Očkovanie proti chrípke — kolosálny podvod zo strany farmaceutického priemyslu? (Zem & vek 10/2015)

24.12.2015 20:38

Ing. Marián FILLO

 

    V čase, keď čítate tieto riadky, sa už pravdepodobne začali v oznamovacích prostriedkoch hlavného prúdu (mainstreamových médiách) objavovať články, podčiarkujúce dôležitosť očkovania proti chrípke u starších ľudí (nad 65 rokov), tehotných žien a malých detí, čo sú skupiny chrípkou najviac ohrozených obyvateľov. Väčšina správ zrejme (ako aj po iné roky) bude vyzdvihovať bezpečnosť a účinnosť očkovania (dokonca aj u tehotných!) a nejaká zo zdravotných poisťovní asi bude očkovanie proti chrípke plne hradiť všetkým ľuďom, či už sú alebo nie sú v nejakej rizikovej skupine. Tento scenár sa opakuje so železnou pravidelnosťou už pekných pár rokov, preto si trúfam na takúto predpoveď.

    Toto očkovanie rozdeľuje na dva tábory nielen laickú, ale aj odbornú lekársku verejnosť. Je zaujímavé, že napr. počas epidémie prasacej chrípky v sezóne 2009/2010 sa proti tejto chrípke dalo zaočkovať len 2.400 zdravotníkov[1] z celkového počtu cez 100.000.[2] Keď so mnou robila rozhovor redaktorka istej miestnej televízie, priznala mimo záznam, že sa na názor na očkovanie proti chrípke pýtala 7 lekárov, z toho 5 bolo vyslovene proti očkovaniu, avšak žiadny z tých piatich nebol ochotný povedať to na kameru. V správach potom odznelo len velebenie očkovania proti chrípke z úst jedného zo zvyšných dvoch lekárov. Aj takto sa vytvára mylný dojem, že (skoro) všetci lekári sú za očkovanie proti chrípke alebo že sa sami dávajú očkovať. Ani jedno z toho však nie je pravda.

3D model chrípkového vírusu    Toto očkovanie v sebe zahŕňa dva veľké háčiky. Prvým je to, že vo vakcíne sú len antigény troch až štyroch kmeňov chrípkového vírusu (závisí od druhu vakcíny), spravidla len troch, avšak chrípkových vírusov poznáme desiatky tisíc kmeňov.[3] Antigén je látka, schopná vyvolať v tele tvorbu protilátok. Na najvyššej úrovni rozlišujeme chrípkové vírusy typu A, B a C. Typ A sa potom ďalej delí podľa dvoch hlavných charakteristík na ďalšie podtypy, označené HxNy. H označuje hemaglutinín, čo je glykoproteín (zlúčenina, skladajúca sa z bielkoviny a zloženého cukru – polysacharidu) na povrchu chrípkového vírusu, ktorý zabezpečuje priľnutie vírusu k bunkám horných dýchacích ciest. Hemaglutinínov poznáme celkovo 18 druhov.[4] N označuje neuraminidázu, čo je enzým (zlúčenina, napomáhajúca štiepeniu iných, zložitejších zlúčenín), ktorý štiepi hlien (tekutinu, kolujúcu na povrchu slizníc) a umožňuje tak čiastočkám vírusu (viriónom) dostať sa k bunkám,[5] ktoré vírus napadne a preprogramuje ich DNA, aby vyrábali kópie vírusu. Neuraminidáz poznáme 11 druhov. Môžeme teda rozoznávať 198 (18 × 11) chrípkových vírusov typu A podľa druhu hemaglutinínu a neuraminidázy – od A(H1N1) po A(H18N11). Tu to však nekončí, pretože každý z týchto podtypov má ešte množstvo rôznych kmeňov, ktoré sa označujú pôvodom (druh zvieraťa, u človeka sa vynecháva), miestom, číslom kmeňa a rokom.[6] Plné meno napr. presláveného vírusu prasacej chrípky tak znie: A/California/7/2009(H1N1).[7]

    Typicky sú vo vakcíne proti chrípke len antigény jedného kmeňa A(H1N1), jedného A(H3N2) a jedného B. Štvorzložková chrípková vakcína má navyše ešte jeden ďalší kmeň typu B.[8]

    Druhým háčikom je, že tie tri či štyri kmene, čo majú byť obsiahnuté vo vakcínach pre nadchádzajúcu chrípkovú sezónu na severnej pologuli, začínajúcu novembrom/decembrom daného roka, vyberajú odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization = WHO) už vo februári toho roka, tzn. počas predchádzajúcej chrípkovej sezóny.[9] Je to tak-trochu veštenie z krištáľovej gule, pretože za 9 mesiacov sa toho ešte môže veľa zmeniť, keďže chrípkový vírus rýchlo mutuje. Pri súčasných výrobných kapacitách a postupoch to však nejde inak, ak sa má vyrobiť také množstvo vakcín, aké pokryje dopyt. Niekedy predpoveď vyjde, niekedy nie, ako napr. nevyšla ani predchádzajúcu chrípkovú sezónu (2014/2015).[10]

