Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 44. Kto v skutočnosti stojí za očkovacím nátlakom? ● Vláda pritvrdzuje ● Vyjadrite sa jasne, prosím!

23.05.2016 15:20

Australian Vaccination Network (AVN) Inc.1998 (prvé vydanie)ISBN: 1329-4873

 

       Z knihy Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives
       časť strany 149, strany 150–152 a časť strany 153 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 

Kto v skutočnosti stojí za očkovacím nátlakom?

obálka knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“    Počas 90. rokov 20. storočia vlády Austrálie dramaticky vystupňovali svoj nátlak na zvyšovanie zaočkovanosti. Za týmto účelom spustili kampane, ktoré ohrozujú jednu z najzákladnejších vecí, vďaka ktorým bola Austrália príťažlivá: slobodu výberu.

    V roku 1987 vlády jednotlivých štátov Austrálie oznámili v oznamovacích prostriedkoch (médiách), že očkovanie bude podmienkou pre vstup do štátnej školy. To by vo výsledku znamenalo v podstate povinné očkovanie. Hoci vláda nemala úspech so svojím pôvodným pokusom, niektoré štáty schválili zákony, ktoré vo výsledku dosiahli rovnaké želané výsledky. Nepravdivé tvrdenia o nových zákonoch zo strany zdravotníckych úradníkov i oznamovacích prostriedkov pomýlili mnoho rodičov. Napr. noviny The Sydney Morning Herald oznámili:[1]

„Keď budú rodičia zapisovať svoje deti do verejných škôl v Novom Južnom Walese, budú na základe nového zákona, schváleného štátnou vládou, požiadaní o doloženie dôkazu, že sú plne zaočkované.“

    Mnoho rodičov si to vyložilo tak, že pred vstupom do školy je očkovanie povinné, a obávali sa, že ich deťom bude upreté vzdelávanie, a tak sa húfne vydali dať svoje deti očkovať. Nový zákon však iba požadoval, aby si školy vypýtali od rodičov doklady o očkovaní, ktoré ich deti podstúpili, a to pred zápisom do školy. Dokonca ani predloženie dokladu nebolo stanovené ako povinné. Za neprítomnosti dokladu o očkovaní:[2]

„je dieťa považované za neočkované proti žiadnej z chorôb, predchádzateľných očkovaním.“

 

Vláda pritvrdzuje

    Začiatkom roka 1997 sa liberálno-nacionalistická federálna vláda Austrálie rozhodla poriadne pritvrdiť voči neočkovaným, a to zavádzaním poriadkov, ktoré sú v priamom rozpore s liberálnou filosofiou slobody výberu a osobnej zodpovednosti. Najnehoráznejším je drzý krok ministra školstva Dr. Davida Kempa, ktorý koncom januára (cz: ledna) 1997 ohlásil, že bude žiadať od vlád jednotlivých štátov Austrálie, aby urobili očkovanie nevyhnutnou požiadavkou na vstup do školy — tentokrát už naozaj! Dr. Kemp povedal, že vec je natoľko závažná, že tento plán predstaví ministrom školstva jednotlivých štátov Austrálie na spoločnom stretnutí nasledujúci mesiac. Očakáva „účinnú krok“ na zvýšenie zaočkovanosti detí:[3]

„Škola bude dostatočne oprávnená povedať rodičom: Choďte preč, dajte svoje dieťa zaočkovať a zajtra doneste príslušné doklady!“

    Dr. Kemp nevysvetlil, ako bude táto politika vynucovaná, ale povedal, že rodičia, ktorí nemajú žiadny prijateľný dôvod na odmietnutie očkovania svojho dieťaťa by mali

„… zvážiť právnu povinnosť, aby sa ich dieťa vzdelávalo.“

    Našťastie, návrh Dr. Kempa bol zamietnutý ako príliš tyranský viacerými organizáciami, okrem iných aj Austrálskymi školskými odbormi (angl. Australian Education Union), Federáciou rodičovských a občianskych organizácií (angl. Federation of Parents and Citizens' Organisations), Federáciou učiteľov Nového Južného Walesu (angl. NSW Teachers' Federation), či vládou štátu Nový Južný Wales (angl. NSW State Government).

    Len o týždeň neskôr federálny minister zdravotníctva Dr. Michael Wooldridge ubezpečil austrálsku verejnosť, že očkovanie sa nestane povinným.[4]

    Občania by si mali byť vedomí, že Ústava Austrálskeho zväzu[5] je spoľahlivejším uistením než slovo politika. Podľa článku 51, odsek xxiiiA tejto ústavy je protiústavné, ak by vláda zaviedla akúkoľvek podobu povinných lekárskych zákrokov. V nedávnej dobe však vlády Austrálie ukázali zvýšenú náchylnosť porušovať, obchádzať alebo jednoducho ignorovať ústavu. Viac o tom neskôr.

