Dr. Sircus' Blog - 4.V.2010 - Dr. Mark Sircus
Pôvodný článok "Vaccines Reduce Natural Immunity"
z angličtiny preložil Ing. Marián FILLO.
Môj starý lekársky známy Dr. Harold E. Buttram napísal pred mnohými rokmi (v roku 1984) takmer nepovšimnutý list redakcii New England Journal of Medicine (NEJM) o zaujímavej nemeckej štúdii (Eibl, M.M.; Mannhalter, J.W.; Zlabinger, G.: „Abnormal T-lymphocyte subpopulations in healthy subjects after tetanus booster immunization“, N Engl J Med, 1984, 310(3):198-199). Štúdia zistila značný (aj keď dočasný) úbytok T-lymfocytov u 11 zdravých dospelých po rutinnom preočkovaní proti tetanu. „Obzvláštne obavy vyvoláva fakt, že u štyroch skúmaných osôb poklesla úroveň T-lymfocytov na úroveň, akú možno vidieť u pacientov s rozvinutým AIDS. Dôsledky tejto štúdie sú obrovské. Vzhľadom k tejto nemeckej štúdii, ak je toto dôsledkom jednej jedinej očkovacej látky (vakcíny) v tele zdravého dospelého človeka, treba sa triezvo zamyslieť nad možnými dôsledkami viacerých vakcín (až 18 očkovacích látok počas prvých šiestich mesiacov života), ktoré dostanú bábätká s ich nedozretým a zraniteľným imunitným systémom.“ napísal Buttram.
Štúdia NEJM ukázala, že očkovanie proti tetanu spôsobuje pokles T-lymfocytov pod normu, ktorý vrcholí po 2 týždňoch od očkovania. Aj keď zmenené úrovne sa javia byť podobné ako pri tých, čo ochoreli na AIDS, táto dôležitá informácia z tejto štúdie nikdy neuzrela svetlo sveta. „Skutočnosť, že táto štúdia nebola nikdy zopakovaná, považujem za jednu z najkrikľavejších ukážok ľahostajnosti na poli testovania bezpečnosti vakcín určených pre deti.“ napísal Buttram.
Doslova miliardám ľudí po celom svete bol podaný tetanový toxoid spracovaný formaldehydom (podobne ako očkovacia látka proti anthraxu). To sa zdá byť neuveriteľným, keď sa človek pozrie na skutočnosť, že počas 2. svetovej vojny Americká armáda hlásila len 6 prípadov tetanu, z ktorých 2 boli u očkovaných ľudí. Očkovacie látky sú vo všeobecnosti liekmi proti strašidelným vírusom a bol to čierny (temný) deň, keď inštitucionalizovaná medicína spadla do tejto čiernej diery.
Dr. Buttram bol dostatočne láskavý na to, aby súhlasil s napísaním predslovu k mojej knihe „Humane Pediatrics“ („Ľudská pediatria“). Roky už píšem o pediatrii počnúc mojimi knihami o nebezpečenstvách a hrôzach očkovania a súčasnej pediatrie. Je jednoducho hrozné, ako pediatri rozmýšľajú, a ako škodlivo pôsobia. Napr.:
Ak je aktivita T-lymfocytov a iných podobných typov obranných buniek výrazne oslabená očkovaním, tak máme na svedomí obrovskú lekársku pohromu. A to je presne to, čo máme na svedomí. Jednou z hlavných funkcií T-lymfocytov je rozšíriť alebo posilniť odozvy imunitného systému vylučovaním špecializovaných činiteľov, ktoré aktivujú iné biele krvinky, aby tieto odrazili nákazu. Potom tu máme špecializované T-lymfocyty, ktoré sú dôležité pri priamom zabíjaní určitých rakovinových buniek, vírusom nakazených buniek a niekedy aj parazitov. Niektoré z týchto T-lymfocytov sa nazývajú „prirodzení zabijaci“, keďže priamo napádajú a zabíjajú rakovinu, ako napr. melanómy, lymfómy a vírusom napadnuté bunky, obzvlášť herpes a bunky napadnuté cytomegalovírusom.