    Zaujímavé je, že ľudia, očkovaní každoročne proti sezónnej chrípke, boli výrazne menej odolní voči prasacej chrípke.[11] Očkovanie zrejme nastaví imunitný systém (IS), aby predpokladal vírus určitého druhu, ak však príde podobný, predsa však trochu odlišný vírus, IS je tým zaskočený a reaguje o poznanie horšie, než keby nemal predtým nacvičenú obranu proti podobnému vírusu. V odbornej literatúre sa to nazýva „prvotný antigénový hriech“ („original antigenic sin“),[12] čo je narážka náboženské učenie o prvotnom (dedičnom) hriechu Adama a Evy.

    Za zmienku tiež stojí, že už v roku 2010 upozorňoval Michael Osterholm, riaditeľ Strediska pre výskum prenosných ochorení pri Minnesotskej univerzite, že očkovanie proti chrípke neznižuje úmrtnosť starších ľudí na chrípku.[13] To môže mať dva dôvody. Jednak očkovanie je u starších ľudí menej účinné, takže na vytvorenie rovnakého množstva protilátok potrebujú vo vakcíne oveľa viac antigénu (účinnej látky) než povedzme štyridsiatnici,[14] jednak starší ľudia spravidla majú viac podkožného tuku, takže vakcína u nich často skončí nie vo svale, do ktorého sa má pichnúť, ale v tuku, kde nedochádza k tak silnému dráždeniu IS.[15] Ihly sú totiž rovnako dlhé pre deti, pre dospelých v produktívnom veku i pre dôchodcov, čo však nezodpovedá skutočnej potrebe.

    Očkujúca sa verejnosť bude možno rozčarovaná, keď zistí, že chrípka tvorí len malý zlomok z celého množstva tzv. akútnych respiračných ochorení (ARO), teda krátkodobých ochorení dýchacích ciest. V minulej sezóne (2014/2015) bolo na Slovensku hlásených 1.715.529 ARO, ale len 200.045 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení (CHPO). Na diagnózu chrípka však nestačia príznaky chrípky, ale treba laboratórne potvrdiť prítomnosť chrípkového vírusu. Laboratórne však bolo vyšetrených len 2.665 vzoriek, z ktorých sa vírus chrípky potvrdil len 540x,[16] tzn. len v 20,26% prípadoch. Ak by toto zastúpenie bolo reprezentatívne (platilo pre všetky hlásené CHPO), tak by skutočných chrípok bolo len 40.534, tzn. len 2,36% zo všetkých ARO.

    Lenže ani proti samotnému chrípkovému vírusu očkovanie neúčinkuje na 100%. Z 540 potvrdených prípadov chrípkového vírusu zodpovedalo aktuálnej vakcíne (tzn. patrilo medzi kmene A/California/7/2009(H1N1), A/Texas/50/2012(H3N2) a B/Massachusetts/2/2012) len 258. Ak by vakcína bola dokonale účinná proti zmieneným trom kmeňom chrípkového vírusu, účinnosť očkovania proti chrípke ako takej by bola len 47,78%. Lenže nie u každého očkovaného vyvolá očkovanie dostatočnú ochranu, ako sa môžeme dočítať priamo v príbalovom letáku:[17] „Rovnako ako pri iných vakcínach, očkovanie nemusí chrániť 100% citlivých jedincov.“

    Môžeme tak dospieť k záveru, že podľa dostupných údajov, ktoré sú síce nedostatočné, ale lepšie žiaľ nemáme, by sa v uplynulej sezóne mohlo očkovaním proti chrípke predísť nanajvýš tak 1,13% ochorení dýchacích ciest, kvôli ktorým sa však väčšina ľudí dáva proti chrípke očkovať. Vzbudzovať v ľuďoch predstavy, že keď sa dajú zaočkovať proti chrípke, celú zimu nezakašlú a nekýchnu, je teda trestuhodným zavádzaním verejnosti.

    Stojí takýto zhruba jednopercentný prínos za riziko nežiaducich účinkov ako je Guillain-Barrého syndróm (GBS), čo je postupujúce ochrnutie čoraz väčšej časti tela, ktoré sa uvádza ako nežiaduci účinok mnohých vakcín, ale až dve tretiny očkovaním vyvolaných GBS boli hlásené po očkovaní proti chrípke? Risknú tehotné ženy možný „spontánny“ potrat, čo je nežiaduci účinok, v ktorom je očkovanie proti chrípke na „peknom druhom mieste“ – hneď za očkovaním proti HPV?[18] Pozoruhodné tiež je, že veľmi často sa po očkovaní objaví nechutenstvo, podráždenosť, ospalosť, bolesti hlavy, kĺbov či svalov, horúčka a únava.[19] Nepripomína vám to samotnú chrípku?

