Stručná história ľudských diploidných bunkových kultúr

19.07.2010 13:27

The National Catholic Bioethics Quarterly - jeseň 2006 - Rene Leiva, M.D.

 

       Pôvodný článok "A Brief History of Human Diploid Cell Strains"
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

       Pontifikálna akadémia pre život zverejnila pojednanie o mravnej oprávnenosti očkovania detí vakcínami vyrobenými za použitia bunkových kultúr pochádzajúcich z potratených ľudských plodov. Aby sme mohli dostatočne posúdiť úroveň spolupráce medzi jednotlivými činiteľmi, potrebujeme sa najprv pozrieť na históriu vývoja týchto bunkových kultúr: "Potreba zdôrazniť morálnu stránku tejto veci vyvstáva najmä zo spojitosti vyššie spomínaných vakcín s umelými potratmi, z ktorých bol získaný biologický materiál potrebný pre výrobu menovaných vakcín."1

       Ľudské diploidné bunkové kultúry (= HDCS = Human Diploid Cell Strains) sú zhluky buniek, ktoré sa v súčasnosti používajú na rôzne účely, vrátane kultivácie vírusov na výrobu vakcín. Ľudské vakcíny vyrobené na HDCS sú celosvetovo licencované proti detskej obrne (orálna i inaktivovaná vakcína), besnote, ružienke, osýpkam, ovčím kiahňam, príušniciam a nákazlivej žltačke typu A. Súčasné očkovacie látky obsahujú krajne malé stopy pôvodnej DNA potrateného plodu, zatiaľčo bunkové kultúry obsahujú úplné sady chromozómov potrateného plodu. Bola vybratá jedna HDCS z niekoľkých HDCS na základe prijateľnosti pre mnoho ľudských vírusov, dobrej charakteristiky, obrovského počtu buniek získaných z pôvodnej kultúry, ich možnosti dlhodobého skladovania, nízkej obstarávacej ceny, výborného záznamu o bezpečnosti a veľmi nízkeho rizika latentného vírusu v samotných bunkách.2

       Aj keď sa pri výskumoch používa mnoho rôznych bunkových kultúr, najznámejšie sú WI-38 a MRC-5. Tieto dve bunkové kultúry pochádzajú z dvoch umelo potratených detí. Ako však ukazujú dôkazy, bolo potrebných viacero umelých potratov na dosiahnutie technickej zručnosti potrebnej pre vývoj týchto bunkových kultúr. Navyše, ďalšie bunkové kultúry boli vyvinuté pre výrobu vakcín a iné účely. Kvôli súvislosti s touto témou sa pozrieme aj na vírusovú kultúru RA 27/3, keďže je zdrojom pre jedinú dostupnú vakcínu proti ružienke v Severnej Amerike a takmer celom svete. Nakoniec, keďže mojím úmyslom je pochytiť skutočný význam údajov, budem v snahe o rešpektovanie pôvodného zmyslu citovať zo súčasných zdrojov a osobnej komunikácie.

 

Ľudské diploidné bunkové kultúry

       Wistar Institute je vedecký ústav umiestnený v areáli University of Pennsylvania (Pennsylvánskej univerzity) vo Philadelphii, ktorý sa špecializuje na imunológiu a bunkovú biológiu. Dr. Leonard Hayflick počas práce v tomto ústave v r. 1961 prvý krát zverejnil štúdiu popisujúcu 25 HDCS: WI-1 až WI-25 (Wistar Institute vzorka z potrateného plodu č. 1 až 25). Tieto bunkové kultúry sú odvodené z pľúc, pokožky, svalu, obličky, srdca, štítnej žľazy, detskej žľazy a pečene devätnástich samostatných umelo potratených detí. Dôvodom pre výber rôznych orgánov bolo otestovať rozdiely vo vlastnostiach tkanív. Jeho výskum zahŕňal aj testovanie týchto bunkových kultúr na schopnosť prijať rôzne vírusy. Vo svojej štúdii tvrdí, že:

"Izolovanie a popis HDCS z tiel potratených detí sprístupňujú tento typ buniek ako substrát pre výrobu živých vakcín proti vírusom. Okrem ekonomických výhod, takéto kultúry ... ponúkajú ich použitie pri výrobe ľudských vakcín proti vírusom ako ďalšiu možnosť."3

