Vakcinologička o tohtoročných osýpkach v Rumunsku a Maďarsku: „Plošné očkovanie troj-vakcínou nemôže viesť k vyhubeniu ani jednej nákazy!“

21.09.2017 20:34

MVDr. Darina Pospišilová, PhD.

 

    V marci 2017 nás oznamovacie prostriedky informovali o epidémii osýpok v Rumunsku, ktorá zasiahla aj priľahlé územie Maďarska. V Rumunsku sa choroba šíri hlavne u ľudí, ktorí kočujú, kde je vraj nízka zaočkovanosť detí. Doposiaľ zomrelo 16 ľudí. Maďarsko hlási 99% zaočkovanosť proti osýpkam. Napriek tomu sa tam choroba šíri. Toľko doterajšie informácie.

očkovanie Zemegule (ilustračný obrázok)    Prečo sa osýpky ľahko šíria aj v populácii plne vakcinovanej?

    Príčinu vidím v malej účinnosti vakcíny aj celého súčasného vakcinačného systému, ktorý výrazne oslabuje prirodzenú odolnosť detí a podporuje vznik alergických, autoimunitných a imunosupresívnych ochorení.

    Podľa MUDr. Silvie Javorkovej:[1]

 

    Osýpky sú akútnym infekčným ochorením spôsobovaným vírusom osýpok, ktoré je charakteristické štádiom podobným chrípke (katarálnym) a hlavným štádiom – exantémom (kožným a slizničným výsypom, vyrážkou).

    Osýpky majú vysokú schopnosť nákazy a vyskytujú sa väčšinou ako detské ochorenie so zanechaním celoživotnej imunity, odolnosti voči tomuto ochoreniu. Postihujú rovnako jedincov oboch pohlaví.

    Častejší výskyt ochorenia sa zaznamenáva v zimných a jarných mesiacoch. Ochorenie sa diagnostikuje na základe svojich príznakov, najmä charakteristických kožných zmien.

    Liečba sa zameriava na príznaky. Hoci má ochorenie väčšinou ľahký priebeh, v niektorých prípadoch môžu nastať komplikácie, najmä u nezaočkovaných jedincov alebo u osôb so zníženou obranyschopnosťou. Osýpky môžu viesť k rôznym komplikáciám (zápal horných a dolných dýchacích ciest, pľúc, zápal stredného ucha, zápal dolných dýchacích ciest, toxické poškodenie mozgového tkaniva a mozgových blán). Tieto sú obzvlášť dôležité, pretože nie sú len časté, ale sú spojené aj so zvýšenou úmrtnosťou a určujú prognózu ochorenia. Ochoreniu na osýpky sa dá zabrániť ochranným očkovaním proti osýpkam. Po jeho zavedení sa osýpky vyskytujú ojedinele.

 

Príčiny, prenos

    Pôvodcom ochorenia je vírus osýpok - morbíl. Patrí do skupiny paramyxovírusov. Vírus osýpok sa prenáša kvapôčkovou infekciou, čiže napr. kašľom, kýchaním alebo hovorením, menej často kontaminovanými predmetmi. Vstupnými bránami sú sliznice dýchacích ciest a spojovka oka. Kontagiozita, tzn. nákazlivosť je veľmi veľká a dosahuje takmer 100%. Nebezpečenstvo nákazy pri ochorení je najväčšie v katarálnom (chrípkovom) štádiu a pretrváva až do 5. dňa štádia exantému (výsypu, vyrážky). Dojčatá matiek, ktoré sú imúnne, čiže matky, ktoré osýpky buď prekonali, alebo boli proti nim zaočkované, sú až do 6. mesiaca života pred infekciou osýpkami chránené protilátkami matky prenášanými cez placentu.

 

Inkubačná doba

    Inkubačná doba (bezpríznakové obdobie medzi infekciou a prvými príznakmi ochorenia) je 8 - 12 dní, priemerne 10 dní.

