ÚVZ SR a RÚVZ PP zvysoka kašlú na základné ľudské práva a slobody a ignorujú platné právne predpisy Slovenskej republiky (Poznámky a námietky k Vyjadreniu ÚVZ SR k žalobe mamičky neurologicky poškodeného dieťaťa kvôli protiprávne naparenej pokute)

17.05.2016 17:21

TITUL MENO PRIEZVISKO, ULICA ČÍSLO, PSČ MESTO/OBEC


 

Krajský súd Prešov
Hlavná 22
08001 PREŠOV

V MESTE/OBCI 22.II.2016

 

Vec: Poznámky a námietky k vyjadreniu ÚVZ SR č. OLP/3570/2015 z 26.III.2015

 

    Ja, dolu podpísaná TITUL MENO PRIEZVISKO, bytom ULICA ČÍSLO, PSČ MESTO/OBEC, k vyjadreniu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ÚVZ SR) č. OLP/3570/2015 z 26.III.2015 („Žaloba TITUL MENO PRIEZVISKO, MESTO/OBEC – vyjadrenie a zaslanie spisového materiálu“, ďalej len Vyjadrenie) poznamenávam a namietam:

 

1. k strane 2, odstavec 3 Vyjadrenia:

ilustračný obrázok: paragraf, zložený z dvoch skrútených injekčných striekačiek„Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Poprade (ďalej len RÚVZ PP) obdržal hlásenie MUDr. DOKTORKY … o odmietnutí povinného očkovania 1. dávkou očkovacej látky proti …; v hlásení je uvedené, že matka odmietla očkovanie konkrétnymi očkovacími látkami od konkrétnych výrobcov, čo však nie je kontraindikácia očkovania.“

    Vo svojom Odvolaní z 13.X.2014 voči Rozhodnutiu RÚVZ PP č. KK 7251/2014 z 24.IX.2014 (ďalej len Odvolanie) v bode 3.II uvádzam, že som neodmietla povinné očkovanie, ale očkovanie konkrétnymi očkovacími látkami od konkrétnych výrobcov (Infanrix Hexa a Synflorix, obe od GlaxoSmithKline), keďže som nebola ošetrujúcou lekárkou MUDr. MENO PRIEZVISKO (ďalej len Dr. DOKTORKA) o týchto očkovacích látkach nijak informovaná, takže Dr. DOKTORKA si nesplnila svoju povinnosť:

  1. podľa §13 ods. 1 a 2 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len Vyhláška):
    „1. Očkovanie osôb vykonáva lekár … alebo ním poverená sestra … po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku. …
    2. Očkovanie vykoná lekár po poučení osoby o charaktere očkovania a po jej lekárskom vyšetrení; …“
  2. podľa §62 ods. 13 Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
    „Ak sa imunobiologický liek podáva pacientovi v zdravotníckom zariadení, písomnú informáciu pre používateľov poskytne pacientovi alebo jeho zákonnému zástupcovi bez vyzvania ošetrujúci lekár ešte pred podaním imunobiologického lieku.“
  3. podľa §4 ods. 4 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len Zákon č. 576/2004 Z.z.):
    „Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§6 ods. 9).“
    Podľa §6 ods. 1 písm. b) Zákona č. 576/2004 Z.z.:
    Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postu­pov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti …
    b) zákonného zástupcu, opatrovníka, poručníka, …“

    Dr. DOKTORKA ma totiž o očkovaní vôbec nijak nepoučila, nezhodnotila možné dočasné či trvalé kontraindikácie očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa (ďalej len PIL) a súhrnu charakteristických vlastností (ďalej len SPC), ani mi neposkytla PIL vakcín, ktorými hodlala zaočkovať moju dcéru, t.j. Infanrix Hexa a Synflorix, obe od výrobcu GlaxoSmithKline (ďalej len predmetné vakcíny). Vzhľadom k tomu, že som nebola zo strany Dr. DOKTORKY o očkovaní nijak poučená, že mi neboli poskytnuté nijaké informácie o predmetných vakcínach a že Dr. DOKTORKA úplne ignorovala možnosť kontraindikácie očkovania u mojej neurologicky postihnutej dcéry, a tiež vzhľadom k rodinnej anamnéze vážnych nežiaducich účinkov očkovania, som ako matka ani nemohla podľa Zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len Zákon č. 36/2005) urobiť nič iné, než za takýchto okolností nedať informovaný súhlas (keďže som informovaná nebola) s očkovaním mojej dcéry predmetnými vakcínami. Podľa §28 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005 totiž:

„(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, …
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.“

    Som povinná chrániť záujmy mojej dcéry aj v otázkach zdravia, aby nebolo zdravie mojej dcéry ešte viac zhoršené, čo práve u ľudí s neurologickými poruchami po očkovaní hrozí vo zvýšenej miere.[1] Hlásenie Dr. DOKTORKY o údajnom odmietnutí povinného očkovania som preto pochopiteľne nemohla podpísať, lebo je lživé. Nijaké povinné očkovanie som neodmietla, nemohla som však dať súhlas s očkovaním predmetnými vakcínami, o ktorých som v príslušnom čase nebola nijak poučená a u ktorých neboli zhodnotené možné kontraindikácie podľa PIL a SPC s ohľadom na neurologické poruchy mojej dcéry, keďže Dr. DOKTORKA si nesplnila svoje vyššie uvedené povinnosti.

    RÚVZ PP mi skutočne poslal predvolanie na konzultáciu, uviedol však v nej, že som odmietla očkovanie, čo sa v skutočnosti nestalo, preto som vyhodnotila túto pozvánku ako omyl a RÚVZ PP som to aj písomne oznámila. RÚVZ PP však bez toho, aby čokoľvek vysvetlil (nieto ešte poučil Dr. DOKTORKU o jej zákonných povinnostiach, ktoré si nesplnila) alebo mi na môj list odpovedal, začal priestupkové konanie kvôli údajnému priestupku, ktorý si Dr. DOKTORKA lživo vyfabrikovala, čím zakryla svoju neochotu/neschopnosť naplniť literu zákona. RÚVZ PP pritom nijak neskontroloval, či Dr. DOKTORKA splnila svoje povinnosti ohľadne informovania pacienta/rodiča a zhodnotenia kontraindikácií, ale automaticky prijal lži Dr. DOKTORKY ako nespochybniteľný fakt. Tým RÚVZ PP porušil svoju povinnosť podľa Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), §3 ods. 5:

„Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. …“

    RÚVZ PP (a následne ÚVZ SR) sa totiž vôbec neunúval spoľahlivo zistiť, ako postupovala Dr. DOKTORKA pri očkovaní, konkrétne či si splnila všetky povinnosti, ktorých splnenie musí predchádzať konečnému poskytnutiu či neposkytnutiu informovaného súhlasu s očkovaním. Keďže Dr. DOKTORKA si tieto svoje povinnosti nesplnila, nejestvuje akýkoľvek doklad či dôkaz o tom, že mi poskytla informácie o očkovaní, ktoré je povinná mi poskytnúť. RÚVZ PP však túto skutočnosť úplne ignoroval, čo dokazuje jeho predpojatosť, t.j. že podľa RÚVZ PP všetci, čo za ľubovoľných okolností nedali súhlas s povinným očkovaním, sú klamári, a zároveň že všetci lekári, čo niečo také nahlásili, vždy hovoria pravdu. Týmto sa RÚVZ PP dopustil prezumpcie viny, čo je v právnom štáte neprípustné, a zároveň porušil Správny poriadok.

 

2. k strane 15, odstavec 3 Vyjadrenia:

„Ani z výroku napadnutého rozhodnutia a ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by priestupkové konanie voči žalobkyni pred orgánom verejného zdravotníctva bolo vedené za odmietnutie povinného očkovania maloletej DCÉRY konkrétnou očkovacou látkou“

    Na prvý pohľad to tak môže vyzerať a formálne ani nie je možné niekoho stíhať za odmietnutie konkrétnej očkovacej látky, keďže to nie je v žiadnom právnom predpise stanovené ako priestupok, ale v skutočnosti RÚVZ PP vyhodnotil ako odmietnutie povinného očkovania to, že som v danom čase (9.V.2014) za daných okolností (neposkytnutie informácií a nezhodnotenie kontraindikácií očkovania podľa PIL a SPC predmetných vakcín zo strany Dr. DOKTORKY) nedala informovaný súhlas s očkovaním konkrétnymi vakcínami, pričom som v danom čase a za daných okolností ani nemohla konať inak, ak by som nemala porušiť vyššie citované ustanovenie zákona o rodine. RÚVZ PP však namiesto toho, aby pokarhal Dr. DOKTORKU a vysvetlil jej všetky jej zákonné povinnosti, ktoré si má splniť ešte pred očkovaním, obvinil z priestupku mňa, hoci som sa žiadneho nedopustila.

    RÚVZ PP taktiež úplne ignoroval moju žiadosť (prostredníctvom môjho zástupcu) na ústnom prejednávaní dňa 1.VIII.2014, aby mi poskytol mnou požadované informácie o predmetných vakcínach (ako to je uvedené v zápisnici z tohto pojednávania), keďže Dr. DOKTORKA mi ich nebola ochotná (a možno ani schopná) poskytnúť. Bol to teda práve RÚVZ PP (spolu s Dr. DOKTORKOU), kto mi neumožnil dať informovaný súhlas s očkovaním mojej dcéry MENO DCÉRY, nar. 23.I.2014 (ďalej len DCÉRA)! RÚVZ PP však obviňuje zo spáchania priestupku mňa a nie seba ani Dr. DOKTORKU!

 

3. k strane 15, odstavec 4 Vyjadrenia:

„Nakoľko očkovacie látky Infanrix Hexa, Synflorix alebo Prevenar 13 sú jedinými očkovacími látkami v rámci kategorizácie liekov a liečiv, ktoré sú určené na pravidelné povinné očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam v Slovenskej republike, v prípade, že zástupca dieťaťa odmieta očkovanie uvedenými očkovacími látkami, odmieta aj povinné pravidelné očkovanie proti uvedeným prenosným ochoreniam“

    V žiadnom platnom právnom predpise nie je stanovené (a ÚVZ SR pri tomto svojom tvrdení ani žiadny necituje), že sa na povinné očkovanie musia použiť výlučne očkovacie látky „v rámci kategorizácie liekov a liečiv“, tzn. plne alebo čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou. Jedinou podmienkou je, že očkovacie látky musia mať v Slovenskej republike (ďalej len SR) platnú registráciu a ich preskripčné obmedzenia (vek, hmotnosť, predchádzajúce očkovania resp. ich absencia…) musia korešpondovať s osobou, ktorá má byť očkovaná. V tomto prípade je teda namiesto vakcíny Infanrix Hexa možné použiť aj vakcínu Hexyon/Hexacima, ktorá má v SR platnú registráciu od 17.IV.2013,[2] tzn. viac než rok pred dátumom údajného spáchania priestupku (9.V.2014).

    Tiež by som rada upozornila, že Dr. DOKTORKA ma neinformovala ani o možnostiach voľby medzi očkovacími látkami Synflorix a Prevenar 13 proti pneumokokom, takže aj keby som paušálne odmietla očkovanie Synflorixom (čo sa nestalo, lebo v skutočnosti som odmietla súhlasiť očkovaním vak­cínami, o ktorých mi zo strany Dr. DOKTORKY protiprávne neboli poskytnuté žiadne informácie), a neodmietla očkovanie Prevenarom 13, nebolo by klasifikovateľné ako odmietnutie „pravidelného povinného očkovania“ proti „pneumokokovým invazívnym ochoreniam.“

    Navyše v prílohe č. 2 časť A bod 1 písm. a) Vyhlášky sa uvádza:

„očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a v 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života,“

    Ako vidno, nikde nie je uvedené, že sa očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B a hemofilovým invazívnym nákazám musí vykonať šesť-zložkovou (hexavalentnou) vakcínou, ako je vakcína Infanrix Hexa (a tiež Hexyon/Hexacima). Plne v súlade s týmto ustanovením je aj prípadné očkovanie päť-zložkovou (pentavalentnou) vakcínou Infanrix-IPV+Hib (proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilovým invazívnym nákazám) a samostatnou (monovalentnou) vakcínou Engerix-B (proti vírusovému zápalu pečene typu B). Obe tieto vakcíny (Infanrix-IPV+Hib i Engerix-B) sú plne hradené zdravotnou poisťovňou, a teda sú aj na zozname kategorizovaných liekov a liečiv. Pritom som nebola Dr. DOKTORKOU informovaná ani o možnosti výberu medzi Synflorixom a Prevenarom 13, ani o možnosti namiesto Infanrixom Hexa očkovať Infanrixom-IPV+Hib a Engerixom-B (nieto ešte Hexyonom/Hexacimou), takže citované tvrdenie ÚVZ SR je skrz-na-skrz lživé, pretože Infanrix Hexa preukázateľne nie je „jedinou očkovacou látkou v rámci kategorizácie liekov a liečiv, ktorá je určená na pravidelné povinné očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám“, keďže toto očkovanie je možné vykonať aj kategorizovanými vakcínami Engerix-B a Infanrix-IPV+Hib, a to aj keby kategorizácia bola zákonnou podmienkou použitia vakcíny v povinnom očkovaní, čo v skutočnosti nie je.