       Umelé potraty boli v tom čase v USA zakázané, takže tkanivo z potrateného plodu poskytol Dr. Sven Gard z Karolinska Institutet (lekárska škola - pozn. prekl.) v Štokholme vo Švédsku.4 Dr. Erling Norrby, ktorý neskôr pracoval ako vedúci oddelenia virológie a dekan lekárskej fakulty Karolinska Institutet, bol vtedy študentom. Pitval mnohé z potratených detí:

"Môj predchodca v úrade profesora virológie na Karolinska Institutet v Štokholme - Sven Gard, strávil rok 1959 na výskumnej stáži vo Wistar Institute, dva roky po tom, čo túto inštitúciu ovládol dynamický Hilary Koprowski. Jednou z mojich povinností ako mladého študenta v laboratóriu v Štokholme bolo pitvať ľudské plody z legálnych potratov a posielať orgány do Wistar Institute. Takýto materiál bol zdrojom mnohých významných štúdií bunkových kultúr vypracovaných v tomto ústave, ako napr. štúdie Leonarda Hayflicka o bunkách WI-38."5

       Hayflick a jeho spolupracovníci, vrátane Anthonyho Girardiho z Merck Institute for Therapeutic Research (Výskumný ústav firmy Merck pre výskum liečby), začali pracovať s týmito bunkovými kultúrami na vývoji vakcín proti vírusom. Vakcína proti detskej obrne bola vyvinutá na bunkovej kultúre WI-1 v roku 1962. V tom čase už bolo pripravených 50 HDCS. Nakoniec po vylepšeniach techniky Hayflick zverejnil svoje správy o vývoji WI-38.6 WI-38 bola získaná z tri mesiace starého umelo potrateného plodu ženského pohlavia:

"Tento plod vybral Dr. Sven Gard špeciálne na tento účel. Obaja rodičia sú známí, a - nanešťastie - sú manželmi, stále živí a zdraví, a žijú pravdepodobne v Štokholme. Tento umelý potrat bol vykonaný, lebo mali pocit, že už majú priveľa detí. Nemajú v rodine žiadne dedičné choroby (ani jeden z rodičov), obzvlášť žiadnu rakovinu."7

       Táto správa tiež spomína dve ďalšie bunkové kultúry: WI-26 z mužského plodu (pľúca) a WI-44 z ženského plodu (pľúca). Oba plody boli taktiež v treťom mesiaci tehotenstva.8
       Článok, ktorého spoluautorom bol Gard a jeho kolegovia vo Wistar Institute, tvrdil ohľadom Hayflickových bunkových kultúr, že:

"ľudská diploidná bunková kultúra odvodená z pľúcneho tkaniva potrateného plodu bola použitá namiesto buniek z opičích obličiek na výrobu vakcíny s oslabeným vírusom detskej obrny, ktorú sme použili v našej štúdii. Bunková kultúra, kultivovaná špeciálne za účelom výroby vakcín proti vírusom, si udržiava pomerne stálu morfológiu a chromozomálne charakteristiky ... a považuje sa za čistú od nežiadúcich nákaz (vírusov či baktérií). Očakáva sa, že bunky pochádzajúce z jediného fragmentu tkaniva, ktorého časti sú uchovávané a kultivované podľa potreby, možno použiť namiesto opičích buniek ... na výrobu veľkého množstva vakcín."9

       V jednej zaujímavej poznámke si Hayflick robil starosti o pokračujúci odchyt divokých opíc a ich existenciu ako druhu a videl HDCS ako riešenie tohto problému. Predošlá etická verzia tejto vakcíny bola totiž vyrobená na obličkových bunkách afrických zelených opíc - ohrozeného druhu.10

       Aj Hayflick sám sa stal vývojárom vakcíny proti detskej obrne a získal zákonné právo na patent a zisk z WI-38.11

       Nakoniec, Hayflick bol jedným zo signatárov listu poslaného prezidentovi USA G.W.Bushovi v roku 2001, v ktorom signatári podporujú deštrukciu ľudských embryí, ku ktorej dochádza pri výskume embryonálnych kmeňových buniek:

"Počas uplynulých 35 rokov bolo mnoho z bežných ľudských vakcín proti vírusom, ako napr. proti osýpkam, ružienke, nákazlivej žltačke typu A, besnote alebo detskej obrne, vyrobených na bunkách odvodených z potrateného ľudského plodu pre osoh desiatok miliónov občanov US. Takto vznikol precedens ohľadom použitia tkanív z potratených detí, ktoré by inak boli vyhodené."12

       Je vo vedeckej poradnej komisii Advanced Cell Technology (pokročilá bunková technológia) - súkromnej firmy, ktorá tvrdila, že naklonovala prvé ľudské embryo v roku 2002.

