Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 24. Osýpky a zavádzanie

04.12.2014 07:01

Australian Vaccination Network (AVN) Inc.1998 (prvé vydanie)ISBN: 1329-4873

 

       Z knihy Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives
       strany 77–79 a časť strany 80 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 

obálka knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“Osýpky a zavádzanie

       V článku, uverejnenom v časopise Bulletin of Medical Ethics z januára 1996 (č. 114, str. 13) stojí:

       V novembri 1994 bolo vyše 7 miliónov britských detí očkovaných proti osýpkam a ružienke hlavne kvôli tomu, že štátni lekári tvrdili, že ak zaočkované nebudú, tak v roku 1995 dôjde k rozsiahlej epidémii osýpok medzi školákmi. Autor článku dospel k záveru, že neboli žiadne jasné dôkazy toho, že by malo dôjsť k epidémii, a že rodičia boli zavádzaní, ak nie rovno nútení, aby dali svoje deti zaočkovať.

       Nebol však dostatok dôkazov na záver, že k nijakej epidémii nedôjde. V tomto časopise sa zoširoka preberajú podklady pre predpovedanie epidémie a vykonanie očkovacej kampane, rozsah zavádzania lekárov a rodičov štátnymi lekármi a spôsob, ktorým bolo porušené právo Európskej únie (EÚ) o voľnej hospodárskej súťaži pri výbere dodávateľov očkovacej látky. Časopis sa tiež venuje neúčinnosti tejto kampane.

       V úvodníku tento časopis oznámil, že:

„Zverejniť tento prehľad nebolo vôbec jednoduchým rozhodnutím. Ukazuje sa, že človek by nemal automaticky veriť informáciám, podávaným štátnymi lekármi, ktorí v tomto prípade mali zrejme úmysly, pri ktorých tie najlepšie záujmy detí neboli na prvom mieste.“

       Obžaloba britskej očkovacej kampane je oveľa uveriteľnejšia vo svetle ďalšieho tvrdenia tohto časopisu, ktorý:

„… uznáva obrovskú hodnotu správne vykonaného a vhodného očkovania a nepraje si, aby akýkoľvek rodič odmietol očkovanie bez toho, aby mal na to dobré dôvody.“

       Napriek tomuto pro-očkovaciemu postoju však úvodník časopisu Bulletin of Medical Ethics stojí na strane pravdy:

„Nakoniec je však pravda dôležitejšia. Ak majú štátni lekári dovolené založiť hromadnú očkovaciu kampaň na lži, bude pre nich oveľa jednoduchšie klamať pri najbližšej príležitosti, keď sa im to bude hodiť. Podobne ako iní lekári, aj oni musia pochopiť, že už nie je prijateľné klamať pacientom.“

       Časopis sa venoval aj spôsobom podávania informácií rodičom v tejto kampani, kde boli nebezpečenstvá osýpok zveličované a riziká očkovania proti osýpkam bagatelizované.

       Politikou AVN (Australian Vaccination Network = Austrálska očkovacia sieť) je očkovanie nepodporovať a nezavrhovať, ale trvať na tom, že rodičia musia vždy mať právo voľby v otázke očkovania, obzvlášť očkovania malých bábätiek. Povinnosť, donucovanie, lži, zastrašovanie, teror, buzerácia, pokutovanie, krátenie či zamietnutie výhod alebo zákaz vstupu detí do škôl a škôlok by nemali mať vo verejnom zdravotníctve miesto. Ostatne, tieto choroby neboli vnímané ako vážne, až kým nebola na trh uvedená očkovacia látka proti nim a kým výrobcovia očkovacích látok nepresvedčili lekárov, že každé dieťa rozhodne musí byť zaočkované proti všetkému, proti čomu sa zaočkovať dá, aby vôbec prežilo.