 

Plán „peniaze za očkovanie“

    V januári 1997 Dr. Wooldridge oznámil, že jeho ministerstvo, tzn. Zväzové ministersvo zdravotníc­tva a sociálnych vecí Austrálie, zvažuje plán „peniaze za očkovanie“. V rámci neho by rodičia do­stali peniaze zakaždým, keď dajú svoje dieťa zaočkovať.[6]

    Minister zdravotníctva tiež uvažuje o platbách lekárom a krajským vládam. Lekári by tak mohli do­stať peniaze navyše, ak by zvýšili zaočkovanosť detí, ktoré majú vo svojej starostlivosti. Krajské vlády, ktoré v niektorých štátoch Austrálie prevádzkujú očkovací systém, by mohli dostať vyšší prí­spevok do svojho rozpočtu, ak by zvýšili zaočkovanosť. Tieto platby lekárom a krajským vládam by otvorili očkovací program pre zneužívanie. Povzbudilo by to oportunistických lekárov k očkovaniu bez súhlasu rodičov, čo je problém, ktorý už teraz jestvuje vďaka predchádzajúcemu opatreniu vlády.[7]

    Istá krajská vláda už zakázala dvom neočkovaným deťom vstup do ňou prevádzkovanej škôlky v Queenslande. Tieto peňažné odmeny by len povzbudili takéto porušovanie ľudských práv. Hlú­posť tohto vládneho návrhu podčiarkuje neskorší návrh vlády, aby deti za podstúpenie očkovania dostávali poukážky na jedlo v sieti rýchleho občerstvenia McDonald's.

 

Plán na pokutovanie neočkujúcich

    Noviny The Sunday Telegraph napísali 26.I.1997:[8]

„Čoskoro po tom, ako vláda oznámila svoj plán na odmeňovanie poslušne očkujúcich, rozhodla sa pritvrdiť hrozbou peňažných pokút rodičom, čo nedajú svoje deti očkovať. Hovorca ministra zdravotníctva povedal, že peňažná pokuta (možno skrz krátenie prí­spevkov na deti) môže byť súčasťou štátneho plánu na zvýšenie zaočkovanosti. „Myšlienka peňažne odmeňovať očkujúcich bola šialene prehnaná,“ povedal hovorca. „Prečo ale platiť rodičom, ktorí nerobia správnu vec?““

    Vláda už nejaký čas plánovala prísť s podobným návrhom:[9]

„Radford navrhol ako jeden z možných spôsobov na zvýšenie včasnej zaočkovanosti naviazanie povinného očkovania na sociálne dávky, ako sa to deje v niektorých európskych krajinách.“

    Viacero štátov USA už podmienilo včasnou zaočkovanosťou výplatu štátnych dávok a v niektorých prípadoch prebije právo rodičov na starostlivosť o svoje vlastné deti. Jeden z príkladov, ako môže takáto politika dopadnúť, je prípad ženy z Bellefontaine (Ohio, USA), ktorej bábätko zomrelo 17 hodín po očkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Tejto matke sa vyhrážali odobratím so­ciálnych dávok (potravinová výpomoc pre nízkopríjmové rodiny s deťmi), ak odmietne dať očkovať svoje ďalšie dieťa.[10]

    V Austrálii sa vláda rozhodla zadržať 200 austrálskych dolárov z príspevkov na deti, kým nebude mať dieťa 18 rokov. Ak však nechcete dať očkovať svoje dieťa, stále môžete získať všetky štátne dávky, ak podáte výhradu svedomia. Nedovoľte žiadnemu vládnemu ministerstvu, oznamovaciemu prostriedku alebo škôlke, aby vám tvrdili opak! Všetky rodiny majú nárok na všetky dávky, vyplá­cané austrálskou vládou.

 

Systém na sledovanie zaočkovanosti

    Začiatkom roka 1996 zaviedla vláda Austrálsky register detských očkovaní (angl. Australian Child­hood Immunisation Register = ACIR), čo je počítačová databáza, ktorá bude uchovávať a sledovať zaočkovanosť každého bábätka, čo sa v Austrálii narodí. ACIR sprístupní osobné údaje všetkým záujemcom. Hneď po zavedení ACIR sa začali množiť správy o tom, že oportunistickí lekári, ktorí majú prístup do ACIR, bez vedomia a súhlasu rodičov očkovali deti, čo sa dostali do nemocnice z dôvodov, nesúvisiacich s očkovaním.[7]

    Vláda obhajuje ACIR na základe svojho mylného názoru, že plošné očkovanie zlyháva hlavne kvôli tomu, že rodičia, čo s očkovaním súhlasia, len sú príliš zaneprázdnení, jednoducho zabudnú dať svoje dieťa zaočkovať. Pomocou ACIR budú dostávať rodičia, ktorých deti nie sú očkované načas podľa očkovacieho kalendára, upomienky poštou. Ak to nezaberie, zaklopú im na dvere terénne zdravotné sestry s ponukou vykonať očkovanie na mieste. To vyvolalo medzi rodičmi i zdravotník­mi mnohé obavy. Očkovanie máva nežiaduce účinky, ktoré sú niekedy aj život ohrozujúce. Ako ta­kýto terénny očkovač zareaguje na kritické prípady?