       Dr. J. P. Jacobs zverejnil vývoj bunkovej kultúry MRC-5 (Medical Research Council (= Rada pre lekársky výskum) č. 5) v roku 1970. Zopakoval Hayflickovu prácu za účelom vytvorenia bunkových kultúr pre výrobu vakcín:

"Stabilita a integrita ľudskej bunkovej kultúry WI-38 ... sú dôvodmi vysokej hodnoty takéhoto materiálu pre izoláciu vírusov a vývoj vakcín. Vyvinuli sme inú bunkovú kultúru, odvodenú z pľúcneho tkaniva 14-týždňového umelo potrateného ľudského plodu mužského pohlavia. Tento plod umelo potratila z psychiatrických dôvodov 27-ročná žena s geneticky normálnou rodinnou anamnézou bez príznakov neoplastických ochorení jednak pri potrate, jednak najmenej tri týždne po ňom."13

       Je možné, že boli vykonané aj iné umelé potraty, ktoré predchádzali vytvoreniu MRC-5. V skutočnosti Jacobs oznámil vytvorenie druhej bunkovej kultúry - MRC-9, vytvorenej z iného umelo potrateného plodu.

"Bunky boli odvodené z pľúc v roku 1974 umelo potrateného 15-týždňového plodu ženského pohlavia. Plod sa vyvíjal normálne v tele 14-ročnej matky, ktorej tehotenstvo bolo umelo prerušené, lebo nebola vydatá. Anamnéza matky a jej rodiny nenaznačovala nič nenormálne, ako sa vyjadril gynekológ, ktorý vykonal umelý potrat. Pľúca boli z plodu vyoperované bezprostredne po potrate..."14

       Novšie HDCS boli ďalej vyrábané ako záložné k súčasným bunkovým kultúram. Medzi najznámejšie patria: IMR-90, bunková kultúra 293 a PER C6.15 V skratke: IMR-90 vznikla z 16-týždňového ľudského plodu 7.VII.1975, ktorý umelo potratila 38-ročná matka šiestich detí.16 Bunková kultúra 293 bola vyrobená z obličkových buniek umelo potrateného dieťaťa v roku 1972 a bunková kultúra PER C6 z očnej sietnice umelo potrateného dieťaťa v roku 1985. Hlavným výskumníkom bol Dr. Alex J. van der Eb z Univerzity v Leiden v Holandsku. Van der Eb sám pitval potratené plody, ktoré boli zdravé. PER C6 pochádza z 18-týždňového umelo potrateného plodu, lebo "žena sa chcela zbaviť plodu a otec bol neznámy". Van der Eb tvrdil, že "PER C6 bola vyrobená len za účelom farmaceutickej výroby adenovírusových vektorov". Dodal tiež: "Uvedomujem si, že to znie trochu komerčne, ale PER C6 bola vyrobená na tento konkrétny účel". Bunková kultúra 293 bola vyrobená pre "základný výskum".17 Prinajmenšom 50 firiem si licencovalo PER C6 - vrátane Mercku - jediného výrobcu jedinej vakcíny proti ružienke dostupnej v Severnej Amerike.18

 

