Trápne výhovorky prof. Dluholuckého ako obhajoba pavedeckej vakcinológie

31.08.2011 09:20

Ing. Marián Fillo

 

       Na stránke   Sprievodca očkovaním   sa niekedy koncom júna alebo začiatkom júla 2011 objavil článok pod názvom "Prečo neexistujú dvojito zaslepené štúdie vakcín?". Autor článku krkolomným spôsobom obhajuje krikľavý fakt, že vakcíny nie sú testované podľa zlatého štandardu lekárstva založeného na dôkazoch (Evidence Based Medicine = EBM), tzn. dvojito zaslepenými placebom kontrolovanými štúdiami.

       Tento článok vyprovokoval  zdrvujúcu kritiku  na stránke Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania, datovanú 10.VII.2011:

Stránka sprievodcaockovanim.sk (ktorú financuje výrobca vakcín Pfizer) predviedla unikátnu piruetu podivnej etiky. Už ste sa niekedy divili, Prečo neexistujú dvojito zaslepené štúdie vakcín? Prečítajte si oficiálne zdôvodnenie: Je to preto, lebo by bolo "neetické, zaťažovať ľudí pichaním neúčinného placeba" (pozn.: ktoré je však zároveň celkom neškodné) a tiež preto, lebo časť detí by bola "nechránená" a predsa im nemôžeme odoprieť tie skvelé (pozn.: experimentálne) vakcíny. Buďte však pokojní, testujú sa "na celých štátoch". Článok končí priznaním, že "dvojito zaslepené štúdie nemajú vo vakcinológii miesto." Inými slovami, zmierte sa s tým, že vakcíny sa vždy budú podávať na základe samotnej VIERY v ich účinnosť, lebo nikdy sa táto účinnosť nebude prísne vedecky skúmať! Tieto informácie sa dajú zhrnúť jednou vetou: očkovanie je vlastne experiment. Je ohromujúce, že pri liekoch, ktoré užívajú len chorí ľudia, sa účinnosť musí dokazovať v placebom kontrolovaných štúdiách, ale u vakcín, ktoré sa dávajú plošne a povinne zdravým deťom, sa dokazovať nemusí! Milí čitatelia, považujete to za etické? Považujete PRESVEDČENIE alebo VIERU výrobcu či schvaľujúcich autorít, na základe nič nedokazujúcich titrov protilátok, za dostatočný dôvod zúčastniť sa tohto obrovského experimentu? Ba čo viac, považujete za správne, aby boli občania zákonom nútení zúčastňovať sa tohto experimentu, ako sa deje v našej krajine?

 

       Pár dní na to poslal istý čitateľ túto kritiku ako komentár k článku na Sprievodcovi očkovaním. Odpoveď prof. MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc. nenechala na seba dlho čakať. Poďme sa teraz postupne na ňu pozrieť - vetu za vetou:

Reakcia na argumentáciu o dôvodoch, prečo sa pri testovaní vakcín nepoužívajú placebom kontrolované štúdie, svedčí o tom, že autor reakcie vôbec nechápe (alebo nechce pochopiť) úlohu a postavenie vakcín medzi liekmi. Takže sa to pokúsim ešte dôkladnejšie ozrejmiť. V prvom rade - vakcína je a aj nie je liek. Vakcína je liekom v zmysle jej výroby, farmaceutických charakteristík, skladovania, distribúcie a podávania. Je zahrnutá do liekových skupín, o jej aplikácii platia tie isté zásady, ako pri iných liekoch.

       To isté platí napr. aj o vitamínoch, keďže vitamíny - rovnako ako vakcíny - pomáhajú predchádzať chorobám. Napr. vitamín  D3 pomáha predchádzať chrípke a ochoreniam podobným chrípke, vitamín C je v priamom slede prevenciou skorbutu a nepriamo prevenciou (i liečbou) širokej palety rôznych ochorení (vrátane prenosných ochorení a nežiaducich účinkov očkovania) a dalo by sa pokračovať...

