Štúdia: Pozitívna asociácia medzi výskytom autizmu a zaočkovanosťou detí v USA

30.09.2011 08:30

Journal of Toxicology and Environmental Health26.V.2011Gayle DeLong

 

       Časti pôvodného článku „A Positive Association found between Autism Prevalence and Childhood Vaccination uptake across the U.S. Population
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo
.

 

Zhrnutie

       Dôvod, prečo výskyt autizmu v USA začal prudko rásť v 90. rokoch 20. storočia, je záhadou. Aj keď jednotlivci možno majú genetickú predispozíciu na vznik autizmu, výskumníci majú podozrenie, že je potrebný jeden či viac spúšťačov zvonku tela. Jedným z nich by mohla byť nálož očkovaní, ktoré dostávajú malé deti.

       Použitím regresnej analýzy a kontrolujúc rodinný príjem a etnicitu bol zistený vzťah medzi percentom detí, čo do 2 rokov dostali odporúčané očkovania a výskytom autizmu (AUT) a poškodenia rečových schopností (SLI) v každom štáte USA v rokoch 2001 až 2007. Bola zistená pozitívna a štatisticky významná závislosť: čím viac detí dostalo odporúčané očkovania, tým vyšší bol výskyt AUT a SLI. 1% nárast zaočkovanosti bol spojený s ďalšími 680 deťmi s AUT alebo SLI.

       Ani správanie sa rodičov ani prístup k zdravotnej starostlivosti nemali vplyv na výsledky, pretože zaočkovanosť nemala štatisticky významný súvis so žiadnym iným handicapom ani s počtom detských lekárov v danom štáte USA. Z výsledkov štúdie vyplýva, že aj keď ortuť bola z očkovacích látok odstránená, iné činitele môžu spájať očkovanie s autizmom. Ďalšie štúdium vzťahu medzi očkovaním a autizmom je plne oprávnené.

 

Úvod

       Autizmus je naliehavým a narastajúcim problémom verejného zdravotníctva v USA. Táto choroba poškodzuje reč, jazyk, spoločenské schopnosti a správanie sa. V roku 1990 sa autizmus považoval za vzácnu chorobu (Tebben 1990), trvalo však menej než 20 rokov, kým sa autizmus začal vyskytovať u približne 1 z 91 detí v USA (Kogan a kol. 2009). Aj keď vedci vo všeobecnosti súhlasia s jestvovaním genetickej predispozície na autizmus (Rutter 2000), samotné gény sa nemenia tak rýchlo, aby mohli spôsobiť súčasnú epidémiu autizmu. Nedávny strmý nárast výskytu autizmu si vyžaduje jeden či viac spúšťačov zvonku tela človeka (Blaxill 2004). Mohlo by jedným z nich byť očkovanie?

       Chronické nežiaduce účinky očkovania boli pozorované ako u ľudí, tak aj u zvierat. Ku koncu19. storočia Burnett (1884/1960) popísal dlhodobé nežiaduce účinky, ako napr. ekzémy, hnačky a únavu u niektorých osôb, čo boli niekoľkokrát očkované proti pravým kiahňam. Od 90. rokov 20. storočia si zverolekári začali všímať, že niektoré zvieratá dostali ťažké choroby (napr. autoimúnne ochorenia a kŕče) po očkovaní (Smith 1995; Dodds 2001). Začiatkom 21. storočia bolo dokázané, že očkovanie má spojitosť s autoimúnnymi ochoreniami a možno aj autizmom u ľudí (Shoenfeld a Aron-Maor 2000).