Pôvod vírusu ružienky RA 27/3

       Vírus ružienky RA 27/3, ktorý možno najčastejšie nájsť vo vakcínach proti ružienke po celom svete, bol vyvinutý Dr. Stanleym Plotkinom a jeho kolegami vo Wistar Institute.19 Vírusová kultúra RA 27/3 (Rubella Abortion (= ružienkový potrat), 27. v poradí, 3. odobratie tkaniva) bola získaná z ľudského plodu ženského pohlavia v sérii 27 umelých potratov v USA: "Odobraté tkanivá boli z vypitvaných orgánov konkrétneho plodu umelo potrateného kvôli ružienke, z 27. plodu v našej sérii plodov umelo potratených počas epidémie v roku 1964."20 "Tento plod bol z 25-ročnej matky vystavenej ružienke 8 týždňov po jej poslednom menštruačnom cykle... Plod bol umelo potratený 17 dní po ochorení matky a pitvaný bezprostredne po potrate... Následne bol vírus pestovaný na WI-38."21

       Nová vakcína bola testovaná na deťoch v rímsko-katolíckom sirotinci vo Philadelphii. Je zdokumentované, že v tom čase už jestvovali iné účinné vírusové kultúry, ktoré boli získané inými metódami - bez spojitosti s umelými potratmi.22 Tak-či-onak, výskumníci sa rozhodli využiť RA 27/3 kvôli neprítomnosti nečistôt, imunogenicite, malým nežiadúcim účinkom a ohromnému rastu buniek. Vírusová kultúra RA 27/3 bola ďalej kultivovaná na bunkovej kultúre WI-38.

       Navyše, 6 mesiacov po zverejnení tohto výskumu, Plotkin a kol. zverejnili článok dokumentujúci 40, nie 27 umelých potratov:

"Zo 40 ružienkových plodov, ktoré boli umelo potratené, boli odvodené bunkové kultúry z 34; vo väčšine prípadov pochádzali z kúskov kože a svalov získaných pri kyretáži. ... Vírus ružienky bol izolovaný z nosného média - bunkových kultúr z 18 plodov. 16 plodov poskytlo tkanivá, v ktorých sa vírus ružienky nevyskytoval."23

       Plod č. RA 27 nebol prvým zo série, u ktorého sa potvrdila nákaza ružienkou. Nie je teda jasné, prečo sa pokračovalo v ďalších umelých potratoch.

       Neskôr Dr. J. Hoskins a Dr. Plotkin testovali účinky vírusu RA 27/3 na rôzne systémy ľudských embryonálnych bunkových kultúr. Ďalšie bunkové kultúry boli vyrobené z ďalších potratov, a to ako umelých (21x) tak aj spontánnych (7x):24

"Dve skupiny ľudských plodov vo veku 8 až 20 týždňov bolo použitých na výrobu diploidných bunkových kultúr. Prvá skupina pozostávala z normálnych embryí získaných hysterotómiou, ktoré prileteli zo Škandinávie... Druhá skupina pozostávala zo spontánne potratených plodov, získaných z gynekológie vo Philadelphia General Hospital (philadelphskej všeobecnej nemocnici)."25

       Zo záznamov možno usúdiť, že oba zdroje bunkových kultúr vykazovali podobnú účinnosť:

"Boli preskúmané bunkové kultúry odvodené z 29 potratených plodov. 21 z nich pochádzalo z umelých potratov a 7 zo spontánnych potratov. Jedna bunková kultúra bola neistého pôvodu. Na začiatku týchto štúdií sa najvyšší význam prikladal HDCS z umelých potratov, keďže u tých sa dalo predpokladať, že budú normálne. V skutočnosti však nebolo možné nájsť nijaké rozdiely v nijakom zo študovaných parametrov medzi týmito dvomi skupinami plodov, a v budúcnosti sa medzi nimi nebude rozlišovať."26

       Plotkin neskôr vyvinul pokusné vakcíny proti detskej obrne, ovčím kiahňam a cytomegalovírusom. Teraz je zamestnaný vo firme Sanofi Pasteur, výrobcovi vakcín. Verí, že jeho vakcína proti ružienke zabránila mnohým potratom: "Nepochybujem o tom, že očkovanie proti ružienke pomohlo zabrániť mnohým tisíckam potratov. Zo striktne aritmetického hodnotenia, dobro spôsobené vakcínou - ak ste odporcom potratov - je nekonečne väčšie než akékoľvek možné zlo."27

 

Výrobcovia

       V tomto bode je dôležité pripomenúť, že farmaceutické firmy v Európe i Severnej Amerike si rýchlo osvojili používanie HDCS.28 Svetová zdravotnícka organizácia (= World Health Organization = WHO) spolu s Wistar Institute sponzorovala stretnutia a výučbu jednotlivcov, ktorí sa zaujímali o HDCS v 60. rokoch.29