 

Klinický obraz

    Ochorenie je typické priebehom krivky horúčky s dvomi vrcholmi, prvý vrchol je počas prodromálneho štádia, druhý na začiatku štádia exantému. Prodromálne štádium (štádium prvých klinických, chrípkových príznakov) sa prejavuje nádchou, zápalom spojoviek, svetloplachosťou, dráždivým kašľom, zvýšením teploty na 39°C a Filatovými-Koplikovými škvrnami na slizniciach v dutine ústnej (belavé bodky s červenkastým okolím spôsobené odumieraním buniek).

    Postupne teplota klesá a následne sa zjavuje exantém (výsyp, vyrážka) kože s opätovným vzostupom teploty. Exantém, spôsobený množením vírusov v koži a slizniciach, sa prejavuje splývavými škvrnami až pupencami bledoružovej, neskôr červenej až fialkastej farby, s priemerom 3 – 5mm. Začína sa za ušami a odtiaľ sa šíri na celé telo, až ku končatinám. Na 3. - 4. deň teplota klesá, exantém mizne, zápal slizníc ustupuje. Osýpky môžu prebiehať aj takmer nepozorovane (abortívny priebeh), ale aj ako vážne ochorenie s delíriom až s bezvedomím (fudroyantný priebeh).

 

Liečba

    Choré dieťa je nutné izolovať, aby nenakazilo iných. Tak ako pri väčšine vírusových ochorení nie je doteraz k dispozícii nijaký špecifický liek. Preto terapia spočíva v liečbe príznakov. V popredí stoja ošetrovateľské opatrenia a pokoj na lôžku. Pri teplotách by dieťa malo piť čo najviac.

    Podľa potreby sa aplikujú obklady, alebo sa podávajú lieky na znižovanie horúčky. Pri infekcii spojovky oka, ktorá je spojená so svetloplachosťou, by mali byť pacienti umiestnení v zatemnených, tmavých miestnostiach. Malo by sa zabrániť priamemu dopadu svetla. Pri silnom dráždení na kašeľ môžu byť – po dohode s lekárom – podávané lieky utišujúce kašeľ. Účinný môže byť v noci aj vlhký vzduch v miestnosti. Môžete napríklad zavesiť do izby vlhké uteráky, alebo nimi prikryť radiátor.

    Pri nasledovných príznakoch by sa mal ihneď vyhľadať lekár:

  • neprestávajúca vysoká horúčka,
  • bolesti uší,
  • skrátený dych alebo dýchavičnosť,
  • silné bolesti hlavy,
  • stuhnutý krk,
  • bolesti šije,
  • páliace oči citlivé na svetlo.

    Ak sa vyskytnú baktériové komplikácie, treba ich liečiť antibiotikami. Pri neimúnnych ľuďoch, teda pri ľuďoch, ktorí nemajú protilátky proti tomuto ochoreniu, možno podaním gamaglobulínu, čiže protilátok, zabrániť prepuknutiu ochorenia až do 4. dňa po nakazení.

 

Profylaxia

    Očkovanie proti osýpkam sa zaviedlo v roku 1969, čím sa chorobnosť výrazne znížila. Používa sa živá oslabená vakcína vo forme mono-, bi- alebo najčastejšie, trivalentnej vakcíny (spolu s vakcínou proti parotitíde-príušniciam a rubeole-ružienke).

    Na Slovensku patrí medzi povinné očkovania. Základná očkovacia dávka sa podáva od 15. mesiaca, najneskôr do 18. mesiaca života. Deti sa preočkujú v 12. roku života. Aplikuje sa injekčne, pod kožu a to do stehna alebo do hornej končatiny. Účinné množstvo protilátok pretrváva viac ako 10 rokov. Vakcinácia proti osýpkam môže vyvolať lokálnu reakciu v mieste vpichu (začervenanie, opuch,...) alebo celkovú reakciu (horúčka, zdurenie miazgových uzlín v blízkosti miesta vpichu).

