliónov, obsahuje plnú dávku Thimerosalu, organickej zlúčeniny, ktorej 49% tvorí ortuť. Nešpecifikovaný počet zo zvyšných 50 miliónov vakcín thimerosal neobsahuje, alebo obsahuje len jeho stopy. Thimerosal sa používa na dezinfekciu vakcíny. Každá zo 100 miliónov vakcín proti chrípke obsahuje 25 mikrogramov (μg) ortuti, obsah ortuti je 0,005%, čo je 250x viac, než je bezpečné množstvo podľa Úradu pre ochranu životného prostredia v USA (Environmental Protection Agency = EPA). Ortuť je neurotoxín, ktorého toxicita (jedovatosť) je 1000x vyššia než toxicita olova.

       Existujú dôkazy, že očkovanie proti chrípke spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Najpravdepodobnejšie je to kombinácia ortuti s hliníkom a formaldehydom, ktorá synergickým pôsobením jednotlivých zložiek má oveľa vyššiu toxicitu ako každá zložka samostatne. Istý výskumník oznámil, že ľudia, ktorí sa dali zaočkovať proti chrípke každý rok po dobu 3-5 rokov, majú desať krát väčšiu šancu, že sa u nich rozvinie Alzheimerova choroba, v porovnani s tými, čo sa nedali zaočkovať vôbec (Int J Clin Invest 2005;1:1–4). Mozog ľudí s Alzheimerovou chorobou vykazuje tri patologické príznaky: neurofibrilárne klbká, amyloidné plaky a fosforyláciu tau-proteínu. U mozgových buniek pestovaných v skúmavkách sa vyvinú tieto zmeny po vystavení nanomolárnym dávkam ortuti, tzn. dávky sú podobné množstvu ortuti, ktorú dostane osoba v očkovaní proti chrípke.

       Ortuť vo vakcíne má do činenia aj s autizmom. Výrobcovia vakcín teraz odstránili thimerosal zo všetkých detských vakcín, okrem vakcíny proti chrípke. Viac na túto tému nájdete v mojom článku Mercury on the Mind a v knihe Davida Kirbyho Evidence of Harm: Mercury in Vaccines and the Autism Epidemic: A Medical Controversy.

       Tri závažné potvrdené nežiadúce účinky vakcíny proti chrípke sú zápal kĺbov / artritída, anafylaktický šok (a iné život ohrozujúce alergické reakcie) a Guillain-Barrého syndróm (GBS). GBS je paralytické autoimúnne ochorenie, ktoré postihuje ľudí niekoľko týždňov po očkovaní vakcínou proti chrípke. Jedna žena s postvakcinačným GBS píše:

„Dostala som očkovanie proti chrípke v novembri, do decembra som zostala slabá a postupne som bola stále slabšia až som skolabovala a odviezli ma do nemocnice ... Bola som úplne bezmocná, totálne paralyzovaná GBS ... Bola som na JIS tri týždne a potom ma premiestnili do rehabilitačného centra. Po troch mesiacoch som bola prepustená do domácej liečby, pretože už som bola schopná s chodítkom prejsť približne 100 krokov. Pokračovala som s rehabilitáciou ako ambulantný pacient ďalšie tri mesiace, kým som dokázala chodiť o barliach. Dnes potrebujem palicu. Nebola som upozornená na všetky riziká, keď ma očkovali.“

       Iný prípad:

„Mám priateľa, teraz je na vozíčku, ktorý po očkovaní proti chrípke dostal GBS a teraz nemôže chodiť.“

       Ďalšia žena, s diagnostikovaným GBS po očkovaní proti chrípke, strávila paralyzovaná na prístrojoch na podporu dýchania 16 mesiacov v nemocnici. Po niekoľkých nasledujúcich viac-mesačných hospitalizáciách píše:

„Pri mojej poslednej návšteve neurológa som bola schopná prejsť okolo 6 stôp držiac sa ho za ruku. Nie je to veľa, ale trvalo roky, kým sa mi to podarilo. Chytám sa za hlavu, keď počujem reklamu na vakcínu proti chrípke... Väčšina ľudí, s ktorými prídem do kontaktu — v nemocnici aj mimo (sestričky, lekári a bežní ľudia) — po vypočutí môjho príbehu cítia, že je lepšie znášať riziko chrípky ako byť očkovaný proti chrípke.“ (Toto tvrdenie je z knihy Vaccine Safety Manual for Concerned Families and Health Practitioners: Guide to Immunizations Risks and Protection od Neila Z. Millera, str. 84–86.)