       Za predpokladu, že výskum je verejným poznatkom, nie je možné, že by firmy nevedeli o etickom probléme. Výskumníkom treba počítať k dobru, že nikdy neskrývali skutočný pôvod buniek, čo potvrdzujú aj názvy ich článkov.30 Ako sa píše v písaných dôkazoch, prinajmenšom jeden spolupracovník na výskume pracoval pre farmaceutickú firmu v čase, keď prebiehal tento výskum. Popri tom minimálne požiadavky bezpečnostných štandardov si vyžadujú, aby farmaceutická firma vedela do podrobností o zdroji surovín, ktoré používa. Otázka stojí, či to nie je podobné výhodnému použitiu orgánov popravených osôb alebo neetického nacistického výskumu.31

 

Umelé potraty

       Keďže tiež pripravujem pre kanadský lekársky časopis článok o očkovaní, odmietaní očkovania, bezpečnosti očkovania a informovanom (ne)súhlase, ktorý bude napísaný nie nutne z morálneho hľadiska, potreboval som byť schopný zhodnotiť bezpečnosť vakcín. Na to bolo potrebné vystopovať tkanivá až k pôvodným potratom, aby som sa mohol ubezpečiť, že neboli prítomné cudzie nebezpečné znečistenia. Preto som napísal e-mail Dr. Norrbymu o tomto probléme. Dr. Norrby tvrdí, že bunkové kultúry sú bezpečné, keďže tkanivo bolo odobraté veľmi sterilným spôsobom:

"Keď sme odoberali orgány, dialo sa tak bezprostredne po legálnom potrate. Boli sme v službe, aby sme okamžite vykonali odobratie vzoriek a zabezpečili tak rýchly prevoz cez Atlantický oceán, ako len bolo možné. Materiál z umelo potratených plodov prišiel autom z neďalekej nemocnice do nášho laboratória obaleného v zelenom chirurgickom odeve. Maximálna sterilita bola nevyhnutná na umožnenie ďalšieho rastu potratových buniek bez akejkoľvek kontaminácie po prevoze v chladiacom zariadení do Wistar Institute."32

       Či bol za účelom obstarania bunkových kultúr vyvíjaný akýkoľvek nátlak na vykonanie umelých potratov, nie je známe. Pravdepodobe sa tiež nikdy nedozvieme, či si matky boli skutočne vedomé, že ich potratené plody budú použité na vytvorenie bunkových kultúr, keďže Dr. Norrby hovorí ohľadom informovaného súhlasu:

"Majte na pamäti, že na začiatku 60. rokov 20. storočia, keď boli orgány z umelo potratených plodov odobraté a poslané do Wistar Institute, ešte pojem informovaného súhlasu vôbec nebol vymyslený. Som úplne presvedčený, že nezostala žiadna dokumentácia o umelo potratených plodoch použitých v tom čase Oddelením výskumu vírusov na Karolinska Institutet. Bol som vedúcim tohto oddelenia v rokoch 1972 až 1997. Preto v prípade, že na Wistar Institute niet dokumentácie, ktorá by umožnila identifikáciu vzoriek z potratených plodov, niet spôsobu, ako ich vystopovať. Na ten čas si v skutočnosti dobre spomínam, lebo my (ako študenti) sme robili pitvy za účelom vyňatia orgánov."33

 

