Gaia Health — 10.XI.2011 — Heidi Stevenson
Pôvodný článok „Brian Deer’s Charges Against Wakefield Are False: Documents Analyzed by Outside Expert“
z angličtiny preložil Mgr. Jozef Šebest a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.
Autorkou tejto maľby je Gina Tyler, talentovaná umelkyňa a homeopatka, http://ginatyler.com. Všekty práva vyhradené.
Za dramatických okolností sa ukázalo, že Dr. Andrew Wakefield je nevinný vo veci závažných obvinení, ktoré voči nemu vzniesli Brian Deer a časopis British Medical Journal (britský lekársky časopis, vydávaný lekárskymi odbormi Veľkej Británie — pozn. red.). Vzhľadom k tomu, že vec je zdokumentovaná prestížnym časopisom Nature, časopis BMJ svojím útokom vážne riskoval.
BMJ podporil Deerove obvinenia, že Wakefield je jedinou osobou, zodpovednou za tvrdenie, že u detí, postihnutých autizmom, bola zistená nešpecifická kolitída (zápal hrubého čreva).
Teraz však jestvuje nezvratný dôkaz, že toto obvinenie nie je pravdivé. Takže teraz sa snažia nespravodlivo obviniť zvyšok Wakefiedovho výskumného tímu a šesť pracovníkov z najvyššieho vedenia University College London (UCL). Fiona Godlee, šéfredaktorka BMJ, požaduje, aby UCL začala okamžite vyšetrovanie. Ak odmietne, mal by začať vyšetrovanie parlament.
BMJ koná štýlom, ktorý signalizuje paniku. Podľa overenej a — žiaľ — až príliš často pravdivej múdrosti: keď nejestvuje oprávnená obrana, treba útočiť. V tomto prípade je útok v rozpore s ich prvotnými tvrdeniami.
Tvrdenia a lži
Časopis BMJ a Deer tvrdili, že Dr. Wakefield — jedine Dr. Wakefield — mylne diagnostikoval nešpecifickú kolitídu u detí, analyzovaných v časopise The Lancet v článku „Ileal-lymphoid-nodular hyperplasia, non-specific colitis, and pervasive developmental disorder in children“ („Lymfoidná nodulárna hyperplázia v terminálnom ileu, nešpecifická kolitída a pervazívne vývojové poruchy u detí“). To je hlavný bod obvinení voči Dr. Wakefieldovi.
Dr. Wakefield vec prediskutoval s bývalým mikrobiológom EPA (Environmental Protection Agency = Úrad na ochranu životného prostredia v USA; obdoba slovenského Ministerstva životného prostredia — pozn. red.) Dr. Davidom Lewisom, ktorý bol donútený odísť z EPA po tom, čo upozornil na skutočnosť, že EPA propaguje používanie ľudských splašiek na farmách. Dr. Lewis, ktorý bol napokon zbavený obvinení, je v súčasnosti členom Federálneho strediska pre upozorňovanie na nelegálnu a neetickú činnosť (National Whistleblowers Center), ktoré sa snaží pomôcť iným ľuďom, čo sa ocitnú v podobnej situácii, ako bol v minulosti on.
Dr. Wakefield mu poskytol dokumenty od patológov, ktorí vypracovali diagnózy na základe pôvodných laboratórnych správ. Dr. Lewis ich analyzoval a zistil, že Dr. Wakefield sa nedopustil nijakého podvodu. Potom odoslal list časopisu BMJ, ktorý bol publikovaný 9.XI.2011 a ktorý konštatuje:
„Ako výskumný mikrobiológ, zaoberajúci sa zberom a skúmaním vzoriek biopsie hrubého čreva, neverím, že Dr. Wakefield úmyselne nesprávne interpretoval vyhodnocovacie tabuľky ako dôkaz „nešpecifickej kolitídy“. Dhillon zaznačil „nešpecifickú“ kolitídu v pripojenej kolónke, v niektorých prípadoch spolu s inými formami kolitídy. Okrem toho, ak sú Anthonyho vyhodnocovacie tabuľky rovnaké ako tie, ktoré vytvoril pre časopis Lancet, tak z nich vyplýva, že kolitídu diagnostikoval u množstva detí.“
Deer tvrdil, že Dr. Wakefield zmenil tieto diagnózy. Je úplne zjavné, že to neurobil.
