Úvod do epidemiológie - 4. časť

10.09.2011 22:00

PhDr. Denisa Droppanová,
absolventka štátnej skúšky z hygieny a epidemiológie

 

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť       6. časť

 

       Infekcie a infekčné ochorenia sú pre nás nebezpečné aj tým, že sa môžu rýchlo šíriť v populácii a tak postihnúť veľký počet ľudí. Tento proces vzniku a šírenia infekčného ochorenia v populácii sa nazýva epidemický proces a je hlavným predmetom štúdia epidemiológie.

       Základné znaky epidemického procesu sú:

  1. Kontinuita, čo znamená súvislý sled jednotlivých infekcií v najrôznejších formách;
  2. Štruktúra, ktorá závisí do toho, či každý ďalší článok epidemického procesu tvoria len chorí jedinci (to je tzv. jednoduchý typ) alebo aj nosiči (to je tzv. zložitý typ) a zvieratá (to je tzv. typ pri zoonózach);
  3. Intenzita – podľa stupňa intenzity rozlišujeme:
    1. sporadický výskyt, keď sú ochorenia roztrúsené v populácii a vyskytujú sa ojedinele bez nejakej časovej či miestnej súvislosti;
    2. epidemické vzplanutie, kedy dochádza k nahromadeniu nie veľkého množstva ochorení najmä v kolektíve;
    3. epidemický výskyt, kedy dochádza k nahromadeniu viacerých ochorení vyvolaných tým istým pôvodcom v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste;
    4. pandemický výskyt, čo je v podstate rozsiahla epidémia presahujúca hranice štátov a kontinentov.
       

       Okrem vyššie spomenutých existuje ešte endemický výskyt. Ide o dlhodobý až trvalý výskyt určitej nákazy alebo pôvodcu ochorenia v danej geografickej oblasti, ktorá sa nazýva endemická oblasť. Táto oblasť sa vyznačuje veľkým počtom prameňov pôvodcu nákazy, vhodnými podmienkami na prenos nákazy ako aj výskytom veľkého počtu rezervoárov a prenášačov pôvodcu ochorenia. V endemickej oblasti dochádza k postupnému zamoreniu obyvateľstva ochorením, ktorí si vybudujú imunitu rôzneho stupňa, preto endemické ochorenie postihuje najmä mladých ľudí a osoby, ktoré do endemickej oblasti prichádzajú.

       Na Slovensku nachádzame napríklad endemické oblasti výskytu kliešťovej encefalitídy v povodí rieky Váh a na juhozápade Slovenska. Je to dané výskytom rezervoárových zvierat, ktorými sú najmä drobné hlodavce a mäsožravce ako myši, veveričky, líšky, jazvece a prenášačmi ochorenia - kliešťami rodu Ixodes ricinus.

       Naopak napríklad v subsaharskej Afrike sú vhodné podmienky pre endemický výskyt malárie.

 

Faktory pri šírení nákazy

       V procese šírenia nákazy zohrávajú dôležitú úlohu faktory prírodné, biologické a sociálne.

       Prírodné faktory predstavujú akékoľvek faktory živej aj neživej prírody, ktoré sa uplatňujú aj bez zásahu človeka. Ide napríklad o klimatické podmienky, geografické podmienky, zloženie fauny a flóry v danej oblasti, striedanie ročných období apod.

       Prírodné ohnisko nákazy je oblasť s takými prírodnými podmienkami, ktoré umožňujú dlhodobú cirkuláciu pôvodcov niektorých nákaz bez účasti človeka.

       Biologické faktory v tomto zmysle predstavujú hlavne vlastnosti pôvodcu ochorenia (patogenita, virulencia) a vlastnosti hostiteľa (vnímavosť, odolnosť).

       Sociálne faktory sú v procese šírenia nákazy rozhodujúce a určujúce. Patria sem stupeň ekonomického rozvoja krajiny, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, životná úroveň obyvateľstva, živelné pohromy, vojny, profesionálna expozícia apod. Zástancovia očkovania akoby na túto skutočnosť zabúdali a očkovanie často prezentujú ako jediný faktor, ktorý viedol k zníženiu výskytu infekčných ochorení.

 