    Obidva typy reakcií vznikajú zriedkavo. Medzi kontraindikácie očkovania patria akútne ochorenie, inkubačná doba infekčného ochorenia, epidemický výskyt infekčnej choroby, anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním, rekonvalescencia po prekonanej chorobe, liečba imunosupresívami (liekmi znižujúcimi imunitu) a imunodeficiencia, nepodáva sa tehotným ženám ani ženám, ktoré plánujú v najbližších troch mesiacoch otehotnieť.

 

Zdroje

  • Buchanec J a kol.: „Vademékum pediatra“, 2001
  • Bálint O a kol.: „Infektológia a antiinfekčná terapia“, 2000

 

    Podľa prof. RNDr. Anny Struneckej, DrSc.:[2]

 

    WHO sa usiluje o eradikáciu osýpok na celom svete.

    V 36 krajinách, vrátane Česka, Grécka, Tanzánie, Kuby a Južnej Kórey je hlásená 99% zaočkovanost proti osýpkam. V USA, kde sa osýpky v roku 2014 a 2015 rozšírili, bola v niektorých štátoch zaočkovanosť stopercentná. … Avšak imunológovia sú toho názoru, že v prípade vírusovej infekčnej choroby, ako sú osýpky, by pre vytvorenie kolektívnej imunity mala stačiť 90–94% zaočkovanosť. …

    Obraz choroby — osýpok — sa mení práve v dôsledku vakcinácie. …

    Vakcína MMR sa vyznačuje tým, že obsahuje tri živé vírusy (vírus osýpok, príušníc a ružienky). Má preto rozsiahly zoznam možných nežiadúcich účinkov (NÚ). Niektoré z týchto NÚ môžu byť veľmi vážne, aj keď sú pomerne vzácne. Zrejme najväčšie znepokojenie vyvoláva spozorovanie tzv. regresu vo vývoji dieťaťa po očkovaní MMR vakcínou. …

    Vakcíny môžu byť jednou z vyvolávajúcich príčin ochorenia na autizmus, nie však príčinou jedinou.

 

    Sú to základné informácie o osýpkach. Dôležité je, že:

  • Je to exantémové ochorenie detí — detská choroba — dôležitá pre správny vývoj imunitného systému.
  • Vyskytuje sa väčšinou ako detské ochorenie so zanechaním celoživotnej imunity, odolnosti voči tomuto ochoreniu.[1]
  • Účinné množstvo protilátok po vakcinácií pretrváva viac ako 10 rokov.[1]
  • Vstupnými bránami sú sliznice dýchacích ciest a spojovka oka.[1]
  • Nebezpečenstvo nákazy pri ochorení je najväčšie v katarálnom štádiu.[1]
  • Hoci má ochorenie väčšinou ľahký priebeh, v niektorých prípadoch môžu nastať komplikácie, najmä u nezaočkovaných jedincov alebo u osôb so zníženou obranyschopnosťou.[1]
  • V rámci prevencie sa používa živá trojvalentná (trojzložková) vakcína.[1]
  • Od roku 1990 bolo identifikovaných 19 genotypov vírusu osýpok.[2]
  • Očkuje sa iba proti kmeňom A, ktoré sú iné ako pôvodné kmene vírusu osýpok, ktoré spôsobovali divoké ochorenie.[2]
  • Mení sa klinicky obraz choroby.
  • Vakcína MMR má rozsiahly zoznam možných nežiadúcich účinkov.[2]

    Spôsob akým sa v súčasnosti postupuje pri vakcinácií proti osýpkam nijako nevedie k ich eradikácii (vyhubeniu), nakoľko sa nerešpektujú cesty šírenia a vlastnosti vírusu osýpok a imunitný systém vakcinovaných detí je enormne zaťažovaný inými antigénmi a toxickými látkami: inými povinnými vakcináciami, moderným spôsobom stravovania (konzervovaná, neživá strava), či vysokou toxickou záťažou životného prostredia.