       Je niekoľko dôvodov, prečo očkovanie môže spôsobiť autizmus. Niektoré očkovacie látky obsahujú thimerosal, čo je konzervant, ktorého takmer polovicu váhy tvorí ortuť (Hg), a ten sa ukázal byť dôvodom nežiaducich účinkov vrátane autizmu. Nataf a kol. (2006) zistili, že autistické deti majú oproti bežným deťom zvýšené hladiny koproporfyrínu, ktorý je známkou otravy ortuťou. Toto zistenie bolo potvrdené Geierom a Geierom (2007) a Geierom a kol. (2009) v USA, Austinom a Shandleym (2008) v Austrálii a Younom a kol. (2010) v Kórei. Očkovacie látky proti nákazlivej žltačke typu B s obsahom thimerosalu boli spojené s oneskoreným nadobudnutím životných reflexov u mláďat makakov (Hewitson a kol. 2010). Aj keď thimerosal bol postupne odstraňovaný z vakcín počnúc rokom 2000, stále sa nachádza v takmer všetkých očkovacích látkach proti chrípke, ako aj v 8 ďalších vakcínach podávaných deťom v USA (Centers for Disease Control and Prevention = CDC 2010). CDC navyše začiatkom 21. storočia začalo odporúčať očkovanie tehotných žien a detí od 6 do 23 mesiacov proti chrípke (CDC 2001; 2002). Častejšie používanie očkovacích látok proti chrípke s obsahom thimerosalu spôsobilo zvýšenie príjmu ortuti deťmi skrz očkovanie počas vnútromaternicového vývoja, neznížil sa však príjem ortuti po narodení, hoci z iných vakcín bol thimerosal odstránený.

       Popri ortuti sú ešte ďalšie možné spojitosti medzi očkovaním a autizmom. Očkovacie látky obsahujú aj neurotoxický hliník (Al), ako aj živé vírusy. Hliník v očkovacích látkach bol spojený s poruchami centrálnej nervovej sústavy (Authier a kol. 2001) ako aj s autizmom (Blaylock 2008). Skombinovanie hliníka s ortuťou znásobuje jedovatosť jedného i druhého (Haley 2005). O oboch kovoch sa vie, že oslabujú imunitný systém (Havarinasab a kol. 2005). Vnímavá osoba preto nemusé byť schopná účinnej imunitnej odpovede na živé vírusy v niektorých očkovacích látkach, ako napr. MMR (proti osýpkam, príušniciam a ružienke). Očkovacie látky so zložkou proti osýpkam podnecujú tvorby cytokínov, ktoré vyvolávajú zápaly a poškodenia mozgu, čo môže prispieť k vzniku autizmu (Ashwood a kol. 2004; Vargas a kol. 2005; Singh 2009).

       Autistické deti sa javia byť v určitých ohľadoch zraniteľnejšie než bežné deti. Autistické deti zvyčajne vykazujú vyššiu úroveň oxidačného stresu a slabšiu metyláciu, čo je proces, ktorým sa telo detoxikuje (James a kol. 2004). Tieto ťažkosti s detoxikáciou môžu byť spojené s kovmi v očkovacích látkach, usadenými v mozgu a spôsobujúcimi neurologické poškodenia (Kern a kol. 2007). Očkovanie môže tiež zvýšiť oxidačný stres u detí s mitochondriálnymi dysfunkciami až do tej miery, že sa stanú autistickými (Poling a kol. 2006). Vo všeobecnosti náchylnosť na vznik neurologického zdravotného postihnutia po vystavení zásahu zvonku, ako je napr. očkovanie, závisí od činiteľov ako je vek dieťaťa v čase zásahu, rozsah zásahu, genetická predispozícia a stres (Kern a Jones 2006).

       K týmto biologickým problémom treba pripočítať nárast očkovaní, odporúčaných deťom v USA do 2 rokov života, na vyše trojnásobok z 8 očkovaní v roku 1983 na 27 v roku 2010 (CDC 1983; 2010). Aj keď je testovaná bezpečnosť a účinnosť jednotlivých očkovacích látok, žiadna štúdia doposiaľ nepreskúmala bezpečnosť celého očkovacieho kalendára, ktorý CDC odporúča deťom v USA. Ani krátkodobé ani dlhodobé interakcie medzi všetkými vakcínami v odporúčanom očkovacom kalendári pre deti doposiaľ neboli vôbec testované.

       Preskúmanie vzťahu medzi zaočkovanosťou detí a výskytom autizmu môže poskytnúť vhľad do otázky, či autizmus je nežiaducim účinkom očkovania. Ak sa zistí spojitosť medzi očkovaním a vznikom autizmu na rôznych zemepisných miestach a v rôznych časoch, bude potrebné túto hypotézu lepšie preskúmať.

 

...