Lewis tiež napísal časopisu Nature, ktorý 9.XI.2011 zverejnil článok k tomuto prípadu. Píše sa v ňom:
„9.XI.2011 Dr. David Lewis z National Whistleblowers Center vo Washingtone zverejnil v časopise BMJ list, v ktorom tvrdí, že Dr. Wakefield sa nedopustil pri výskume podvodu. Dr. Lewis pre Nature povedal, že podľa neho verejne učinené obvinenia spolus s pomalým, tajnostkárskym vyšetrovaním ponechali verejnosť v nevedomosti ohľadom toho, komu veriť, a je to voči obvinenému výskumníkovi nespravodlivé. „(Systém) vyhadzuje ľudí ako je Dr. Andrew J. Wakefield, na okraj spoločnosti,“ povedal Lewis.“
Plán útoku
Časopis BMJ sa očividne ocitol v zlom svetle. Proti Wakefieldovi vzniesol vážne obvinenia, ktoré boli (ako jasne ukázalo vyšetrovanie) falošné. Takže BMJ súčasne so zverejnením listu Dr. Lewisa prešiel do útoku. Požaduje vyšetrovanie všetkých členov Wakefieldovho tímu, ktorý sa podpísal pod článok v časopise Lancet, a pridali k nim aj šesť akademických hodnostárov z University College London (UCL), ktorá prevzala niektoré časti nemocnice Royal Free Hospital a je momentálne zodpovedná za prácu, ktorú vykonal Wakefield.
Šéfredaktorka BMJ Fiona Godlee zaslala list priamo predsedovi parlamentného výboru pre vedu a techniku Andrewovi Millerovi. V liste vyžaduje parlamentné vyšetrovanie, aby sa preverilo, či UCL nezačala ihneď s vlastným vyšetrovaním.
Nijako sa nesnaží vysvetliť, prečo bol Dr. Wakefield obvinený z niečoho, čo nespáchal a spáchať ani nemohol. Dokumentácia bola pritom po celú dobu dostupná. Vrátane správ patológov. Boli zaslepené, tzn. patológovia nemali nijaké informácie o deťoch a ich diagnózach. Dr. Wakefield nič chybne neinterpretoval, nič nezmenil. Tento fakt je už teraz naozaj neodškriepiteľný.
Týmto útokom sa Fiona Godlee a BMJ mlčky priznali k chybe. Dr. Wakefielda ukrižovali za diagnózy, ktoré on nestanovil. Ale BMJ teraz namiesto priznania si tejto chyby radšej rozširuje okruh obvinených. Zrejme sa snaží, aby sme uverili vo veľký konšpiračný podvod, do ktorého nebol zapojený len Dr. Wakefield, ale aj celý jeho tím a pomáhali im ďalšie vysoko postavené osoby.
V snahe dokázať, že patológovia sa mýlili, vyrukoval BMJ s Ingvarom Bjarnasonom — gastroenterológom (nie patológom), ktorý mal preskúmať výsledné správy. To je úplne smiešne. Bjarnasonove poznámky sa týkajú len samotných výsledných správ. Laboratórne výsledky neskúmal. Ako môže ktokoľvek určiť diagnózu na základe správ patológov a nepreskúma pri tom laboratórne výsledky — teda samotné dôkazy, z ktorých tieto správy vychádzajú?
Ústup
Brian Deer teraz trochu ustupuje. Tvrdí, že nikdy neobvinil Dr. Wakefielda z podvodu. To by mohla byť — doslovne vzaté — pravda, ale iba v tom zmysle, že nikdy nepoužil výraz „podvod“. Všetko, čo napísal, malo jasný zámer vzbudiť dojem, že Dr. Wakefield sa podvodu dopustil.
Fiona Godlee tiež trochu ustupuje. Hovorí, že závery časopisu BMJ ohľadne podvodu neboli založené na patológii, ale na rozdieloch medzi lekárskymi záznamami detí a tvrdeniami časopisu Lancet. Tak prečo potom BMJ toľko tvrdil, že tvrdenia Dr. Wakefielda o patológii týchto detí sú nepravdivé?
Je uzavretie tohto nemilého príbehu na dosah ruky?