Články epidemického procesu

  1. Prameň pôvodcu nákazy je najčastejšie živý človek alebo zviera (zriedka rastlina alebo prostredie), v ktorom sa pôvodca nákazy prirodzene vyskytuje, rozmnožuje a je z neho vylučovaný spôsobom, ktorý umožňuje prenos na vnímavého jedinca. Prameňom môže byť:
    1. chorý (človek alebo zviera) v ktoromkoľvek štádiu choroby
      • v inkubačnej dobe (v čase od vniknutia pôvodcu nákazy do organizmu až po prvé príznaky choroby);
      • v prodromálnom štádiu (v štádiu prvých nešpecifických príznakov ochorenia);
      • v štádiu klinických príznakov (typických pre dané ochorenie);
      • v rekonvalescencii (vo fáze uzdravovania).
      Chorý je nákazlivý obvykle už ku koncu inkubačnej doby a vrchol dosahuje v začiatkoch ochorenia a vo fáze klinickej manifestácie. Potom už obvykle nie je pre svoje okolie „nebezpečný“, avšak pri niektorých druhoch infekcií môže nákazlivosť pretrvávať aj v čase uzdravovania, kedy hovoríme o rekonvalescenčnom nosičstve.
    2. nosič (človek alebo zviera), ktorý nejaví príznaky ochorenia, ale dočasne alebo trvale vylučuje pôvodcu ochorenia a tým sa stáva potenciálnym zdrojom nákazy pre vnímavého hostiteľa. Rozoznávame nasledovné formy nosičstva:
      • Zdravé nosičstvo pri inaparentnej (bezpríznakovej) infekcii (šarlach, záškrt, detská obrna apod.);
      • Imúnne nosičstvo, čo je určitá forma zdravého nosičstva a vyskytuje sa u ľudí, ktorí prekonali v minulosti príslušnú infekciu alebo ktorí boli proti nej očkovaní a opätovnú infekciu prekonávajú bez klinických príznakov (infekcie dýchacích ciest, detská obrna apod.);
      • Rekonvalescenčné nosičstvo v čase uzdravovania.
      Chorí aj nosiči môžu vylučovať pôvodcu ochorenia rôznym infekčným materiálom (napríklad moč, stolica, krv, sekrét dýchacích ciest atď.), pričom pôvodca sa môže vyskytovať súčasne v niekoľkých druhoch infekčného materiálu alebo postupne v rôznych druhoch infekčného materiálu v závislosti od fázy ochorenia. Vylučovanie pôvodcu trvá rôzne dlho.
             Pokiaľ sa ochorenie šíri len medzi ľuďmi hovoríme o antroponózach, pokiaľ sa ochorenie môže preniesť aj zo zvierat na človeka hovoríme o zoonózach. Z domácich zvierat sa najčastejšia ako prameň nákazy pri zoonózach uplatňujú hovädzí dobytok, ošípané, hydina, pes a mačka. Z voľne žijúcich zvierat sú to líšky, zajace a drobné hlodavce.
  2. Mechanizmus prenosu pôvodcu nákazy je spôsob prechodu mikroorganizmu do hostiteľského organizmu. Závisí od lokalizácie infekčného procesu v prameni pôvodcu nákazy, od jeho odolnosti voči vonkajším vplyvom a od vstupnej brány pôvodcu nákazy u vnímavého jedinca.
           Vstupnou bránou infekcie sa rozumie systém alebo trakt, ktorým sa mikroorganizmus dostane do makroorganizmu, pričom tento systém nemusí byť postihnutý ochorením.
           Existujú 2 základné spôsoby prenosu:
    1. Priamy prenos, kedy pôvodca prechádza do vnímavého organizmu priamo pri fyzickom kontakte kože a slizníc, bez účasti tretieho činiteľa. Priamo sa prenášajú takmer všetky respiračné infekcie, kožné a pohlavné ochorenia. Do tejto skupiny patria aj ochorenia, ktoré sa prenášajú transplacentárne, teda z matky na plod počas tehotenstva;

    2. Nepriamy prenos, kedy sa pôvodca prenáša prostredníctvom ďalších faktorov prenosu, tzv. vektorov.
      1. Ako neživé vektory sa uplatňujú najmä voda, pôda, vzduch, potraviny a predmety denného užívania.
      2. Osobitnú úlohu zohrávajú pri prenose živé vektory – článkonožce ako kliešte, vši, komáre, moskyty, roztoče, blchy, muchy a ploštice. Tieto môžu prenášať pôvodcov ochorenia:
        1. mechanicky, to znamená na povrchu svojho tela bez toho, aby sa pôvodca ochorenia v ich tele rozmnožoval (napríklad mucha môže týmto spôsobom prenášať pôvodcu brušného týfusu z výkalov na potraviny, ktoré sú následne skonzumované);
        2. biologicky, to znamená, že pôvodca sa v ich tele rozmnoží alebo prejde určitým vývojovým štádiom (takto sa prenáša napríklad malária, lymská borelióza, kliešťová encefalitída apod.). Biologický prenos môže byť inokulatívny, kedy živý vektor vylúči pôvodcu nákazy priamo do krvi hostiteľa pri jej cicaní (napríklad komár pri malárii) alebo kontaminatívny, kedy živý vektor vylúči pôvodcu nákazy trusom, odkiaľ si ho človek škriabaním miesta vpichu vpraví do rany (napríklad voš šatová pri škvrnitom týfuse).
  3. Vnímavý jedinec – od stupňa vnímavosti hostiteľa závisí, či infekčné ochorenie vôbec vznikne a či prebehne bezpríznakovo alebo klinicky manifestne.
     

       Ak ktorýkoľvek článok epidemického procesu chýba, ochorenie sa nemôže ďalej šíriť. V rámci protiepidemických opatrení sa vždy snažíme pôsobiť na najslabší článok tohto procesu a tak prerušiť šírenie infekcie.

 

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť       6. časť

 


Zverejnenie tohto článku (pravopisná krektúra a grafická úprava) zabrali správcovi www.slobodaVockovani.sk približne hodinu čistého času.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com