O besede v Trenčíne 3.II.2011 - DOPLNENÉ

05.02.2011 13:40

Ing. Marián Fillo

 

       Doplnené: článok bol pôvodne vydaný 4.II.2011 o 8:30 a doplnený 5.II.2011 o 13:40 o odkaz na prezentáciu Dr. Šimurku a kol. o pneumokokoch.

 

       V Trenčíne prišlo na besedu toľko ľudí, že sa ledva zmestili do nie práve malej miestnosti v čajovni Jaipur, pričom propagácia besedy nebola nijak zvlášť veľká. Museli sme zobrať z ostatných kútov čajovne všetky voľné stoličky, aby bolo dosť.

       Svojou účasťou ma milo prekvapil MUDr. Pavol Šimurka, PhD., jeden z troch odborníkov, čo na stránke Sprievodca očkovaním odpovedajú na otázky čitateľov tejto stránky. Po skončení môjho 45-minútového úvodu do problematiky som pána doktora s radosťou privítal, keďže sa doposiaľ z 24 besied len 3x stalo, že na besedu o očkovaní prišiel lekár-zástanca povinného očkovania. V Trenčíne to bolo štvrtý krát. Účasť Dr. Šimurku bola potešením aj pri spätnom pohľade, keďže sme sa od neho dozvedeli viacero zaujímavostí.

       Hlavnou zaujímavosťou bolo, že na Slovensku vraj predsa len jestvuje štatistika pneumokokových invazívnych ochorení rozdelená podľa jednotlivých typov pneumokokov, a tá bola zverejnená v roku 2005 v časopise Detský lekár (Jan Trupl, Helena Hupková, Pavol Šimurka). Hľadal som ten článok a zrejme ide o "Invazívne pneumokokové infekcie u detí do 5 rokov na Slovensku" (Detský lekár 2005; 2 (12): 19–23). Žiaľ, nenašiel som na internete plné znenie toho článku, len pár údajov z neho spomenutých v tejto prezentácii. Na moju námietku, že ÚVZ SR tieto údaje nemá, alebo prinajmenšom tvrdí, že nemá, Dr. Šimurka uviedol, že však ÚVZ SR ich mať nemusí, že to predsa bolo publikované... Prečo nám teda ÚVZ SR neodpovedal na našu žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, že požadované údaje nájdeme v spomínanom článku v spomínanom časopise? Nevie o tom? Ako teda ÚVZ SR schválil povinné očkovanie proti pneumokokom, keď nevie o tom, ktoré typy pneumokokov napáchali aké škody? Alebo bolo to schválenie tak-nejak automatické bez kontroly? U rozhodnutia, ktoré má cenu 10 mil. € ročne???

       Ďalšou pre mňa prekvapivou informáciou od Dr. Šimurku bolo, že rotavírusové ochorenia deti vo vysokom percente prípadov (pár desiatok percent, ak si dobre spomínam) získavajú deti počas hospitalizácie v nemocnici. Navrhol som teda ako najlepšiu prevenciu rotavírusových ochorení zďaleka sa vyhýbať nemocniciam, tento môj návrh sa však u Dr. Šimurku nestretol s pochopením. :-)

       Z informácií ktoré som doposiaľ nazbieral, som sa domnieval, že rotavírusy sú tak šikovné, že odolávajú nielen bežnému umývaniu rúk, ale vôbec akejkoľvek dezinfekcii. Dr. Šimurka ma ale opravil, že rotavírusy je možné zničiť alkoholovým roztokom. To však nie je dosť dobre uskutočniteľné v širokej miere, takže s rotavírusmi sa treba buď zmieriť alebo proti nim očkovať. Ja si teda rozhodne vyberám radšej tú prvú možnosť.

       Na môj opis skúseností istého pána, čo došiel na besedu 2.XII.2010 v Banskej Bystrici, že po zaočkovaní jedného jeho dieťaťa proti rotavírusom sa rotavírusmi nakazila celá ich rodina (rotavírusové vakcíny sú živé, sú v nich funkčné vírusy, takže vakcína mohla priamo spôsobiť nákazu), pán doktor reagoval slovami, že to nie je možné. Po jeho odchode (žiaľ, pán doktor odišiel veľmi skoro, čím ukončil veľmi prínosnú sľubne sa rozvíjajúcu debatu) sa jedna účastníčka besedy zdôverila s obdobnou skúsenosťou s očkovaním proti rotavírusom. Zdá sa teda, že viera pána doktora v neškodnosť očkovania proti rotavírusom je silnejšia než fakty – osobné skúsenosti rodičov s týmto očkovaním. Na námietku, že obe rotavírusové vakcíny boli /a možno ešte stále sú) kontaminované prasacími vírusmi PCV-1 a PCV-2, odpovedal Dr. Šimurka, že každý, kto konzumuje bravčové mäso, prišiel do styku s týmito vírusmi. Spätne musím povedať, že mi nie je dosť dobre jasné, ako to je možné, keďže PCV-2 je pre malé prasiatka veľmi nebezpečný, spôsobuje ich masový úhyn a preto ich proti nemu bežne očkujú. Takže logicky, keď sú všetky prasatá proti PCV-2 očkované, nemal by sa PCV-2 dostať do bravčového mäsa určeného na predaj. Dr. Šimurka tiež povedal, že u PCV-2 sa vo vakcíne nenašiel celý funkčný vírus, ale len časť DNA. Neviem, ako mám tomu rozumieť, keďže vírus je v podstate len DNA (prípadne RNA) obalená niečím, čoho úlohou je vlámať sa do bunky a spôsobiť jej mutáciu tak, aby vyrábala a vypúšťala dané vírusy. DNA je teda tá najpodstatnejšia časť vírusu, bez ktorej nemá vírus žiadny zmysel. Dr. Šimurka tiež nadhodil, že rotavírusy netreba brať na ľahkú váhu, lebo spôsobujú ročne státisíce úmrtí. Ja na to, že áno, ale v Afrike. Dr. Šimurka ma však opravil, že rotavírusov je väčšina nie v Afrike ale v Indii. No dobre, tak v Indii, každopádne však v krajine tretieho sveta – rozhodne nie v Západnej Európe, ani nie v Česku či na Slovensku.