 

4. k strane 15, odstavce 6 a 7 Vyjadrenia:

„K tomuto bodu podanej žaloby je ešte bezpodmienečne potrebné poukázať na skutočnosť, uvedenú v odôvodnení napadnutého prvostupňového odvolania, cit: „14.V.2014 bolo obvinenej zaslané predvolanie na konzultáciu do poradne očkovania pri RÚVZ so sídlom v Poprade na 3.VI.2014. Na toto predvolanie obvinená písomne odpovedala, konzultácie sa však nezúčastnila.“

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky k uvedenému poznamenáva, práve na tejto konzultácii mohla žalobkyňa získať všetko potrebné informácie, týkajúce sa povinného očkovania a tiež mohla uplatniť všetky svoje námietky a požiadavky, týkajúce sa povinného očkovania, čo však neurobila a tým vlastne dala najavo svoj „skutočný záujem“ o riešenie predmetného problému.“

    Ako je zrejmé z textu mojej písomnej odpovede na zmienené predvolanie z 29.V.2014:

„muselo dôjsť k omylu, pretože Vami uvádzané „z dôvodu odmietnutia očkovania“ nie je korektné. Odmietla som konkrétne očkovacie látky od konkrétnych výrobcov, a to je rozdiel. Okrem toho som ako rodič v ambulancii nebola plne informovaná podľa §6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

považovala som toto predvolanie za omyl. Navyše z predvolania nijak nevyplývalo, že by som na konzultácii na RÚVZ PP mohla „získať všetky potrebné informácie, týkajúce sa povinného očkovania, a tiež mohla uplatniť všetky svoje námietky a požiadavky, týkajúce sa povinného očkovania“. Nič také v tomto predvolaní nestojí:

„Na základe hlásenia MUDr. MENO DOKTORKY bolo zistené, že Vaše dieťa MENO DCÉRY, nar. DD.MM.RRRR neabsolvovalo povinné očkovanie z dôvodu odmietnutia očkovania. Na základe toho Vás pozývam na konzultáciu do poradne očkovania dňa 3.VI.2014 o 1100 hod. v budove RÚVZ so sídlom v Poprade č.dv. 216.“

    Nič také nevyplýva ani z náplne činnosti RÚVZ podľa Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 355/2007 Z.z.), ktorý v §14 ods. 2 až 4 upravuje poradenskú (konzultačnú) činnosť RÚVZ:

„Cieľom poradenských centier ochrany a podpory zdravia je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom všeobecného a špecializovaného poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života s využitím vedecky overených poznatkov a metód z oblasti medicíny a verejného zdravotníctva.

Všeobecné poradenstvo pozostáva z aktívneho vyhľadávania a stanovovania rizikových faktorov srdcovo-cievnych, nádorových a iných chronických neprenosných ochorení a zo sprostredkovania informácií zrozumiteľnou formou o zásadách správneho spôsobu života a motivácie k pozitívnym zmenám pri predchádzaní najzávažnejším chronickým neprenosným ochoreniam.

Špecializované poradenstvo je zamerané na prevenciu najzávažnejších neprenosných ochorení ovplyvňovaním rizikových faktorov životného štýlu, najmä fajčenia, nedostatočnej fyzickej aktivity, nesprávnej výživy, obezity a stresu.“

    Keďže povinné pravidelné očkovanie podľa veku má byť prevenciou prenosných (nie neprenosných) ochorení a nemožno ho nazvať ani „zmenou spôsobu života“ (životného štýlu), z uvedeného vymedzenia konzultačnej činnosti RÚVZ je zrejmé, že sa netýka prevencie prenosných ochorení, a teda ani očkovania. Preto som predpokladala, že konzultácia, na ktorú som bola pozvaná sa týka výlučne právnej stránky odmietania povinného očkovania, ale keďže ja som žiadne povinné očko­vanie neodmietla, považovala som túto pozvánku (ako som aj uviedla vo svojej odpovedi na ňu) za omyl, a teda za bezpredmetnú. RÚVZ PP mi následne nijak neosvetlil, že v rámci tejto konzultácie môžem „získať všetky potrebné informácie, týkajúce sa povinného očkovania, a tiež … uplatniť všetky svoje námietky a požiadavky, týkajúce sa povinného očkovania“, a nemala som sa to ani z čoho dovtípiť, keďže v Zákone č. 355/2007 Z.z. sa o ničom takom nepíše, ale namiesto vysvetlenia RÚVZ PP rovno (bez odpovede na môj list z 29.V.2014) začal priestupkové konanie.

    Následne som si (prostredníctvom zástupcu) pýtala informácie priamo od RÚVZ PP na ústnom pojednávaní 1.VIII.2014, čo je zdokladované v zápisnici z tohto pojednávania, RÚVZ PP mi však nijaké z požadovaných informácií nedodal a ani na túto žiadosť nereagoval — úplne ju ignoroval. Z toho je celkom zrejmé, ako to v skutočnosti je s údajnou (iba predstieranou) ochotou RÚVZ PP poskytovať informácie o očkovaní.

 

5. k strane 15, odstavec 8 (posledný) a strane 16, odstavce 1 a 2 Vyjadrenia:

„Pravidelné povinné očkovanie detskej populácie sa v SR realizuje očkovacími látkami, ktoré sú uvedené v platnej kategorizácii liekov a liečiv. V súlade so zákonom č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhoduje kategorizáciou liekov o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku. Zoznam kategorizovaných liekov zverejňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na svojom webovom sídle vždy k prvému dňu mesiaca. V zozname kategorizovaných liekov je pri očkovacích látkach, ktoré sa používajú v Slovenskej republike na povinné očkovanie uvedené, že očkovacia látka ako hradená liečba sa indikuje v rámci povinného očkovania podľa príslušného paragrafu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z.z. Očkovacie látky, zaradené do zoznamu kategorizovaných liečiv a liečiv sú uvedené pod symbolom „V“ – základné očkovacie látky, ktorým nie je určený osobitný spôsob úhrady lieku; určené na povinné očkovanie a na odporúčané očkovanie; plne uhrádzané alebo čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 355/2007 Z.z. plánuje, koordinuje a určuje rozsah a očkovacie schémy imunizačného programu, určuje antigény obsiahnuté v očkovacích látkach, schvaľuje aplikačné postupy pri použití očkovacích látok a nariaďuje mimoriadne očkovanie. Zaradenie očkovacích látok do zoznamu kategorizovaných liekov a liečiv je v kompetencii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

V Slovenskej republike je očkovacia látka Hexacima registrovaná ale nie je v zozname kategorizovaných liekov.“

… čo je úplne irelevantné, pretože nijaký právny predpis nezakazuje použiť na povinné očkovanie aj registrovanú očkovaciu látku, ktorá „nie je v zozname kategorizovaných liekov“. Ostatne, vzhľadom k tomu, že očkovacia látka Hexyon/Hexacima má preskripčné obmedzenie na 6 týždňov až 24 mesiacov života,[3] je úplne zrejmé, že na nič iné než na základné povinné očkovanie sa ani použiť nedá, a preto ak by ju nebolo možné použiť na povinné očkovanie, jej registrácia v SR by postrádala akýkoľvek zmysel.

    V zákone č. 363/2011 Z.z., na ktorý sa ÚVZ SR odvoláva, je k očkovacím látkam uvedené len nasledovné (§6 ods. 7 a 12, §98a):

„Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky určené na povinné očkovanie, sa určí tak, aby bola zabezpečená plná úhrada zdravotnej poisťovne najmenej za jeden liek určený na povinné očkovanie proti prenosnému ochoreniu alebo prenosným ochoreniam. …

Určovanie osobitného spôsobu úhrady lieku podľa odseku 11 sa nevzťahuje na lieky určené na očkovanie a depotné antipsychotiká. …

Za lieky, ktorým bol určený osobitný spôsob úhrady, sa nepovažujú lieky podľa §98 ods. 5 určené na očkovanie a depotné antipsychotiká.“

    Z toho je úplne zrejmé, že tento zákon nijak nenariaďuje použiť na povinné očkovanie výlučne očkovacie látky zo zoznamu kategorizovaných liekov. Nariaďuje len, aby aspoň jedna očkovacia látka na výkon toho-ktorého povinného očkovania bola bez doplatku pacienta/zákonného zástupcu. Ak je však zákonný zástupca ochotný zaplatiť si plnú cenu inej registrovanej očkovacej látky, ktorá je použiteľná na výkon toho-ktorého povinného očkovania, podľa platnej právnej úpravy nič nebráni použitiu platne registrovanej očkovacej látky, ktorá na zozname kategorizovaných liekov nie je. Ale aj keby mal v tomto ÚVZ SR pravdu, čo nemá, na zozname kategorizovaných liekov[4] stále sú vakcíny Infanrix-IPV+Hib a Engerix-B, ktoré možno taktiež použiť na výkon povinného očkovania dojčiat „proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám“ — namiesto vakcíny Infanrix He­xa, — čo sa, koniec koncov, svojho času aj skutočne dialo. Preto odmietnutie vakcíny Infanrix Hexa nemožno chápať ako odmietnutie povinného očkovania. Pritom ešte raz zdôrazňujem, že som odmietla dať informovaný súhlas s očkovaním predmetnými vakcínami, lebo som nedostala pred očkovaním od Dr. DOKTORKY informácie o predmetných vakcínach, na ktoré mám zákonné právo. Rovnako tak ani RÚVZ PP mi požadované informácie neposkytol, preto je vylúčené, že by som sa dopustila priestupku. Alebo je snáď priestupkom, keď trvám na tom, aby si lekár pred očkovaním splnil svoje zákonné povinnosti voči mne ako matke a zákonnej zástupkyni?

 

6. k strane 16, odstavec 3 Vyjadrenia:

„Ako z citovaných ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. vyplýva, plnenie uvedených povinností nie je „nijak obmedzené“, t.j. nemá ustanovenie, ktoré by odôvodňovalo výklad tak, ako je uvedené v tomto bode podanej žaloby, že nepodrobenie sa povinnému očkovaniu nemá v každom jednotlivom prípade za následok spáchanie priestupku na úseku verejného zdravotníctva a ani zaň nemožno uložiť sankciu; takýto výklad citovaných ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. je pre orgány verejného zdravotníctva neprijateľný.“

    Je úplne irelevantné, čo je alebo nie je prijateľné pre orgány verejného zdravotníctva, podstatné sú platné právne predpisy, a to nielen zákon č. 355/2007 Z.z., ale aj platné právne predpisy vyššej právnej sily, ktoré môžu byť v niektorých ohľadoch v rozpore so zákonom č. 355/2007 Z.z. (napr. Ústava Slovenskej republiky, Dohovor o ľudských právach a biomedicíne či Dohovor o právach dieťaťa), či iné zákony (napr. zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine či zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti). ÚVZ SR sa pritom opakovane tvári, ako keby preň neexistovalo a neplatilo nič iné než zákon č. 355/2007 Z.z. Pritom úplne ignoruje a v podstate zakrýva porušovanie platných zákonov zo strany Dr. DOKTORKY, čím sa de facto na tomto porušovaní zákonov vedome podieľa.

    Pritom zákon č. 355/2007 Z.z. — rovnako ako všetky právne predpisy — treba vykladať v kontexte ostatných platných právnych predpisov. Ak teda podľa iných platných právnych predpisov má Dr. DOKTORKA povinnosť zhodnotiť možné kontraindikácie očkovania podľa PIL a SPC predmetných vakcín, informovať ma o zamýšľanom očkovaní, jeho prínosoch, rizikách a možnostiach voľby, ako aj povinnosť poskytnúť mi PIL predmetných vakcín — to všetko pred očkovaním — a túto povinnosť si v ani jednom ohľade nesplní (čo ÚVZ SR úplne ignoruje), mám za to, že moje neposkytnutie súhlasu s očkovaním nemožno klasifikovať ako priestupok a už vôbec nie sankcionovať ho.

„Na námietku, uvedenú v tomto bode podanej žaloby o tom, že ako mohlo nezaočkovanie maloletej DCÉRY ohroziť verejné zdravie obyvateľstva, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poznamenáva, že tak, ako je to vysvetľované v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia a tak aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nerešpektovanie povinného očkovania môže ohroziť zdravie populácie nárastom počtu nebezpečných a život ohrozujúcich ochorení, ktoré môžu končiť smrťou.“

    Predovšetkým by sme si mali ujasniť, že tzv. „verejné zdravie“ nie je ničím iným než sumou (súhrnom) zdravia jednotlivcov. Očkovanie ako také môže verejné zdravie nielen zlepšiť, ale aj zhoršiť (keď spôsobí vážne nežiaduce účinky, či dokonca smrť), a to dokonca aj v zmysle „nárastu počtu nebezpečných a život ohrozujúcich ochorení, ktoré môžu končiť smrťou“, ako sa to stalo v prípade „Cutter Incident“, kedy očkovacia látka proti detskej obrne spôsobila 40.000 ochorení na detskú obrnu a 10 úmrtí.[5] Môže sa teda stať aj pravý opak tvrdenia ÚVZ SR, teda že nie nerešpektovanie, ale rešpektovanie „povinného očkovania môže ohroziť zdravie populácie nárastom počtu nebezpečných a život ohrozujúcich ochorení, ktoré môžu končiť smrťou.“ Preto som žiadala od RÚVZ PP protokol z kompletného chemického rozboru predmetných vakcín, aby som sa uistila o tom, že u týchto vakcín podobné riziko nehrozí (obzvlášť keď vezmeme do úvahy, že vakcína Infanrix Hexa obsahuje aj zložku proti detskej obrne), avšak RÚVZ PP (a rovnako tak ÚVZ SR) moju žiadosť ignoroval. Je teda preukázateľným faktom, že očkovanie môže verejné zdravie ohroziť, preto je potrebné dôkladne posúdiť pre každú uvažovanú vakcínu, či bude z hľadiska individuálneho i z hľa­diska verejného zdravia viac na škodu alebo viac na úžitok. ÚVZ SR a RÚVZ PP však nepredložili nijaké údaje či dôkazy (a už vôbec nie vedecké), ktoré by o tom svedčili, a to ani na moju výslovnú požiadavku, ktorú ignorovali. Namiesto toho ÚVZ SR a RÚVZ PP predkladajú čiastočne preukázateľne lživé a čiastočne prinajmenšom nepodložené tvrdenia ako dogmy, ktorým máme zrejme slepo nekriticky veriť ako v nejakej fanatickej náboženskej sekte, a neunúvajú sa ich akýmkoľvek spôsobom doložiť. Ak je však údajne v záujme verejného zdravia obmedziť ústavou a medzinárodnými zmluvami ustanovené slobody a ľudské práva (napr. fyzickú nedotknuteľnosť osoby), musí byť nado všetku pochybnosť preukázané, že to skutočne v záujme ochrany verejného zdravia je. Lenže ÚVZ SR to nielenže nepreukázal nado všetku pochybnosť, ÚVZ SR sa dokonca neunúval svoje tvrdenia ani akokoľvek podložiť, zrejme z pozície sebavedomého „vševediaceho“ náboženského gurua, ktorému treba všetko a priori slepo veriť. A to je v Slovenskej republike, ktorá podľa čl. 1 ods. 1 ústavy „je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, úplne neprípustné.