 

Výsledky

       Výsledky sú v prvom stĺpci tabuľky č. 2 (viď pôvodinu). Spojitosť medzi sériou očkovaní 4:3:1:3:3 a výskytom autizmu alebo porúch reči je pozitívnych a štatisticky významných 1,7%. To znamená, že po náraste zaočkovanosti o 1% je priemerný nárast výskytu autizmu 1,7% - za predpokladu, že ostatné nezávislé premenné zostávajú konštantné. Tento výsledok platí na rôznych miestach USA i v rôznom čase.

       Z toho vyplýva, že ak má daný štát USA o 1% vyššiu zaočkovanosť než iný štát USA, potom ten štát USA, ktorý má vyššiu zaočkovanosť, bude mať v priemere o 1,7% vyšší výskyt autizmu alebo rečových porúch. Navyše, ak daný štát USA zníži zaočkovanosť o 1% z roka na rok, výskyt autizmu alebo rečových porúch klesne v priemere o 1,7%.

       S vyše 4 miliónmi bábätiek, čo sa narodia ročne v USA, toto zistenie znamená, že na každé 1% zaočkovanosti detí do 2 rokov sériou očkovaní 4:3:1:3:3, pribudne 680 prípadov autizmu alebo rečových porúch (= 4 milióny x koeficient (0,017) x 1% (0,01)).

 

...

 

Diskusia

       Výsledky tejto štúdie podporujú hypotézu o súvislosti medzi očkovaním a autizmom, aj keď mnohé štúdie dochádzajú k záveru, že medzi očkovaním a autizmom žiadna súvislosť nie je. Ako možno túto štúdiu uviesť do súladu s tými, ktoré nenašli žiadnu súvislosť? Spomeňme si, že táto štúdia sa pýtala, či séria očkovaní môže súvisieť s autizmom. Použila stálu definíciu výskytu autizmu a rečových porúch — školáci, využívajúci služby pre deti postihnuté autizmom a rečovými poruchami ako % všetkých školákov — ako aj konštantný vek 8 rokov pre diagnózu. Použítím špeciálneho typu regresnej analýzy (fixované účinky, panelová regresia v rámci skupiny) spolu s binárnymi premennými pre čas táto štúdia kontrovala aj ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky a ktoré nastali v skúmanom období. Väčšina štúdií nebola schopná zistiť súvislosť, keďže sa zameriavala na jednu jedinú vakcínu alebo na jednu jedinú zložku vakcín a nezvážila interakcie medzi rôznymi očkovaniami. Boli tiež vyslovené pochybnosti o použitých metodológiách a databázach.

       Madsen a kol. (2002) skúmali možnú súvislosť medzi očkovaním MMR (proti osýpkam, príušniciam a ružienke) a autizmom. Údaje ukázali, že výskyt autizmu u detí, čo dostali MMR vakcínu je rovnaký ako u detí, ktoré ňou neboli zaočkované, a tak štúdia dospela k záveru, že medzi MMR vakcínou a autizmom žiadna spojitosť nie je. Mnoho detí v štúdii však bolo príliš mladých na to, aby im bol diagnostikovaný autizmus, hoci už boli zaočkované MMR vakcínou (Goldman a Yazbak 2004). Ak by Madsen a kol. (2002) skúmali len staršie deti, výsledky by mohli byť odlišné.

       Séria článkov vydaných v roku 2003 a 2004 použila dánsku databázu, aby ukázala, že počet prípadov autizmu vzrástol napriek odstráneniu thimerosalu z očkovacích látok. Avšak definícia autizmu a počet testovaných detí sa v skúmanom období rozšírili (rozumej: predtým sa niektoré deti netestovali, hoci mali príznaky autizmu - pozn. prekl.). Keby bola použitá rovnaká definícia autizmu počas celého skúmaného obdobia, výsledky by mohli byť odlišné (Geier a Geier 2004).

       V ďalšej štúdii Verstraeten a kol. (2003) našli súvislosť medzi príjmom thimerosalu a autizmom, neboli však schopní potvrdiť tento výsledok ďalšou štúdiou. Federálny výskumný ústav zdravia životného prostredia USA (U.S. National Institute of Environmental Health Sciences) však v roku 2006 a CDC (2008) oznámili, že databáza použitá v tejto štúdii nebola vhodná na štúdium možnej súvislosti medzi thimerosalom a autizmom. Znepokojenie vyvolal aj fakt, že štúdia skúmala rôzne zdravotnícke zariadenia v rôznom čase, vôbec však nekontrolovala rozdiely v definícii autizmu u rôznych zdravotných zariadení a v rôznom čase. Keby štúdia kontrolovala tieto veci, výsledky by mohli byť odlišné.