Je smutné, že koniec tohto honu na čarodejnice, vedenému proti Dr. Wakefieldovi (a proti každému ďalšiemu človeku, ktorého je možné obdobne napadnúť), môže byť ešte ďaleko. Agresivita Fiony Godlee a časopisu BMJ môže byť znakom strachu a strach zvyčajne vedie k strate súdnosti — čo je v tomto prípade úplne očividné. Vyvíjať tlak spôsobom, ktorý účinne podporuje ich predchádzajúce obvinenie (že Wakefield sa dopustil podvodu klamstvom o výsledkoch laboratórnych testov týchto detí), bolo prinajlepšom chybou. Samotná táto skutočnosť môže byť dostatočným dôvodom pre znovuotvorenie tohto prípadu za súčasnej prezumpcie neviny Dr. Wakefielda.
Ale nežijeme vo svete, ktorý vždy koná rozumne. Žijeme vo svete, ovládanom peniazmi. Ako vždy, musíme sa pozrieť na peniaze, aby sme pochopili, prečo bol Dr. Wakefield nespravodlivo obvinený vo svetle neodškriepiteľných dôkazov, že hovoril pravdu o podstate svojho výskumu. Skutočným problémom je, že samotná britská vláda má strach.
V rozhovore s Dr. Mercolom Dr. Wakefield hovoril o tom, ako sa Ministerstvo zdravotníctva snažilo zastaviť jeho prebiehajúci výskum:
„V pozadí za scénou sa diali veci, o ktorých sme nevedeli... Ministerstvo zdravotníctva kontaktovalo moju lekársku fakultu, konkrétne dekana, a pokúsilo sa uzavrieť tento výskum... vyjadrovali obavy, že je to neetické, že všetky deti boli autistické. Nebolo voči nim spravodlivé, aby prechádzali týmito procedúrami.
Boli tieto vyšetrenia opodstatnené?
Jeden z popredných svetových detských gastroenterológov a jeho kolegovia vravia: „Áno, sú opodstatnené a tu sú z nich výsledky. Radi vám ukážeme naše zistenie v každom štádiu, na ktoromkoľvek mieste, ktoré si vyberiete.“
No predsa existovalo spojené úsilie zo zákulisia túto prácu zastaviť.
A bolo to predovšetkým záujmom Ministerstva zdravotníctva, v tom čase v súdnom spore, v ktorom som súhlasil s pozíciou súdneho znalca... nesnažil som sa dokázať, či je to pravda alebo nie, ale robiť najlepšie, čo som vedel ako znalec, aby sa určilo, či ide o právny prípad proti výrobcom vakcín.“
Spomínaný „súdny spor“ sa týkal používania nebezpečného kmeňa príušníc — Urabe AM9, o ktorom bolo známe, že môže spôsobiť meningitídu, — v MMR vakcíne. Vakcína s týmto nebezpečným kmeňom príušníc však výrazne lacnejšia, a tak sa Británia rozhodla nedbať na zdravie detí a radšej kúpila vakcíny, o ktorých bolo známe, že spôsobujú meningitídu. Vláda mala veľký záujem ušetriť peniaze, takže súhlasila s podmienkou výrobcu — firmy SmithKline (dnes GlaxoSmithKline = GSK), — že bude zbavený zodpovednosti za spôsobené škody, keďže ten by inak odmietol britskej vláde vakcíny dodávať.
Ide tu o takmer nepredstaviteľné množstvo peňazí. Kto je nakoniec zodpovedný za epidémiu autizmu, ak je známe, že príčina autizmu je spojená s vakcínou, o ktorej je známe, že je nebezpečná, a ktorá bola vybratá len preto, že je lacnejšia než ostatné? Ak vláda zbavila výrobcu zodpovednosti za spôsobené škody, zodpovednosť leží na nej samotnej.
Tvárou v tvár epidémii, ktorá postihuje viac než jedno z každých sto detí a ktorá znamná obrovské náklady pre rodiny a celú spoločnosť, môže celkové odškodné prekročiť britský štátny rozpočet na zdravotníctvo.
A nakoniec — ako to už býva u drvivej väčšiny vecí, týkajúcich sa konvenčnej medicíny — všetko je to o peniazoch. Boli obetované životy mnohých detí — a životy ďalších a ďalších sú stále kladené na oltár Zisku a Chamtivosti.
Zverejnenie tohto článku (korektúra prekladu + grafická úprava + kontrola odkazov) zabrali šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk vyše 2,5 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