„Neočkovaná osoba je vnímavá voči infekciám a predstavuje vhodný terén pre vznik a šírenie epidémií v populácii.“

    Toto generalizované tvrdenie taktiež neobstojí, a to z najmenej troch dôvodov:

  1. v epidémiách prinajmenšom dvoch chorôb, proti ktorým sa v SR povinne očkuje (príušnice/ mumps[6] a čierny kašeľ/pertussis)[7] sa dlhodobo opakovane ukazuje, že drvivá väčšina nakazených bola proti týmto chorobám očkovaná. Očkovaní teda prinajmenšom v prípade príušníc a čierneho kašľa taktiež predstavujú „vhodný terén pre vznik a šírenie epidémií“
  2. očkovanie môže reálne zvýšiť vnímavosť očkovanej osoby voči infekciám, ako sa dočítame napr. v SPC vakcíny Priorix,[8] ktorá sa taktiež používa v povinnom očkovaní detí v SR, kde sa v kapitole „4.8 Nežiaduce účinky“ píše: „Časté: infekcia horných dýchacích ciest“
  3. očkovanie proti tetanu, ktoré je v SR tiež povinné, nijakým spôsobom nezvyšuje riziko „vzniku a šírenia epidémií v populácii“, keďže tetanus je neprenosný z človeka na človeka.

    Možno teda zhrnúť, že síce neočkovaná osoba skutočne môže byť „vnímavá voči infekciám“, ale očkovaná osoba môže byť práve vďaka očkovaniu voči infekciám ešte vnímavejšia, a že „vhodným terénom pre vznik a šírenie epidémií v populácii“ sú preukázateľne aj ľudia očkovaní.

„Každé jedno odmietnuté povinné očkovanie znamená existenciu vnímavého jedinca, ktorý môže ďalej šíriť nebezpečné choroby a tým vážne ohroziť verejné zdravie.“

    Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, očkované osoby (ktorých povinné očkovanie odmietnuté nebolo) preukázateľne môžu byť (podľa údajov od výrobcu vakcíny Priorix) vnímavejšie voči infekciám, a teda „ďalej šíriť nebezpečné choroby a tým vážne ohroziť verejné zdravie“ než osoby neočkované. Toto tvrdenie ÚVZ SR navodzuje dojem, že len neočkovaní jedinci sú vnímaví voči infekciám, ale priamo v SPC nejednej vakcíny sa možno dočítať, že opak je pravdou, tzn. že očkovaní jedinci môžu byť voči infekciám vnímavejší než neočkovaní.

    Takéto zdôvodnenie povinného plošného očkovania ako prostriedku na ochranu verejného zdra­via teda neobstojí zoči voči preukázateľným faktom, zdokumentovaným vo vedeckej lekárskej literatúre a v SPC niektorých vakcín.

 

7. k strane 17, odstavec 1 Vyjadrenia:

„… povinným očkovaním, … ktoré je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti prenosným ochoreniam, v boji na predchádzanie prenosných ochorení.“

    ÚVZ SR aj toto tvrdenie predkladá ako dogmu, keďže sa neobťažuje nijak ho podložiť. Epidemiologické štatistiky však hovoria úplne inou rečou, t.j. že úmrtnosť na prenosné choroby, ako je napr. záškrt, čierny kašeľ či osýpky, prudko klesla dávno pred zavedením očkovania proti týmto choro­bám vďaka iným opatreniam (lepšia hygiena, výživa, pitná voda, kanalizácia, dezinfekcia, deratizácia, lepšie spracovanie a uchovávanie potravín atď.) a ak očkovanie vôbec malo nejaký podiel na tomto poklese úmrtnosti, tak len minimálny.[9] Zároveň klesala a až na nulu klesla úmrtnosť aj na prenosné choroby, proti ktorým doposiaľ nie je dostupná žiadna vakcína (napr. šarlach), z čoho je tiež zrejmé, že význam očkovania pri boji proti prenosným ochoreniam je nesmierne preceňovaný.

 

8. k strane 17, odstavec 3 Vyjadrenia:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky námietku, vyslovenú v tomto bode podanej žaloby o tom, že cit.: „Ohrozovať verejné zdravie môže iba osoba chorá…“ hodnotí ako laickú a vysoko neodbornú práve vzhľadom na preventívny charakter očkovania, na zabránenie vzniku a šíreniu sa prenosných ochorení a tým ochranu zdravia populácie.“

    Naopak: vyjadrenie ÚVZ SR je „laické a vysoko neodborné“, pretože predstiera, že všetci očko­vaní jednak sami neochorejú, jednak nešíria prenosné choroby, čo preukázateľne nie je pravda. Pritom údajný preventívny charakter očkovania ÚVZ SR už vyše 13 rokov (od roku 2002, kedy bol v SR vykonaný posledný imunologický prehľad) nijak neoveruje — ani námatkovo na reprezentačnej vzorke obyvateľstva, a už vôbec nie u každého očkovaného. Aby totiž očkovanie malo naozaj preventívny charakter, musí podnecovať imunitný systém takým spôsobom, ktorý zabezpečí ochra­nu pred vznikom danej choroby aj po prípadnej nákaze príslušným pôvodcom choroby (spravidla vírusom alebo baktériou). Účinnosť vykonaného očkovania sa obvykle meria zistením koncentrácie protilátok, ktorých tvorba bola podnietená očkovaním, v krvi. Hoci je to pomerne nespoľahlivé me­radlo, keďže boli zdokumentované viaceré prípady ochorení navzdory vysokej koncentrácii príslušných protilátok,[10] je to aspoň aké-také meradlo účinnosti očkovania. Od roku 2002 sa však vymenili úplne všetky vakcíny v povinnom očkovaní v SR, ale ÚVZ SR napriek absencii akýchkoľvek údajov o účinnosti očkovania v súčasnosti používanými vakcínami, nameraných v reálnych podmienkach SR, tvrdí, že toto očkovanie má „preventívny charakter“, čiže ide opäť o dogmu bez akýchkoľvek podkladov, nieto ešte dôkazov. Z odborného hľadiska je takýto postup krajne nevedecký, z právneho hľadiska nepreukazný.

    Očkovanie navyše môže k šíreniu prenosných ochorení významne prispievať (čo je v priamom rozpore s citovaným tvrdením ÚVZ SR), ako sa ukazuje napr. pri očkovaní proti čiernemu kašľu, kde jedinci očkovaní súčasnými (tzv. nebunkovými = acelulárnymi) vakcínami síce majú menej výrazné príznaky nákazy, sú však nákazliví (infekční) dlhší čas než jedinci, čo čierny kašeľ ani neprekonali, ani proti nemu neboli očkovaní (tzv. naivní), a mnohonásobne dlhší čas než jedinci, čo čier­ny kašeľ prekonali a neboli proti nemu očkovaní.[11] S ohľadom na schopnosť šírenia nákazy, ktorá je u jedincov očkovaných acelulárnymi vakcínami najvyššia, by teda z hľadiska verejného zdravia bo­lo najlepšie, keby čo najviac ľudí čierny kašeľ prekonalo bez očkovania a čo najmenej ľudí bolo očkovaných acelulárnymi vakcínami. ÚVZ SR však presadzuje presný opak!

    Pritom ÚVZ SR a RÚVZ PP kryjú nedbalosť Dr. DOKTORKY, ktorá nijak neposúdila možnosť kontraindikácie očkovania u neurologicky poškodenej DCÉRY, čím reálne ohrozujú zdravie DCÉRY, a tým aj verejné zdravie.

ÚVZ SR a RÚVZ PP sa teda preukázateľne a hrubo spreneverujú svojmu deklarovanému poslaniu chrániť verejné zdravie!

 

9. k strane 17, odstavec 5 Vyjadrenia:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyslovuje poľutovanie nad tým, že podanou žalobou sa vlastne spochybňuje odbornosť orgánov verejného zdravotníctva, celá podstata zákona č. 355/2007 Z.z., zameraná na ochranu verejného zdravia, na všet­ky formy prevencie, keď žalobca týmto orgánom tvrdí a vysvetľuje pojem „ohrozenie verejného zdravia“, naplnenie tohto pojmu, vyslovuje názor, čo je potrebné splniť na ohro­zenie verejného zdravia a pod.“

    Toto vyjadrenie ÚVZ SR je prudko manipulatívne jednak v zmysle logického prešľapu typu „argumentum ad verecundiam“ (apel na autoritu — „ÚVZ SR je autoritou na poli verejného zdravotníctva, a preto nemožno jeho vyjadrenia na tomto poli spochybňovať“),[12] jednak v zmysle manipulačnej techniky „straw man“ (strašiak),[13] pri ktorej sa tvrdenie oponenta prekrúti a/alebo preženie do odsúdenia-hodnej podoby a/alebo rozmerov. V našej žalobe rozhodne nespochybňujeme „celú podstatu zákona č. 355/2007 Z.z.“ a už vôbec nie „všetky formy prevencie“, keďže žaloba si týka výlučne očkovania, nijakej inej formy prevencie, a už vôbec nie „celej podstaty zákona č. 355/2007 Z.z.“. Dovoľujem si podotknúť, že použitie týchto preukázateľných logických prešľapov resp. ma­nipulatívnych techník zo strany ÚVZ SR prezrádza jeho nekalé úmysly v tomto súdnom spore.

    Čo sa týka odbornosti, ÚVZ SR a RÚVZ PP nám nedávajú na výber. Nemôžeme inak než spo­chybniť ich odbornosť v rovine právnej, keď tvrdia, že „RÚVZ nie je oprávnený skúmať zákonnosť postupu ošetrujúceho lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“, lebo Vyhláška priamo ukla­dá RÚVZ sledovať „v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmä správ­nosť postupu pri očkovaní, … dodržiavanie indikácií a kontraindikácií schválených pri registrácii očkovacej látky“ (§14 ods. 1 písm a) a h) Vyhlášky). V rovine zdravotnej taktiež nemôžeme inak než spochybniť „odbornosť orgánov verejného zdravotníctva“ (ÚVZ SR a RÚVZ PP), keďže oba zhodne uvádzajú preukázateľne vyslovene nepravdivé (alebo prinajmenšom pre niektoré choroby a/ale­bo vakcíny nepravdivé) tvrdenia, ako som nado všetku pochybnosť dokázala v predchádzajúcom texte a podložila svoje dôkazy vedeckou literatúrou a SPC, čo ÚVZ SR nikdy neurobil a urobiť ani nemohol, keďže uvádza lživé tvrdenia, prípadne generalizované tvrdenia, ktoré možno platia u niektorých chorôb/vakcín, rozhodne ale neplatia pre všetky choroby/vakcíny, proti ktorým/ktorými sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania. Tým však účelovo skresľuje celkový obraz o prenosných chorobách a vakcínach v prospech svojho predchádzajúceho protiprávneho konania a v prospech výrobcov vakcín, keďže z predchádzajúceho konania ÚVZ SR a RÚVZ PP v tomto spore i z vyššie uvedeného je úplne zrejmé, že ich cieľom nie je verejné zdravie (ktorého súčasťou je aj zdravie DCÉRY), ale čo najväčšia spotreba očkovacích látok — hlava-nehlava, doslova aj cez mŕtvoly alebo doživotne zmrzačené deti, keďže ignorujú kontraindikácie, — a teda čo najväčší obrat a zisky výrobcov vakcín, ktorí sú (okrem iného) výdatnými sponzormi „vzdelávacích poduja­tí“, na ktorých sa pracovníci ÚVZ SR a RÚVZ pravidelne zúčastňujú.[14]

    A nakoniec pojem „ohrozenie verejného zdravia“ v právnych súvislostiach (a teda aj v tomto spore) nie je predmetom svojvoľného účelového výkladu zo strany ÚVZ SR, ale je výslovne definovaný v §2 ods. 1 písm ze) („ohrozenie verejného zdravia je nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými alebo fyzikálnymi faktormi vrátane takého ohrozenia verejného zdravia, ktoré má medzinárodný dosah.“) a bližšie popísaný v §48 ods. 1 a 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorým je ÚVZ SR povinný sa riadiť. Podľa týchto ustanovení nemožno nevykonanie povinného očkovania označiť za „ohrozenie verejného zdravia“. Ak tu teda niekto spochybňuje zákon č. 355/2007 Z.z., nie sme to my, ale ÚVZ SR.

 

10. k strane 17, odstavec 9 Vyjadrenia:

„Orgány verejného zdravotníctva nemajú v zákone č. 355/2007 Z.z. zakotvené právo „kontrolovať“ poskytovanie zdravotnej starostlivosti a teda ani postup očkujúceho lekára v súvislosti s vykonávaním povinného očkovania“

    ÚVZ SR má pravdu v tom, že to nie je ustanovené priamo zákonom č. 355/2007 Z.z., je to však ustanovené Vyhláškou, ktorú zákon č. 355/2007 Z.z. splnomocňuje v §62 písm. a):

„Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.“

    To sa stalo Vyhláškou (č. 585/2008 Z.z.) a v §14 ods. 1 písm. a) a h) tejto Vyhlášky stojí:

Pri kontrole očkovania sleduje regionálny úrad v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmä správnosť postupu pri očkovaní, … dodržiavanie indikácií a kontraindikácií schválených pri registrácii očkovacej látky,“

    Rovnako by som mohla aj ja argumentovať, že povinné očkovanie „proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam“, ktoré je ustanovené tou istou Vyhláškou v §6 ods. 1 a prílohe č. 2 časť A bod 1 písm. a), teda nie je platné a pokuta od RÚVZ PP je bezpredmetná, ak sa ÚVZ SR tvári, že pre RÚVZ PP neplatia §14 ods. 1 písm a) a h) tej istej Vyhlášky.

 

11. k strane 17, odstavec 10 Vyjadrenia:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky súhlasí s názorom, vysloveným v tomto bode podanej obžaloby o tom, že je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a pripomína, že presne to sa v predmetnom konaní aj stalo; povinné očkovanie maloletej DCÉRY bolo zo strany rodičov odmietnuté, dieťa nebolo zaočkované, na čo nastupovala povinnosť orgánu verejného zdravotníctva podľa §56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. prejednať priestupok a to priestupok podľa §56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., t.j. nezabezpečí ako zástupca dieťaťa jeho povinné očkovanie.“

    Ako je zrejmé už od samého počiatku sporu, t.j. z udania Dr. DOKTORKY, zo zápisnice z ústneho pojednávania na RÚVZ PP 1.VIII.2014, z môjho odvolania sa voči pokute, ako aj zo žaloby, nikdy som žiadne povinné očkovanie neodmietla. ÚVZ SR teda nezistil presne a úplne skutočný stav veci. Naopak, celý čas sa mi podlým spôsobom snaží našiť priestupok, ktorý som nespáchala.

