Úvod do epidemiológie - 6. časť

06.11.2011 19:49

PhDr. Denisa Droppanová,
absolventka štátnej skúšky z hygieny a epidemiológie

 

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5.časť       6. časť

 

Krvné nákazy

       Krvné nákazy predstavujú širokú skupinu ochorení, ktorých hlavnou charakteristikou je, že pôvodca ochorenia sa nachádza v krvi alebo v krvotvorných orgánoch prameňa nákazy a jeho prenos sa uskutočňuje prostredníctvom krvi. Osobitnú skupinu krvných nákaz predstavujú tzv. transmisívne nákazy, kde sa v prenose pôvodcov ochorenia uplatňujú živé vektory – článkonožce rodu Arthropoda (kliešte, komáre, vši, muchy atď).

       Medzi typické krvné nákazy patria napríklad hepatitída typu B a C, infekcia vírusom HIV, hemoragické horúčky (napríklad horúčka Lassa, horúčka Ebola). Do skupiny transmisívnych nákaz patrí napríklad kliešťová encefalitída, lymská borelióza, malária, mor, škrnitý týfus.

       Mnohé z týchto ochorení sa vyskytujú vo väčšej miere v tropických a subtropických oblastiach, načo treba pamätať hlavne pri ceste do týchto oblastí. V našich oblastiach sa niektoré ochorenia, napríklad hepatitídy, môžu vyskytovať prakticky celoročne, iné, predovšetkým transmisívne nákazy, majú skôr výskyt endemický (to znamená dlhodobý výskyt v určitej geografickej oblasti) a sezónny, hlavne v jarných až jesenných mesiacoch, čo súvisí s aktivitou respektíve s  vývojovým cyklom živých vektorov. V našich podmienkach tvoria prevažnú časť transmisívnych nákaz zoonózy s prírodnou ohniskovosťou.

       Pôvodcami krvných nákaz sú predovšetkým vírusy (napríklad vírus hepatitídy B, C, HIV, vírus kliešťovej encefalitídy), ale aj baktérie (Borelia burdgdorferi - pôvodca lymskej boreliózy, Rickettsia prowazeki - pôvodca škvrnitého týfusu) a parazity (trypanozómy, plazmódiá).

       Prameňom pôvodcu ochorenia môže byť chorý človek alebo bacilonosič, v prípade zoonóz je to zviera s manifestnou alebo latentnou infekciou.

       Prenos krvných nákaz sa môže uskutočniť priamo a to kontaminovanou krvou napríklad pri transfúzii plnej krvi alebo krvných preparátov (tu treba poznamenať, že riziko tejto formy prenosu vzhľadom na kontrolu darovanej krvi je prakticky minimálne), pohlavným stykom, prípadne inými telesnými tekutinami (sliny, amniová tekutina).

       Nepriamy prenos sa uskutočňuje prostredníctvom živých a neživých vektorov.

       Ako neživé vektory sa v tomto prípade uplatňujú hlavne kontaminované zdravotnícke nástroje a pomôcky a kontaminované ihly u intravenóznych narkomanov (narkomanov, ktorí si aplikujú drogy priamo do žily).

       Zo živých vektorov sa uplatňujú krv cicajúce článkonožce rodu Arthropoda:

  1. Kliešťe, konkrétne v našich podmienkach druh Ixodes ricinus ako vektor kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy, okrem toho tento druh zohráva úlohu pri prenose Q horúčky medzi zvieratami;
  2. Voš šatová ako vektor škvrnitého týfusu (voš detská a voš lonová spôsobujú zavšivavenie, ktoré sa radí medzi nákazy kože);
  3. Komáre rodu Anopheles ako vektory malárie, komáre rodu Aedes ako vektory horúčky dengue a žltej zimnice;
  4. Blchy ako vektory moru a endemického škvrnitého týfusu;

       Roztoče, bodavé muchy (napríklad mucha tse-tse) a ploštice sa ako živé vektory uplatňujú v tropických oblastiach pri prenose riketsií a trypanozóm.

       Prenos živými vektormi je biologický a to buď inokulatívny (pôvodca nákazy je vylúčený priamo do krvi hostiteľa pri jej cicaní) alebo kontaminatívny (pôvodca nákazy sa vylučuje z tela vektora trusom, odkiaľ si ho človek škriabaním miesta vpichu vpraví do rany).

       Vo všetkých prípadoch je pôvodca ochorenia „naočkovaný“ – inokulovaný do organizmu hostiteľa.