       Jedna štúdia skúmala celý očkovací kalendár. Smith a Woods (2010) vyhodnocovali dlhodobé účinky načasovania očkovaní a zistili, že deti, ktoré boli očkované načas, mali menej neurologických problémov, než deti, ktoré boli očkované neskoro, čo bolo definované ako posunutie najmenej jedného očkovania o viac než 30 dní po odporúčanom dátume. Avšak takmer všetky deti v tejto štúdii boli očkované, takže štúdia neriešila otázku, či je očkovanie spojené s negatívnymi neurologickými výsledkami. Navyše rozdelením detí na 2 skupiny — tie, čo boli zaočkované vždy načas, a tie, čo aspoň raz neboli zaočkované načas — táto štúdia spojila nezlučiteľné skupiny neskoro očkovaných detí. Dieťa, ktoré bolo až na jednu výnimku vždy zaočkované načas, môže byť odlišné od dieťaťa, ktoré nebolo vôbec očkované, hoci obe sú v skupine detí, ktoré neboli zaočkované načas. Keby výskumníci skúmali plne zaočkované deti oproti úplne neočkovaným deťom, výsledky by mohli byť odlišné.

 

Smerovanie ďalšieho výskumu

       Porovnanie výskytu autizmu u detí, ktoré sú plne zaočkované, oproti tým, ktoré nie sú vôbec očkované, by mohlo vniesť do veci trochu svetla. Smith a kol. (2004) vo svojej štúdii "Úplne neočkované deti: Kto sú a kde žijú?" (“Children Who Received No Vaccines: Who Are They and Where Do They Live?”) použili údaje z Federálneho výskumu zaočkovanosti v USA (U.S. National Immunization Survey) na zistenie miest, kde sú neočkované deti. Následná štúdia by mohla preskúmať výskyt autizmu medzi úplne neočkovanými deťmi.

       Ďalšie deti, ktoré typicky nie sú očkované, by tiež bolo možné preskúmať. Tieto skupiny zahŕňajú Amišov (náboženská skupina odmietajúca výdobytky vedy a techniky, vrátane očkovania) a deti ošetrované klinikou Homefirst blízko Chicaga (Eisenstein 2009), ako aj niektoré doma vyučované deti, či mladších súrodencov autizmom postihnutých detí, ktorých rodičia sa rozhodli viac svoje deti neočkovať.

       Inkrementálna analýza by tiež mohla určiť nárast alebo pokles výskytu autizmu a rečových porúch, ako aj počty a typy očkovaní, ktoré sa zvýšili.

       Štúdia očkovaných detí v porovnaní s neočkovanými by bola užitočná a žiaduca.

 

Závery

       Údaje uvedené v tomto článku potvrdzujú možnú spojitosť medzi očkovaním náchylných detí a vznikom autizmu alebo rečových porúch. Aj keď bola ortuť odstránená z mnohých detských vakcín, iné zložky vakcín tiež spájajú vakcíny s autizmom. Hliník, ktorý sa nachádza v najmenej 20 vakcínach pre deti v USA (CDC 2010), nie je len nervovým jedom, ale tiež potláča imunitu, čo môže umôžniť vakcínam so zložkou proti osýpkam vytvárať cytokíny, ktoré poškodia mozog. Zvýšený príjem hliníka skrz očkovanie môže byť spojený s nárastom výskytu neurologických porúch, ako je autizmus, obzvlášť ak sa vakcína obsahujúca hliník podáva zároveň s vakcínou obsahujúcou zložku proti osýpkam. Obmedzenie thimerosalu v očkovacích látkach za pokračujúceho nárastu výskytu autizmu nezbavuje ani thimerosal ani vakcíny možnej spojitosti s autizmom. Ďalší výskum vzťahu medzi očkovaním a autizmom je potrebný.