       Vitamíny však SÚ testované aj dvojito zaslepenými placebom kontrolovanými štúdiami. Prečo teda vakcíny nie?

 

Vakcína však nie je liek. Liek je určený a podáva sa s cieľom priaznivo zasiahnuť chorobný proces (znížiť krvný tlak, rozšíriť cievy, znížiť zrážanie krvi, zabiť mikróby), alebo zmierniť, až odstrániť nežiadúce príznaky choroby (bolesť, vracanie, kŕče, horúčku, závrate). Teda, liek sa podáva pri chorobe, alebo ťažkostiach. Vakcína je svojím poslaním určená na to, aby v tele vytvorila ochranu pred infekciou (ochorením), proti ktorej je presne špecificky určená. Podáva sa PREVENTÍVNE, to znamená - zdravým jedincom.

       Nie vždy. Vakcíny proti besnote a tetanu sa podávajú aj TERAPEUTICKY, čiže až PO samotnej (predpokladanej alebo možnej) nákaze. Na druhú stranu - vitamíny sa taktiež dajú použiť (a mali by sa hlavne používať) PREVENTÍVNE, hoci aj ich terapeutické použitie je bežné a žiaduce. Vitamín teda - rovnako ako vakcína - je aj nie je liekom.

 

No a okrem individuálnej ochrany očkovaného sa počíta aj so vznikom kolektívnej imunity, ktorou sa riziko príslušného ochorenia v populácii znižuje na minimum, pri vysokej zaočkovanosti populácie.

       Počíta sa s tu niečím, čo nebolo nikdy spoľahlivo vedecky dokázané, a čo sa mnohokrát ukázalo byť omylom. Počíta sa tu teda s vakcinologickým mýtom o kolektívnej imunite. Kolektívna (stádová) imunita je koncept, ktorý funguje u prirodzeného prekonania choroby, tzn. ak počet jedincov v určitom spoločenstve, ktorí prekonali istú chorobu, prekročí určité percento, zvyšní členovia spoločenstva sa touto chorobou už nenakazia. To sa potvrdilo v minulosti na mnohých epidémiách.

       Je však veľký rozdiel medzi imunitou vytvorenou prirodzeným prekonaním choroby a čisto protilátkami, ktorých vytvorenie podnietilo očkovanie. Totiž pri prirodzenom prekonaní choroby dochádza k nákaze spravidla prirodzeným spôsobom (vdýchnutím, vypitím či zjedením choroboplodného zárodku), čo zvyčajne nie je prípad očkovania (s výnimkou očkovania proti rotavírusom a - na Slovensku už od r. 2005 nepoužívanej - orálnej živej vakcíny proti detskej obrne). Tým sa precvičí oveľa viac zložiek imunitného systému než len samotným očkovaním. Očkovanie totiž podnecuje len tvorbu protilátok (s výnimkou BCG vakcíny proti tuberkulóze), keďže obvyklým neprirodzeným podaním (vpichnutím injekčnou striekačkou) úplne obchádza predné obranné línie imunitného systému.

       No a vakcinológovia si nejakým záhadným (rozhodne však nie vedeckým) spôsobom dovolili preniesť koncept kolektívnej imunity z prirodzeného prekonania choroby na očkovanie, a to bez akéhokoľvek dôkazu. Naopak - jestvuje mnoho dôkazov, že tento koncept v praxi nefunguje, viď napr. epidémia čierneho kašľa v Kalifornii - tak veľká, aká bola naposledy ešte pred zavedením očkovania (inak povedané: očkovanie je úplne nanič, lebo s ním aj bez neho vznikajú rovnako veľké epidémie), epidémia príušníc v takmer plne zaočkovanej populácii v Česku, epidémia osýpok na plne zaočkovanej škole v Illinois, USA, kde všetci, čo dostali osýpky, boli proti nim zaočkovaní, a dalo by sa ešte dlho pokračovať.

       Fakty teda hovoria proti hypotéze o očkovaním vytvorenej kolektívnej imunite.