       Bulletin of Medical Ethics vo svojej analýze (č. 110, júl/august 1995, str. 2) musel povedať:

„Ak by sa britské štátne zdravotníctvo stalo menej tajnostkárskym, vyzeralo by prekvapivo, že neboli poskytnuté nijaké údaje na podporu tvrdenia o hrozbe epidémie mimoriadnej veľkosti alebo o potrebe napichať vakcínami vyše 7 miliónov britských detí.“

       Teraz môžeme vyvodiť niekoľko predbežných záverov:

  1. V roku 1995 by v Británii nedošlo k žiadnej epidémii osýpok.
  2. Na súbežné očkovanie proti ružienke nebol nijaký dobrý dôvod.
  3. Táto hromadná očkovacia kampaň bola zamýšľaná ako pokusná náhrada dvoj-dávkovej schémy očkovania proti osýpkam, príušniciam a ružienke.
  4. Vláda vedome zavádzala rodičov o potrebe tejto kampane a o pomere rizika osýpok k riziku očkovania proti osýpkam.
  5. Ministerstvo zdravotníctva Veľkej Británie porušilo právne predpisy Európskej únie o verejnom obstarávaní, aby zabezpečilo, že zmluvu na dodávku očkovacích látok pre túto kampaň dostane určitá farmaceutická spoločnosť.

 

Epidémia, ktorá nikdy nebola

      Článok pokračoval, že lekári pred očkovacou kampaňou v novembri 1994 nedostali nijaké podklady k predpovedi epidémie osýpok v roku 1995. Niet náznaku o tom, ako sa dospelo k predpovedanej veľkosti epidémie („vyše 100.000 prípadov pravdepodobne v roku 1995/1996“). Možno však preskúmať predpoklady, na ktorých táto predpoveď stála.

       To aj časopis urobil — tvrdo skritizoval predpoklady, ktoré boli vybraté očividne jednostranne, aby vyšiel vopred zadaný výsledok, t.j. že príde obrovská epidémia (ktorá sa nekonala), ktorá spôsobí viacero úmrtí, podľa jedného scenára až 63.

       Keď už je reč o odhade počtu úmrtí, časopis k tomu napísal:

„Počet úmrtí, udávaných pri epidémiách určitých veľkostí v týchto scenároch, je preto veľmi pravdepodobne prehnaný.“

       Každopádne, použitá smrtnosť (koľko percent z chorých zomrie — pozn. prekl.) je odvodená z rokov 1971 až 1988. Väčšina úmrtí na osýpky nastala v prvej polovici 70. rokov. Odvtedy sa zlepšila lekárska a intenzívna starostlivosť, vďaka čomu sa očakáva významné zníženie smrtnosti na osýpky.

       Záver: Predpoveď epidémie osýpok začiatkom roku 1995 závisela na veľmi nízkom odhade účinnosti očkovania, čo je v rozpore s empirickými údajmi (údajmi zo života, z praxe — pozn. prekl.), a na predpoklade nesmierne vysokej nákazlivosti v skupine 10- až 14-ročných, čo zase žiadne empirické údaje nepotvrdzujú. Pravdepodobný počet úmrtí bol tiež prestrelený použitím nesprávnych štatistických metód a zastaralých údajov o smrtnosti. Keby sa v matematickom modeli použili uveriteľnejšie vstupné údaje, nepredpovedal by žiadnu epidémiu najbližších 5 rokov.

 

Propagácia kampane

       Časopis predtým upriamil svoju pozornosť na spôsob, akým rodičia dostávali informácie, keď sa pred kampaňou preháňali nebezpečenstvá osýpok a bagatelizovali riziká očkovania proti osýpkam.

       Keď si autori článku, zverejneného v marci 1995 Strediskom pre dohľad nad prenosnými chorobami (Communicable Disease Surveillance Centre = CDSC), spojili záznamy o pobytoch v nemocnici so záznamami o očkovaní, ukázalo sa, že výskyt rôznych nežiaducich účinkov bol vyšší, než sa predtým myslelo, že bude.

       Záver: Lekárov a rodičov informovali pozoruhodne presne, že začiatkom roku 1995 dôjde k epidémii osýpok. V skutočnosti sa však táto predpoveď zakladala na krajne nepravdepodobných predpokladoch. Informácie o nežiaducich účinkoch očkovania nielenže boli založené na optimistických odhadoch z pasívne hlásených nežiaducich účinkov, ale úplne ignorovali údaje z aktívneho dohľadu CDSC.

       Ak bolo skutočne potrebné chrániť zdravie detí vykonaním tejto kampane, ťažko si vymyslieť akýkoľvek dôvod, prečo by táto potreba mala byť naplnená úmyselným podávaním nepresných informácií.

 

Darček pre výrobcov očkovacích látok?

       Ak by v nasledujúcich pár rokoch nedošlo k žiadnej epidémii, nebol by dôvod vykúpiť zásoby očkovacích látok zo skladov dvoch britských spoločností — očkovacích látok, ktoré sa rýchlo blížili k svojmu dátumu „spotrebujte do“. Ale počkajte, zmluva na dodávky miliónov očkovacích látok by išla do verejnej súťaže, no nie? No nešla by?

