Regres vo vývoji po očkovaní Infanrix Hexa + Priorix (MMR) + Prevenar

28.02.2011 10:50

rodičia z Považskej Bystrice

 

       Máme tri deti, z nich stredný syn bude mať v máji 2011 štyri roky. Práve u neho sa najviac prejavili nepriaznivé účinky očkovania. Vo svojom veku, ináč zdravo narodené a priam tabuľkovo vyvinuté dieťa, doteraz nerozpráva, nepýta sa na záchod a o jedle ani nerozprávam, sám sa nenaje, ani si nevypýta.

       Ale po poriadku.

       Pri každom z našich detí sme boli na genetickom vyšetrení, kde na základe výsledkov bolo vylúčené, že sa nám narodí postihnuté dieťa. Odchádzali sme spokojní, všetko bolo v poriadku.

       Chlapec sa narodil úplne zdravý, dokazuje to aj prepúšťacia správa z pôrodnice. Samozrejme, vo vtedajšej nevedomosti sme s ním absolvovali radu očkovaní v presvedčení, že robíme pre naše dieťa len to najlepšie. Zo začiatku to bolo v poriadku. Syn sa krásne vyvíjal, učil sa všetko, ako malo byť. V polroku života krásne sedel, reagoval na zavolanie, keď mu bolo niečo smiešne, smial sa, s úžasom počúval, keď sme mu spievali, učil sa tlieskať do pesničky atď. V 11 mesiacoch sa začal dvíhať na nohy a snažil sa chodiť. Ak sa mu podarilo, snažil sa napodobniť reč (ak niečo spadlo, povedal "bác" a rôzne iné veci). V roku jeho života sme boli samozrejme na ročnej poradni. Naša obvodná lekárka nám odporúčala ďalšie očkovanie. Samozrejme sme súhlasili. Veď detský lekár predsa musí vedieť, čo je pre dieťa to najlepšie. Tak sme ho v roku života dali zaočkovať treťou dávkou vakcíny Infanrix Hexa. V 15 mesiacoch ho zaočkovali vakcínou Priorix (MMR, tzn. proti osýpkam, príušniciam a ružienke - pozn. red.), a na odporúčanie lekárky: "Teraz je Prevenar bez doplatku a je veľmi výborný", sme ho dali zaočkovať aj ním.

       Teraz už vieme, že sme urobili hádam najväčšiu chybu, akú sme mohli urobiť. Dieťa nám po druhom očkovaní začalo chorľavieť, časté návštevy na pohotovosti boli samozrejmosťou. Všimli sme si na ňom pokles nálady, začal sa hrávať len v kúte, opakoval stále tie isté pohyby, prestával reagovať, stratil "očný kontakt". Jeho nočné plače sa stali pravidelnosťou, utíšiť ho bolo čoraz ťažšie. Začal sa akoby vracať vo vývoji späť.

       Upozorňovali sme aj obvodnú lekárku na tieto skutočnosti: že sa zastavil tak vo vývine reči, ako aj že sa nepýta na nočník a v konečnom dôsledku, že ani nereaguje na zavolanie, dostalo sa nám len odpovede, že počkáme do troch rokov, 3. rok života je vo vývoji dieťaťa vraj prelomový a potom sa uvidí. Tak sme čakali.

       Po treťom roku života, v ktorom nenastal žiadny pokrok, nastala "panika", prečo to ešte nevie, a boli sme odosielaní na rôzne vyšetrenia: na ORL (oto-rhino-laryngológiu = ušné, nosné, krčné - pozn. red.), či náhodou nie je hluchý, keď nereagoval, aj keď som tvrdil, že keď počuje v telke známu reklamu, beží cez celý byt, potom na neurológiu, kde sa nás spýtali, čo tam vôbec robíme, keď náš syn (vraj) nie je neurologickým pacientom, a do tretice na pedopsychiatriu (psychiatriu pre deti - pozn. red.).

       Tam mu pani doktorka predpísala Fevarin, aj keď ho ani nevidela. Syn totiž znášal všetky tieto vyšetrenia veľmi zle a tam dostal taký záchvat plaču, že sme v ordinácii ani neboli a sestrička nám vyniesla recept na chodbu. Po prečítaní príbalového letáku sme následne tieto lieky zahodili. Pomer žiadúcich a nežiadúcich účinkov bol tri riadky k strane formátu A4.

       Tak sme začali pátrať na internete, o čo by mohlo ísť, až sme prišli na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o nežiadúce účinky očkovania. Po konzultácii s lekárom sme ostali doslova "obarení" jeho reakciou. Vraj je to absolútne vylúčené, kde sme monli na takéto niečo vôbec prísť? Zároveň sme prečítali veľmi veľa článkov a pozreli veľa videí o týchto účinkoch očkovacích vakcín, ich zložení atď. Boli sme zhrození ako sme mohli niečo také dopustiť.

       V súčastnosti syna liečime homeopaticky, na liečbu detoxikáciou reaguje pozitívne, je otvorenejší, viacej sa usmieva a vrátil sa mu už aj očný kontakt. Keď sme sa na takúto liečbu spýtali našej obvodnej lekárky, doslova nás vysmiala, že je to hlúposť, že kto nám niečo také poradil? Náš syn pritom zostal na mentálnej úrovni asi ročného dieťaťa. Po týchto skúsenostiach sme vymenili obvodnú lekárku a zdá sa nám, že sa prístup zlepšil a nová lekárka tiež uznáva naše argumenty proti ďalším očkovaniam.

       To by bol v skratke náš príbeh. O ďalších fóbiách nášho syna spojených s očkovaním som nepísal. Bol by to tak isto dlhý, ak nie ešte dlhší príbeh. Nedalo nám, aby sme sa s týmto príbehom s nikým nepodelili, a aspoň takýmto spôsobom nepoukázali na možné riziká očkovania. Myslím si, že už toho bolo asi tak akurát, aby sa s tým začalo niečo robiť, aby sa očkovanie aspoň zdobrovoľnilo. Taktiež pripájam fotografie syna pred a po očkovaní, aké to bolo usmiate dieťa pred očkovaním, a ako vyzerá po očkovaní, keď väčšinou presedí na okne a díva sa mlčky von.

 pred očkovaním:  po očkovaní:

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com