       Príbalový leták obsahuje informáciu, že GBS je možnou komplikáciou očkovania s početnosťou 1–2 prípady GBS na milión očkovaných ľudí. V skutočnosti však v roku 1976 bolo 10x viac prípadov GBS po očkovaní proti chrípke. Očkovanie proti chrípke je vlastne to isté ako kúpa žrebu na získanie GBS.

       70% lekárov sa nedáva očkovať proti chrípke (u nás je to ešte väčšie percento — pozn. red.).

       Chrípkový vírus sa nachádza medzi ľuďmi počas celého roka a nové kmene vznikajú počas „mimo-sezóny“. Na severnej a južnej pologuli prebiehajú chrípkové epidémie v chladnej časti roka, čo je október-marec resp. apríl-september. V tropických oblastiach sa vyskytujú chrípkové epidémie počas obdobia dažďov.

       Vysvetlenia, prečo sa chrípkové epidémie vyskytujú v zime, keď je chladno — ľudia sú viac vnútri, v blízkom kontakte s inými ľuďmi; suchý vzduch dehydruje hlieny a bráni telu vylučovať vírusové častice; vírus pri nižších teplotách pretrváva dlhšie na exponovaných povrchoch, ako sú napr. kľučky na dverách — nevysvetľujú, prečo sa chrípkové epidémie vyskytujú v trópoch.

       Niečo, čo môže vysvetliť, prečo sa chrípkové epidémie vyskytujú aj v teplých, aj v studených oblastiach: počas chrípkovej epidémie, kdekoľvek sa nejaká vyskytne, atmosféra blokuje UVB žiarenie zo Slnka. V teplotných pásmach nad 35 stupňov zemepisnej šírky na oboch pologuliach je v zime Slnko príliš nízko, takže ozónová vrstva atmosféry pohlcuje a blokuje UVB lúče krátkej vlnovej dĺžky (280–315 nm). V trópoch, počas obdobia daždov, husté dažďové oblaky blokujú UVB lúče.

       Ľudská pokožka obsahuje derivát cholesterolu, 7-dehydrocholesterol. UVB žiarenie pôsobením na pokožku štiepi jednu z uhlíkových väzieb tejto molekuly, čím vzniká vitamín D. Aktivovaná forma vitamínu D (1,25-dihydroxyvitamin D) sa viaže na receptory na génoch, ktoré kontrolujú ich prejavy, tzn. zapínajú alebo vypínajú výrobu bielkovín. Vitamín D reguluje prejavy viac ako 1.000 génov v celom tele. Sú tu zahrnuté gény v makrofágoch, bunkách imunitného systému, ktoré okrem iného napádajú a ničia vírusy. Vitamín D zapína gény v makrofágoch, ktoré vyrábajú antimikrobiálne peptidy - antibiotiká, ktoré vyrába telo samotné. Podobne ako antibiotiká, tieto peptidy útočia na baktérie a ničia ich, ale na rozdiel od antibiotík, ničia zároveň aj vírusy.

