Plošné povinné očkovanie — nezamieňame si účel s prostriedkom? (Zem & vek 12/2016)

12.01.2017 20:50

Ing. Marián FILLO

 

Verejné zdravie

    Povinné očkovanie je povinné vraj preto, aby zabezpečilo vyššiu úroveň zdravia spoločnosti, teda verejného zdravia. Na výkon očkovania na Slovensku dohliadajú regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ), ale čo to je to verejné zdravie? Verejnosť ako taká predsa nemá nejaké samostatné telo, ktoré by mohlo byť choré alebo zdravé. Verejné zdravie teda nemôže byť ničím iným než súčtom zdravia jednotlivcov, ktorí tvoria verejnosť resp. spoločnosť.

    Preto zhoršenie zdravia jednotlivca je zároveň zhoršením verejného zdravia, a preto aj závažný nežiaduci účinok očkovania u jednotlivca je zhoršením verejného zdravia. Keď však poviete nejakému veľkému zástancovi očkovania, že očkovanie môže poškodiť verejné zdravie, zdvihne ho to zo stoličky a odsúdi vás za kacírstvo, hoci táto skutočnosť musí byť každému logicky zmýšľajúcemu človeku úplne zrejmá.

    Ďalším problémom sú určité klapky na očiach niektorých (či skôr veľkej väčšiny) kompetentných úradníkov a odborníkov, keď do verejného zdravia počítajú choroby, proti ktorým sa očkuje, nie však poruchy imunity či neurologické poruchy, z ktorých podstatná časť môže byť vyvolaná očkovaním. Ale čo nám to bude platné, že nebudeme mať žiadne osýpky, príušnice, ružienku, čierny kašeľ, pneumokokové či hemofilové invazívne ochorenia, keď bude mať polovica obyvateľstva poruchy autistického spektra? V túto chvíľu to možno znie ako sci-fi, ale ak bude mať nárast autizmu rovnakú dynamiku ako doposiaľ, mnohí z nás sa toho ešte dožijú (prinajmenšom v USA, keďže u nás to snáď nie je až také zlé ako tam).

    Pri oslavovaní úspechov typu „už nám tu nikto nezomiera na záškrt ani na detskú obrnu, a to všetko len vďaka očkovaniu“, teda verejné zdravie sa nám v tom či onom smere zlepšilo, sa akosi príliš často zabúda na to, že v iných smeroch sa nám verejné zdravie v rovnakom čase mnohonásobne zhoršilo (rakovina, srdcovo-cievne ochorenia, poruchy imunity, neurologické poruchy), čo v úhrne môže predstavovať škody podstatne väčšie, než sú úspory zo zlepšenia verejného zdravia v oblasti prenosných chorôb.

 

Čo je cieľ a čo je prostriedok?

    Keďže povinné očkovanie je na Slovensku zakotvené v Zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, mohli by sme predpokladať, že účelom očkovania bude ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Lenže verejnému zdraviu by prospelo mnoho rôznych vecí, počnúc lepšou výživou (viac zeleniny, menej cukrov apod.) cez podporu pohybu a telesného cvičenia v dnešnej (prevažne usedenej) spoločnosti až po pravidelné denné dopĺňanie vitamínu C a v zimnom období aj vitamínu D, čo by vo výsledku malo mnohonásobne väčší prínos než je mysliteľné u očkovania. Napriek tomu nič z toho nie je povinné, ale očkovanie povinné je.

    To však budí neodbytný dojem, že očkovanie vlastne nie je prostriedkom na dosiahnutie cieľa (lepšieho verejného zdravia), ale cieľom samým o sebe. Nám, čo nemáme na vývoji, výrobe, distribúcii, predaji a podávaní vakcín nijaký finančný či ný podiel, však môže byť očkovanie ukradnuté — podstatné je, či sme zdraví alebo chorí, resp. nakoľko sme zdraví. Očkovanie nám v dosiahnutí lepšieho zdravia môže pomôcť alebo uškodiť, nejde tu však o očkovanie, ide o naše zdravie.

    Nemôžem sa ubrániť dojmu, že je v tom konská dávka ideológie, podobne ako pred rokom 1990, keď nebolo podstatné, či je nejaké riešenie objektívne lepšie alebo horšie, podstatné bolo, či je viac lebo menej v súlade s vládnúcou marxisticko-leninskou ideológiou. Prečo rodičia nie sú odmeňovaní resp. trestaní za to, aké zdravé resp. choré je ich dieťa (s príslušnou kompenzáciou u vrodených vád a dedičných porúch), ale za to, že je ich dieťa (ne)očkované? Prečo lekár nedostáva extra odmenu za to, že deti, ktoré má v starostlivosti, sú oveľa zdravšie. než je slovenský priemer, ale za to, že čo najviac detí zaočkuje?