 

Štúdie účinnosti lieku sa robia v rôznych formách. Najmenšiu hodnotu majú nekontrolované štúdie, pri ktorých sa vyhodnotí deklarovaný účinok lieku na súbore liečených. Napríklad počet vyliečených zo zápalu pľúc po podaní testovaného antibiotika. Treba povedať, že v takomto hodnotení musíme zobrať do úvahy fakt, že zápal pľúc prejde aj sám a teda nie je isté, koľko vyliečení je na vrub antibiotika. Kontrolované prospektívne štúdie majú už definovanejšie podmienky výberu kritérií, aj ochorení a porovnávajú skupiny s rôznym liečebným prístupom. Spravidla sa porovnáva nový liek s doteraz používaným (teda "stará" a "nová" liečba). Ťažko by z etického hľadiska prešlo, ak by sme chceli testovať účinnosť nového antibiotika na ťažké zápaly pľúc, alebo účinok lieku na krvný tlak, voči kontrolnej skupine, ktorej by sme nepodávali nič, alebo placebo (čo je vlastne "nič" v tabletke).

       S tým možno vcelku súhlasiť, keďže pri liečiteľnej ťažkej akútnej chorobe niekoho neliečiť (len pre účely testovania) by bolo neprípustným hazardom s jeho životom. Avšak, ako pán profesor sám podotkol vyššie, vakcíny sa podávajú PREVENTÍVNE, čiže netestujú sa na ľuďoch s ťažkou akútnou život ohrozujúcou chorobou. Táto výhovorka na obhajobu nejestvovania dvojito zaslepených placebom kontrolovaných štúdií vakcín je teda neprijateľná, keďže v skutočnosti nejde o analógiu.

 

Vo väčšine prípadov sa teda robia štúdie voči predchádzajúcej liečbe, alebo tzv. "face to face" (zoči - voči) - porovnávaním dvoch predpokladane účinných postupov.

       ... čo ale určite nie je prípad, kedy sa testuje vakcína proti jednej chorobe (napr. proti 13 typom pneumokokov) a "placebom" je vakcína proti inej chorobe resp. podmnožine chorôb testovanej vakcíny (napr. proti 7 pneumokokom), čo sa tiež v skutočnosti stalo a asi nie raz. Napr. v tomto článku sa dočítame (vyberám):

V novembri 2008 boli v Indii zastavené skúšky experimentálnej vakcíny proti 13 typom pneumokokov (áno - je to presne ten ospevovaný a na Slovensku povinný Prevenar 13 - pozn. red.) po tom, čo po očkovaní touto vakcínou zomrelo jedno bábätko v Bangalore...
       Výrobca vakcíny Wyeth (dnes už Pfizer - pozn. red.) podotýka, že úmrtie nastalo v kontrolnej (placebo) skupine testovaných osôb.

       LENŽE... na rozdiel od testov bežných liekov placebo v tomto prípade nie je "neúčinný liek" vyrobený z cukru. Bežnou praxou v testoch vakcín je použiť ako "placebo" inú vakcínu. V tomto prípade išlo o staršiu vakcínu Prevenar proti 7 typom pneumokokov.

       To znamená, že keď výrobca vakcíny prehlási vakcínu za "bezpečnú", je bezpečnou len v porovnaní s inou vakcínou, nie bezpečnou v absolútnom meradle.

       Keďže tu ide o testovanie vakcíny proti ochoreniam, proti ktorým doposiaľ žiadna vakcína nebola, pýtam sa: Prečo sa nerobia dvojito zaslepené štúdie s kontrolnou skupinou so skutočným placebom ani u úplne nových vakcín (proti chorobám doposiaľ očkovaním nepreventabilným)? Však drvivá väčšina osôb v čase konania štúdie tak-či-onak nie je zaočkovaná, takže o nejakom "zbytočnom vystavovaní riziku ochorenia" v tomto prípade naozaj nemôže byť reč.

