Viera Scheibnerová (nar. 1935; známa aj ako Viera Scheibner) je mikropaleontologičkou na dôchodku. Od r. 1958 do r. 1968 bola asistentkou na Katedre geológie Univerzity Komenského v Bratislave. Scheibnerová bola činná aj na poli anti-vakcinačného výskumu. Na tému očkovania a očkovacích látok písala a prednášala od jej odchodu do dôchodku z Ministerstva nerastných surovín Nového Južného Walesu v Austrálii (New South Wales Department of Mineral Resources) v roku 1987.
Veľké množstvo doktorov, vedcov, právnikov a iných kritikov spochybňovalo jej kvalifikáciu, výskumnícke schopnosti, čestnosť a poctivosť.
Vzdelanie a kariéra
Viera Scheibnerová sa narodila v Bratislave v niekdajšom Československu (teraz Slovensko). Počas svojej kariéry napísala tri knihy a publikovala vyše 90 vedeckých štúdií z oblasti geológie a paleontológie v peer-reviewed časopisoch (= vedeckých časopisoch, v ktorých sú uverejňované k zverejňovaným štúdiám oponentské posudky od odborníkov na danú tému – pozn. prekl.) v Austrálii i zámorí.
V r. 1953 Scheibnerová začala štúdium medicíny na Lekárskej fakulte československým štátom prevádzkovanej Masarykovej Univerzity v Brne. Svoje štúdium nedokončila a nezískala žiadnu lekársku kvalifikáciu. Zapísala sa potom Fakultu prírodných vied (odbor geológia) a v roku 1954 prešla na Univerzitu Komenského v Bratislave, kde promovala v roku 1958. V rokoch 1958–1967 bola odbornou asistentkou na Katedre geológie a paleontológie. V roku 1964 tu získala doktorát v prírodných vedách (RNDr.). V rokoch 1967-1968 bola docentkou na spomínanej katedre. Počas svojej akademickej kariéry v rokoch 1958-1968 publikovala 35 vedeckých prác a jednu monografiu o dierkavcoch (foraminifera) v karpatskom oblúku v období kriedy a jury.
V r. 1968 Scheibnerová emigrovala do Austrálie a obsadila miesto miktopaleontologičky v geologickom prieskume na Ministerstve baní (ktoré sa neskôr premenovalo na Ministerstvo nerastných surovín) Nového Južného Walesu. Počas svojho zamestnania v tejto inštitúcii v rokoch 1968–1987 bola držiteľkou rôznych hodností, ako napr. vedecký výskumník či hlavný vedecký výskumník.
Hlavným zameraním Scheibnerovej práce v Austrálii bola štúdia dierkavcov z obdobia kriedy a permu vo Veľkej Austrálskej Panve v Novom Južnom Walese. Študovala aj Juho-austrálsku a Carnavonskú panvu v Západnej Austrálii, Južnú Afriku a Indický polostrov, a dierkavce z obdobia permu v panve okolo Sidney. V rokoch 1972 až 1976 sa Scheibnerová spolupodieľala na Deap Sea Drilling Project (= DSDP = projekte hĺbkových podmorských vrtov) vedenom pod patronátom Scrippsovej oceánografickej inštitúcie (Scripps Institute of Oceanography) v Atlantickom a Indickom Oceáne. Výsledky týchto štúdií boli uverejnené v počiatočných správach DSDP. Napísala tiež Prehľad dierkavcov z obdobia kriedy v Indickom Oceáne, ktorý vyšiel v monografii Prehľad DSDP v Indickom Oceáne.
Štúdie na tému očkovania
V roku 1986 si výskumníci v oblasti zdravotnej starostlivosti o deti mysleli, že syndróm náhleho úmrtia dieťaťa (= Sudden Infant Death Syndrome = SIDS) je spôsobený vrodenou poruchou v tej časti mozgu, ktorá ovláda dýchanie. V rokoch 1986–1990 Viera Scheibnerová spolu s jej neskorším manželom Leifom Karlssonom – švédskym biomedicínskym inžinierom špecializujúcim sa na systémy monitorovania pacientov – vyvinuli Cowatch – prístroj na sledovanie dýchania bábätiek. Scheibnerová tvrdí, že počítačové výstupy ohľadom vzorcov dýchania bábätiek ukázali, že stresom vyvolaný vzorec dýchania spolu so zhlukmi nedostatočného dýchania sa očividne objavujú okolo určitých dní, ktoré (ako sa neskôr ukázalo) boli takmer vždy dňami, kedy bolo dieťa očkované. Scheibnerová tiež tvrdí, že jej následné štúdium údajov o SIDS odhalilo ten istý vzorec.