Ako môžu zdravotnícke úrady a lekári privierať oči nad takýmito vecami a neplánovať štúdie, ktoré by rozšírili naše vedomosti v tejto dôležitej oblasti lekárskej vedy? Nuž, viete, že je pre lekársku mašinériu nemožné vyjsť na verejnosť s ľubovoľnou štúdiou alebo informáciou, ktorá by priamo ohrozila celý systém očkovania detí i dospelých. To by bolo samovražedné, takže v tejto oblasti potrebný a poctivý výskum úmyselne neprebieha. Poctivá medicína teda bola a stále je úplne vyhadzovaná von oknom. Ľudia, ktorí ospravedlňujú použitie jedovatej ortute ako konzervantu v očkovacích látkach, sú pôvodcami tohto teroru. Radšej zaútočia na deti a dospelých a spôsobia tým nárast počtu prípadov rakoviny so všetkým súvisiacim utrpením a úmrtiami, ktoré z toho vyplývajú, než by boli čestní a pozreli sa pravde do očí.
Určite si myslíme, že je divné, keď nejakí Američania – a teraz už aj Číňania, – vpadnú do školy, aby tam dobodali alebo postrieľali malé deti, ale nezmýšľame tak, keď čítame o tom, čo sa deje našim deťom v rukách modernej pediatrie.
Pred mnohými rokmi som napísal stať „The Rape of Vulnerability“ („Znásilnenie zraniteľnosti“). Bola to adaptácia mojej ešte skoršej a najdôležitejšej práce zvanej „Vulnerability of Being“ („Zraniteľnosť bytia“). Podstatná myšlienka tejto state nám hovorí, že si treba vážiť zraniteľnosť, a že robiť tak je známkou a prvým zákonom čistého srdca. Nasledujúci citát je z „The Rape of Vulnerability“:
V deň nášho narodenia lekári a sestričky (za ochotného prijatia a odovzdania sa rodičov do ich rúk) vrazia chladnú oceľ do nášho tela a vstreknú doň cudzorodú tekutinu „vylepšenú“ jedmi a inými modifikovanými genetickými materiálmi, ktoré násilne zaútočia na náš imunitný systém a ostatné dôležité systémy v našich telách. Včase, keď sa dieťa narodí, jeho krajná citlivosť ho udržiava v strehu voči celému prostrediu, ktoré obklopuje jeho pôrod. Bábätká vnímajú a ich bytosti si pamätajú (v zmysle podmieneného strachu a dôvery) všetky pomery, ktoré ich obklopujú. Je pre ne rozdiel v tom, ako sa o ne ľudia starajú, ako ich privítajú na tomto svete. Záleží na tom, či lekár znervóznie a urobí cisársky rez mysliac viac na peniaze a čas než na prirodzený rytmus matky a dieťaťa.
Záleží na úrovni bytia, keď chladná oceľ preniká do nášho jemného mladého tela vstrekujúc doň niečo cudzorodé, voči čomu sme úplne bezmocní. Záleží na arogancii rozumov tých, ktorí na nás činia násilie v mene nesprávnych domnienok, úsudkov a odôvodnení o tom, čo je a čo nie je najlepšie pre naše mladé životy, a o tom, čo si myslia, že je najlepšie pre spoločnosť.
Je veľa vecí, ktoré lekári a sestričky tradične robia, aby nás vyrvali z čistej zraniteľnosti v čase nášho príchodu na svet: zavesili nás dole hlavou, plesli nás po zadku, odniesli nás preč od našich matiek skôr, než sme k nimi mohli priľnúť, a svietili ostrými svetlami do našich tvárí. Zariadili pôrodné sály chladne a neosobne, čo je v rozpore s teplom a prirodzeným usporiadaním vecí navodzujúcim pocity istoty a bezpečia.
Avšak to, čo nasleduje, oveľa viac narušuje našu zraniteľnosť. V okamihu príchodu na svet musíme čeliť niečomu, čo v sebe obsahuje hrozbu pre náš život, s možnosťou skorého úmrtia (u niektorých), pretože sú do našich tiel vstrekované nervové jedy, ktoré sa rýchlo nahromadia a vedú tak k vážnym neurologickým poškodeniam.
Stres a bolesť sú nepochybnou príčinou nášho plaču a kriku až do vysokých nebies, ale lekári a sestričky sa tomu smejú, ako keby to bolo normálne. Ich vnímanie normality je náporom na našu zraniteľnosť a často spôsobuje vážne poškodenie zdravia v našich veľmi mladých životoch. Bábätká a batoľatá sú úplne odkázané na milosť či nemilosť prostredia, ktoré ich obklopuje – sú úplne zraniteľné.