Záver

       Jestvujú jasné dôkazy, že výskum okolo ružienkovej vakcíny s vírusom RA 27/3 zahŕňal vykonanie a prípravu najmenej 80 umelých potratov, vrátane konkrétnych potratov potrebných pre vytvorenie tkanivovej kultúry WI-38 a vírusovej kultúry RA 27/3. Vývoj MRC-5 použil jeden umelý potrat, jestvuje však dobrý dôvod domnievať sa, že tých umelých potratov bolo viac. Dôkazy tiež, zdá sa, naznačujú, že použitie umelých potratov na vytvorenie bunkových kultúr bolo úmyselné, s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli absencii kontaminácie a vysokému rastovému potenciálu. Uskutočnili sa aj ďalšie potraty ako dôsledok potreby vytvoriť viac bunkových kultúr pre použitie vo vývoji vakcín.34 Farmaceutické firmy sa aktívne podieľajú na tomto výskume a nové vakcíny sa vyrábajú na neetických bunkových kultúrach.35 Jestvujú už aj alternatívne etické vakcíny proti vírusom vyrobené na moderných bunkových substrátoch - bunkových kultúrach z cicavcov ako Vero bunky z opíc a bunky z vaječníkov čínskych škrečkov (napr. niektoré inaktivované vakcíny proti detskej obrne).36 Aj výroba vakcín s antigénmi použijúc technológiu rekombinovania DNA je možnosťou (napr. u nákazlivej žltačky typu B).37 Treba podporiť vývoj na týchto a iných nových etických zdrojoch.

 


1 - Pontifical Academy for Life (Pontifikálna akadémia pre život): “Moral Reflections on Vaccines Prepared from Cells Derived from Aborted Human Fetuses” ("Morálne úvahy o vakcínach pripravených na bunkách odvodených z potratených ľudských plodov"), http://www.academiavita.org/template.jsp?sez=Documenti&pag=testo/vacc/vacc&lang=English, 5.VI.2005; slovenský preklad: http://sloboda-v-ockovani.sk/news/moralne-uvahy-o-vakcinach-pripravenych-na-bunkach-odvodenych-z-potratenych-ludskych-plodov/

2 - M. A. Fletcher, L. Hessel, and S. A. Plotkin: “Human Diploid Cell Strains (HDCS) Viral Vaccines” ("Vakcíny proti vírusom vyrobené na ľudských diploidných bunkových kultúrach"), Developments in Biological Standardization (Vývoj biologickej štandardizácie) 93, str. 97–107, 1998;
L. Hayflick, “History of Cell Substrates Used for Human Biologicals” ("Dejiny bunkových substrátov používaných pre ľudské biologické preparáty"), Developments in Biological Standardization 70, str. 11–26, 1989

3 - L. Hayflick & P. S. Moorhead: “The Serial Cultivation of Human Diploid Cell Strains” ("Sériová kultivácia ľudských diploidných bunkových kultúr"), Experimental Cell Research (Experimentálny výskum buniek) 25.3, str. 618, december 1961

4 - E. Norrby, “Listen to the Music: The Life of Hilary Koprowski (review)” ("Načúvajte hudbe: Život Hilaryho Koprowského"), Perspectives in Biology and Medicine 44.2, str. 304, jar 2001;
Fletcher, Hessel a Plotkin (viď pozn. 2), str. 97–98

5 - Norrby (viď pozn. 4), str. 304

6 - L. Hayflick: “The Limited In Vitro Lifetime of Human Diploid Cell Strains” ("Obmedzená životnosť ľudských diploidných bunkových kultúr držaných v laboratórnych podmienkach"), Experimental Cell Research 37, str. 614–636, marec 1965;
L. Hayflick a kol.: “Preparation of Poliovirus Vaccines in a Human Fetal Diploid Cell Strain” ("Výroba vakcín proti detskej obrne na ľudskej diploidnej bunkovej kultúre z potrateného plodu"), American Journal of Hygiene (Americký časopis o hygiene) 75, str. 240–258, marec 1962

7 - “Gamma Globulin Prophylaxis; Inactivated Rubella Virus; Production and Biologics Control of Live Attenuated Rubella Virus Vaccines” ("Profylaxia gama-globulínom; Inaktivovaný vírus ružienky; Výroba a biologická kontrola vakcín so živým oslabeným vírusom ružienky"), American Journal of Diseases of Children (Americký časopis o detských chorobách) 118.2, str. 377–278, august 1969

8 - Hayflick a kol.: “Preparation of ...” (viď pozn. 6), str. 240, 244 a 254

9 - J. S. Pagano a kol.: “The Response and the Lack of Spread in Swedish School Children Given an Attenuated Poliovirus Vaccine Prepared in a Human Diploid Cell Strain” ("Odpoveď a nedostatočné rozšírenie u švédskych školákov, ktorým bola podaná vakcína s oslabeným vírusom detskej obrny pripraveným na ľudskej diploidnej bunkovej kultúre"), American Journal of Hygiene 79, str. 74–75, január 1964