       Vitamín D taktiež vyjadruje gény, ktoré zastavujú makrofágy, aby nereagovali na nákazu uvoľnením prehnane veľkého množstva zápalových činiteľov — cytokínov — ktoré by mohli poškodiť nakazené bunkové tkanivo. Vitamín D napr. znižuje aktivitu génov, ktoré vyrábajú interleukín 2 a interferón gama, dva cytokíny, čo podnecujú makrofágy a cytotoxické T-bunky k útoku na bunkové tkanivá vlastného tela. V rokoch 1918–1919 španielska pandemická chrípka zabila 500.000 občanov USA. Mladí, zdraví dospelí sa ráno zobudili a cítili sa dobre, v priebehu dňa ich začala premáhať vlastná zápalová reakcia a o polnoci už boli mŕtvi. To sa stalo mojej starej mame vo veku 22 rokov a starej mame mojej manželky vo veku 24 rokov. Pitvy ukázali úplne zničené epitelové výstelky dýchacích ciest, čo bolo dôsledkom toho, že makrofágy indukovali závažnú zápalovú reakciu na vírus, čo už teraz vedci vedia. Takýmto strašne nešťastným spôsobom boli tieto obete napadnuté a zabité vlastným imunitným systémom, nie vírusom, čomu by v budúcich pandémiách mohol zabrániť vitamín D vo vhodných dávkach.

       Solídna hypotéza, ktorá vysvetľuje sezónny charakter chrípky, je, že chrípka je vlastne ochorenie z nedostatku vitamínu D. Cannell a kol. predložili túto hypotézu v článku Epidemic Influenza and Vitamin D“ („Epidemická chrípka a vitamín D“, Epidemiol Infect 2006;134:1129–1140). V článku citujú Hippokrata (cca 400 r. pred Kristom), ktorý povedal: „Kto chce hľadať liek, mal by postupovať takto: na prvom mieste treba zvážiť ročné obdobie.“ Vitamín D klesne v krvi na najnižšie hodnoty práve počas chrípkovej sezóny. Súc neschopné obrany telu vlastnými antibiotikami (antimikrobiálnymi peptidmi), ktoré tento vyjadrovač génov zostrojuje, sú osoby s nízkou hladinou vitamínu D v krvi náchylnejšie na ochorenia ako prechladnutie, chrípka a iné respiračné ochorenia (napr. respiračný syncytiálny vírus).

       Štúdie ukazujú, že deti s krivicou (rachitídou), čo je ochorenie kostí spôsobené nedostatkom vitamínu D, trpia častými respiračnými chorobami a deti vystavené slnečnému žiareniu majú menšiu pravdepodobnosť, že prechladnú. Vhľadom k tomu, že vitamín D má ďalekosiahle účinky na činnosť génov, napríklad iné štúdie ukazujú, že ľudia s diagnostikovanou rakovinou v lete majú lepšie hodnoty prežitia ako tí, ktorým diagnostikovali rakovinu v zime (Int J Cancer 2006;119:1530–1536).

       Rastúce množstvo dôkazov ukazuje, že krivica u detí a osteomalácia u dospelých (v oboch prípadoch ide o mäknutie kostí z dôvodu chybnej mineralizácie) sú len špičkou ľadovca chorôb spôsobených nedostatkom vitamínu D. Tuberkulóza a rôzne autoimunitné ochorenia, ako napr. roztrúsená skleróza, lupus a cukrovka 1. typu (detská) majú príčinnú súvislosť s nízkou hladinou vitamínu D v krvi. Nedostatok vitamínu D zohráva úlohu aj pri vysokom krvnom tlaku, ischemickej chorobe srdca, zlyhaní srdca, ochorení periférnych ciev a mŕtvici. Je to rizikový faktor aj pre metabolický syndróm a cukrovku 2. typu, chronickú únavu, sezónne afektívne poruchy, depresie, šedý zákal, neplodnosť a osteoporózu. Na úplnom spodku ľadovca chorôb spôsobených nedostatkom vitamínu D sa nachádza rakovina. Máme spoľahlivé dôkazy o tom, že nedostatok vitamínu D sa podieľa na vzniku asi 15 rôznych druhov rakoviny. (NEJM 2007;357:266–281)

       Rastúci počet mŕtvych, ktorý nastáva v zime, v značnej miere spôsobený zápalom pľúc a kardiovaskulárnymi chorobami, je oveľa pravdepodnobnejší kvôli nedostatku vitamínu D než kvôli zvýšenému výskytu sérologicky pozitívneho chrípkového vírusu (ktorý je tiež spôsobený nedostatkom vitamínu D).