    Napriek vyššie uvedenému je na Slovensku očkovanie proti chrípke povinné pre „osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb“.[20] V tomto sme v Európskej únii jedineční, pretože v žiadnej inej krajine EÚ nie je očkovanie proti chrípke pre kohokoľvek povinné.[21]

    Treba tiež uviesť, že očkovať by sa nemali ľudia alergickí na vaječné bielkoviny, keďže vírusy pre výrobu vakcín proti chrípke sa množia na kuracích vajciach. Boli aj pokusy o iný spôsob výroby vakcín proti chrípke, napr. v roku 2010 s veľkou pompou uviedla firma Baxter na trh vakcínu Preflucel, pre ktorú pestovala vírusy na bunkách z opičích obličiek (tzv. Vero bunky), aby sa mali možnosť zaočkovať proti chrípke aj ľudia alergickí na vajcia.[22] Zanedlho však bol Preflucel stiahnutý z trhu prekvapivo práve kvôli nečakane vysokému množstvu alergických reakcií.[23] Ide o tú istú firmu Baxter, ktorá – nebyť duchaplných českých výskumníkov – v roku 2009 takmer spôsobila pandémiu smrteľnej vtáčej chrípky, pretože práve jej vírusom bol nakazený materiál na výrobu vakcín firmy Baxter proti bežnej sezónnej chrípke.[24]

    Čo robiť, keď sa nechcete dať očkovať a predsa len chcete túto zimu predísť chrípke či podobnej chorobe? Okrem starých dobrých rád typu dostatočne sa hýbať (cvičiť), piť šípkový čaj s citrónom či inak si dopĺňať vitamín C, môže pomôcť podávanie vitamínu D v dávkach cca 100 IU (2,5 μg) na kg telesnej hmotnosti a deň, keďže vitamín D už aj pri podstatne nižšom dávkovaní znížil výskyt chrípky u školákov o 58% a výskyt astmatických záchvatov až o 83%.[25]

 

Zdroje

[1]  http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166061-vakciny-za-miliony-eur-skoncia-v-odpade/

[2]  http://www.health.gov.sk/Zdroje?/dokumenty/Sprava-o-stave-zdravotnictva-na-Slovensku.pdf

[3]  http://www.sinobiological.com/Influenza-Hemagglutinin-Subtypes-and-Flu-Virus-Strains-a-144.html

[4]  https://en.wikipedia.org/wiki/Hemagglutinin_%28influenza%29

[5]  https://cs.wikipedia.org/wiki/Neuraminid%C3%A1za

[6]  http://www.cdc.gov/flu/about/viruses/types.htm

[7]  http://www.fludb.org/brc/fluStrainDetails.spg?strainName=A/California/7/2009(H1N1)

[8]  http://www.vakciny.net/AKTUALITY/akt_2015_07.htm

[9]  http://www.cdc.gov/flu/professionals/vaccination/virusqa.htm

[10]  http://aktualne.atlas.sk/virus-chripky-tento-rok-zmutoval-a-oslabil-ucinnost-ockovania/zahranicie/ceska-republika/

[11]  http://www.slobodaVockovani.sk/news/vyskumnicka-z-vancouveru-zistila-ze-ockovanie-proti-chripke-zhorsuje-prasaciu-chripku/

[12]  https://en.wikipedia.org/wiki/Original_antigenic_sin

[13]  http://www.mprnews.org/story/2010/04/27/flu-vaccine-not-effective-in-elderly

[14]  http://www.fluzone.com/fluzone-high-dose-vaccine.cfm

[15]  http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1118997/

[16]  http://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/Vyhodnotenie_chripkovej_sezony_2014_2015.pdf

[17]  http://www.sukl.sk/buxus/docs/download/SPC00374135.doc

[18]  http://medalerts.org/vaersdb/index.php

[19]  http://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/fluarix-spc-7573.html

[20]  http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-585#p7-5

[21]  http://www.eurosurveillance.org/images/dynamic/EE/V17N22/DAncona_tab1.jpg

[22]  http://www.ulekare.cz/clanek/nova-vakcina-proti-chripce-prisla-v-pravy-cas-13887

[23]  http://vas.cas.sk/clanok/4968/nebezpecne-ockovanie-proti-chripke-v-cesku-stahuju-vakciny.html

[24]  http://zpravy.idnes.cz/do-ceska-se-dostala-vakcina-nakazena-smrtelnym-virem-ptaci-chripky-1df-/domaci.aspx?c=A090216_212758_domaci_abr

[25]  http://ajcn.nutrition.org/content/91/5/1255.full

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com