    Teória pôsobenia vakcín počíta s tým, že keď sa do organizmu vpraví špecifický antigén (oslabený živý vírus alebo mŕtvy antigén či anatoxin v sprievode adjuvantnej — dráždiacej — látky, ktorá privolá do miesta vpichu imunokompetentné bunky), tak imunitný systém si vytvorí protilátky aj imunologickú pamäť proti tomuto antigénu. Ak sa organizmus po vakcinácii stretne s týmto antigénom — neoslabeným = terénnym vírusom alebo neusmrtenou patogénnou baktériou či toxínom, — tak pamäťové imunitné bunky dajú telu podnet na tvorbu protilátok, ako aj ďalších imunitných reakcií proti tomuto antigénu. V čase vakcinácie by vakcinovaný jedinec mal mať dobrý imunologický stav, aby správne reagoval na vakcináciu:

  1. Zrelosť imunitného systému na prijatie vakcinovaného antigénu.
  2. Neprítomnosť pasívnych protilátok proti vakcinovaným živým antigénom.
  3. Dobrý zdravotný stav: dobrý stav imunitných orgánov a buniek, nezaťažený imunosupresívnymi vplyvmi (imunosupresívne pôsobia lieky: antibiotiká, kortikoidy, hormóny, chemoterapeutiká, každá vakcinácia; toxíny: pesticídy, ťažké kovy, rôzne chemikálie, mykotoxíny, …; žiarenia: rádioaktívne, elektromagnetické…; klinicky zjavná choroba aj skryté infekcie, nedostatok vitamínov, minerálnych látok, nevhodná výživa, podvýživa, psychický stres…)
  4. Imunologická odpoveď na viac antigénov, podaných súčasne, je značne závislá od schopností vakcinovaného jedinca spracovať jednotlivé antigény. Často sa stáva, že imunitný systém vyselektuje len niektoré antigény, proti ktorým si vytvorí určitú pamäť, a ostatné ignoruje, resp. imunitná reakcia na ne alebo aj na všetky podané antigény je minimálna, nezaručuje dlhodobejšiu ochranu.

    Aký je dnešný povinný vakcinačný program?

    Už 2–3-mesačným deťom sa vpichuje 6-valentná inaktivovaná vakcína, pritom jednotlivých antigénnych zložiek, na ktoré sa má u detí vytvoriť odolnosť, je v tejto vakcíne viac ako 6 a sú rôznorodé (toxoidy, antigény baktérií, vírusy). Vakcína obsahuje silne dráždiacu adjuvantnú látku, ktorá má zaistiť aby si imunitný systém „všimol“ podané antigény — vyprovokovať ho k reakcii. V tomto veku je imunitný systém detí nezrelý. Je viac než pravdepodobné, že väčšina detí si ani po viacnásobnej revakcinácii si nevytvorí dostatočnú imunitnú odpoveď na vpravené antigény, pričom sa zároveň silne a neprirodzene atakuje vyvíjajúci sa imunitný systém, čo môže mať za následok poruchy imunity v neskoršom veku. Ďalšou nepriaznivou stránkou inaktivovanej vakcíny je toxické pôsobenie pridaných látok, rezíduá látok, používaných pri výrobe…

    Živá vakcína proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a rubeole (MMR) sa dáva v 15. mesiaci života, kedy sa už u detí nepredpokladá prítomnosť materských protilátok. Podľa môjho názoru po predchádzajúcich vakcínach sa dáva deťom s už poškodeným imunitným systémom! Trojvalentná vakcína, podaná jednotlivým ľuďom (deťom), môže vyvolať rôznu imunologickú odpoveď. Jednou je aj nevytvorenie si rovnakej predpokladanej odolnosti proti všetkým antigénom, obsiahnutým vo vakcíne. Čiže aj žiadnu imunitnú odpoveď — žiadnu ochranu proti osýpkam, príušniciam či rubeole, resp. ani proti jednej z týchto troch chorôb. Živý organizmus nie je počítač, ktorý presne podľa programu spracuje všetky informácie, ktoré sa doň vložia — to spracovanie môže byť mnohoraké.