       Odborníci predpokladajú, že optimálna hladina vitamínu D (25-hydroxyvitamin D) je 50–99 ng/ml. U detí je hladina vyššia ako 8 ng/ml prevenciou krivice. Trvalá koncentrácia nad 20 ng/ml udržuje hladiny parathormónu v normálnom rozsahu. Hladina nad 34 je potrebná pre maximálnu črevnú absorpciu vápnika. A u starších ľudí sa neuromuskulárna výkonnosť stabilne zlepšuje, ak sa hladina vitamínu D v krvi zvýši na 50 ng/ml.) Odporúčaná výživová dávka (OVD) pre vitamín D je 400 IU (medzinárodná jednotka) na deň, pričom toto množstvo je dostatočné na prevenciu krivice a osteomalácie, ale nie na využitie výhod génovej regulácie podmienenej vitamínom D. Na dosiahnutie všetkých výhod vitamínu D by mal človek brať desaťnásobok OVD — 4.000 až 5.000 IU denne.

       Ľudia so svetlou pokožkou dokážu vyrobiť 20.000 IU vitamínu D za 20 minút pobytu na slnku na tropickej pláži. V tomto bode sa výroba vitamínu D v daný deň vypne (u ľudí s tmavou pokožkou trvá 6x až 10x dlhšie, kým sa vyrobí rovnaké množstvo). Materské mlieko neobsahuje vitamín D, nakoľko z evolučného hľadiska deti našich afrických predkov, žijúce blízko rovníka, mohli ľahko tento génový regulátor vyrábať zo slnečných lúčov, dopadajúcich na ich pokožku. Potraviny obsahujú veľmi málo vitamínu D. Najvyššie koncentrácie dosahujú voľne žijúce lososy, makrely, sardinky a olej z treščej pečene. Federálne predpisy v USA teraz požadujú, aby niektoré potraviny, ako napr. mlieko, boli obohacované vitamínom D. Ale človek by musel vypiť 200 pohárov mlieka na to, aby dosiahol rovnaké množstvo vitamínu D, ktoré si osoba so svetlou pokožkou dokáže vyrobiť za 20 minút slnenia.

       Väčšina Američanov má nedostatok vitamínu D, s hladinou 25-hydroxyvitamínu D pod 20 ng/ml alebo v rozmedzí 20–30 ng/ml. Lacné doplnky vitamínu D (D3, nie D2) poskytujú väčšine z nás jediný spôsob, ako celoročne dosiahnuť hladinu vitamínu D vyššiu než 50 ng/ml. To vyžaduje prijímanie 4.000–5.000 IU vitamínu D denne (50.000 IU každých 10 dní alebo 150.000 IU mesačne).

       Užívanie vitamínu D v týchto dávkach je bezpečné, ďaleko bezpečnejšie než očkovanie proti chrípke, obsahujúce všetky vyššie menované zlé chemikálie. Obavy z predávkovania sa vitamínom D sú prehnané. Človek môže prijať denne 10.000 IU vitamínu D vo forme výživového doplnku bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. U zdravých dospelých je potrebné dlhodobé užívanie 40.000 IU vitamínu D denne ma zvýšenie hladiny vápnika v krvi (hyperkalcémiu), čo je prvý prejav predávkovania vitamínom D (Am J Clin Nutr 2006;84:694–697). Dajte si skontrolovať svoju hladinu vitamínu D (25-hydroxy D) v krvi. Ľudia s granulomatóznymi chorobami, ako napr. sarkoidóza, by tiež mali kontrolovať hladinu 1,25-dihydroxyvitamínu D, čo je aktívna forma vitamínu D.

       Môže injekcia (alebo tabletka) vitamínu D zamedziť chrípke lepšie než očkovanie proti chrípke? Toto je dobrý dôvod uveriť, že môže.

       Lekári v Indii a Kanade podávali ľudom raz ročne 600.000 IU vitamínu D (MJA 2005;183:10–12). Toto bolo lepšie a bezpečnejšie než očkovanie proti chrípke. Denné, týždenné alebo mesačné užívanie vitamínu D v tabletkách funguje rovnako dobre. Pre viac informácii na túto tému si prečítajte môj článok Vitamin D in a New Light“ („Vitamín D v novom svetle“) a navštívte stránku Dr. Cannella Vitamin D Council.