 

Odkazy

  • Ashwood, P., Anthony, A., Torrente, F. a Wakefield, A. J.; 2004; "Spontaneous mucosal lymphocyte cytokine profiles in children with regressive autism and gastrointestinal symptons", J. Clin. Immunol. 24:664–673
  • Austin, D.; 2008; "An epidemiological analysis of the ‘autism as mercury poisoning’ hypothesis", Int. J. Risk Safety Med. 20:135–142
  • Austin, D.W. a Shandley, K.; 2008; "An investigation of porphyrinuria in Australian children with autism", J. Toxicol. Environ. Health A 71:1349–1351
  • Authier, F. J., Cherin, P., Creange, A., Bonnotte, B., Ferrer, X., Abdelmoumni, A., Ranoux, D., Pelletier, J., Figarella-Branger, D., Granel, B., Maisonobe, T., Coquet, M., Degos, J. D. a Gherardi, R. K.; 2001; "Central nervous system disease in patients with macrophagic myofasciitis", Brain 124:974–983
  • Blaxill, M. F.; 2004; "What’s going on? The question of time trends in autism", Public Health Rep. 119:536–551
  • Blaylock, R. L.; 2008; "A possible central mechanism in autism spectrum disorders, Part 1.", Altern. Ther. Health Med. 14:46–53
  • Burnett, J. C.; 1960; "Vaccinosis and its cure by thuja; With remarks on homæoprophylaxis", Hindhead, Surrey: Health Science Press. Pôvodne vydané v r. 1884
  • Cannell, J. J.; 2008; "Autism and vitamin D", Med. Hypoth. 70:750–759
  • Centers for Disease Control and Prevention; 1983; "Recommended schedule for active immunization of normal infants and children", dostupné na http://www.cdc.gov/vaccines/pubs/images/schedule1983s.jpg (k 10.X.2010)
  • Centers for Disease Control and Prevention; 2001; "Prevention and control of influenza", Morbid. Mortal. Weekly Rep. 50 (RR04):1–46
  • Centers for Disease Control and Prevention; 2002; "Prevention and control of influenza", Morbid. Mortal. Weekly Rep. 51 (RR03):1–31
  • Centers for Disease Control and Prevention; 2008; "Report to Congress on vaccine safety datalink", House Appropriations Commitee. Dostupné na http://evidenceofharm.com/VaccineDataLinkReporttoCongressFinal.pdf (k 26.VIII.2008)
  • Centers for Disease Control and Prevention; 2010; "Recommended immunization schedules for persons aged 0 through 18 years — United States", Morbidity and Mortality Weekly Report 58:1–4
  • Centers for Disease Control and Prevention; 2010; "Vaccine excipient & media summary, Part 2", dostupné na http://www.cdc.gov/vaccines/pubs/pinkbook/downloads/appendices/B/excipient-table-2.pdf (k 10.X.2010)
  • Centers for Disease Control and Prevention, National Center for Health Statistics; 2007; "National immunization survey, Public use data files", dostupné na http://www.cdc.gov/nis/datafiles.htm (k 10.XI.2008).
  • Conti-Ramsden, G., Simkin, Z. a Botting, N.; 2006; "The prevalence of autistic spectrum disorders in adolescents with a history of specific language impairment (SLI)", J. Child Psychol. Psychiat. 47:621–628
  • De Fosse, L., Hodge, S. M., Makris, N., Kennedy, D. N., Caviness, V. S., Jr., McGrath, L., Steele, S., Ziegler, D. A., Herbert, M. R., Frazier, J. A., Tager-Flusberg, H. a Harris, G. J.; 2004; "Language-association cortex asymmetry in autism and specific language impairment", Ann. Neurol. 56:757–766
  • Dodds, W. J.; 2001; "Vaccination protocols for dogs predisposed to vaccine reactions", J. Am. Anim. Hosp. Assoc. 37:211–214
  • Eisenstein, M.; 2009; "Vaccine choice: Homefirst gives its families choice", dostupné na http://www.homefirst.com/cms/index.php/health-info/vaccine-choice (k 12.VI.2009)
  • Environmental System Research Institute, Inc.; 2009; "Introduction to map design", prístupné na http://www.esri.com/industries/k-12/PDFs/intrcart.pdf (k 20.I.2009)