    Zástancovia povinnej vakcinácie operujú s príkladom eradikácie čiernych (pravých) kiahní. Čierne kiahne boli vysoko infekčné ochorenie ľudí, ktoré sa šírilo hlavne kontaktom s chorým človekom alebo infikovaným materiálom, často s oblečením, prikrývkami. Keď prisťahovalci do Ameriky chceli zabrať územia Indiánov, poslali im do rezervácie „v rámci pomoci“ prikrývky, oblečenie, ktoré bolo kontaminované vírusom čiernych kiahní…

    V rámci prevencie choroby sa používala živá vakcína, ktorá sa aplikovala na kožu po jej poškodení — zaškrabnutím do kože ramena. Táto vakcína mala veľa nežiadúcich účinkov, mnohým ľudom spôsobila vážne (aj celoživotné) poškodenie zdravia či smrť. Častým následkom vakcinácie bolo horúčkovité ochorenie, ktoré trvalo aj niekoľko týždňov, s bolestivosťou a ranou v mieste aplikácie vakcíny. Takáto „tvrdá“ vakcinácia kopírovala prirodzenú infekciu. Tak väčšina očkovaných ľudí prekonala ochorenie, vytvorili si imunitu ako po prirodzenej infekcii. Vakcinácia podľa môjho názoru bola len jednou (tvrdou) súčasťou eradikácie. Najpodstatnejšia bola zmena životného štýlu ľudí, hlavne zlepšenie osobnej HYGIENY, nepoužívanie spoločných uterákov, šiat, pranie bielizne s pracím prostriedkom pri vysokej teplote, manglovanie, žehlenie…

    Vírus osýpok sa šíri kvapôčkovou nákazou, je veľmi infekčný pre ľudí, ktorí chorobu neprekonali, a pre ľudí so zníženou imunitou voči osýpkam. Spôsobuje ochorenie, ktoré silne oslabí imunitný systém chorého (imunosupresia), čo má za následok zvýšenie náchylnosti na sekundárne infekcie, ktoré môžu spôsobiť komplikácie. Vstupnou bránou vírusu do organizmu je sliznica dýchacieho systému a očí. Existuje viacej genotypov vírusu, ktoré sa môžu líšiť v patogenite aj v antigénnych štruktúrach. Terénne kmene vírusu nie sú stabilné — vyvíjajú sa, menia sa.

    Očkovanie proti osýpkam sa robí podkožne alebo do svalu. Tým sa obchádza prirodzená cesta infekcie, neaktivuje sa prvotná — slizničná zložka imunity. V ostatných desaťročiach sa používa živá trojvalentná vakcína, ktorá okrem vírusu osýpok obsahuje aj živé vírusy príušníc a rubeoly, ktoré môžu znižovať reakciu na osýpkovú zložku vakcíny. Pri živých vakcínach je zároveň nebezpečenstvo kontaminácie vakcíny hlavne retrovírusmi pochádzajúcimi z tkanivových kultúr na ktorých sa vakcinačné kmene množia — pravdepodobne tak bol rozšírený AIDS u ľudí v Afrike. Každá vakcinácia živou vakcínou je infekcia oslabenými — modifikovanými patogénmi. Každý patogén spôsobí dočasné oslabenie organizmu — imunosupresiu, ktorá je spôsobená čerpaním imunokompetentných buniek na zvládnutie infekcie. Preto výsledok vakcinácie trojvalentnou vakcínou u jednotlivých ľudí je len v rovine hypotézy, že daný očkovanec je chránený voči všetkým trom infekciám. Preto plošná vakcinácia trojvalentnou vakcínou nemôže viesť k eradikácií ani jednej nákazy.