       Výskumníci dokončili dvojito zaslepenú, randomizovanú, placebom kontrolovanú štúdiu, ktorá ukazuje, že vitamín D chráni pred prechladnutím a chrípkou štatisticky významne lepšie (P < 0.002) než placebo (Epidemiol Infection 2007;135:1095–1096). Rozsiahla, na rôznych miestach konaná, randomizovaná štúdia, uskutočnená počas viacerých chrípkových sezón, porovnávajúca Vitamín D a očkovanie proti chrípke, by mohla presvedčivo ukázať, čo je lepšie a bezpečnejšie. Ale keď zoberieme do úvahy finančný rozmer očkovania proti chrípke a nepatentovateľnosť vitamínu D, kto by takú štúdiu financoval?

       Zatiaľ, ak uvážime, aký s najväčšou pravdepodobnosťou bude výsledok takéhoto pokusu, ak raz k nemu dôjde, odporúčam vyhýbať sa očkovaniu proti chrípke a miesto neho užívať vitamín D.

 

Poznámky

 

Vírus chrípky

       Chrípkové vírusy sa delia na skupiny A, B a C. Typ A spôsobuje väčšinu chrípkových epidémií. Nachádza sa, množí sa a mutuje v ošípaných, koňoch, tuleňoch, delfínoch, veľrybách, v sťahovavom vtáctve, husiach a kačiciach, v domácej hydine – sliepkach a morkách, a v ľudoch. Typy B a C sa vyskytujú len u ľudí a len typ B spôsobuje (relatívne mierne) infekcie. Chrípkový vírus typu A bol ďalej rozdelený na podtypy na základe dvoch povrchových antigénov (proteínov): hemaglutinín (H) a neuramidáza (N). Existuje 15 rôznych H a 9 rôznych N antigénov. Španielská chrípka v rokoch 1918–1919 bola spôsobená chrípkovým vírusom typu A(H1N1). Podtyp chrípkového vírusu sa ďalej klasifikuje názvom mesta, štátu alebo krajiny, spolu s rokom, kedy bol objavený. Pre sezónu 2008/2009 (severné pásmo), oficiálna predpoveď a odporúčaná vakcína bola proti kmeňom A/Brisbane/59/2007 (H1N1), A/Brisbane/10/2007 (H3N2), a B/Florida/4/2006. Je nezvyčajné, že teraz sú všetky predpovedané kmene rôzne od predchádzajúcej sezóny, kedy netrafili kmene, ktoré spôsobili vtedy chrípku. Častokrát ak lekári diagnostikujú chrípku, ide o chrípke podobné ochorenie spôsobené vírusom dýchacich ciest iným než je chrípkový vírus. Boli by potrebné sérologické testy, aby sa dokázalo, že dané ochorenie je skutočne spôsobené chrípkovým vírusom.

 

Iné opatrenia na prevenciu chrípky

       Vyhýbajte sa cukru. Potláča imunitu. Vyhýbajte sa omega-6 rastlinným olejom (kukuričný, svetlicový, slnečnicový, arašídový, repkový a sójový). Občania USA skonzumujú v priemere 50x viac týchto olejov, než je potrebné pre zdravie. V takomto množstve silne potláčajú imunitu. Užívajte denne dobre vyvážené multivitamínové/minerálne kapsuly. Jedzte cesnak. Zvládajte stres. Dostatočne oddychujte. A umývajte si ruky. Vírusy sa najčastejšie šíria dotykom kontaminovaných objektov ako sú kľučky, telefóny, počítačové klávesnice a pri podávaní rúk.

Dr. Donald W. Miller, Jr.

 

Dr. Donald W. Miller, Jr.

(pošlite mu email) je kardiochirurg a profesor chirurgie na Washingtonskej univerzite v Seattle. Je členom Doctors for Disaster Preparedness (Lekári pre pripravenosť na pohromy) a píše články na rôzne témy pre LewRockwell.com. Jeho web stránka je www.donaldmiller.com.

 


Zverejnenie tohto článku (korektúra prekladu + grafická úprava) trvalo správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 3,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com