    Ale aj keby som povinné očkovanie odmietla (čo som neurobila), to, či ide alebo nejde o priestupok, závisí od existencie či neexistencie kontraindikácie očkovania. Podľa §51 ods. 1 písm a) zákona č. 355/2007 Z.z. totiž: „Fyzické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam …; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe kontraindikácie.“

    RÚVZ PP či ÚVZ SR teda nielenže sám neposúdil (ne)existenciu kontraindikácie očkovania DCÉRY predmetnými vakcínami, ale ani neustanovil znalca, ktorý by to posúdil, jednoducho úplne ignoroval túto rozhodujúcu skutočnosť pre stanovenie, či k priestupku skutočne došlo alebo nedošlo, a to napriek tomu, že podľa §14 ods. 1 písm a) a h) Vyhlášky RÚVZ má nielen právo, ale dokonca povinnosť kontrolovať dodržiavanie kontraindikácií očkovania (viď bod 10 vyššie).

 

12. k strane 17, odstavec 11 (posledný) Vyjadrenia:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky súhlasí s názorom, vysloveným v tomto bode podanej žaloby o tom, že v každom prípade pred očkovaním je potrebné dôsledne skúmať zdravotný stav, predispozície očkovanej osoby, ale uvedené nie je v kompetencii orgánov verejného zdravotníctva. Ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, kde orgány verejného zdravotníctva kompetencie nemajú a preto každé ich vmešovanie sa do poskytovania zdravotnej starostlivosti by bolo prekročením kompetencií a tým porušením zákona z ich strany.“

    Odhliadnuc od toho, že toto je vyslovená lož, keďže – ako uvádzam vyššie – podľa §14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky má RÚVZ povinnosť kontrolovať „správnosť postupu pri očkovaní“, aj keby mal v tomto ÚVZ SR pravdu, čo preukázateľne nemá, mal sa vysporiadať s mojou námietkou, že Dr. DOKTORKA nijak neposudzovala možné kontraindikácie očkovania DCÉRY, tak, že by dal podnet na preskúmanie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti orgánu, ktorý túto kompetenciu má. Následne mal RÚVZ PP počkať na vyjadrenie tohto orgánu a až potom mal rozhodnúť o tom, či som priestupok spáchala alebo nespáchala – v prípade, že by som povinné očkovanie naozaj odmietla, čo sa ale vôbec nestalo. Keďže nič také RÚVZ PP neurobil, je zrejmé, že mu nejde o dodržiavanie platných právnych predpisov a spravodlivé rozhodnutie, ale je voči mne zaujatý.

 

13. k strane 18, odstavec 3 Vyjadrenia:

„V kompetencii Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie je posudzovať odbornosť ošetrujúceho lekára, nakoľko kompetentný zhodnotiť, či u dieťaťa, ktoré má byť očkované, existujú zdravotné dôvody, kontraindikácie očkovania je práve očkujúci lekár, v ktorého starostlivosti je dieťa.“

    Nikto od ÚVZ SR nežiadal „posudzovať odbornosť ošetrujúceho lekára“, ale len skontrolovať dodržiavanie kontraindikácií očkovania, čo je povinnosť RÚVZ, stanovená v §14 ods. 1 písm. h) Vyhlášky. RÚVZ PP sa teda vyhovára, že nemá kompetencie na niečo, čo je v skutočnosti jeho povinnosťou. Ale aj keby nebolo a keby mal ÚVZ SR v tomto pravdu, mal sa teda obrátiť na orgán, ktorý považuje za kompetentný zhodnotiť správnosť posúdenia kontraindikácií očkovania u DCÉRY ošetrujúcou lekárkou Dr. DOKTORKOU a rozhodnúť o spáchaní či nespáchaní priestupku až na základe posudku tohto orgánu. Keďže sa tak nestalo, je zrejmé, že RÚVZ PP a ÚVZ SR nejde o dodržiavanie platných právnych predpisov a spravodlivé rozhodnutie, ale sú voči mne zaujatí.

 

14. k strane 19, odstavec 4 Vyjadrenia:

„Pokiaľ sa v tomto bode podanej žaloby poukazuje na „nesúlad“ 2 zákonov a to zákona č. 355/2007 Z.z. a zákona č. 576/2004 Z.z., toto nie je oprávnený riešiť ÚVZ SR;“

    V našej žalobe nikde nepoukazujeme (ako nám to podsúva ÚVZ SR) na žiadny nesúlad zákona č. 355/2007 Z.z. so zákonom č. 576/2004 Z.z. Naopak! Domnievame sa, že tieto zákony v súlade sú a že zákon č. 355/2007 Z.z. je nutné vykladať v kontexte zákona č. 576/2004 Z.z., keďže „opatrenia na predchádzanie ochoreniam“, medzi ktoré sa počíta aj očkovanie a ktoré upravuje zákon č. 355/2007 Z.z. a ním splnomocnená Vyhláška, sú podmnožinou zdravotnej starostlivosti, a teda sa na ne taktiež vzťahuje zákon č. 576/2004 Z.z. Práve preto je aj na vykonanie tzv. povinného očkovania nevyhnutné, aby ošetrujúci lekár získal od pacienta (zákonného zástupcu) informovaný súhlas podľa §4 ods. 4 a §6 zákona č. 576/2004 Z.z. Dokonca zákon č. 576/2004 Z.z. priamo uvádza, že „predchádzanie vzniku chorôb“ (na ktorom má podľa samotného ÚVZ SR očkovanie významný podiel) je zdravotnou starostlivosťou, konkrétne v §2 ods. 1 a ods. 7 písm. b):

„… zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. …

Prevencia na účely tohto zákona je … aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb.“

    Je teda nespochybniteľné, že pojem zdravotná starostlivosť zahŕňa aj povinné preventívne očkovanie, a teda sa aj na povinné preventívne očkovanie vzťahuje povinnosť ošetrujúceho lekára získať informovaný súhlas („preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie“) pacienta (zákonného zástupcu) pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti (pred očkovaním).

    Ak tu teda niekto poukazuje na nesúlad zákonov č. 355/2007 Z.z. a č. 576/2004 Z.z., nie sme to my, ale ÚVZ SR, ktorý svojvoľne ignoruje platnosť zákona č. 576/2004 Z.z. aj pre výkon očko­vania, vrátane očkovania povinného, keďže toto nie je v žiadnom platnom právnom predpise uvedené ako výnimka z povinnosti získať informovaný súhlas pacienta (zákonného zástupcu) pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti (očkovaním).

„Pokiaľ sa v podanej žalobe poukazuje na absenciu vykonaných lekárskych vyšetrení, ktoré by odôvodnili prípadnú kontraindikáciu očkovania, k tomu Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky uvádza, že za zhodnotenie zdravotného stavu očkovanej osoby je zodpovedný ošetrujúci lekár, ktorý pozná zdravotný stav dieťaťa a je kompetentný odborne posúdiť jeho zdravotný stav, má dostatok podkladov na to, aby mohol odborne vyhodnotiť, či u dieťaťa sú kontraindikácie pre daný druh očkovania alebo nie.“

    Áno, ošetrujúci lekár toto má v náplni práce, ale RÚVZ má povinnosť kontrolovať dodržiavanie kontraindikácií očkovania zo strany ošetrujúceho lekára (§14 ods. 1 písm. h) Vyhlášky), čo v tomto prípade neurobil, a to ani po mojom výslovnom poukázaní na to, že Dr. DOKTORKA si v tomo smere nesplnila povinnosti. Pritom skutočnosť, či dieťa je alebo nie je kontraindikované pre očkovanie predmetnými vakcínami, je rozhodujúca pre správne posúdenie, či došlo alebo nedošlo odmietnutím povinného očkovania k spáchaniu priestupku (navyše ja som žiadne povinné očkovanie neodmietla). RÚVZ PP teda odmietol (a ÚVZ SR mu to schvaľuje) spoľahlivo zistiť rozhodujúce skutočnosti pre správne posúdenie údajného priestupku. K tomu viď bod 11 vyššie.

 

15. k strane 19, odstavec 2 Vyjadrenia:

„K poznámke, uvedenej v podanej žalobe o tom, že žalobkyňa nebola poučená ošetrujúcim lekárom o alternatívach a vedľajších účinkoch očkovania, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poznamenáva opätovne na skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť všetky otázky prekonzultovať na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Poprad, čo však odmietla a preto neobstojí jej námietka o tom, že poučená nebola.“

    Ako podrobnejšie vysvetľujem v bode 4 vyššie, v pozvánke na konzultáciu nebolo uvedené, čo má alebo môže byť predmetom (obsahom) konzultácie a navyše v nej bolo chybne uvedené, že DCÉRAneabsolvovala povinné očkovanie z dôvodu odmietnutia očkovania“. V následnom liste z 29.V.2014 som upovedomila RÚVZ PP o tejto chybe, ale nedostala som na to žiadnu inú odpoveď než pozvánku na ústne pojednávanie o domnelom priestupku, ktorý som nikdy nespáchala. RÚVZ pritom nemá v zákonom stanovenej náplni práce poučovanie jednotlivých občanov o očkovaní, a to dokonca ani podľa §14 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorý sa špeciálne zaoberá poradenskou činnosťou ÚVZ SR a RÚVZ, pričom podľa §6 zákona č. 576/2004 Z.z. i podľa §13 ods. 2 Vyhlášky má o ľu­bovoľnej zdravotnej starostlivosti (vrátane očkovania) resp. konkrétne o očkovaní poučovať pacienta (zákonného zástupcu) ošetrujúci lekár resp. ním poverená sestra, nie RÚVZ, takže som sa nemala ani z čoho dovtípiť, že by predmetom konzultácie mohli byť odborné zdravotné aspekty očkovania (vrátane kontraindikácií), a tak som predpokladala, že obsahom majú byť len administratívne/právne záležitosti. Keďže som žiadne povinné očkovanie neodmietla, vyhodnotila som pozvánku RÚVZ PP na konzultáciu ako administratívnu chybu (čo som aj napísala 29.V.2014 v mojom liste RÚVZ PP), a teda ako bezpredmetnú. Namiesto toho, aby mi RÚVZ PP v odpovedi na môj list vysvetlil, že nejde o omyl a že mám možnosť „všetky otázky prekonzultovať na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Poprad“, rovno začal priestupkové konanie. Takže tvrdenie, že som odmietla konzultovať svoje otázky o očkovaní s RÚVZ PP je hrubo zavádzajúce. RÚVZ PP ma nikdy pred započatím priestupkového konania neupozornil na možnosť „získať všetky potrebné informácie, týkajúce sa povinného očkovania a tiež … uplatniť všetky svoje námietky a požiadavky, týkajúce sa povinného očkovania na konzultácii v budove RÚVZ PP. Nič také nie je stanovené v žiadnom platnom právnom predpise a v pozvánke na konzultáciu to taktiež nie je uvedené.

    Naproti tomu, keď som sa (prostredníctvom zástupcu) opýtala konkrétne otázky k očkovaniu na ústnom pojednávaní 1.VIII.2014 („kompletnú informáciu o zložení vakcíny, to znamená úplný chemický rozbor“ a „vedecké dôkazy o neškodnosti očkovania predmetnými vakcínami u detí s hypotóniou a s imunologickými ukazovateľmi mimo normu“, ako správne stojí na str. 3 Vyjadrenia), RÚVZ PP moje otázky úplne ignoroval, takže je vylúčené, že by som na konzultácii na RÚVZ PP naozaj mohla „získať všetky potrebné informácie, týkajúce sa povinného očkovania“.

 

16. k strane 19, odstavec 3 Vyjadrenia:

Celospoločenský prínos primárnej prevencie pred infekčnými chorobami je vyšší, než predpokladané riziko vzniku závažného poškodenia po podaní očkovacej látky.

    Odhliadnuc od toho, že to je ďalšie ničím nepodložené dogmatické tvrdenie, o ktorom môžeme úspešne pochybovať (vzhľadom k alarmujúco stúpajúcemu výskytu rôznych alergií, rakoviny, autoimunitných chorôb a neurologických porúch, z ktorých viaceré sú priznané ako nežiaduce účinky očkovania priamo v PILSPC rôznych vakcín a u ďalších je vážne podozrenie, že sú spôsobované okrem iného aj očkovaním), mojou povinnosťou je „chrániť záujmy maloletého dieťaťa“ (§28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.), pričom podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa č. 104/1991 Zb.:

Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“

    ÚVZ SR (o ktorom niet pochýb, že je správnym orgánom) teda namiesto rešpektovania tejto me­dzinárodnej zmluvy, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) „prednosť pred zákonmi“ (teda aj pred zákonom č. 355/2007 Z.z.), namiesto dbania v prvom rade o záujem dieťaťa pri akejkoľvek svojej činnosti, uvádza v tomto kontexte a z tohto hľadiska úplne irelevantné tvrdenie o údajnom „celospoločenskom prínose“ očkovania.

 

17. k strane 19, odstavce 6–8 Vyjadrenia:

„Povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu je uložená zákonom č. 355/2007 Z.z. a nie zákonom č. 576/2004 Z.z.

Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia je vecou celospoločenskou, t.j. celej populácie a zabezpečenie verejného zdravia nie je možné ponechať na slobodnej voľbe jednotlivca a preto ani zákon č. 355/2007 Z.z. takéto ustanovenie o akomkoľvek odmietnutí ktorejkoľvek povinnosti, ustanovenej týmto zákonom nemá a preto ani zástupca dieťaťa nemá právo odmietnuť jeho povinné očkovanie.

Povinné očkovanie ako jeden z najúčinnejších nástrojov v boji proti prenosu a šíreniu sa nebezpečných prenosných ochorení a ako prostriedok slúžiaci na ochranu verejného zdravia nemôže byť viazaný na „súhlas“ jednotlivca; v takomto prípade by celoplošnú ochranu verejného zdravia nemohol štát zabezpečovať.“

    Ako uvádzam v bode 14 vyššie, hoci povinné očkovanie je ustanovené zákonom č. 355/2007 Z.z., podľa §2 ods. 1 a ods. 7 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. je tiež zdravotnou starostlivosťou, a teda sa naň vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 576/2007 Z.z., vrátane možnosti nedať resp. odvolať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti (v tomto prípade s očkovaním).

    ÚVZ SR tu opäť kladie dôraz na „vec celospoločenskú“, navzdory rozporu tohto prístupu s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý stojí nad zákonom č. 355/2007 Z.z., bližšie viď bod 16 vyššie.

