Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 39. Prečo ten nátlak? Očkovacia mašinéria

29.03.2016 23:56

Australian Vaccination Network (AVN) Inc.1998 (prvé vydanie)ISBN: 1329-4873

 

       Z knihy Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives
       strany 134–137 a časť strany 138 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 

Prečo ten nátlak? Očkovacia mašinéria

obálka knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“ Sam Pinkerton, chiropraktik,
Paddington, Queensland, Austrália

 

    Peter Baratosy, MB, BS, PhD z Južnej Austrálie v nedávnom vydaní Mezinárodného spravodaja o očkovaní (International Vaccination Newsletter = IVN) napísal:

„Väčšina z nás vie, že v súčasnosti nie je v Austrálii očkovanie povinné, ale Ministerstvo zdravotníctva Austrálie sa o to snaží. Nedávno bol schválený zákon, v ktorom sa píše, že pri zápise do školy musí byť zaznamenaný stav očkovania a keď nastane epidémia, neočkované deti musia opustiť školu a vrátiť sa môžu až po opadnutí epidémie. Niektoré školské správy si to vyložili ako povinné očkovanie pred nástupom do školy.“

    Nie je to tak a rodičia si toho musia byť vedomí.

    V Ústave Austrálie je tiež ustanovenie, ktoré bráni povinnému očkovaniu.[1] Takže v súčasnosti austrálski rodičia majú legálnu možnosť voľby. Keď však zvážime 9 miliónov dolárov, vyhradených v ostatnom federálnom rozpočte na pro-očkovacie reklamy, potreba vzdelávania rodičov o tejto otázke je mimoriadne naliehavá. Verejnosť by mala vedieť o tejto debate o bezpečnosti a účinnosti očkovania. V tom istom vydaní IVN je rozhovor s predsedníčkou Federálneho informačného strediska o očkovaní v USA (angl. National Vaccine Information Center = NVIC) Barbarou Loe Fisher.[2] Pýtali sa ju na NVIC a na to, či sa NVIC dostáva podpory verejnosti:

„Neskôr sa nám dostávalo čoraz viac podpory od jednotlivcov po celých USA, ktorí si začínajú uvedomovať, v akých nebezpečných a krutých časoch žijeme, a ktorí nám chcú pomôcť zmeniť zákony a dosiahnuť pre každého slobodu činiť informované, nezávislé rozhodnutia o očkovaní. Musíme pracovať politicky, aby sme sa pokúsili získať túto slobodu výberu.“

 

Sloboda výberu ohrozená

    Myslím, že ovzdušie snahy o slobodu výberu, sa zlepší, akonáhle si začnú dospelí uvedomovať, že aj oni sa zamotajú do očkovacej siete. Sú tu isté náznaky, že aj dospelí v USA nakoniec budú nútení dať sa zaočkovať vládou odporúčanými vakcínami a že budú proti nim použité ekonomické sankcie ako donucovací prostriedok, takže nebudú môcť ísť na vysokú školu, získať zdravotné poistenie, podať daňové priznanie či nájsť si zamestnanie, ak nebudú vedieť preukázať, že sú „dobrí“ občania, čiže majú všetky odporúčané očkovania (to sa už medzitým čiastočne stalo u vysokých škôl a u zamestnania v oblasti zdravotníctva v USA — pozn. prekl.).

    Vždy som mal pocit, že ak sa vláda pokúsi v budúcnosti zaviesť povinné očkovanie proti AIDS pre každého muža, ženu i dieťa, tak konečne dôjde na intenzívnu verejnú debatu o povinnom očkovaní. Mali by sme usporadúvať konferencie o očkovaní a spájať výnimočných ľudí z oblasti práva, filosofie, etiky a medicíny, aby sme tým donútili spoločnosť k verejnej, medzinárodnej debate o hromadnom očkovaní.

 

Zdravý rozum na obzore

    Verím, že príde deň, keď bude priznané nebezpečenstvo hromadného očkovania. Musíme vytvoriť také politické ovzdušie, v ktorom výborní vedci a lekári — imunológovia, neurológovia, genetici, toxikológovia či pediatri — ktorí nie sú finančne či profesionálne spojení s očkovacou infraštruktúrou, budú mať záujem poctivo vedecky skúmať nežiaduce účinky očkovania.