 

Zaslepené, placebom kontrolované štúdie sa môžu realizovať spravidla u liekov pôsobiacich symptomaticky - teda liekov odstraňujúcich nežiadúci príznak. Bolesť, zvracanie, depresiu, závrate, migrénu a aj teplotu. U všetkých uvedených nehrozí, že by došlo k poškodeniu zdravia v placebovej skupine (liek neovplyvňuje chorobu, len jej príznak) a práve v takýchto prípadoch býva účinné aj placebo.

       Rovnako tak nehrozí poškodenie zdravia v placebo skupine pri testovaní bezpečnosti vakcíny proti detskej obrne, záškrtu, tetanu, či nákazlivej žltačke typu B, čo sú choroby, čo sa u nás už dlhé roky nevyskytujú alebo vôbec nie je jednoduché ich dostať (hlavne ak ide o malé deti). Prečo sa teda nerobia dvojito zaslepené placebom kontrolované štúdie bezpečnosti vakcín proti detskej obrne, záškrtu, tetanu či nákazlivej žltačke typu B?

 

Dôvera v liek odstraňuje príznak. Pacient u ktorého použijeme placebo, musí vlastne veriť, že je liečený a príznaky mu preto ustúpia. Ako by sme zdôvodnili použitie placeba u kojenca, ktorý "by mal byť presvedčený, že mu placebo pomôže"? Je to nezmysel.

       Vôbec nie je nezmyslom placebo efekt u dojčaťa, keďže dojča je citovo silne späté s matkou a na jej duševno môže mať placebo efekt významný vplyv.

 

A ako z povedaného vyplýva, v štúdiách musí byť presne definovaný parameter, ktorým sa sleduje a vyhodnotí účinok (alebo neúčinok) testovaného lieku. Spravidla je to príznak - ústup bolestí, teploty, dýchavice, zvracania - alebo niektorý zo zvolených laboratórnych parametrov. Pokles sedimentácie, počtu bielych krviniek, normalizácia krvného tlaku, úprava rtg nálezu. Ako bolo povedané, vakcíny sa aplikujú zdravým jedincom. Bez príznakov choroby. Nič neliečime - robíme prevenciu ochorenia. Aké príznaky by sme hľadali v placebovej skupine?

       Ale však takých parametrov tu máme neúrekom: výskyt autizmu v očkovanej vs. kontrolnej skupine, výskyt astmy, alergií, detskej cukrovky, chrípky a iných respiračných ochorení, encefalitídy (zápalov mozgu), meningitídy (zápalov mozgových blán), vysokých horúčok, artritídy (zápalov kĺbov), porúch štítnej žľazy atď. atď. u očkovanej oproti kontrolnej (neočkovanej, resp. neúčinnou látkou - placebom - očkovanej) skupiny.

       Ak by šlo o štúdiu účinnosti vakcíny, tak by sa zase sledoval výskyt samotnej choroby, proti ktorej má účinkovať testovaná vakcína, teda či vôbec znižuje výskyt danej choroby, alebo či ho dokonca nezvyšuje (čo je napr. prípad očkovania proti HPV u osôb, ktoré už pred očkovaním prekonali nákazy vakcinačnými typmi HPV).

 

 Načo by sme zdravých (ešte k tomu deti) zaťažovali placebom (dokonca injekčným!), keď nemáme k dispozícii ukazovateľ, ktorý by sme sledovali?

       Ukazovateľov, ktoré by sme radi sledovali, je do nemoty (viď vyššie) a akú "záťaž" asi tak predstavuje placebo, tzn. neúčinná látka??? Neúčinná znamená, že nemá žiadne účinky - ani priaznivé, ani nepriaznivé, ani žiaduce, ani nežiaduce. Jej záťaž je teda prakticky nulová, ak nerátame samotný vpich injekčnej ihly, ktorý môže byť pre dieťa traumatizujúci, avšak rovnako (či skôr viac) traumatizujúci je pre očkované deti.

       Trápnejšiu výhovorku už pán profesor vymyslieť nemohol?