    ÚVZ SR nepravdivo uvádza, že keby bolo povinné očkovanie „viazané na „súhlas“ jednotliv­ca“, štát by nemohol zabezpečovať „celoplošnú ochranu verejného zdravia“. Opak je pravdou, keďže zákon č. 576/2004 Z.z. na to myslí vo výnimkách z povinnosti získať informovaný súhlas, keď v §6 ods. 9 písm. c) ustanovuje, že:

Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie.“

    Tiež podľa §12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z.:

Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení súizolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia,“

    Štát teda má zákonný prostriedok na „celoplošnú ochranu verejného zdravia“, aj za situácie, že povinné očkovanie je „viazané na „súhlas“ jednotlivca“, čiže ÚVZ SR klame, keď tvrdí opak. Dovolím si tiež upozorniť ctený súd na skrytú manipuláciu v tomto tvrdení ÚVZ SR, ktoré má zrejme za účel vyvolať u cteného súdu neoprávnený pocit (spolu)viny na ohrození verejného zdra­via, ak by uznal platnosť práv pacienta, zakotvených v zákone č. 576/2004 Z.z., aj na povinné očko­vanie. V skutočnosti však orgány verejného zdravia majú prostriedky na „celoplošnú ochranu verej­ného zdravia“ aj za dodržania práv pacientov, ustanovených §6 zákona č. 576/2004 Z.z. a tiež v čl. 5 a 6 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne č. 40/2000 Z.z.:

„Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť. … Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu…“

    Dovolím si tiež pripomenúť, že prevalcovanie práv jednotlivca údajným vyšším dobrom spoločnosti („vecou celospoločenskou“, ako píše ÚVZ SR) je typickou známkou totalitných nedemokratických režimov a ideológií, ako sú fašizmus, nacizmus či komunizmus, pričom však podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Takéto propagovanie ústredných myšlienok totalitných ideológií, ba dokonca snaha citovým vydieraním (vyššie popísanou manipuláciou) ovplyvniť súd, aby sa priklonil k totalitnej ideológii namiesto rešpektovania platných právnych predpisov SR, stavia ÚVZ SR na hranu §421 Trestného zákona („Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd“).

    Totiž na vážne až smrteľné nežiaduce účinky očkovania sú oveľa náchylnejšie deti, ktoré trpia neurologickými poruchami a poruchami imunity (čo je aj prípad mojej DCÉRY). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ÚVZ SR odmieta rešpektovať u DCÉRY kontraindikácie očkovania predmetnými vakcínami a odmieta sa (na základe falošných výhovoriek) otázkou kontraindikácií akokoľvek zaoberať, takže de facto chce, aby DCÉRA napriek kontraindikáciám bola predmetnými vakcínami očkovaná, čo s vysokou pravdepodobnosťou významne zhorší jej zdravotný stav (ak to vôbec prežije). Takéto konanie v masovom meradle vedie k tomu, že sa plošným povinným očkovaním „vytrie­dia“ zdravotne postihnuté deti, čo sa vlastne rovná nacistickej eugenike, v rámci ktorej boli „eutanáziou“ usmrcovaní zdravotne postihnutí ľudia, to všetko pre „vyššie dobro spoločnosti“ (v terminológii ÚVZ SR: „celospoločenskú vec“). Povinné očkovanie napriek kontraindikáciám, ako ho — zdá sa — presadzuje ÚVZ SR, tak predstavuje skrytú podobu nacistickej eugeniky, čiže „očisťovania národného genofondu“ od „zlých génov“, pripisovaných zdravotne postihnutým.

 

18. k strane 20, odstavec 3 Vyjadrenia:

„Pokiaľ ide o povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov poskytovať orgánom verejného zdravotníctva na plnenie ich úloh informácie a ďalšie údaje, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať (§52 ods. 5 písm. g) zákona č. 355/2007 Z.z.), je nesporné, že táto povinnosť zahŕňa aj povinnosť oznámiť odmietnutie povinného alebo mimoriadneho a to za účelom vyvodenia priestupkovej zodpovednosti voči povinnej fyzickej osobe.“

    To je práve veľmi sporné. V odkazovanom §52 ods. 5 písm. g) zákona č. 355/2007 Z.z. („Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci sú povinní poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na plnenie ich úloh informácie a ďalšie údaje, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať.“) totiž niet ani slova o osobných údajoch či údajoch zo zdravotnej dokumentácie dotknutých osôb. Pritom niet spo­ru o tom, že osobné údaje sú podmnožinou údajov vo všeobecnosti, rovnako tak údaje zo zdravotnej dokumentácie sú podmnožinou osobných údajov. Preto pojem „osobný údaj“ je špecifickejší (konkrétnejší) než pojem „údaj“ a zároveň pojem „údaj zo zdravotnej dokumentácie“ je špecifickejší než pojem „osobný údaj“, takže pojem „údaj zo zdravotnej dokumentácie“ je špecifickejší než po­jem „údaj“. Keďže §52 ods. 5 písm. g) zákona č. 355/2007 Z.z. pojednáva len o poskytovaní bližšie neurčených „ďalších údajov“, ale §25 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. pojednáva špecificky o „sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie“ a taxatívne vymenúva všetky osoby, ktorým môžu byť sprístupnené údaje zo zdravotnej dokumentácie, v akom rozsahu a za akým účelom, §25 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. je špecifickejší než §52 ods. 5 písm. g) zákona č. 355/2007 Z.z., a teda má v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“ („konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon“) prednosť pred všeobecnejším §52 ods. 5 písm. g) zákona č. 355/2007 Z.z. Pritom §25 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. umožňuje v písm. m) sprístupniť údaje zo zdravotnej dokumentácie aj „odbornému pracovníkovi epidemiológie príslušného regionálneho úradu verejného zdra­votníctva“ (RÚVZ), ale len „v rozsahu potrebnom na zabezpečenie epidemiologického vyšetrovania“. Keďže v našom prípade nebola vyšetrovaná nijaká epidémia, bolo sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie DCÉRY pracovníkom RÚVZ PP porušením tohto zákona.

    Možno samozrejme namietať, že takáto právna úprava je nelogická, keďže ak by sa jej mali orgány verejného zdravotníctva striktne pridržiavať, neumožňuje im zistiť údaje, potrebné pre započatie a vedenie priestupkového konania. Napriek tomu je však táto právna úprava platná a RÚVZ PP i ÚVZ SR sú povinní sa ňou riadiť. Pritom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len MZ SR) si tejto nelogickosti bolo očividne vedomé, keď 2.XI.2012 dalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona č. 355/2007 Z.z.,[15] v ktorej mali byť tieto nedostatky odstránené doplnením §52 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z. o písm. i) v nasledujúcom znení:

„[Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci sú povinní] poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na účel prejednania priestupku osobné údaje fyzickej osoby, ktorá sa nepodrobila povinnému očkovaniu alebo nariade­nému očkovaniu vyplývajúcemu z príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, a osobné údaje zákonných zástupcov fyzickej osoby, ktorá sa nepodrobila povinnému očkovaniu alebo naria­denému očkovaniu, vyplývajúcemu z všeobecne záväzných právnych predpisov, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, informáciu o tom kedy a proti ktorým ochoreniam bolo očkovanie odmietnuté a informáciu o aktuálnom zdravotnom stave dieťaťa s ohľadom na dočasné a trvalé kontraindikácie očkovania.“

    Táto novela zákona č. 355/2007 Z.z. však z mne neznámych dôvodov nebola schválená, takže stále platí právna úprava, podľa ktorej (nech už to vyzerá akokoľvek nelogicky) RÚVZ nemá právo získavať informácie zo zdravotnej dokumentácie (a teda ani údaje o (ne)očkovaní) za nijakým iným účelom, než je „epidemiologické vyšetrovanie“.

 

19. k strane 20, odstavce 7 a 8 Vyjadrenia:

„Podľa §89a ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi:
— titul, meno a priezvisko,
— rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo,
— adresu pobytu,
— štátnu príslušnosť,
— údaj o doklade totožnosti,
— miesto, dátum a čas spáchania priestupku,
— označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho spáchania,
— spôsob vybavenia veci,
— uloženú sankciu a ochranné opatrenie,
— označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal,
— dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
— evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu značku právoplatného rozhodnutia.“

    To je síce pravda, ale ja nenamietam proti tomu, že RÚVZ PP má právo v tomto ustanovení vymenované údaje o priestupku a osobné údaje o páchateľovi priestupku evidovať, namietam proti protizákonnému spôsobu, akým RÚVZ PP osobné údaje získal. §89a ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. pritom nehovorí nič o získavaní osobných údajov, hovorí len o evidencii údajov o priestupkoch a ich páchateľoch, takže v tomto kontexte je irelevantný.

 

20. k strane 20, odstavec 9 (posledný) resp. strane 21, odstavec 1 Vyjadrenia:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rámci predmetného konania netvrdil, že stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je záväzným prameňom práva v Slovenskej republike tak, ako sa to uvádza v tomto bode podanej žaloby, ale súčasne poznamenáva, že ako orgán štátnej správy si nemôže dovoliť nerešpektovať stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, resp. prokurátora Slovenskej republiky, nakoľko ide podľa zákona o prokuratúre o orgán, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, prokurátora, ktorý je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na ochranu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.“

    Áno, ÚVZ SR síce „netvrdil, že stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je záväzným prameňom práva v Slovenskej republike“, ale zachoval sa tak, ako keby bolo.

    K tomu je nutné dodať, že podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre ods. §4 ods. 2:

Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom ani iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám.“

    podľa §11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.:

„V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov generálny prokurátor vydáva stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov (ďalej len „záväzné stanoviská“), a to na návrh Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk (ďalej len „komisia“) alebo bez takého návrhu.“

    podľa §15 ods. 2 a 3 zákona č. 153/2001 Z.z.:

„Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach súladu právnych predpisov je generálny prokurátor povinný podať ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o stanovisko požiada predseda ústavného súdu. Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach preskúmania rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je generálny prokurátor povinný na základe vyžiadania predsedu ústavného súdu alebo predsedu senátu tohto súdu podať stanovisko k prerokúvanej veci.

    Nijaké iné ustanovenia než vyššie uvedené, týkajúce sa stanovísk prokurátorov a generálneho prokurátora, zákon o prokuratúre (č. 153/2001 Z.z.) neobsahuje. Z citovaných ustanovení zákona č. 153/2001 Z.z. je pritom zrejmé, že stanoviská generálneho prokurátora sú záväzné len pre „všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátorov“, nie pre ÚVZ SR, okrem toho môže generálny prokurátor vypracovať stanovisko už len pre ústavný súd, nie pre ÚVZ SR, pričom prokurátor „nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom“, a teda ani ÚVZ SR. Je teda očividné, že tvrdenie ÚVZ SR, „že ako orgán štátnej správy si nemôže dovoliť nerešpektovať stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, resp. prokurátora Slovenskej republiky“, je účelovou špekuláciou, ktorá nemá nijakú oporu v platných právnych predpisoch.

 

21. k strane 21, odstavec 3 Vyjadrenia:

„Tvrdenie, uvedené v tomto bode podanej žaloby o tom, že u maloletej DCÉRY boli kontraindikácie očkovania, považuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky za ničím nepodložené tvrdenie, nakoľko ani z hlásenia MUDr. DOKTORKY táto skutočnosť nevyplýva, ale ani zástupcovia maloletej DCÉRY — jej rodičia toto tvrdenie nepodložili žiadnym relevantným lekárskym dokladom.“

    To je nehorázna lož, keďže jednak v hlásení Dr. DOKTORKY stojí „svalový hypotonus, odoslaná na rehabilitáciu“, jednak som RÚVZ PP na základe dohody z ústneho pojednávania 1.VIII.2014 dodatočne poslala správu o vyšetrení DCÉRY v detskej neurologickej ambulancii MUDr. MENO NEUROLÓGA, ULICA ČÍSLO, MESTO zo dňa 24.VI.2014, v ktorej stojí „hypotonia axial. svalstva“.

    Pritom SPC vakcíny Infanrix Hexa[16] varuje pred očkovaním detí s hypotóniou (konkrétne: „hy­potonicko-hyporeaktívna epizóda“) resp. „neurologickou poruchou“, ktorou hypotónia rozhodne je.

    Pritom, ako uvádzam v bode 15 vyššie, moju výslovnú žiadosť o „vedecké dôkazy o neškodnosti očkovania predmetnými vakcínami u detí s hypotóniou“, vyslovenú a zapísanú na ústnom pojedná­vaní 1.VIII.2014, RÚVZ PP (a rovnako tak ÚVZ SR) ignoroval.

    Pripúšťam však, že RÚVZ PP a ÚVZ SR nepovažovali mnou zaslané lekárske doklady za „rele­vantné“. Dovoľujem si ale pripomenúť, že ani zákon č. 355/2007 Z.z., ani ním splnomocnená Vyhláška nijak neupresňuje a ani RÚVZ PP ma nepoučil, čo presne a na základe ktorého právneho predpisu sa považuje za „relevantný lekársky doklad“ kontraindikácie očkovania, a to ani na ústnom pojednávaní 1.VIII.2014, ani po obdržaní mnou dodatočne zaslaného dokladu o vyšetrení DCÉRY v neurologickej ambulancii dňa 24.VI.2014. Ako laik bez medicínskeho vzdelania v odbore neurológie a/alebo imunológie neviem a ani som sa nemala ako dozvedieť, čo sa považuje za „rele­vantný lekársky doklad“ kontraindikácie očkovania v prípade neurologickej poruchy. Nie je to uvedené ani v právnych predpisoch, upravujúcich povinné očkovanie, a ani RÚVZ PP nikde a nikdy nešpecifikoval nijaké požiadavky na „relevantný lekársky doklad“ kontraindikácie očkovania. Je mi ľúto, ale neviem čítať myšlienky úradníkov z RÚVZ PP. Navyše ÚVZ SR ani RÚVZ PP nijak ne­zdôvodnili, prečo mnou dodané lekárske doklady nepovažujú za „relevantné“. Citované tvrdenie ÚVZ SR tak môže vzbudiť mylný dojem, že som RÚVZ PP nijaký lekársky doklad o neurologickej poruche DCÉRY neposlala, čo som ale urobila a môžem to preukázať doručenkou.