 

Očkovanie v obchodných domoch

    Krátko po oznámení ACIR a ďalších spôsobov na zvýšenie zaočkovanosti vláda oznámila zavede­nie očkovacích stánkov v obchodných domoch. Opäť to ospravedlnila domnienkou, že klesajúca za­očkovanosť je spôsobená zábudlivosťou a zaneprázdnenosťou rodičov, ktorí nemajú čas na to, aby zaistili očkovanie svojich detí. Úlohou očkovacích stánkov je prekonať tento problém — rodičia môžu jednoducho dať zaočkovať svoje deti počas nákupov. Bude očkovač v obchodnom dome vy­bavený na zvládnutie život ohrozujúcej reakcie na očkovanie?

 

Federálna vláda to nepochopila

    Všetky vyššie zmienené opatrenia majú spoločný koreň: vláda pripisuje zlyhania plošného očkova­nia nedbalým, ale s očkovaním súhlasiacim rodičom. Vláda chce, aby sme jej verili, že 90% rodičov podporuje očkovanie, ale nedodržiava očkovací kalendár z nedbalosti. Podľa tejto logiky vláda ignoruje jednu zásadnú pravdu: mnohí rodičia prestanú podporovať očkovanie, pretože buď boli svedkami reakcie svojho dieťaťa na očkovanie, dozvedeli sa o reakcii niekoho iného na očkovanie, alebo sa stretli s takými informáciami. V skutočnosti očkovanie spôsobuje nežiaduce reakcie a ako je zrejmé z epidémií, ku ktorým stále dochádza aj vo vysoko zaočkovaných USA (aspoň 95% za­očkovanosť vo veľkej väčšine štátov USA), nie je ani zďaleka tak účinné.

 

Očkovanie spôsobuje zdravotné ťažkosti

    Medzi nežiaduce účinky očkovania patria: rakovina, roztrúsená skleróza, autizmus, leukémia, lupus, mentálna retardácia, slepota, astma, epilepsia, mozgová obrna, encefalitída (zápal mozgu), paralýza (ochrnutie), náhle úmrtie dojčaťa, poškodenie/zlyhanie obličiek, pečene, srdca a iných telesných or­gánov, artritída (bolestivý zápal kĺbov), meningitída (zápal mozgových blán), alergie, hyperaktivita, chronické ochorenia uší, poruchy učenia i smrť.[11]

    Dôvod je jednoduchý: žiadna vakcína, určená pre ľudí, neprešla správne navrhnutou kontrolovanou klinickou skúškou. Nikto nikdy nezobral veľkú skupinu ľudí, z ktorých by polovicu zaočkoval, dru­hú nie, pričom by porovnal zdravie oboch skupín po dlhšom čase. A keďže niet žiadnych vedeckých podkladov pre uistenia zo strany vlády o bezpečnosti očkovania, takýto očkovací program možno najlepšie popísať ako obrovský pokus na verejnosti Austrálie (obdobne Slovenska či Česka — pozn. prekl.).

 

Vyjadrite sa jasne, prosím!

    Kým vláda neprizná skutočný dôvod, prečo rodičia odmietajú očkovanie, a kým sa jasne nevyjadrí o rizikách a obmedzeniach očkovania namiesto pokračovania v ničivom zavádzaní, zastrašovaní a nátlaku, pričom odovzdáva zvrchovanosť našej krajiny do rúk svetovej byrokracie v úmysle dosiahnuť nerealistickú zaočkovanosť po celom svete, porušovanie ľudských práv opatreniami tejto vlády bude naďalej ťahať túto krajinu smerom k totalite.

    Chráňte si vašu slobodu v otázkach zdravia — nedovoľte domácim či zahraničným úradníkom ukradnúť vám to, čo je plným právom vaše!
 

John Lesso
Campaign Against Fraudulent Medical Research
(Kampaň proti podvodnému lekárskemu výskumu)

 

Zdroje:

[1]  „Schools to require immunity“, The Sydney Morning Herald, 18.IV.1991

[2]  New South Wales Public Health Act („Zákon o verejnom zdravotníctve“ Nového Južného Walesu), 1991, Section 42B, Part 4

[3]  „Federal push to enforce compulsory immunisation“, The Sydney Morning Herald, 30.I.1997

[4]  Wooldridge M: „A Current Affair“, TCN Channel 9, Nový Južný Wales, 6.II.1997

[5]  Commonwealth of Australia Constitution Act, Section 51

[6]  „Cash for a tear“, The Daily Telegraph, New South Wales, 15.I.1997

[7]  AVN (Australian Vaccination Network) Newsletter (Spravodaj Austrálskej očkovacej siete), január (cz: leden) 1996

[8]  „Immunize or pay the price: Cash penalty plan to increase vaccine rate“, The Sunday Telegraph, New South Wales, 26.I.1997

[9]  „Childhood Immunisation: A Review of the Literature“, The Commonwealth Department of Human Services and Health, 1994

[10]  Dayton Daily News, 28.V.1993

[11]  Scheibner V: Vaccination — 100 Years of Orthodox Research Shows that Vaccines Represent a Medical Assault On The Immune System, vlastným nákladom, 1993

 

Ďalšie zdroje:

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com