    Pôvodca osýpok patrí do skupiny paramyxovírusov. Vo veterinárnej medicíne je známych viac nákaz zvierat spôsobených paramyxovírusmi. Jednou z nich je aj pseudomor hydiny. Na prevenciu sa používa živá jednozložková vakcína, ktorá sa aplikuje v pitnej vode alebo sprejom. Čiže tak, aby zasiahla a aktivovala prirodzené cesty infekcie. Podkožne podaná živá vakcína proti pseudomoru nemá taký dobrý ochranný efekt ako vakcinácia sprejom, slabší efekt je po podaní cez pitnú vodu. Vakcináciou hydiny proti pseudomoru sa darí znížiť ekonomické straty v chovoch, pritom sa ráta s možnými stratami (síce minimálnym, ale predsa úhynom po vakcinácii — slabí jedinci) a ochrana nikdy nedosahuje 100%, nakoľko v populácii sa predpokladá, že cca 0,1% až 1% jedincov je imunosupresívnych, čiže nie sú schopní ochranne reagovať na vakcínu.

    Druhým príkladom je vírus psinky, ktorý je veľmi blízky vírusu osýpok. V prevencii psinky sa používa podobný systém ako u ľudí. Čiže sa vakcinuje podkožne živým vírusom aj vo forme viacvalentných vakcín. Pritom revakcináciu sa odporúča urobiť každý rok!? Častým následkom každoročného preočkovania je výskyt epilepsie u psov, ktorý sa dáva do spojitosti s vírusom psinky a s vakcináciou proti nej. Tu však nastáva otázka, prečo u ľudí podobný vírus by mal mať účinnosť 10 rokov a u psov len rok? Veď vieme, že princípy, postupy vývoja a výroby vakcín vo veterinárnej a humánnej medicíne sú veľmi podobné. Odpoveďou môže byť fakt, že u zvierat je možnosť širšieho testovania vakcín na cieľových zvieratách — aj na mláďatách aj dospelých — na väčšom počte jedincov. Získa sa viac výsledkov a informácií, ktoré poukazujú na rôznorodosť imunitnej reakcie na testovanú vakcínu u jednotlivcov. Samozrejme, že v odporúčaní častej potreby revakcinácie sú aj finančné záujmy výrobcov vakcín. Základným poznatkom je, že ak má jedinec zdravý imunitný systém, jeho imunitná reakcia hlavne na monovalentnú vakcínu je dlhodobejšia, aj niekoľko rokov. Ak sa podá rovnaká vakcína imunitne oslabenému jedincovi tak jeho imunitná odpoveď je nízka, krátkodobá alebo aj žiadna a revakcinácia má skôr zaťažujúci efekt.

    Ak by mala byť eradikácia osýpok vo svete naozaj cieľom zodpovedných autorít, tak by sa mali usilovať o zmenu postupu v celom systéme vakcinácie, ale aj stravovania detí, a o zníženie toxického vplyvu životného prostredia. Je však otázna skutočná potreba vakcinácie proti osýpkam (aj ďalším infekciám), nakoľko (pre verejnosť) nie sú známe informácie o patogenite a antigénnej príslušnosti súčasne kolujúcich terénnych kmeňov vírusu osýpok. Virológovia-odborníci by to mali stále sledovať (v jednotlivých oblastiach môže byť situácia rozdielna) a až na základe týchto poznatkov aktuálne odporúčať postup imunologickej prevencie bez povinnosti uspokojiť finančné záujmy výrobcov vakcín.

 

Zdroje

[1]  MUDr. Silvia Javorková: Osýpky - Morbilli, rodinka.sk, 5.I.2015

[2]  prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc.: Očkování: otázky a odpovědi k projednávané novele zákona č. 258/2000 Sb. z pohledu biomedicíny pro poslance Parlamentu České republiky, rodiče i pediatry a všechny občany, kteří mají zodpovědnost za zdravý vývoj dětí a demokracie, ALMI, Petrovice, 2015, str. 21–24

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com