    Navyše ÚVZ SR nikde vo svojom Vyjadrení (ani nikde v jeho Rozhodnutí č. OLP/8810/2014 z 12.XII.2014 a rovnako tak ani RÚVZ PP vo svojom Rozhodnutí č. KK 7251/2014 z 24.IX.2014) ani priamo neuvádza, čo sa považuje za „relevantný lekársky doklad“ kontraindikácie očkovania, ani neodkazuje na žiadny právny predpis, ktorý by špecifikoval parametre „relevantného lekárskeho dokladu“ kontraindikácie očkovania. Taktiež ani ÚVZ SR ani RÚVZ PP nikde neuvádzajú, na základe akých kritérií posudzovali mnou dodané lekárske doklady, a svoj záver, že mnou dodané lekárske doklady „nie sú relevantné“, nijak nezdôvodnili. Tvrdenie ÚVZ SR, že som existenciu kontraindikácie očkovania DCÉRY predmetnými vakcínami „nepodložila žiadnym relevantným lekárskym dokladom“, je preto prinajmenšom nezdôvodnené, ak už nie vyslovene lživé, a neuvedením nijakých požiadaviek na „relevantný lekársky doklad“ kontraindikácie očkovania mi RÚVZ PP efektívne zabránil v dodaní takého dokladu.

 

22. k strane 21, odstavec 6 Vyjadrenia:

„Žalobkyňa toto svoje konanie nedoložila relevantným lekárskym dokladom o existencii kontraindikácií očkovania.“

    K tomu viď bod 21 vyššie.

 

23. k strane 21, odstavec 8 (posledný) a strane 22, odstavce 1 a 2 Vyjadrenia:

„... Dohovor o ľudských právach a biomedicíne v čl. 26 ods. 1 ustanovuje, že výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie, ustanovená zákonom č. 355/2007 Z.z. nie je v rozpore s Európskym dohovorom, nakoľko ide o obmedzenie práv z dôvodu ochrany verejného zdravia, čo dohovor vo vyššie citovanom ustanovení pripúšťa.“

    S takýmto výkladom Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne nemožno súhlasiť, keďže jed­nak ÚVZ SR nijakým spôsobom nepreukázal (a teda opäť predkladá iba ako dogmu, ktorej máme slepo veriť), že povinné očkovanie je skutočne „potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme … ochrany verejného zdravia“ (čo preukázateľne nie je pravda, ako možno vidieť na príklade Fínska, Nórska či Švajčiarska, ktoré taktiež podpísali a ratifikovali tento Dohovor[17] a v ktorých niet žiadneho povinného očkovania), jednak Vysvetľujúcej správe k tomuto Dohovoru,[18] upresňuje, ako treba jednotlivé články Dohovoru interpretovať. V tomto kontexte sú relevantné body 21, 22, 34–36, 150–154 Vysvetľujúcej správy:

„21. Článok 2 tohto Dohovoru potvrdzuje prednosť človeka pred výhradným záujmom vedy ale­bo spoločnosti. Prednosť majú záujmy človeka, ktoré musia byť v zásade nadradené záujmom vedy alebo spoločnosti v prípade, že sú tieto záujmy v rozpore. Jednou z významných oblastí uplatnenia tejto zásady je výskum, ktorý je predmetom ustanovení kapitoly V tohto Dohovoru.
22. Celý tento Dohovor, ktorého účelom je chrániť práva a dôstojnosť človeka, je inšpirovaný zásadou prednosti človeka a všetky jeho články musia byť vykladané v tomto svetle.
34. Článok 5 tohto Dohovoru pojednáva o súhlase a na medzinárodnej úrovni potvrdzuje už dobre zavedené pravidlo, že v zásade nikto nesmie byť nútený podstúpiť nejaký zákrok v oblasti zdravia, s ktorým nedal súhlas. Ľudia preto musia byť v stave dať alebo odmietnuť svoj súhlas s akýmkoľvek zákrokom, týkajúcim sa ich osoby. Toto pravidlo objasňuje pacientovu zvrchovanosť vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom a zamedzuje paternalistickému prístupu k pacientom, kedy by sa mohlo nedbať na vôľu pacienta. Slovo „zákrok“ sa tu chápe v najširšom zmysle slova (podobne ako v článku 4), tzn. zahŕňa všetky lekárske úkony, obzvlášť zákroky, vykonané za účelom prevencie, diagnostiky, liečby, rehabilitácie alebo výskumu.
35. Pacientov súhlas sa považuje za slobodný a informovaný, ak bol daný na základe objektívnych informácií od zodpovedného zdravotníckeho pracovníka ohľadne povahy a možných dôsledkov plánovaného zákroku alebo jeho alternatív, a to bez akéhokoľvek nátlaku od kohokoľvek. Odstavec 2 článku 5 zmieňuje najdôležitejšie rysy tohto informovania, ktoré má predchádzať zákroku, nie je to však vyčerpávajúci zoznam: informovaný súhlas môže v závislosti od okolností zahŕňať aj ďalšie prvky. Aby bol informovaný súhlas platný, dotknutá osoba musí byť informovaná o významných skutočnostiach ohľadne zamýšľaného zákroku. Tieto informácie musia obsahovať účel, povahu, dôsledky a riziká daného zákroku. Informácie o rizikách daného zákroku alebo jeho alternatív musia obsahovať nielen riziká, ktoré sú vlastné zamýšľanému druhu zákroku, ale aj akékoľvek riziká, vzťahujúce sa k osobným vlastnostiam daného pacienta, ako je napr. vek alebo prí­tomnosť iného zdravotného problému. Pacientove žiadosti o ďalšie informácie musia byť adekvátne zodpovedané.

36. Tieto informácie pritom musia byť dostatočne jasné a zrozumiteľné pre osobu, ktorá má podstúpiť daný zákrok. Pacient musí byť vďaka použitiu výrazov, ktoré sú mu zrozumiteľné, uvedený do takého stavu informovanosti, v ktorom môže zvážiť potrebnosť alebo užitočnosť zámeru a postupov daného zákroku v porovnaní s jeho rizikami a nepohodlím alebo bolesťou, ktoré spôsobí.
150. Typickým príkladom výnimky z dôvodu ochrany verejného zdravia je povinná izolácia pacienta so závažnou prenosnou chorobou, ak je nevyhnutná.
151. Osoba, ktorá kvôli svojej psychickej poruche vážne ohrozuje iných, môže byť v súlade so zákonom podrobená obmedzeniu pohybu (ústavnej starostlivosti) alebo liečbe aj bez jej súhlasu. Toto obmedzenie môže byť navyše k prípadom, uvedeným v článku 7, uplatnené za účelom ochrany práv a slobôd iných ľudí.
152. Ochranou práv iných možno tiež ospravedlniť napr. nariadenie súdu vykonať test na potvrdenie otcovstva.
153. Rovnako môže byť oprávnené použiť genetické testy (testy DNA) na identifikáciu osôb v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu.
154. Niektoré právne úpravy umožňujú súdu nariadiť psychiatrickú liečbu obvinenej osoby, ktorá — keby túto liečbu nepodstúpila — by nebola schopná zúčastniť sa súdneho pojednávania, aby bola obvinenému umožnená náležitá obhajoba. Takáto súdom nariadená liečba, spojená s primeranými ochrannými opatreniami, môže byť považovaná za relevantnú v zmysle článku 26, ktorý hovorí konkrétne o opatreniach nevyhnutných na spravodlivý výkon súdnictva („predchádzanie trestnej činnosti“), ktoré v demokratickej spoločnosti zahŕňa aj obhajobu obvineného.“

    Z tohto vysvetlenia je zrejmé,

  • že všetky články Dohovoru je nutné vykladať v zmysle prednosti záujmu jednotlivca (v našom prípade zdravia DCÉRY) pred záujmom spoločnosti (v terminológii ÚVZ SR „celospoločenským prínosom očkovania“),
  • že Dohovor má zamedziť paternalizmu[19] vo vzťahu zdravotníkov (ako Dr. DOKTORKY, tak aj RÚVZ PP a ÚVZ SR) k pacientovi (k DCÉRE resp. mne ako jej zákonnej zástupkyni), teda presne tomu, čo ÚVZ SR vo svojom Vyjadrení sústavne predvádza (napr. podľa ÚVZ SR „povinné očkovanie … nemôže byť viazané na „súhlas“ jednotlivca“),
  • že informovaný súhlas sa vyžaduje obzvlášť so zákrokmi, vykonanými za účelom prevencie (tzn. s očkovaním), čo je v príkrom rozpore s tvrdeniami ÚVZ SR,
  • že pri informovaní pred zákrokom sa má prihliadať na osobné vlastnosti pacienta (v našom prípade neurologická porucha u DCÉRY), čo sa nestalo, lebo som nebola o predmetných vakcínach informovaná vôbec, nie to ešte s prihliadnutím na špecifický zdravotný stav mojej dcéry,
  • že žiadosti pacienta (zákonného zástupcu) o ďalšie informácie, musia byť adekvátne zodpovedané (čo sa nestalo — boli ignorované) a
  • že obmedzenie práv, ustanovených Dohovorom musí byť nevyhnutné pre daný účel (v tomto prípade ochrana verejného zdravia), čo u povinného očkovania splnené nie je, keďže ochranu verejného zdravia v prípade osoby so závažným prenosným ochorením možno realizovať jej izoláciou, čo Vysvetľujúca správa uvádza ako jediný príklad obmedzenia Dohovorom ustanovených práv za účelom ochrany verejného zdravia.

    Z vyššie uvedeného je zrejmé, že výklad Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ako ho podáva ÚVZ SR, je skrz-na-skrz pomýlený, ak nie rovno úmyselne účelovo prekrútený, keďže je v preukázateľnom rozpore s Vysvetľujúcou správou k tomuto Dohovoru.

 

24. k strane 22, odstavce 3 a 4 Vyjadrenia:

„Nerešpektovanie povinného očkovania môže ohroziť zdravie populácie nárastom počtu nebezpečných a život ohrozujúcich ochorení. Tieto ochorenia môžu končiť aj smrťou. Neočkovaná osoba je vnímavá voči infekciám a predstavuje vhodný terén pre vznik a šírenie epidémií v populácii.
Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že každé odmietnuté povinné očkovanie znamená existenciu vnímavého jedinca, ktorý môže ďalej šíriť nebezpečné choroby a tým vážne ohroziť zdravie populácie.“

    ÚVZ SR tu doslovne skopíroval svoje už predtým uvedené nepodložené dogmatické tvrdenia.

    Moje námietky voči nim uvádzam v bode 6 vyššie.

 

25. k strane 22, odstavec 5 Vyjadrenia:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poznamenáva, že zákon č. 355/2007 Z.z. bol harmonizovaný s právom Európskej únie.“

    Táto skutočnosť je v kontexte Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne úplne irelevantná, keďže tento Dohovor je dohovorom Rady Európy, nie dohovorom Európskej únie, o čom svedčí aj fakt, že celý rad krajín Európskej únie tento Dohovor neratifikovalo (konkrétne Belgicko, Holandsko, Írsko, Luxemburg, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia).[20]

 

26. k strane 22, odstavec 7 Vyjadrenia:

„Zásah do integrity jedinca, týkajúci sa povinného očkovania je založený na potrebe ochrany zdravia verejnosti, zodpovedá naliehavej spoločenskej potrebe a je primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a môže byť považovaný za nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.“

… čo sú všetko nekonkrétne a nijak nepodložené tvrdenia ÚVZ SR, navyše v príkrom rozpore so základnou zásadou Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, keďže stavajú údajne „naliehavú spoločenskú potrebu“ nad záujmy jednotlivca. ÚVZ SR pritom nijak nedokázal, že porušenie práva na telesnú nedotknuteľnosť osoby je „naliehavou spoločenskou potrebou“ (resp. takej potrebe zodpovedá), že očkovanie je skutočne „potrebné na ochranu zdravie verejnosti“ (čo nie je nič iné než suma zdravia jednotlivcov), že porušenie telesnej nedotknuteľnosti osoby je primerané „sledovanému legitímnemu cieľu“ (pričom ÚVZ SR neuviedol, čo má byť tým cieľom, a už vôbec nedokázal jeho legitimitu) a v žiadnom prípade nedokazuje, že pre „ochranu zdravia verejnosti“ je naozaj „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“ porušovať telesnú nedotknuteľnosť osoby.

    Obmedzenie ľudských práv a slobôd, zaručených Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami záväznými pre SR, je tak vážna vec, že nie je možné k nemu pristúpiť len tak — bez akéhokoľvek podkladu a konkrétneho dôkazu. Odhliadnuc od skutočnosti, že zoznam chorôb, proti ktorým sa v SR povinne očkuje, je stanovený len vyhláškou a nie zákonom, čo samo o sebe vzbudzuje vážne pochybnosti, na obmedzenie tak zásadného ľudského práva, akým je telesná nedotknuteľnosť osoby, je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre každú jednu prenosnú chorobu, proti ktorej sa povinne očkuje (v SR ide menovite o: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusovú detskú obrnu, invazívne ochorenia spôsobené baktériou Haemophilus influenzae typu b, vírusový zápal pečene typu B, invazívne pneumokokové ochorenia, osýpky, príušnice a ružienku), zvlášť preukázať jej výrazne vyššiu nebezpečnosť v porovnaní s rizikami očkovania proti nej, účinnosť a dĺžku trvania ochranného účinku (ak sa vôbec dostaví) očkovania, absenciu iných možných spôsobov prevencie (obzvlášť ak sú bezpečnejšie než očkovanie), nedostupnosť účinnej liečby, nákladovú efektívnosť plošného očkovania v porovnaní s inými spôsobmi prevencie resp. v porovnaní s liečbou, skutočnú potrebu očkovania proti danej chorobe za aktuálnej epidemiologickej situácie, ako aj výraznú prevahu celkových škôd spôsobených danou chorobou nad celkovými škodami spôsobenými príslušným očkovaním (tzn. že očkovanie nespôsobí viac škody než to, čomu sa očkovaním má predísť).

    Dôkaz pre každú chorobu zvlášť je nutný kvôli navzájom výrazne odlišným charakteristikám jednotlivých prenosných chorôb, proti ktorým sa dá očkovať, ako aj jednotlivých vakcín proti nim, takže charakteristiky jednej vybranej choroby (resp. vakcíny) nemožno automaticky vztiahnuť na všetky ostatné choroby (resp. vakcíny).