       Na základe vyššie uvedených spôsobov prenosu rozoznávame 4 submechanizmy prenosu:

  1. submechanizmus hepatitída B, kedy sa pôvodca prenáša krvou, kontaminovanými zdravotníckymi nástrojmi alebo pohlavným stykom;
  2. submechanizmus malária, kedy sa pôvodca prenáša slinami komára;
  3. submechanizmus škvrnitý týfus, kedy sa pôvodca prenáša výkalmi vši šatovej;
  4. submechanizmus mor, kedy blcha zvracia do rany črevný obsah;
     

       Z hľadiska prevencie má význam:

  1. Dôkladná a pravidelná kontrola darovanej krvi a krvných preparátov určených na transfúziu;
  2. Sexuálna výchova, protidrogová výchova a prevencia;
  3. Používanie jednorazových zdravotníckych pomôcok všade tam, kde je to možné, dokonalá dezinfekcia a sterilizácia zdravotníckych nástrojov;
  4. Používanie moskytiér a sieťok proti komárom;
  5. Eliminácia vzniku liahní komárov v blízkosti ľudských obydli;
  6. Likvidácia komárov rôznymi prípravkami v prípade ich premnoženia;
  7. Používanie vhodných odevov (dlhé rukávy, nohavice) a repelentných prípravkov;
  8. Dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia.

 

Nákazy kože a povrchových slizníc

       Ide o širokú skupinu ochorení, pre ktoré je typická lokalizácia infekčného procesu na koži a slizniciach (spojovky, sliznice nosovej, ústnej dutiny, pohlavných orgánov). Ich prenos sa uskutočňuje priamo alebo nepriamo, prostredníctvom mechanických vektorov (uteráky, obuv, hygienické pomôcky atď.).

       Výskyt týchto ochorení úzko súvisí s hygienickým štandardom, sexuálnym správaním, ako aj zdravotným uvedomením ľudí. Niektoré z nich sa v našich podmienkach prakticky nevyskytujú alebo sú mimoriadne zriedkavé (napríklad trachóm).

       Pôvodcami ochorení môžu byť vírusy (Herpes simplex vírus 1 a 2, HPV = Human papilloma virus = ľuský papilómavírus), baktérie (stafylokoky, streptokoky, chlamýdie, mykoplazmy, Neisseria gonorrhoeae - pôvodca kvapavky, Treponema pallidum - pôvodca syfilisu), parazity (Trichomonas vaginalis) aj plesne.

       Tieto ochorenia môžeme rozdeliť do viacerých skupín:

  1. Typické povrchové infekcie, predovšetkým dermatomykózy (hubovité ochorenia kože), niektoré hnisavé infekcie a vírusové bradavice;
  2. Infekcie slizníc – očných spojiviek, ústnej dutiny a pier;
  3. Infekcie rán, predovšetkým hnisavé infekcie spôsobené najmä stafylokokmi, streptokokmi, ktoré sa prejavujú ako vredy, abscesy, mokvajúce rany;
  4. Pohlavné choroby – syfilis, kvapavka, herpetické infekcie, mäkký vred, lymfogranuloma venereum, trichomoniáza, chlamydiázy;
  5. Parazitárne ochorenia ako svrab a zavšivenie.
     

       Prameňom nákazy je chorý človek s manifestnou alebo latentnou infekciou alebo bacilonosič.

       Prenos sa uskutočňuje priamo fyzickým kontaktom (dotykom), pohlavným stykom alebo nepriamo prostredníctvom kontaminovaných (znečistených) predmetov dennej potreby ako sú uteráky, bielizeň, hrebene, holiace potreby, pomôcky na manikúru, pedikúru, možný je prenos v spoločných umyvárňach, sprchách, bazénoch.

       Z hľadiska prevencie má význam:

  1. Zdravotná a sexuálna výchova;
  2. Správne hygienické návyky;
  3. Dodržiavanie prevádzkového poriadku a zásad hygieny v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo (holičstvá, kaderníctva, kozmetické, tetovacie, piercingové, masážne salóny, pedikúra, manikúra, soláriá, sauny a iné) ako aj na kúpaliskách, plavárňach, v aquaparkoch a wellness zariadeniach, kde je zvýšené riziko prenosu hlavne povrchových ochorení kože;
  4. Používanie ochranných rukavíc zdravotníckym personálom pri ošetrovaní chorých pacientov a častá dezinfekcia rúk.