 

Strach medzi odporcami

    V súčasnosti sú mnohí nezávisle zmýšľajúci vedci a lekári ustrašení, pretože sú často obťažovaní a ostrakizovaní svojimi kolegami, keď si dovolia spochybniť očkovanie. Videl som lekárov, čo spochybňujú očkovanie, ktorí boli vyhodení z vedenia nemocnice, nedostali kvôli svojim názorom granty na výskum, ich práce neboli zverejnené a v zásade im znemožnili ďalej vykonávať lekársku prax.

 

Smernice pre zber údajov o chorobách sa zmenili

    Obhajcovia účinnosti očkovania zabúdajú spomenúť zmeny v smerniciach pre hlásenie ochorení a epidémií. Napr. definícia detskej obrny bola zmenená po zavedení očkovania živou vakcínou proti detskej obrne. Nová definícia „epidémie detskej obrny“ si vyžadovala viac hlásených prípadov než stará (35 prípadov na 100.000 obyvateľov namiesto 20 prípadov na 100.000 obyvateľov). V tom čase bola tiež predefinovaná paralytická poliomyelitída (detská obrna), vďaka čomu bolo ťažšie ju potvrdiť, a tak sa vykazovaný počet prípadov znížil. Pred zavedením tejto vakcíny stačilo, aby pacient mal príznaky ochrnutia aspoň 24 hodín. Laboratórne testy na potvrdenie reziduálneho (dlhotrvajúceho) ochrnutia neboli vyžadované. Nová definícia detskej obrny si vyžadovala aspoň 60 dní trvajúce príznaky ochrnutia a tiež, aby bolo reziduálne ochrnutie v priebehu choroby dvakrát potvrdené. Po zavedení očkovania boli nakoniec prípady aseptickej meningitídy (choroby, ktorú je ťažké odlíšiť od detskej obrny) hlásené častejšie ako niečo, čo nie je detskou obrnou. Takéto prípady však boli pred zavedením očkovania proti detskej obrne vykázané ako detská obrna.[3]

 

Zištné záujmy

    Čo je koreňom tohto silného odporu voči spochybňovaniu zavedených postupov? Myslím, že sú to zištné záujmy — farmaceutický priemysel a politika v oblasti zdravotníctva sa tešia vrelým vzájomným vzťahom. Tieto spoločnosti minú ročne 200 miliónov dolárov (8.000–10.000 dolárov na lekára) na podporu predaja svojich výrobkov, aby šli na odbyt ako teplé rožky. Každá komerčná TV stanica má reklamu od týchto spoločností, ktoré nikdy nespomenú nefarmaceutické alternatívy či možné nežiaduce účinky medikamentu.[4] Keď si to spojíte s vyjadrením Dr. Davida Eddyho, že len 15% lekárskych zákrokov je podopretých dostatočnými vedeckými dôkazmi,[5] začnete si uvedomovať, čo ženie vodu na očkovací mlyn.

    Dr. James Carter, autor knihy „Racketeering in Medicine“ („Špinavé praktiky v medicíne“) odhaľuje toto prehnané propagovanie lekárskeho priemyslu. Zistil, že veľmi často sú politicky lekárske rozhodnutia založené nie na tom, čo je najlepšie pre pacienta, ale na tom, čo je najlepšie pre zisky výrobcov.[6]

    Medicínsky dejepisec Harris Coulter, Ph.D. vo svojej knihe „Divided Legacy“ („Rozdelené dedičstvo“) hovorí, že Zväz lekárov USA (angl. American Medical Association = AMA) bol vytvorený na politické účely, nie na podporu pravdy vo vede a medicíne.[7] Organizovaná medicína musela niečo robiť, lebo homeopatia, ktorá nad ňou víťazila, čo sa týka spokojnosti pacientov, vďaka nejedovatej homeopatickej liečbe a osobnému prístupu k pacientovi. Je vám to povedomé?

    AMA a priemysel, snažiaci sa propagovať technologickú medicínu, našli spojenca v Úrade pre dohľad nad potravinami a liečivami (angl. Food and Drug Administration = FDA), píše Martin Walker vo svojej knihe „Dirty Medicine“ („Špinavá medicína“). Walker pokračuje:[8]

„FDA použil dezinformácie v tlači, jedovaté listy akademickým a občianskym organizáciám, elektronický dohľad, cenzúru a väznenie vo svojich obťažovacích kampaniach. S tichou spoluprácou Internal Revenue Service (niečo ako daňový úrad — pozn. prekl.), Federálneho výboru pre obchod (angl. Federal Trade Commission) a Poštovej služby rozširoval FDA svoju moc.“