 

Vlastne - ak by som bral doslovne "úsmevnú" kritiku pána Slobodu - mohli by sme porovnať výskyt tzv. malých nežiadúcich reakcií očkovania. Mohli by sme porovnať v koľkých percentách sa po podaní injekcie (sto deťom vakcína versus sto deťom placebo - voda) objaví bolesť, začervenanie, opuch, zvýšená teplota v mieste vpichu.

       A prečo nie výskyt tzv. veľkých (vážnych) nežiaducich reakcií na očkovanie? Tie je zakázané sledovať a porovnávať? Z akých dôvodov???

 

Dal by si pán Sloboda svojmu dojčaťu pichnúť placebo namiesto očkovania? Dosť pochybujem.

       Pokiaľ by bolo zaručené, že ide o placebo (fyziologický roztok = 0,9% kuchynskej soli vo vode) a nie o vakcínu (keďže odmietam očkovanie svojich detí), tak by som s tým nemal problém. Lenže v takom prípade by nešlo o dvojito zaslepenú štúdiu, a to je práve ten kameň úrazu súčasnej vakcinológie, o ktorom sa celý čas bavíme.

 

Vakcíny z pohľadu ich určenia nie sú liekom v pravom zmysle slova. Ich testovanie je nespočetne krát prísnejšie ako u liekov, pretože sa podávajú preventívne a hlavne deťom.

       To by chcelo nejaký dôkaz, lebo inak je to len čistý mýtus alebo možno zbožné prianie profesora sociálnej práce Svetozára Dluholuckého. V skutočnosti však vieme, že výrobcovia vakcín majú neraz vážne problémy práve v oblasti bezpečnosti výroby, čo dokumentuje napr.:

pričom tento zoznam ani zďaleka nie je úplný.

       To si z nás prof. Dluholucký robí srandu, alebo nás považuje za úplných debilov, čo mu zhltnú aj tie najneuveriteľnejšie bájky o prísnych testoch a vysokej bezpečnosti vakcín?

 

Už pred ich použitím v praxi sú overené nielen z hľadiska reaktogenicity (teda - aké nežiadúce príznaky možno očakávať), ale aj imunogenicity (akú ochranu zaisťujú). No a v priebehu ich používania sú pod neustálou kontrolou.

       ... ktorá vyzerá asi tak, že keď chce mamička nahlásiť vážny nežiaduci účinok vakcíny, tak to dosť dobre nie je možné, viď článok "Vysoké horúčky, febrilné kŕče, hnačka, neutíšiteľný plač a ďalšie problémy po očkovaní MMR (Priorix)", kde je aj korešpondencia istej mamičky so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) - to je ten štátny orgán, ktorý má tú "neustálu kontrolu" akože vykonávať. Ako vyzerá v praxi táto "neustála kontrola" v priebehu používania vakcíny, sa dozviete priamo od riaditeľa ŠÚKL Dr. Jána Mazaga v diskusii pod článkami "Otvorený list predsedníčke vlády SR Ivete Radičovej (2.)" a "ŠÚKL netestuje, či je vo vakcíne ortuť".

       Stručne zhrnuté: ŠÚKL netestuje prítomnosť nebezpečných látok v každej výrobnej dávke každej na Slovensko dovezenej vakcíny, čo od neho zrejme väčšina nič netušiacich občanov očakáva, ale stačí mu jednorazové osvedčenie z ľubovoľného licencovaného laboratória v rámci Európskej únie. Tým samozrejme nie je možné odhaliť chybné jednotlivé výrobné dávky (kedy sa do výrobnej dávky nedopatrením dostane nejaká jedovatá látka alebo "len" neúnosne vysoké množstvo antigénu), takže vlastne vôbec nemožno hovoriť o nejakej "kontrole", a už vôbec nie o "kontrole neustálej".

 

Vážnejšie reakcie už s výskytom jedna na milión očkovaných sú dôvodom k ich vyradeniu.