 

Nozokomiálne (nemocničné) nákazy

       Nozokomiálna nákaza je infekčné ochorenie, ktoré vzniklo v priamej súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení alebo so zdravotníckym výkonom. Patria sem infekcie, ktoré vzniknú a prejavia sa v zdravotníckom zariadení alebo, vzhľadom na ich inkubačnú dobu, až v domácom prostredí. Rozhodujúce je však miesto prenosu pôvodcu ochorenia a tým je zdravotnícke zariadenie.

       Nozokomiálne nákazy sa môžu vyskytovať sporadicky, ale aj vo forme epidémie.

       Predisponujúcimi faktormi pre ich vznik sú:

  1. Prevádzka zariadenia, ktoré nevyhovuje požiadavkám na počet a rozsah zdravotníckych výkonov;
  2. Stavebno-technické nedostatky, projekčné chyby, priestorová dispozícia;
  3. Nedostatočné prístrojové vybavenie;
  4. Nesprávna manipulácia so zdravotníckym materiálom;
  5. Nedostatok jednorazovej techniky;
  6. Zlyhanie alebo opotrebovanie sterilizačnej techniky;
  7. Nedostatky v zásobovaní (bielizeň, strava);
     

       Rezervoárom infekcie je predovšetkým vlhké prostredie (výlevky, sifóny, vlhké uteráky, utierky, bielizeň, obväzový materiál, pomôcky na upratovanie), inhalačné a infúzne roztoky, očné kvapky, rôzne masti, dezinfekčné roztoky, odsávačky, katétre, inkubátory apod.

       Riziko vzniku týchto ochorení narastá s počtom zdravotníckych zákrokov, hlavne invazívneho charakteru (kedy dochádza k narušeniu celistvosti kože), s počtom podávaných preparátov a samozrejme závisí aj od veku, pohlavia, zdravotného a duševného stavu pacienta.

       Pôvodcami ochorení môžu vírusy, baktérie, parazity aj plesne. Závažné je, že často ide o pôvodcov, ktorí sú rezistentní na liečbu antimikrobiálnymi preparátmi, to znamená, že na ňu nereagujú. Najčastejšími pôvodcami sú stafylokoky, enterokoky a pseudomonády.

       Prameňom nákazy môže byť samotný pacient, zdravotnícky personál alebo návštevníci zdravotníckeho zariadenia.

       Prenos infekčného agens sa uskutočňuje priamym kontaktom, najčastejšie kontaminovanými rukami ošetrujúceho personálu alebo nepriamo prostredníctvom zdravotníckych prístrojov, pomôcok, preparátov, bielizne, prachu, vody, stravy, vzduchu alebo odpadov.

       Nemocničné nákazy môžeme rozdeliť na:

  1. Nešpecifické, ktoré sa bežne vyskytujú aj mimo zdravotníckeho zariadenia a sú odrazom epidemiologickej situácie v populácii spádového zdravotníckeho zariadenia (napríklad chrípka alebo salmonelóza);
  2. Špecifické, ktoré vznikajú v súvislosti s diagnostickými alebo liečebnými postupmi, môžu byť dokonca špecifické aj pre určitý typ oddelenia;
  3. Endogénne, kedy sa pôvodcom ochorenia stáva vlastná mikrobiálna flóra pacienta, ktorá môže vyvolať infekciu u pacientov s oslabenou imunitou alebo môže byť prenesená pri zákroku z pôvodného kolonizovaného miesta do iného systému;
  4. Exogénne, kedy sa pôvodca ochorenia dostane do organizmu vnímavého jedinca z vonkajšieho prostredia;
     

       Z hľadiska prevencie má význam:

  1. vhodné stavebné riešenie zdravotníckeho zariadenia;
  2. správny postup pri prijatí pacienta;
  3. dodržiavanie prevádzkového poriadku, sanitačných a hygienických zásad v zdravotníckom zariadení:
    1. manipulácia s prístrojmi, nástrojmi, zdravotníckym materiálom
    2. manipulácia s biologickým materiálom, preprava materiálu
    3. manipulácia s bielizňou, úprava lôžok
    4. manipulácia so stravou, prevádzka kuchyniek,
    5. dokonalá sterilizácia, dezinfekcia, dezinsekcia aj deratizácia
    6. uloženie liečiv
    7. zabránenie vzniku infekčného aerosólu, prachu
    8. účelové a cielené upratovanie
    9. triedenie odpadu
    10. organizácia práce, návštevné hodiny
    11. sledovanie rezistencie mikróbov, dodržiavanie zásad profylaxie a liečby antibiotikami.

 

Zdroje:

 

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5.časť       6. časť

 


Zverejnenie tohto článku (korektúra a grafická úprava) zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 1,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com