10 - L. Hayflick: “The Choice of the Cell Substrate for Human Virus Vaccine Production” ("Výber bunkového substrátu pre výrobu ľudských vakcín proti vírusom"), Laboratory Practice (Laboratórna prax) 19.1, str. 59, január 1970

11 - L. Hayflick: “History of ..." (viď pozn. 2), str. 15

12 - K. J. Arrow a kol.: “Nobel Laureates’ Letter to President Bush” ("List laureátov Nobelovej ceny prezidentovi Bushovi"), Washington Post z 22.II.2010, str. A02

13 - J. P. Jacobs, C. M. Jones, & J. P. Baille: “Characteristics of a Human Diploid Cell Designated MRC-5” ("Charakteristika ľudskej diploidnej bunky označenej MRC-5"), Nature (Príroda) 227.5254, str. 168, 11.VII.1970

14 - J. P. Jacobs, A. J. Garrett & R. Merton: “Characteristics of a Serially Propagated Human Diploid Cell Designated MRC-9” ("Charakteristika sériovo množenej ľudskej diploidnej bunky označenej MRC-9"), Journal of Biological Standardization 7.2, str. 114, apríl 1979

15 - W. W. Nichols a kol.: “Characterization of a New Human Diploid Cell Strain, IMR-90” ("Popis novej ľudskej diploidnej bunkovej kultúry IMR-90"), Science (Veda) 196.4285, str. 60, 1.IV.1977
FDA Vaccines and Related Biological Products Advisory Committee (Poradný výbor FDA pre vakcíny a súvisiace biologické výrobky), prepis stretnutia z 16.V.2001, časť “Designer Cell Substrates for Vaccine Development” ("Špeciálne bunkové substráty pre vývoj vakcín"), http://www.fda.gov/ohrms/dockets/ac/01/transcripts/3750t1_01.pdf

16 - Nichols a kol.: “Characterization of ...” (viď pozn. 15), str. 60.

17 - Alex J. van der Eb: v “Designer Cell ...” (viď pozn. 15)

18 - L. Xie a kol.: “Large-Scale Propagation of a Replication-Defective Adenovirus Vector in Stirred-Tank Bioreactor PER.C6 Cell Culture under Sparging Conditions” ("Nadmerné množenie sa adenovírusového vektoru s poruchou replikácie v bunkovej kultúre PER.C6 v bioreaktore so zmiešavacou nádržou za netesných podmienok"), Biotechnology and Bioengineering 83.1, str 45, 5.VII.2003

19 - S. A. Plotkin, D. Cornfeld & T.H. Ingalls: “Studies of Immunization with Living Rubella Virus: Trials in Children with a Strain Cultured from an Aborted Fetus” ("Štúdie očkovania živým vírusom ružienky: Pokusy na deťoch s kultúrou kultivovanou z umelo potrateného ľudského plodu"), American Journal of Diseases of Children 110.4, str. 381–382, október 1965

20 - S. A. Plotkin a kol.: “Attentuation of RA 27-3 Rubella Virus in WI-38 Human Diploid Cells” ("Oslabenie vírusu ružienky RA 27-3 v ľudských diploidných bunkách WI-38"), American Journal of Disabilities of Children 118.2, str. 178, august 1969

21 - Plotkin, Cornfeld & Ingalls: “Studies of ...” (viď pozn. 19), str. 381–382

22 - F. T. Perkins: “Licensed Vaccines” ("Licencované vakcíny"), Reviews of Infectious Diseases 7 (March–April 1985), príloha č. 1, str. S73–S76

23 - T. H. Chang a kol.: “Chromosome Studies of Human Cells Infected in Utero and In Vitro with Rubella Virus” ("Štúdie chromozómov ľudských buniek nakazených v maternici a v skúmavke vírusom ružienky"), Proceedings of the Society for Experimental Biology and Medicine (Rokovania Spoločnosti pre experimentálnu biológiu a medicínu) 122.1, str. 237–238, máj 1966