       K uzavretiu zmluvy o dodávkach potrebných očkovacích látok Bulletin of Medical Ethics poznamenáva:

„Úrad pre zásobovanie Britského štátneho zdravotníctva (National Health Service = NHS) vyjednal dodávky očkovacích látok s dvomi spoločnosťami: Merieux UK Limited (dnes Sanofi Pasteur — pozn. prekl.) a SmithKline Beecham Pharmaceuticals (dnes GlaxoSmithKline — pozn. prekl.). To muselo byť pre nich nesmierne šťastie, pretože ich zásoby očkovacích látok, vyrobených v roku 1992, po ktorých by inak nebol žiadny dopyt, by čoskoro exspirovali.“

       O pohnútkach štátnych lekárov, zapojených do kampane, toho veľa nevieme. Bola táto kampaň pokusom získať v medzinárodných kruhoch obdiv ukážkou, čo všetko možno urobiť v rozvinutom svete? Alebo šlo o pôvodnú vieru, že epidémia je na spadnutie, dokonca aj keď táto viera bola závislá na úplne nepodložených tvrdeniach, že osýpky sa na druhom stupni základnej školy šíria takmer trikrát rýchlejšie než na prvom stupni?

       Je však jasné, že mnoho otázok môže zodpovedať len nezávislé vyšetrovanie. Takéto vyšetrovanie je potrebné, pretože propagátori kampane zavádzali milióny rodičov, aby títo dovolili svoje deti zaočkovať, a to z dôvodov iných, než boli predstavené na verejnosti.

 

Posledná otázka: mala táto kampaň nejaký účinok?

       Smutné je, že „ani veľmi nie“. A v tomto úsudku spočíva veľmi pádny dôvod na odmietanie povinného očkovania. V krajine veľmi podobnej Austrálii, v údajnej demokracii, vo vysoko rozvinutej, priemyselnej spoločnosti s veľmi vysokou životnou úrovňou a vysokou úrovňou zdravotnej starostlivosti i služieb verejného zdravotníctva bola vykonaná veľká očkovacia kampaň za vyše 20 miliónov ₤ (britských libier), čo je vyše 25 miliónov €. 7.200.000 britských detí bolo zaočkovaných, aby sa predišlo epidémii, ku ktorej by aj tak nikdy nedošlo. Výsledok — odhliadnuc od pochybnej politickej reklamy, ziskov farmaceutických spoločností a o 7,2 milióna viac mladých ľudí, nesúcich vo svojich telách genetické časované bomby, — vyjadrila analýza časopisu Bulletin of Medical Ethics: Mala táto kampaň nejaký účinok? Smutné je, že „ani veľmi nie“.

       Vo výsledku sú dôvody vynucovaného alebo povinného plošného očkovania veľmi mladých detí smrteľne vážne pokrivené klamstvami, bezočivými klamstvami a (nepresnými, skreslenými) štatistikami, ktoré propagátori očkovania považujú za potrebné použiť na podporu svojich plánov. V USA, kde je očkovanie povinné (ale nie tak celkom a iným spôsobom než na Slovensku — pozn. prekl.), výrobcovia očkovacích látok sponzorujú výskum a vydržiavajú si konzultantov. Slovami jedného z takýchto platených konzultantov sú ich očkovacie látky „bezpečné“ a poškodenie zdravia očkovaním je zmetené zo stola ako „mýtus“. (vzhľadom k obdobnej rétorike popredných slovenských propagátorov očkovania vyvstáva otázka, či tiež vlastne nie sú platenými konzultantmi výrobcov vakcín — pozn. prekl.)

       Ľudia by si mohli myslieť, že propagátori očkovania sa neodvážia povedať celú pravdu o tých nebezpečenstvách a rizikách, ktoré v súčasnosti poznáme. Avšak dlhodobé dopady na druhé, tretie a ďalšie pokolenia môžeme len tipovať.

„Človek by nemal automaticky veriť informáciám, podávaným štátnymi lekármi, ktorí v tomto prípade (britská očkovacia kampaň proti osýpkam a ružienke z roku 1994) mali zrejme úmysly, pri ktorých tie najlepšie záujmy detí neboli na prvom mieste.“

 

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy       nasledujúca kapitola >>>

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com