    ÚVZ SR však v tomto spore nič z toho nedokázal a nakoľko viem, v celých dejinách Slovenskej republiky to dokázané nikým nikdy nebolo a vlastne ani byť nemohlo, keďže by na to bolo potrebné sledovať účinnosť aktuálne používaných vakcín (čo sa od roku 2002 nedeje vôbec a odvtedy sa všetky v povinnom očkovaní používané vakcíny vymenili za iné, takže o dnes používaných vakcínach nemáme nijaké údaje o ich reálnej účinnosti v podmienkach SR), dôsledne hlásiť každý jeden nežiaduci účinok (čo sa nedeje, lebo podľa frekvencie nežiaducich účinkov, uvedených v SPC, podľa počtu ročne spotrebovaných vakcín a podľa počtu ročne hlásených nežiaducich účinkov očkovania, ktoré vykazuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv, je zrejmé, že v SR sa hlási menej než 0,1% sku­točného počtu nežiaducich účinkov očkovania) i sledovať dlhodobo (rádovo desiatky rokov) celko­vý zdravotný stav reprezentatívnej skupiny očkovanej populácie v porovnaní so zodpovedajúcou skupinou ľudí úplne neočkovaných (čo sa taktiež nedeje), pretože nijak inak nemožno celkové dlho­dobé prínosy a riziká očkovania vyhodnotiť. Bez splnenia týchto podmienok stojí citované tvrdenie ÚVZ SR na vode a je nielen nepreukázané, ale aj nepreukázateľné.

 

27. k strane 22, odstavec 8 Vyjadrenia:

„Význam očkovania spočíva v individuálnej a kolektívnej ochrane. Na individuálnej úrovni chráni jednotlivca pred nákazou, na kolektívnej úrovni je dôležitá kolektívna imunita, ktorá predstavuje stav imunity (prirodzenej i umelo získanej) v populácii.“

    Nie je pravda, že očkovanie „chráni jednotlivca pred nákazou“. Nákazou sa podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka rozumie „vniknutie choroboplodných zárodkov do živého organizmu“. Očkovanie pritom však z princípu nemôže zabrániť „vniknutiu choroboplodných zárodkov do tela“ a tak byť ochranou pred nákazou — tou môžu byť len bariérové ochranné prostriedky (napr. rúško na ústa či rukavice) alebo vyhýbanie sa kontaktu s nakazenými ľuďmi či zvieratami resp. kontaminovanými predmetmi a priestormi. Očkovanie v skutočnosti môže nanajvýš tak zabrániť vzniku choroby po úspešnej nákaze, ale za žiadnych okolností nemôže zabrániť samotnej nákaze.

    Ďalej ÚVZ SR mieša hrušky s jablkami — prirodzenú (prirodzeným prekonaním choroby získanú) a umelo získanú (očkovaním navodenú) imunitu, — hoci je vedecky dokázané, že tieto dva dru­hy imunity sú zásadne odlišné ako čo do typu a intenzity imunitnej odpovede, tak aj čo do schop­nosti imúnneho jedinca šíriť nákazu.[21] Je to dané jednak odlišným spôsobom podnecovania imunitnej odpovede (injekčná vakcína — pričom všetky povinné očkovania sa vykonávajú injekčne — obchádza prirodzené miesta vstupu pôvodcov choroby do tela a na rozdiel od prirodzenej nákazy môže obsahovať látky, ktoré výrazne modifikujú imunitnú odpoveď, tzv. adjuvanty), jednak odlišným počtom druhov i množstvom tzv. antigénov (organizmov alebo látok, ktoré sú podnetom pre tvorbu protilátok, resp. pre imunitnú odpoveď vo všeobecnosti).

„Rezistencia (odolnosť) populácie voči zavlečeniu a šíreniu infekčného agens ako pôvodcu choroby sa opiera o špecifickú imunitu vysokej proporcie rizikovej populácie voči špecifickému vyvolávateľovi ochorenia.“

    Pritom je ale obrovský rozdiel, či človek danú chorobu prekonal prirodzene alebo bol proti nej zaočkovaný (povedzme že úspešne, tzn. že si vytvoril protilátky), čo je zrejmé u čierneho kašľa, kde po nákaze pôvodcom choroby tí, čo neboli očkovaní a čierny kašeľ prekonali prirodzene, sú infekční (= šíria pôvodcu choroby) mnohonásobne menej než tí, čo boli očkovaní súčasnou vakcínou,[21] taktiež očkovanie súčasnou (inaktivovanou injekčnou) vakcínou proti detskej obrne neznižuje po prípadnej nákaze vírusom detskej obrny vylučovanie (šírenie) tohto vírusu v porovnaní s neočkovaným jedincom[22] a už vôbec nie v porovnaní s tými, čo nákazu divokým typom vírusu detskej obrny (spravidla bez akýchkoľvek vonkajších príznakov) prekonali. Neschopnosť vakcíny proti záškrtu obmedziť (nieto ešte zastaviť) šírenie pôvodcu choroby (baktérie Corynebacterium diphtheriae) je daná samotným návrhom vakcíny, keďže táto podnecuje imunitný systém k vytváraniu protilátok len proti toxínu[23] (jedu), ktorý táto baktéria vyrába (aj to len v prípade, že je napadnutá špeciálnym vírusom),[24] nie však proti povrchovým štruktúram samotnej baktérie. V neposlednom rade, „šírenie infekčného agens“ u tetanu nie je možné, keďže človek sa od človeka tetanom nakaziť nemôže.

„Očkovacie látky nie sú 100% imunogénne, t.j. nie každý očkovaný zareaguje na očko­vanie vytvorením protilátok. Ďalej sú tu deti, ktoré nemôžu byť trvale zo zdravotných dôvodov očkované pre tzv. trvalú kontrandikáciu. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré kontraindikáciu na očkovanie nemajú, boli pre dosiahnutie ko­lektívnej imunity zaočkované.“

    Z uvedených dôvodov to ale nevyplýva. Rovnako dobre totiž možno povedať, že je potrebné, aby všetky zdravé deti pre dosiahnutie kolektívnej imunity dané choroby prirodzene prekonali, lebo (až na tetanus a záškrt) prirodzené prekonanie choroby (či nákazy bez viditeľných príznakov choro­by) zanecháva silnejšiu a trvalejšiu imunitu a bráni šíreniu pôvodcov chorôb viac než očkovanie.

    Okrem toho je nutné zobrať do úvahy, že obranyschopnosť (koncentrácia protilátok) voči danému pôvodcovi choroby (patogénu) časom klesá, ak nedochádza k opätovnému kontaktu s daným patogénom resp. jeho antigénmi. Keďže dospelí sa v SR pravidelne povinne očkujú len proti záškrtu a tetanu, u ktorých je kolektívna imunita vylúčená (u tetanu kvôli nešíreniu z človeka na človeka, u záškrtu kvôli tomu, že očkovanie nevytvára protilátky proti baktérii, ale len proti toxínu), je zrejmé, že v SR je významná skupina dospelých, ktorí nie sú imúnni voči zvyšným ôsmym chorobám, proti ktorým sa povinne očkujú len deti. Deti však nežijú izolovane od dospelých, ale stýkajú sa s nimi, dokonca s rodičmi a často aj so starými rodičmi bývajú v tesnom kontakte, takže tvrdenie ÚVZ SR, že „je potrebné, aby všetky zdravé deti, ktoré kontraindikáciu na očkovanie nemajú, boli pre dosiahnutie kolektívnej imunity zaočkované“ je úplne absurdné, keď podľa ÚVZ SR asi nie je potrebné, aby proti tým istým chorobám boli úspešne zaočkovaní (stále mali merateľnú imunitu) aj všetci dospelí, ktorí nemajú kontraindikácie očkovania, a to o to viac, že drvivá väčšina dospelých v SR nebola nikdy očkovaná proti hemofilom typu b ani pneumokokom, veľká väčšina dospelých v SR nad 30 rokov (s výnimkou zdravotníkov a pár ďalších rizikových povolaní) nie je očkovaná ani proti vírusovému zápalu pečene typu B a skoro nikto nad 30 rokov nie je očkovaný proti príušniciam. Deti navyše tvoria iba menšinu (veková kategória 0–19 rokov predstavuje len cca 20% obyvateľstva SR), preto je kolektívna imunita, založená len na očkovaní detí, absurdným nezmyslom.

„Ak teda rodič odmietne dať svoje dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť očkované trvale zo zdravotných dôvodov.“

    ÚVZ SR pozoruhodne prehliada existenciu dospelých, tvoriacich 80% spoločnosti, ako keby títo dospelí nemohli rovnako dobre (či skôr oveľa pravdepodobnejšie) nakaziť zmienené „ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť očkované trvale zo zdravotných dôvodov“, hoci veľká väčšina z dospelých nikdy nebola očkovaná proti štyrom (polovici) z ôsmych chorôb, proti ktorým sú v SR povinne očkované a preočkúvané deti, nie však dospelí.

    Navyše, ako sám ÚVZ SR píše o pár riadkov vyššie, „Očkovacie látky nie sú 100% imunogénne“, takže každý rodič — bez ohľadu na to, či svoje dieťa dá alebo nedá očkovať — vystavuje „riziku ochorenia … vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť očkované trvale zo zdravotných dôvodov.“ Dokonca s ohľadom na vlastnosti súčasných vakcín proti čiernemu kašľu, detskej obrne a záškrtu (viď vyššie v tomto bode) možno skonštatovať, že rodič, ktorý svoje dieťa očkovať dá, vystavuje „riziku ochorenia … ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť očkované trvale zo zdravotných dôvodov,“ o poznanie viac než rodič, ktorý svoje dieťa očkovať nedá.

„Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike vedie laickú verejnosť k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné.“

    ÚVZ SR sa touto vetou zrejme snaží okľukou naznačiť, že očkovanie je jediným (alebo prinajmenšom tým najdôležitejším) faktorom, vďaka ktorému sa niektoré ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje, už v SR nevyskytujú (záškrt, detská obrna) alebo vyskytujú len v množstve do 0–9 prípadov ročne (ružienka, tetanus, osýpky, hemofilové invazívne ochorenia), a že ak sa očkovať prestane, zase sa na tieto choroby bude hromadne umierať, ako pred 50 či 100 rokmi. To však nie je pravda, ako je zrejmé z epidemiologických štatistík spred zavedenia plošného očkovania, na kto­rých vidno, ako úmrtnosť na tieto choroby prudko klesala už dlho pred zavedením očkovania, pričom drvivá väčšina tohto poklesu úmrtnosti spadá do obdobia ešte pred zavedením plošného očko­vania.[25] Preto očkovaniu možno pripísať nanajvýš nepatrný (ak vôbec nejaký) podiel na tomto chvá­lyhodnom civilizačnom pokroku.

    Jedným dychom však treba dodať aj to, že od roku 2013 doposiaľ máme v SR epidémiu príušníc a od roku 2010 doposiaľ máme v SR epidémiu čierneho kašľa, a to napriek vyše 90% zaočkovanosti proti týmto ochoreniam vo vekových skupinách, v ktorých sa vyskytujú, pričom drvivá väčšina chorých sú ľudia proti týmto chorobám zaočkovaní. Rovnako tak treba dodať, že od zavedenia plošného povinného očkovania dojčiat proti pneumokokom sa výskyt invazívnych pneumokokových ochorení na Slovensku prudko zvýšil (vyše zdvojnásobil), takže týmto povinným očkovaním sa dosiahol očividne pravý opak deklarovanej „ochrany verejného zdravia“.[26]

„V súčasnosti však pri migrácii obyvateľstva nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené.“

    To je síce pravda, ale nebolo vylúčené ani predtým. Slovensko nikdy nemalo nepriepustnú hranicu, ktorá by nikoho nepustila do krajiny, takže „zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky“ nebolo „vylúčené“ nikdy. Na druhú stranu toto tvrdenie s ohľadom na naria­denú karanténu a dôkladné zdravotné vyšetrenia imigrantov[27] budí dojem účelovej xenofóbie. Treba tiež dodať, že štáty s oveľa väčšou migráciou obyvateľstva (napr. Nemecko, Rakúsko či Švédsko) majú očkovanie plne dobrovoľné, takže toto ako odôvodnenie povinného očkovania neobstojí.

„Pri nedostatočnej optimálnej hladine tzv. kolektívnej imunity, môže hroziť návrat osýpok, ružienky, detskej obrny, záškrtu a ďalších infekčných ochorení.“

    Toto tvrdenie ÚVZ SR je vskutku kuriózne, pretože nič nemôže byť „nedostatočné“ aj „optimálne“ zároveň, pričom do Českej republiky sa vrátili osýpky v roku 2014 v počte 221 ks navzdory 99% zaočkovanosti[28] — vyššej zaočkovanosti, než je v SR, — a kolektívna imunita proti záškrtu a detskej obrne je vzhľadom k charakteristikám príslušných vakcín čistá ilúzia (záškrt: protilátky len proti toxínu, nie proti baktérii; detská obrna: zaočkovaní po nákaze šíria vírus, ako keby zaočkovaní vôbec neboli; viac k tomu vyššie v tomto bode).

 

28. k strane 22, odstavec 9 (posledný) a strane 23, odstavec 1 Vyjadrenia:

„Preukázaný pozitívny vplyv povinného očkovania na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných a smrteľných ochorení, napr. aj úplnou eradikáciou pravých kiahní.“

    Toto preukázateľne nie je pravda, pretože vyhubenie (eradikácia) vírusu pravých kiahní rozhodne nebolo úplné, keďže prinajmenšom na dvoch miestach (Atlanta a Moskva) sú bohaté zásoby tohto vírusu.[29] Pritom sa medzičasom objavil a sporadické epidémie spôsobuje vírus, ktorého klinické prejavy sú na nerozoznanie od ľahšej formy pravých kiahní, ale ktorý bol (zrejme z taktických dôvodov) pomenovaný inak (opičie kiahne)[30] a je prakticky isté, že pred 100 rokmi by bol označený za pravé kiahne. Navyše bola nedávno v SR registrovaná nová vakcína proti pravým kiahňam Imvanex,[31] čo by nedávalo vôbec žiadny zmysel, ak by boli pravé kiahne skutočne vyhubené.

    Okrem toho je viac než pochybné, či samotné očkovanie malo na výraznom obmedzení (keďže k vyhubeniu nedošlo) pravých kiahní nejaký významnejší vplyv, lebo napr. v Anglicku bola najnižšia úmrtnosť i chorobnosť na pravé kiahne práve v meste Leicester, v ktorom sa očkovalo z celého Anglicka najmenej (zaočkovanosť pod 10%, o „kolektívnej imunite“ ani snívať), ale miesto toho sa v ňom oveľa viac než očkovanie osvedčili iné opatrenia: aktívne vyhľadávanie a izolácia chorých, karanténa osôb, s ktorými boli chorí v kontakte, a sanitácia.[32]

    Ale aj keby v tomto ÚVZ SR mal pravdu, čo nemá, očkovanie proti pravým kiahňam je v kontexte tohto sporu irelevantné, keďže v SR nie je povinné, pričom tento spor je výlučne o povinnom očkovaní, zároveň sú pravé kiahne sú výrazne odlišné od chorôb, proti ktorým sa v SR povinne očkuje, takže ich charakteristiky nemožno preniesť na choroby, očkovanie proti ktorým je predmetom sporu, a rovnako tak vakcína proti pravým kiahňam je výrazne iná než vakcíny, používané v súčasnosti v SR na povinné očkovanie detí, takže ani jej charakteristiky nemožno preniesť na vakcíny, ktoré sú predmetom sporu.