Scheibnerová a jej manžel tvrdia, že v čase tohto výskumu neboli voči očkovaniu kritickí a nevedeli o nijakých kontroverziách okolo očkovania. Scheibnerová tvrdí, že po tom, ako zverejnila svoje zistenia, detskí lekári spolupracujúci s Austrálskym strediskom na zvládanie SIDS (v pôvodine: Australian „Crib Death Management Center“ – pozn. prekl.) prestali odporúčať rodičom jej Cowatch monitor. Austrália však nepoužíva výrazy „crib“ a „center“ a niet dôkazu, že by vôbec niekedy také centrum existovalo.
Do toho času vraj bola Scheibnerová pro-vakcinačne zameraná. Podľa Scheibnerovej, výsledky Cowatch štúdií boli pre ňu podnetom k tomu, aby okamžite začala skúmať očkovanie po všetkých stránkach a aby systematicky hľadala v lekárskych knižniciach a lekárskych časopisoch články o očkovaní a očkovacích látkach. V roku 1991 prezentovala Scheibnerová na 2. vakcinologickej konferencii v Canberre v Austrálii niektoré z výsledkov jej zistení pochádzajúcich z Cowatch monitora dýchania.
Scheibnerová tvrdí, že preštudovala vyše 30.000 strán údajov o SIDS po očkovaní zverejnených v lekárskych časopisoch. Na základe tohto skúmania literatúry vydala Scheibnerová v roku 1993 296-stranovú knihu nazvanú „Očkovanie: 100 rokov ortodoxného výskumu ukazuje, že očkovacie látky predstavujú útok na imunitný systém“ („Vaccination: 100 years of orthodox research shows that vaccines represent an assault on the immune system“).
Scheibnerovej tvrdenia o spojitosti medzi očkovaním a SIDS nepodporuje sila vedeckých dôkazov (to je názor autora pôvodného článku na Wikipédii, nie názor redakcie – pozn. red.). Preskúmaním deviatich prípadových štúdií sa zistilo, že očkovanie v skutočnosti poskytuje ochranný účinok a že očkovanie je spojené s redukciou SIDS.
Jej kniha dokumentuje, čo bolo publikované o zložkách vakcín, aké boli pozorované účinky na imunitný systém, nervovú sústavu a iné sústavy a orgány po vpravení týchto látok do tela, zlyhania očkovacích látok v predchádzaní chorobám a ich dráždivý účinok. Kniha obsahuje tiež zoznam literatúry, o ktorej sa Scheibnerová domnieva, že dokumentuje pozitívne účinky správne zvládnutých detských chorôb, konkrétne osýpok, príušníc (mumpsu), ružienky (rubeoly), ovčích kiahní a čierneho kašľa. Tieto pozitívne účinky spočívajú v rozvíjaní a dozrievaní imunitného systému dieťaťa a v znižovaní rizika vážnych chorôb (ako napr. rakovina) v neskoršom veku.
Po vydaní tejto knihy vydala ešte druhú knihu: „Poruchy správania v detstve – spojitosť s očkovaním“ („Behavioural Problems in Childhood – The Link to Vaccination“) a zverejnila dve štúdie v časopise Journal of Australasian College of Nutritional & Environmental Medicine (Časopis australoázijskej vysokej školy nutričnej a environmentálnej medicíny – pozn. prekl.). Jedna bola o syndróme traseného dieťaťa (= Shaken Baby Syndrome = SBS), druhá o jej výskumoch s Cowatchom.
Scheibnerová tvrdí, že oslovila konferencie, zdravotníkov, právnikov a rodičov v mnohých krajinách a že napísala znalecké posudky pre súdne procesy týkajúce sa poškodenia zdravia očkovaním a vyše 90 prípadov údajných SBS, čo je (podľa nej) zaznamenané v lekárskej literatúre o očkovacích látkach spôsobujúcich poškodenia zdravia zvyčajne zvaľovaných na trasenie dieťaťom.
Pôvodný článok v angličtine na Wikipedii: http://en.wikipedia.org/wiki/Viera_Scheibner
Z angličtiny časť článku preložil: Ing. Marián FILLO.