    Veď to je celé na hlavu! Bez ohľadu na oficiálnu rétoriku, reálne je systém nastavený tak, že sa neodmeňuje zdravie, ale očkovanie, systém teda nemotivuje ku skutočnému zdraviu, ale k očkovaniu. (Údajný) prostriedok sa tak celkom zrejme stal cieľom. Ide tu o to, aby sa očkovalo čo najviac, a teda aby sa predalo a minulo čo najviac vakcín — bez ohľadu na skutočné následky na zdraví. Veď keby šlo o zdravie, tak sa v prvom rade masovo podporujú napr. vitamíny C a D3, ktoré môžu pomôcť predísť alebo vyliečiť stovky (ak nie tisíce) rôznych chorôb, nie však vakcíny, ktoré majú (na rozdiel od zmienených vitamínov) skutočne ničivý potenciál.

 

Komu toto vyhovuje?

    Určite to nevyhovuje deťom (a ich rodičom), ktoré sú očkované viac, než by im mohlo vôbec byť užitočné. Znášajú tým možné nežiaduce účinky očkovania bez toho, že by z daného očkovania mali vôbec nejaký osoh. To platí hlavne u chorôb, ktoré tu už desaťročia nemáme (detská obrna, záškrt) a ktorými sa malé dieťa v rozvinutej krajine takmer nikdy nenakazí (tetanus či nákazlivá žltačka typu B — s výnimkou detí matiek, pozitívne testovaných na tento druh žltačky), alebo ktoré pre bežné dieťa (až na zriedkavé výnimky, ktoré spravidla trpia nejakou závažnou poruchou imunity) nepredstavujú žiaden väčší problém (osýpky, príušnice, ružienka, hemofily typu b, pneumokoky), nehovoriac o chorobách, proti ktorým má súčasná vakcína mizernú účinnosť (čierny kašeľ). To je však všetkých 10 chorôb, proti ktorým sa u nás povinne očkuje!

    Nemalo by to vyhovovať ani zdravotným poisťovniam, pretože v súčasnosti vynaložia na zdravotnú starostlivosť oveľa viac peňazí, než by nevyhnutne museli.

    Môže to však vyhovovať politikom, ktorým sa hodí, keď budú mať ľudia plnú hlavu starostlivosti o svoje chronicky choré deti, a tak nebudú mať čas na politickú činnosť, verejné protesty a skúmanie, ktorý politik kde čo rozkradol, koho ako podviedol, kde má vilu v Monaku či na Bahamách atď. atď., skrátka: nebudú mať čas pozerať sa politikom poriadne na prsty. No a menej kontroly znamená väčšie možnosti kradnúť, a tým aj väčšie osobné zisky politikov.

    Vyhovuje to aj štátnym úradníkom, ktorí dohliadajú na očkovanie, keďže títo sú neraz priamo či nepriamo platení výrobcami vakcín. Títo výrobcovia vakcín (GlaxoSmithKline, Sanofi Pasteur, Baxter, Novartis, Pfizer…) napr. sponzorujú prakticky všetky vzdelávacie podujatia o očkovaní na Slovensku, na ktorých vystupujú (a za každé vystúpenie dostanú nie práve malý honorár) aj viacerí zamestnanci RÚVZ a ďalších zdravotníckych úradov. Pfizer napr. sponzoruje stránku Sprievodca očkovaním, ktorej hlavným partnerom je aj štátny Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a tiež Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (SEVS). Prepojenie štátnych úradníkov na výrobcov vakcín je tak verejným tajomstvom, ktoré nevidí už naozaj iba ten, kto ho vidieť nechce.

    Celkom určite súčasný systém očkovania na Slovensku vyhovuje aj výrobcom vakcín, ktorí jednak predajú viac vakcín, ale zároveň predajú aj viac liekov na chronické choroby, ktoré predtým vyvolali zbytočným resp. kontra-produktívnym očkovaním.

    Vyhovuje to určite aj lekárňam a distribútorom liekov, lebo majú vďaka tomu vyšší obrat, a tým aj vyšší zisk.

    Vyhovuje to aj tým detským lekárom, ktorí hľadia viac na svoju peňaženku než na blaho svojich pacientov, keďže za každé vykonané očkovanie (bez ohľadu na jeho reálnu osožnosť) dostanú peniaze navyše. A u nepovinných vakcín možno aj nejaký bonus od výrobcu či predajcu. Zároveň majú viac práce (a teda aj ďalšie peniaze navyše) na liečení nežiaducich účinkov očkovania, ktoré však popierajú, že by s očkovaním akokoľvek súviseli.

 

A čo Vy?

    Ide Vám viac o zdravie seba či svojho dieťaťa, alebo o to, aby ste (možno nevedomky) nakŕmili lekárov, lekárne, distribútorov a výrobcov vakcín, štátnych zdravotníckych úradníkov a politikov?

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com