    Craig Cronin vo svojej knihe „Handmade Revolution“ („Ručne vyrobená revolúcia“) poukazuje na to, že zásadným pochybením súčasného demokratického procesu je, že spoločenská filosofia vlády je pokrivená ekonomickým nátlakom a krátkodobé ovládanie rozhodovania zmarí dlhodobé zodpovedné spoločensko-ekonomické zmeny. Ak chcete zostať pri moci, musíte hrať túto ekonomickú hru. Za súčasných okolností budú ľudia, ktorý prevažne vnímajú vládu ako rodiča, obviňovať vládu za akýkoľvek úpadok, dokonca aj keď je takýto krátkodobý úpadok užitočný pre dlhodobé dobro. Vlády sú tak medzi dvomi mlynskými kameňmi a ich spoločenská filosofia je potom nutne pokrivená. Zastrašovanie vlády je ešte viac posilňované lobingom, ktorý nepriamym úplatkárstvom (darmi politickej strane) umožňuje priemyslu silne ovplyvňovať regulačné procesy a oslabovať zákony, ktoré to majú napraviť, na úroveň „papierového tigra“.[9]

 

Pochybné závery

    Rada pre vedu a zdravotníctvo v USA (angl. American Council on Science and Health = ACSH), ktorá bola založená v roku 1978, je celá financovaná veľkými farmaceutickými a chemickými spoločnosťami, AMA, potravinárskym priemyslom a spojeneckými nadáciami, ako je Fordova alebo Rockefellerova. Táto organizácia zverejňuje správy o zdravotných rizikách, ktoré nahrávajú týmto odvetviam priemyslu. Hoci viaceré z týchto štúdií sú na vysokej vedeckej úrovni, ich zhrnutia a závery (čo je to jediné, čo mnohí ľudia čítajú) často obsahujú politický podtón alebo záver, ktorý nemá nijakú súvislosť so skutočne zistenými výsledkami, ako keby ho napísal niekto iný než autori štúdie.[10]

 

Uťahujeme si sami zo seba?

    V článku „Are We Kidding Ourselves?“ („Uťahujeme si samo zo seba?“), zverejnenom v The Facts Newsletter z marca 1994, píše Dr. Lendon Smith, že:

„Za ostatných 10 rokov som bol schopný prijať, že Matka Príroda je lepším lekárom. Je krutá, ale spravodlivá. Moderné lieky a vakcíny sa ukázali byť podvodom pri dosahovaní zdravia. …

    Práve som dočítal knihu austrálskej spisovateľky (slovenského pôvodu — pozn. prekl.) Dr. Viery Scheibner, nazvanú jednoducho „Vaccination“ („Očkovanie“). Vypracovala rozsiahly prehľad odbornej literatúry na túto tému a dospela k niekoľkým vynikajúcim objavom, ktoré dávajú zmysel a pomáhajú vysvetliť, prečo sú moji pacienti — ktorým sa dostáva tej najlepšej pediatrickej starostlivosti — viac chorí, než by mali byť.“

 

Japonsko našlo odpoveď

    Najvynikajúcejším odhalením je, že Japonsko malo za uplynulých 20 rokov jednu z najnižších štatistík dojčenskej úmrtnosti. V roku 1979 si miestni zdravotnícki úradníci všimli, že medzi DTP vakcínou (proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu) a syndrómom náhleho úmrtia dojčaťa (angl. Sudden Infant Death Syndrome = SIDS) pravdepodobne je nejaká súvislosť. Japonské zdravotnícke úrady zakázali očkovať deti pred dosiahnutím veku 2 rokov. Výsledok: SIDS takmer úplne vymizol.

    Porovnajte si tieto skutočnosti s tým, čo ste sa možno naučili v škole alebo od vášho lekára:

  • Výskyt a úmrtnosť na akúkoľvek prenosnú chorobu poklesli o 90% pred tým, ako sa začalo vôbec proti danej chorobe očkovať (u výskytu to ale neplatí pre tzv. bežné detské choroby, ako sú osýpky/spalničky, príušnice/mumps, ružienka/zarděnky a pár ďalších, u ktorých sa síce znížila úmrtnosť, výskyt však nie, prinajmenšom nie výrazne — pozn. prekl.)
  • Počas skúšok vakcín mnohé deti dostali tie choroby, proti ktorým boli očkované, často do niekoľkých dní.
  • V lekárskej literatúre je doložené, že ľudia, čo dostanú rakovinu alebo iné chronické degeneratívne ochorenia vo vyššom veku, prekonali podstatne menej detských prenosných chorôb než tí, čo takéto chronické ochorenia nedostanú.
  • Snáď najdôležitejším zo všetkých dobrých dôvodov, prečo sa nevyhýbať detským prenosným ochoreniam, je dobre doložená skutočnosť, že imunitný systém musí byť nastavený a vycvičený v detstve, ak má správne pracovať a chrániť daného jedinca pred oveľa horšími chorobami v neskoršom veku, ako sú autoimunitné choroby či rakovina.
  • Pollock a kol. v roku 1984 oznámili,[11] že:
    „Po poklese zaočkovanosti proti čiernemu kašľu nečakane poklesol počet hospitalizácií a úmrtí na čierny kašeľ.“
    To isté sa prihodilo vo Švédsku, kde sa prestalo očkovať proti čiernemu kašľu v roku 1979.

    Ukazuje sa, že Americká akadémia pediatrie (angl. American Academy of Pediatrics = AAP), Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám (angl. Centers for Disease Control and prevention = CDC) a FDA nečítajú a nevyhodnocujú veľkú väčšinu literatúry, ktorá preukazuje, že vakcíny proti čiernemu kašľu, záškrtu, osýpkam, príušniciam, ružienke a detskej obrne nie sú účinné, a čo je horšie, ubližujú imunitnému systému týchto detí, a to až do tej miery, že dovolia tým istým, ako aj iným chorobám napadnúť ich nechránené telá.[12] Tieto vakcíny nefungujú a sú nebezpečné. Mali by sme spolupracovať s prírodou.[13]

    Spojením svojej vôle môžu ľudia premeniť túto očividne beznádejnú situáciu na situáciu priaznivú a iniciatívnu. Keď sa ľudia spoja a sú odhodlaní, dokážu zázraky. Ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžeme oboznámiť rodičov s tým, že tu sú určité spory, a nasmerovať ich k údajom, potrebným pre informované rozhodnutie. Je to desivý materiál, lebo sa týka každého, ale strach možno rozptýliť poznaním.

 

Zdroje

[1]  International Vaccine Newsletter (Medzinárodný spravodaj o očkovaní), Kreken Straat 4, 3600 Ghent, Belgicko

[2]  National Vaccine Information Center (Federálne informačné stredisko o očkovaní), 128 Branch Road, Vienna, VA 22180, USA

[3]  Miller NZ: Vaccines: Are They Really Safe and Effective? A Parent's Guide to Childhood Shots („Vakcíny: sú naozaj bezpečné a účinné? Rodičovský sprievodca očkovaním detí“), 1992, New Atlantean Press, P.O.Box 9638, Santa Fe, NM, 87504, USA

[4]  „Say No to Drugs“ („Povedz liekom: Nie!“), WCA Pamphlet, austrálska verzia, dostupná od Waterdale Printing Service, 8/149 Upper Heidelberg Road, Ivanhoe, Victoria, 3079, Austrália

[5]  Smith R: Where is the wisdom… ? The poverty of medical evidence, BMJ, 1991, 303(6806):798–799

[6]  Carter JP: Racketeering in Medicine: The Suppression of Alternatives, 1992, Hampton Roads Publishing Company, ISBN: 978-1878901323

[7]  Coulter HL: Divided Legacy, Volume III: The Conflict Between Homeopathy and the American Medical Association, 1999, North Atlantic Books, ISBN: 978-0938190578

[8]  Walker MJ: Dirty medicine : science big business and the assault on natural health care, 1993, Slingshot Publications, BM Box 8314, London WCIN 3XX, Anglicko

[9]  Cronin C: „The Handmade Revolution“, The B.E.S.T. Foundation, P.O.Box 231, Sandgate, Queensland 4017, Austrália

[10]  Walker MJ: Dirty medicine : science big business and the assault on natural health care, 1993, Slingshot Publications, BM Box 8314, London WCIN 3XX, Anglicko

[11]  Pollock TM, Miller E, Lobb J: Severity of whooping cough in England before and after the decline in pertussis immunisation, Arch Dis Child, 1984, 59(2):162–165

[12]  Scheibner V: Vaccination: 100 years of orthodox research shows that vaccines represent a medical assault on the immune system, 1993, vlastným nákladom, Blackheath, New South Wales 2785, Austrália

[13]  The Facts Newsletter, P.O.Box 427, Portland, OR 97207, USA

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com