24 - J. M. Hoskins & S. A. Plotkin: “Behaviour of Rubella Virus in Human Diploid Cell Strains. I. Growth of Virus” ("Správanie sa vírusu ružienky v ľudských diploidných bunkových kultúrach I. - Rast vírusu"), Archiv fur die Gesamte Virusforschung (Archív všetkého výskumu vírusov) 21.3, str. 285, 1967;
J. M. Hoskins & S. A. Plotkin: “Behaviour of Rubella Virus in Human Diploid Cell Strains. II. Studies of Infected Cells” ("Správanie sa vírusu ružienky v ľudských diploidných bunkových kultúrach II. - Štúdie nakazených buniek"), Archiv fur die Gesamte Virusforschung 21.3, str. 297, 1967

25 - Hoskins and Plotkin: “Behaviour of Rubella Virus I.” (viď pozn. 24), str. 285

26 - Hoskins and Plotkin: “Behaviour of Rubella Virus II.” (viď pozn. 24), str. 297

27 - D. Brown: “Rubella Virus Eliminated in the United States” ("Vírus ružienky vyhubený v USA"), Washington Post z 21.III.2005, str. A07

28 - Fletcher, Hessel & Plotkin (viď pozn. 2), str. 97–98

29 - Hayflick (viď pozn. 2), str. 15

30 - Plotkin, Cornfield a Ingalls (viď pozn. 19), str. 381–382

31 - R. K. Zimmerman, “Ethical Analyses of Vaccines Grown in Human Cell Strains Derived from Abortion: Arguments and Internet Search” ("Etické analýzy vakcín vyrábaných na ľudských bunkových kultúrach z potratených detí: argumenty a hľadanie na internete"), Vaccine 22.31–32, str. 4238–4244, 22.X.2004

32 - E. Norrby: e-mail-ová odpoveď na správu od Réného Leivu z 23.I.2006.

Dr. Leiva sa spýtal: “Zmieňujete sa, že činnosť, ktorú ste vykonával (vyoperovanie tkanív z umelo potratených ľudských plodov) sa diala za sterilných podmienok. A čo činnosti tomu predchádzajúce? Viete niečo o podmienkach medzi umelým potratom a operáciou? Bolo oboje vykonané v rovnakom zariadení za dodržania rovnakých laboratórnych štandardov?"

33 - E. Norrby: e-mail-ová odpoveď na správu od Réného Leivu z 20.I.2006.

Dr. Leiva sa opýtal:

  1. "Boli dôvody pre ukončenie tehotenstva lekárske alebo socio-terapeutické? (t.j. boli dôvodom pre potraty choroby v plodoch?)"
  2. "Bolo dobre zdokumentované zdravie rodičov? Ak áno, odkiaľ sa dá táto dokumentácia získať?"
  3. "Ako prebiehal výber konkrétnych plodov? Boli nejaké lekárske dôvody pre výber toho-ktorého plodu (ako hovorí Dr. Gard), alebo mali rodičia nejaký vplyv na výber?"
  4. "Ako bol zorganizovaný celý proces umelého potratu a následného vyoperovania tkanív, aby sa znížilo riziko zavedenia akejkoľvek nečistoty?"

34 - M. G. Pau a kol.: “The Human Cell Line PER.C6 Provides a New Manufacturing System for the Production of Influenza Vaccines”  ("Ľudská bunková kultúra PER.C6 poskytuje nový systém výroby vakcín proti chrípke"), Vaccine 19.17–19, str. 2716–2721, 21.III.2001

35 - M. N. Oxman a kol. pre štúdiu o prevencii pásového oparu: “A Vaccine to Prevent Herpes Zoster and Postherpetic Neuralgia in Older Adults” ("Vakcína na prevenciu pásového oparu a postherpetickej neuralgie u starších dospelých"), New England Journal of Medicine 352.22, str. 2271–2284, 2.VI.2005

36 - L. Hayflick: “History of ..." (viď pozn. 2), str. 24

37 - D. B. Huang, J. J. Wu & S. K. Tyring: “A Review of Licensed Viral Vaccines, Some of their Safety Concerns, and the Advances in the Development of Investigational Viral Vaccines” ("Prehľad licencovaných vakcín proti vírusom, niektorých obáv o ich bezpečnosť a pokroku vo vývoji skúšobných  vakcín proti vírusom"), Journal of Infection 49.3, str. 179–209, október 2004

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com