  • Freed, G. L., Nahra, T. A. a Wheeler, J. R.; 2004; "Relation of per capita income and gross domestic product to the supply and distribution of pediatricians in the United States", J. Pediatr. 144:723–728
  • Geier, D. A. a Geier, M. R.; 2004; "Neurodevelopmental disorders following thimerosal-containing childhood immunizations: a follow-up analysis", Int. J. Toxicol. 23:369–376
  • Geier, D. A. a Geier, M. R.; 2007; "A prospective study of mercury toxicity biomarkers in autistic spectrum disorders", J. Toxicol. Environ. Health A 70:1723–1730
  • Geier, D. A., Kern, J. K. a Geier, M. R.; 2009; "A prospective blinded evaluation of urinary porphyrins verses the clinical severity of autism spectrum disorders", J. Toxicol. Environ. Health A 72:1585–1591
  • Goldman, G. S. a Yazbak, F. E.; 2004; "An investigation of the association between MMR vaccination and autism in Denmark", J. Am. Physicians Surgeons 9:70–75
  • Haley, B.; 2005; "Mercury toxicity: Genetic susceptibility and synergistic effects", Med. Veritas 2:535–542
  • Hall, B. H. a Cummins, C.; 2005; "TSP 5.0 Reference Manual", str. 294–295 a str. 312–314, Palo Alto, CA: TSP International.
  • Havarinasab, S., Haggqvist, B., Bjorn, E., Pollard, K. M. a Hultman, P.; 2005; "Immunosuppressive and autoimmune effects of thimerosal in mice", Toxicol. Appl. Pharmacol. 204:109–121
  • Herbert, D., Tran, Y., Craig, A., Boord, P., Middleton, J. a Siddall, P.; 2007; "Altered brain wave activity in persons with chronic spinal cord injury", Int. J. Neurosci. 117:1731–1746
  • Hewitson, L., Houser, L. A., Stott, C., Sackett, G., Tomko, J. L., Atwood, D., Blue, L. a White, E. R.; 2010; "Delayed acquisition of neonatal reflexes in newborn primates receiving a thimerosal-containing hepatitis B vaccine: Influence of gestational age and birth weight", J. Toxicol. Environ. Health A 73:1298–1313
  • James, S. J., Cutler, P., Melnyk, S., Jernigan, S., Janak, L., Gaylor, D. W. a Neubrander, J. A.; 2004; "Metabolic biomarkers of increased oxidative stress and impaired methylation capacity in children with autism", Am. J. Clin. Nutr. 80:1611–1617
  • Kern, J. K., Grannemann, B. D., Trivedi, M. H. a Adams, J. B.; 2007; "Sulfhydryl-reactive metals in autism", J. Toxicol. Environ. Health A 70:715–721
  • Kern, J. K. a Jones, A. M.; 2006; "Evidence of toxicity, oxidative stress, and neuronal insult in autism", J. Toxicol. Environ. Health B 9:485–499
  • Kogan, M. D., Blumberg, S. J., Schieve, L. A., Boyle, C. A., Perrin, J. M., Ghandour, R. M., Singh, G. K., Strickland, B. B., Trevathan, E. a van Dyck, P. C.; 2009; "Prevalence of parent-reported diagnosis of autism spectrum disorder among children in the US, 2007", Pediatrics 124:1395–1403
  • Lewis-Beck, M. S.; 1990; "Applied regression: An introduction, Quantitative application in the social sciences", str. 49 a str. 58–61, Newbury Park, CA: Sage
  • Liu, K.-Y., King, M. a Bearman, P. S.; 2010; "Social influence and the autism epidemic", Am. J. Sociol. 115:1387–1434
  • Madsen, K. M., Hviid, A., Vestergaard, M., Schendel, D., Wohlfahrt, J., Thorsen, P., Olsen, J. a Melbye, M.; 2002; "A population-based study of measles, mumps, and rubella vaccination and autism", N. Engl. J. Med. 347:1477–1482
  • McAdoo, W. G. a DeMyer, M. K.; 1977; "Research related to family factors in autism", J. Pediatr. Psychol. 2:162–166
  • Megson, M. N.; 2000; "Is autism a G-alpha protein defect reversible with natural vitamin A?", Med. Hypoth. 54:979–983
  • Nataf, R., Skorupka, C., Amet, L., Lam, A., Springbett, A. a Lathe, R.; 2006; "Porphyrinuria in childhood autistic disorder: Implications for environmental toxicity", Toxicol. Appl. Pharmacol. 214:99–108