„V praxi sa monitoruje účinnosť resp. imunogenita očkovacích látok na základe stano­venia hladiny špecifických protilátok v sére zaočkovanej osoby. Hladina pretrvávajúcich špecifických protilátok sa používa na sledovanie individuálnej špecifickej imunity a ko­lektívnej imunity v rámci imunologických prehľadov. Imunologické prehľady sú realizované cestou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, na ich základe sa uskutočňujú zmeny v imunizačných schémach pre ohrozené skupiny alebo celú populáciu, resp. sa nimi potvrdí správny a účinný postup očkovania.“

    Takto by to síce malo byť, ale reálne to tak nie je, pretože posledný imunologický prehľad bol vykonaný v roku 2002. Odvtedy sa vymenili komplet všetky vakcíny v povinnom očkovaní, takže reálne údaje o účinnosti očkovania súčasnými vakcínami v pomeroch SR nemáme žiadne.

 

29. k strane 23, odstavec 2 Vyjadrenia:

„Efektívnosť dlhoročného systematického pravidelného povinného očkovania detí v Slovenskej republike sa odrazila na nulovom výskyte niektorých prenosných ochorení, resp. na veľmi nízkej chorobnosti ochorení.“

    Tu sa ÚVZ SR dopustil klasického logického prešľapu typu „post hoc, ergo propter hoc“,[33] teda z časovej následnosti neoprávnene vyvodil príčinnú súvislosť. V skutočnosti však to, že jav B nastal časovo po jave A nevyplýva automaticky, že jav B bol spôsobený javom A. Rovnako tak — ako zvyknú tvrdiť predstavitelia verejného zdravotníctva (a v tomto prípade majú pravdu), — ak sa niečo zlé prihodí po očkovaní, nevyplýva z toho nevyhnutne, že to bolo spôsobené očkovaním. Rovnako tak aj ústup chorôb po zavedení očkovania nemusel byť spôsobený týmto očkovaním, keďže na chorobnosť a úmrtnosť na prenosné ochorenia majú vplyv aj viaceré ďalšie faktory (lepšia hygiena, výživa, pitná voda, kanalizácia, dezinfekcia, deratizácia, lepšie spracovanie a uchovávanie potravín atď.), takže za tento ústup možno vďačíme aj iným činiteľom, nielen očkovaniu, a možno dokonca očkovaniu vôbec nie.

 

30. k strane 23, odstavec 3 Vyjadrenia:

„K námietke, uvedenej v tomto bode podanej žaloby o tom, že cit.: „… viacerí odborní lekári verejne prezentujú nesúhlas s povinným očkovaním…“ ide o námietku pre Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky irelevantnú. Je zarážajúce, že v podanej žalobe sa spochybňuje stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ale súčasne názor „viacerých odborných lekárov“ sa vyzdvihuje nad zákon, potvrdený nálezom Ústavného súdu!“

    Nechápem, ako mohol dôjsť ÚVZ SR k dojmu, že v našej žalobe vyzdvihujeme nad zákon názory určitých lekárov, z citovanej časti vety, ani z celého odstavca, v ktorom je táto veta uvedená, nič také nevyplýva. Na to, že „viacerí odborní lekári verejne prezentujú svoj nesúhlas s povinným očkovaním“, poukazujeme len kvôli tomu, že ÚVZ SR prezentuje otázku povinného očkovania ako niečo, v čom panuje široká zhoda naprieč celou lekárskou obcou. A to rozhodne nie je pravda, preto sme považovali za potrebné upozorniť ctený súd na túto skutočnosť, ktorá — ako sa domnievame — je pre tento spor významná. So stanoviskom Generálnej prokuratúry SR táto veta nijak nesúvisí.

 

31. k strane 23, odstavec 4 Vyjadrenia:

„Za to, že sa u nás celý rad infekčných ochorení nevyskytuje, vďačíme vysokému percentu zaočkovaných detí, ktorých je viac ako 98%. Infekcia, ktorá je k nám zanesená zvonku neočkovaným akútne chorým jedincom, sa nemá kde uchytiť a šíriť.“

    To nie je pravda, pretože nie je vôbec jasné, čomu vďačíme za „to, že sa u nás celý rad infekčných ochorení nevyskytuje“, viď bod 29 vyššie. Čo je však celkom isté, nestačí riešiť prevenciu pre­nosných ochorení len u detí, ktoré predstavujú iba 20% obyvateľstva. Keďže veľká časť dospelých (u najmenej 4 chorôb z 10, proti ktorým sa v SR povinne očkuje, to je dokonca veľká väčšina) nikdy nebola očkovaná proti tomu, proti čomu sa dnes v SR povinne očkujú deti (viď bod 27 vyššie), resp. ak očkovaná bola, bolo to tak dávno, že prípadný ochranný účinok očkovania (ak sa vôbec dostavil) už dávno pominul, je predstava kolektívnej imunity („Infekcia … sa nemá kde uchytiť a šíriť“) vyslovenou fikciou.

„Pred pár rokmi boli do Slovenskej republiky utečencami prinesené osýpky, ktoré sa u nás nevyskytujú už viac rokov. V Slovenskej republike vtedy ochoreli len neočkovaní obyvatelia utečeneckých táborov (neočkované dojčatá do 15 mesiacov), no ani jedno v celkovej zaočkovanej populácii.“

    Kľúčovým tu je slovo „utečenecký tábor“ (od ostatnej populácie pomerne izolované územie) a fakt, že v „celkovej zaočkovanej populácii“ sú taktiež všetky dojčatá do 15 mesiacov nezaočkované, takže tento príklad dokazuje jedine to, že obyvatelia utečeneckého tábora mali veľmi obmedzené styky s ľuďmi z okolia. Navyše neočkované dojča do 15 mesiacov môže reálne ochorieť na osýpky len v prípade, že jeho matka osýpky neprekonala (za čo možno vďačí plošnému očkovaniu) a/alebo svoje dieťa nedojčí. V opačnom prípade (matka prekonala osýpky a svoje dieťa dojčí) by totiž toto dieťa osýpky vďaka pasívnej imunite, sprostredkovanej materským mliekom, na osýpky neochorelo. Takže za ochorenia detí v tejto rizikovej skupine vďačíme (na prvý pohľad možno paradoxne) práve plošnému očkovaniu. Na oplátku by ale bolo možné uviesť veľa prípadov, kedy vznikli epidémie aj v populácii, ktorá by podľa hypotézy o očkovaním navodenej kolektívnej imunite mala byť dostatočne chránená, ba dokonca aj v populácii 100%-ne zaočkovanej.

„Ak by sa prestalo očkovať, je isté že v krátkej dobe by sa zdanlivo „zlikvidovaná“ cho­roba objavila a vznikla by epidémia. Stačí, aby sa prestalo očkovať v niektorom regióne a skôr či neskôr tam vznikne „vakcinačná diera“ a epidémia.“

    ÚVZ SR tento svoj katastrofický scenár nijak nedokazuje a skutočné epidemiologické údaje napr. z Rakúska, kde sa zaočkovanosť proti chorobám, proti ktorým sa v SR očkuje povinne, pohybuje dlhodobo na úrovni okolo 80% a nijaké katastrofické epidémie sa tam nedejú, dokazuje skôr, že opak je pravdou, lebo podľa hypotézy o očkovaním navodenej kolektívnej imunite 80%-ná zaočkovanosť na kolektívnu imunitu naozaj nestačí.

 

    Záverom ešte raz dodávam, že som nijaké povinné očkovanie neodmietla a ani odmietnuť nemohla, pretože na odmietnutie informovaného súhlasu je nevyhnutné, aby som najprv bola lekárom alebo ním poverenou sestrou informovaná, čo som nebola. Námietky k vyššie citovaným vyjadreniam ÚVZ SR uvádzam len preto, lebo mi nedalo neuviesť na pravú mieru zavádzajúce, manipulatívne a preukázateľne nepravdivé údaje v rozmedzí mojich laických vedomostí o očkovaní, ktoré som nadobudla samoštúdiom, keďže sa mi nedostalo požadovaných informácií ani zo strany Dr. DOKTORKY, ani zo strany RÚVZ PP či ÚVZ SR.

 

    S úctou

….......................................................
TITUL MENO PRIEZVISKO        

 

Zdroje:

[1]  viď napr. MUDr. Josef Trmal Ph.D.: „Neurologické komplikace po očkování“, České Budějovice, 2010, str. 3:
„Vyšší riziko vzniku NK [neurologických komplikací] je při aktivním neurologickém onemocnění.“
http://pecenkovydny.cz/pdf/2010/st/14_Trmal.pdf

[2]  http://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=386&lie_id=6506A

[3]  viď SPC očkovacej látky Hexyon/Hexacima: http://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/002702/WC500145808.pdf

[4]  http://www.health.gov.sk/Clanok?lieky201602

[5]  Fitzpatrick M: The Cutter Incident: How America's First Polio Vaccine Led to a Growing Vaccine Crisis, J R Soc Med, 2006, 99(3):156

[6]  Barskey AE, Schulte C, Rosen JB, Handschur EF, Rausch-Phung E, Doll MK, Cummings KP, Alleyne EO, High P, Lawler J, Apostolou A, Blog D, Zimmerman CM, Montana B, Harpaz R, Hickman CJ, Rota PA, Rota JS, Bellini WJ, Gallagher KM: Mumps outbreak in Orthodox Jewish communities in the United States, N Engl J Med, 2012, 367(18):1704–1713

[7]  Witt MA, Katz PH, Witt DJ: Unexpectedly limited durability of immunity following acellular pertussis vaccination in preadolescents in a North American outbreak, Clin Infect Dis, 2012, 54(12):1730–1735

[8]  http://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=385507

[9]  viď napr. Sienkiewicz D, Kułak W, Okurowska-Zawada B, Paszko-Patej G: Neurologic adverse events following vaccination, Prog Health Sci, 2012, 2(1):129–141

[10]  napr. Gerson KL, Haslam RHA: „Subtle Immunologic Abnormalities in Four Boys with Subacute Sclerosing Panencephalitis“, N Engl J Med, 1971, 285(2):78–82;
alebo: Suzuki H, Juwono SS, Matsumoto K: Invasion of Haemophilus influenzae and Pseudomonas aeruginosa in Humans, The Tohoku Journal of Experimental Medicine, 1985, 146(1):105–117

[11]  Warfel JM, Zimmerman LI, Merkel TJ: Acellular pertussis vaccines protect against disease but fail to prevent infection and transmission in a nonhuman primate model, Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 2013, 111(2):787–792

[12]  viď napr. http://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&s_lang=2&id_desc=4737

[13]  viď napr. http://www.obciankari.sk/argumentacny-faul-02-strasiak-straw-man/

[14]  viď napr. program VI. slovenského vakcinologického kongresu (15.–17.I.2015): http://s3.uploads.ru/xVwHz.pdf

[15]  https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?matEID=5636&docEID=277898&docTypeEID=1

[16]  viď SPC vakcíny Infanrix Hexa:
http://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000296/WC500032505.pdf

[17]  http://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/164/signatures?p_auth=jgm2c6LZ

[18]  http://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=09000016800ccde5

[19]  podľa Slovníka cudzích slov „systém vládnutia, vyznačujúci sa centralizmom, direktívnosťou a ochranným posto­jom; presvedčenie, že jednotlivci sami nemôžu poznať, čo im najviac prospieva, a z toho vyplývajúca politika“

[20]  http://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/164/signatures?p_auth=jgm2c6LZ

[21]  Warfel JM, Zimmerman LI, Merkel TJ: Acellular pertussis vaccines protect against disease but fail to prevent infection and transmission in a nonhuman primate model, Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 2013, 111(2):787–792

[22]  Hird TR, Grassly NC: Systematic Review of Mucosal Immunity Induced by Oral and Inactivated Poliovirus Vaccines against Virus Shedding following Oral Poliovirus Challenge, PLoS Pathogens, 2012, 8(4):e1002599

[23]  viď napr. http://www.vakciny.net/pravidelne_ockovani/DTP.htm

[24]  Holmes RK: Biology and Molecular Epidemiology of Diphtheria Toxin and the tox Gene, J Infect Dis, 2000, 181(Supplement 1):S156–S167

[25]  viď napr. Sienkiewicz D, Kułak W, Okurowska-Zawada B, Paszko-Patej G: Neurologic adverse events following vaccination, Prog Health Sci, 2012, 2(1):129–141

[26]  http://www.vzbb.sk/sk/urad/narodne_centra/nrc_pn/trendy_vo_vyskyte_serotypov_Spneumoniae_na_Slovensku.pdf

[27]  http://humenne.dnes24.sk/migrantom-z-iraku-sa-skoncila-karantena-uz-nemusia-byt-zatvoreni-za-murmi-humanitarneho-centra-226260

[28]  http://www.szu.cz/publikace/data/kumulativni-nemocnost-vybranych-hlasenych-infekci-v-ceske

[29]  http://www.the-scientist.com/?articles.view/articleNo/18200/title/The-Remaining-Smallpox-Virus-Stocks-Are-Too-Valuable-To-Be-Destroyed/

[30]  http://www.cdc.gov/poxvirus/monkeypox/symptoms.html

[31]  http://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/002596/WC500147896.pdf

[32]  Fraser SM: Leicester and smallpox: the Leicester method, Med Hist, 1980, 24(3):315–332

[33]  https://sk.wikipedia.org/wiki/Post_hoc,_ergo_propter_hoc

 

Dodatok redakcie:

    Príslušný súdny spor RÚVZ PP a ÚVZ SR prehrali, keďže rozsudok Krajského súdu v Prešove dal za pravdu žalujúcej mamičke. ÚVZ SR sa však proti rozsudku odvolal, takže si počkáme nejaký ten rok-dva (ak nie viac) na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ide o ten istý prípad, ktorého sa týka aj toto Odvolanie:

    Držte palce dotknutej mamičke, prosím.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com