       Zvláštne, že napriek tomu nebola už dávno vyradená BCG vakcína proti tuberkulóze, u ktorej je každý rok hlásených niekoľko desiatok nežiaducich účinkov pri zhruba 60.000 narodených deťoch ročne, tzn. výskyt je približne 1:1.000 nie 1:1.000.000. Nemôžem si pomôcť, ale toto je naozaj bezočivé klamstvo.

 

Porovnajme si to s bežne používanými liekmi. Vybaľme si a prečítajme príbalový letáčik ktoréhokoľvek lieku a porovnajme počty vymenovaných nežiadúcich reakcií a interakcií s príbalovým letákom vakcín.

       Áno, porovnajme. Napr. vakcína proti (pre drvivú väčšinu nakazených detí) úplne banálnym ovčím kiahňam má podľa príbalového letáku tieto nežiaduce účinky: infekcia horných dýchacích ciest, chrípka, gastroenteritída, otitída, zápal stredného ucha, faryngitída, ovčie kiahne, vírusový exantém, vírusová infekcia, infekcia, kandidóza, ochorenie podobné chrípke, lymfadenopatia, lymfadenitída, trombocytopénia, anorexia, podráždenosť, plač, insomnia, poruchy spánku, bolesť hlavy, ospalosť, apatia, nervozita, nepokoj, hypersomnia, poruchy snov, emocionálne zmeny, abnormalita chôdze, febrilné kŕče, tremor, zápal spojovky, akútny zápal spojovky, slzenie, opuch viečka, bolesť ucha , extravazácia, kašeľ, nazálna kongescia, kongescia dýchacích ciest, výtok z nosa, sinusitída, kýchanie, kongescia pľúc, krvácanie z nosa, rinitída, sipot, bronchitída, infekcia dýchacích ciest, pneumónia, hnačka, vracanie, bolesť brucha, nauzea, nadúvanie, hematochézia, vred v ústach, vyrážka podobná osýpkam/ružienke, vyrážka podobná ovčím kiahňam, kontaktná dermatitída, vyrážka s geometrickým vzorom, erytém, červené potničky, pruritus, urtikária , sčervenanie, pľuzgierik, atopická dermatitída, ekzém, akné, herpes simplex, vyrážka podobná žihľavke, kontúzia, dermatitída, lieková vyrážka, impetigo, infekcia kože, osýpky, bolesť kostrového svalstva, myalgia, bolesť bedra, dolnej končatiny alebo šije, stuhnutosť, horúčka, erytém v mieste podania, telesná slabosť/únava, ekchymóza v mieste podania, hematóm, indurácia, nevoľnosť, vyrážka podobná žihľavke, zmena farby, zápal, trauma, drsnosť/suchosť, edém/opuch, pocit tepla teplo na dotyk, krvácanie v mieste venepunkcie, abnormalita pery.

       Alebo ako sa Vám páči smrť a cukrovka 1. typu (popri niekoľkých desiatkach ďalších viac-či-menej vážnych nežiaducich účinkov) v americkom (žiaľ, nie v slovenskom) príbalovom letáku MMR vakcíny proti bežným detským ochoreniam (osýpky, príušnice, ružienka)?

 

Skrátka, testovanie a bezpečnosť používaných vakcín má svoje veľmi prísne kritériá, akceptované v celom svete a úvahy o placebe v ich testovaní neobstoja minimálne z vyššie uvedených dôvodov.

       Lži, lži, lži, samé lži a trápne výhovorky, viď vyššie.

 


Vypracovanie tohto komentára trvalo autorovi vyše 3 hodiny čistého času.

 

Diskusia: Trápne výhovorky prof. Dluholuckého ako obhajoba pavedeckej vakcinológie

Panovi profesorovi z lasky!

NeDlouholudsky 17.11.2011
Pan XXX Dakujeme za Vasu dlhorocnu a vycerpavajucu pracu. Naozaj ste urobili vela zleho, a ja vas nenavidim z celej duse.