  • Palmer, R. F., Blanchard, S., Stein, Z., Mandell, D. a Miller, C.; 2006; "Environmental mercury release, special education rates, and autism disorder: An ecological study of Texas", Health Place 12:203–209
  • Palmer, R. F., Blanchard, S. a Wood, R.; 2009; "Proximity to point sources of environmental mercury release as a predictor of autism prevalence", Health Place 15:18–24
  • Poling, J. S., Frye, R. E., Shoffner, J. a Zimmerman, A. W.; 2006; "Developmental regression and mitochondrial dysfunction in a child with autism", J. Child Neurol. 21:170–172
  • Rutter, M.; 2000; "Genetic studies of autism: from the 1970s into the millennium", J. Abnorm. Child Psychol. 28:3–14
  • Shoenfeld, Y. a Aron-Maor, A.; 2000; "Vaccination and autoimmunity-‘vaccinosis’: a dangerous liaison?", J. Autoimmun. 14:1–10
  • Singh, V. K.; 2009; "Phenotypic expression of autoimmune autistic disorder (AAD): a major subset of autism", Ann. Clin. Psychiat. 21:148–161
  • Smith, C.; 1995; "Are we vaccinating too much?", J. Am. Vet. Med. Assoc. 207:421–426
  • Smith, M. J. a Woods, C. R.; 2010; "On-time vaccine receipt in the first year does not adversely affect neuropsychological outcomes", Pediatrics 125:1134–1141
  • Smith, P. J., Chu, S. Y. a Barker, L. E.; 2004; "Children who have received no vaccines: who are they and where do they live?", Pediatrics 114:187–195
  • Tebben, M.; 1990; "HHS awards $2.4 million for rare disease research", Public Health Rep. 105:212
  • U.S. Census Bureau; 2008; "Median income for 4-person family, by state, various years", dostupné na http://www.census.gov/hhes/www/income/data/statistics/4person.html (k 12.XI.2008)
  • U.S. Department of Education, National Center for Education Statistics; 2002; "Private school universe survey (PSS) 1999–2000 and 2001–2002", dostupné na http://nces.ed.gov/surveys/pss/tables.asp (k 15.VII.2007)
  • U.S. Department of Education, National Center for Education Statistics; 2008; "Digest of education statistics, various years", dostupné na http://nces.ed.gov/programs/digest/d05/tables/dt05_034.asp (k 15.XI.2008)
  • U.S. Department of Education, Office of Special Education Programs; 2007; "Individuals with Disabilities Education Act data, Part B, Child count, various years", dostupné na https://www.ideadata.org/PartBChildCount.asp (k 12.XI.2008)
  • U.S. Department of Education, Office of Special Education Programs; 2007; "OSEP IDEA, Part B, Data dictionary", prístupné na http://www.ideadata.org/docs/bdatadictionary.pdf (k 7.VI.2007)
  • U.S. National Institute of Environmental Health Sciences; 2006; "Thimerosal exposure in pediatric vaccines: Feasibility of studies using the vaccine safety datalink", dostupné na http://www.niehs.nih.gov/health/assets/docs_p_z/thimerosal_exposure_in_pediatric_vaccines.pdf (k 30.XII.2008)
  • Vargas, D. L., Nascimbene, C., Krishnan, C., Zimmerman, A. W. a Pardo, C. A.; 2005; "Neuroglial activation and neuroinflammation in the brain of patients with autism", Ann. Neurol. 57:67–81
  • Verstraeten, T., Davis, R. L., DeStefano, F., Lieu, T. A., Rhodes, P. H., Black, S. B., Shinefield, H. a Chen, R. T.; 2003; "Safety of thimerosal-containing vaccines: A two-phased study of computerized health maintenance organization databases", Pediatrics 112:1039–1048
  • Washio, M., Oura, A. a Mori, M.; 2008; "Ecological studies on influenza infection and the effect of vaccination: Their advantages and limitations", Vaccine 26:6470–6472
  • Youn, S. I., Jin, S. H., Kim, S. H. a Lim, S.; 2010; "Porphyrinuria in Korean children with autism: correlation with oxidative stress", J. Toxicol. Environ. Health A 73:701–710

 


Preklad tohto článku (+ grafická úprava) zabrali prekladateľovi vyše 4 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com