Ale holuby na namesti v BB uz nenachovate, asi ich ockovali tiez!

dedko profesor nasadol do nesprávneho vlaku

gabo 01.09.2011
"Vakcína však nie je liek.....
....Podáva sa PREVENTÍVNE, to znamená - zdravým jedincom." ..omáčky nekomentujem, jedno je ale isté po podaní BCG VAKCÍNY na 4. deň po narodení je sotva niektoré dieťa zdravé, čiže každá ďalšia vakcína ohrozuje dieťa na živote!!!

Re:dedko profesor nasadol do nesprávneho vlaku

Ing. Marián FILLO 01.09.2011
Tak toto je veľmi trefný postreh, Gabo.
:-)

Placebo

Peter 31.08.2011
Chcem upozorniť, že pán profesor obrátil naruby zmysel pojmu "placebo". Z jeho vety by vyplývalo, že placebo len vtedy plní účel, keď sa pacientovi s placebom zlepšuje stav na základe viery.

Toto je síce známy jav ("placebo efekt"), ale rozhodne nie je cieľom pri placebom kontrolovaných skúškach. Pri týchto je cieľ placeba presne opačný - dať jednej skupine pacientov "liek" ktorý je biochemicky prakticky inertný (bez účinku), aby v porovnaní s ním čo najpresnejšie vynikli účinky skutočnej testovanej látky u druhej skupiny pacientov. Placebo efekt je tu vlastne nežiaduci, pretože skresľuje výsledky.

Takže absencia placebo efektu u kojencov je z pohľadu klinických skúšok jav priaznivý, nie nepriaznivý, ako prevracia logiku pán profesor.

Re:Placebo

Ing. Marián FILLO 01.09.2011
Súhlasím, ale to bolo skôr o tom, že keď dojčatá nemajú poňatie o nejakých vakcínach a prenosných ochoreniach, tak dávať im placebo vlastne nedáva zmysel, pretože výsledok by s placebom i bez neho bol rovnaký.

Lenže to nemusí byť pravda, keďže malé dieťa je citovo nalepené na matke a na tú už má placebo efekt vplyv - hoci tak nejak zástupne, keďže matka sa lepšie cíti, že jej dieťa je "chránené" ako keby nebolo.

Tak mi ale napadá, že ono by po správnosti vlastne testované osoby ani nemali vedieť, že časť z nich dostáva placebo, aby jednoducho všetci verili, že sú liečení, čím by sme spoznali, nakoľko je testovaná liečba účinnejšia než samotná viera v uzdravenie. Lebo ak by vedeli, že niektorí dostávajú placebo a iný nie (aj keby nevedeli kto dostane čo), tak by v nich mohla hlodať pochybnosť, ktorá by mohla výsledky ovplyvniť negatívne, tzn. stalo by sa to "nocebom" (negatívnym placebom), čo by degradovalo aj testovanú liečbu účinnou látkou.

od somára možno čakať len somaríny

irena 31.08.2011
Marian , autor tohto článku , obdivujem tvoju trpezlivosť , lebo si to okomentoval veľmi slušne vzhľadom na znôšku toľkých protichodných navzájom si odporujúcich lží. Najlepšie bude naozaj keď dajú takíto ako on výpovede a čím viac a čím rýchlejšie, lebo tie nekresťanské príjmy čo za tie lži berú a za tú tzv. odbornosť . No je to skrátka riadna grcanica lekárskych fakúlt títo absolventi jemu podobní.
Ale takíto ako on výpoveď nedajú nakoľko s ich povojnovými vedomosťami a ľajdáckym prístupom by v slušnej krajine neobstáli ani päť minút a boli by okamžite a navždy vyhostení.
No na slovensku sú to poprední odborníci a ešte súdni znalci.
Slušne povedané tfúúúúúúúúúj.....

Re:od somára možno čakať len somaríny

Ing. Marián FILLO 01.09.2011
Myslím si, že prof. Dluholucký by mohol dať okamžitú výpoveď úplne v pohode, pretože vo svojom veku už má nárok na slušný dôchodok a k tomu ešte ten bočný príjem od Pfizeru...

Pridať nový príspevok

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com