       Dr. Šimurka prejavil tiež veľkú vieru v americké autority ako je úrad FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA; obdoba slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv = ŠÚKL – pozn. aut.), ktorým by vraj absolútne neprešlo, keby schválili nejakú nebezpečnú vakcínu. Nuž, neviem čo by pán doktor povedal na stiahnutie (po cca roku od schválenia) úplne prvej vakcíny proti rotavírusom Rotashield, keďže odišiel skôr, než som sa ho na to stihol spýtať. Táto vakcína totiž vo veľmi vysokom počte prípadov spôsobovala častokrát smrteľnú črevnú chorobu zvanú intususcepcia (zapošvenie), čo sa nedávno preukázalo byť nežiadúcim účinkom aj v súčasnosti používanej rotavírusovej vakcíny Rotarix (len zrejme v menšom počte prípadov než u Rotashieldu).

       Neprekvapilo ma vyhlásenie typu „za x rokov praxe som sa nestretol s vážnym poškodením zdravia, ktoré by bolo spôsobené očkovaním“, čo je vlastne úplne pochopiteľné, keď niekto napr. dáva prednosť svojej viere v bezpečnosť rotavírusových vakcín pred očividnými faktami. Pán doktor spomínal aj prípad jedného dieťaťa, ktoré zomrelo po očkovaní proti detskej obrne živou vakcínou, lebo (ako sa nakoniec zistilo) rodičia mu dali po očkovaní lognúť alkoholu, keďže vrieskalo jak zbesilé. Nikto sa ale nepozastavil nad tým, prečo asi to dieťa tak zbesilo vrieskalo. Žeby mu„úradovanie“ živého vírusu z vakcíny spôsobovalo ukrutnú bolesť? Toto vyjadrenie pána doktora však nepriamo vzbudzuje dojem, že očkovanie proti detskej obrne živou očkovacou látkou nespôsobilo nikdy žiadne úmrtie. To však očividne nie je pravda, keďže na XVI. vakcinačnom dni 26.IX.2010 odznelo v jednej z prednášok, že práve toto očkovanie spôsobilo tisíce úmrtí.

       Právnu stránku očkovania Dr. Šimurka veľmi nekomentoval, ale z jeho vyjadrení som mal pocit, že by mu plne dobrovoľné očkovanie v zásade nevadilo, apeloval však pritom na zodpovednosť rodičov za zdravie svojich detí. Nuž, na zodpovednosť rodičov za zdravie svojich detí apelujeme aj my, a to o to dôraznejšie, že za prípadné poškodenie zdravia spôsobené povinným očkovaním na Slovensku (podľa doterajších skúseností) nebude niesť zodpovednosť ani štát (ÚVZ SR), ani lekár, ale len a len rodič.

       Potešilo tiež vyjadrenie Dr. Šimurku v zmysle, že s BCG vakcínou proti tuberkulóze sú vážne problémy, aj keď na ostatné vakcíny v podstate nedá dopustiť. Zaujalo ma aj vyjadrenie pána doktora, že náhrada celobunkovej vakcíny proti čiernemu kašľu za acelulárnu bola spôsobená „tlakom rodičov“, takže predsa len asi niečo bude na zvestiach o nebezpečnosti celobunkovej vakcíny proti čiernemu kašľu. To mi pripomenulo obľúbené ubezpečenie rodičov lekármi v zmysle „staré očkovacie látky neboli kto-vie-čo, ale tie dnešné sú úplne bezproblémové“. Toto tvrdenie je totiž nestarnúci evergreen, keďže ho lekári používajú už najmenej 20 rokov. Dám ruku do ohňa za to, že o 20 rokov sa o súčasných očkovacích látkach bude hovoriť ako o poľutovania-hodných nepodarkoch, ale tie z roku 2031 už budú úplne bezproblémové. :-)

       Pán doktor však poprel možnosť vzniku encefalopatie (poškodenia mozgu) po tomto očkovaní, a to navzdory príbalovému letáku. Tak som sa ho opýtal, či tie príbalové letáky vôbec čítal. Odpovedal mi, že ich pozná. Hmmm... Z výroku pána doktora o „tlaku rodičov“ mi tak nejak vyplýva, že keď rodičia chcú bezpečnejšie vakcíny (alebo úplné zdobrovoľnenie očkovania), je to na nich, aby tlačili na štát resp. na výrobcov vakcín, lebo ani štát ani výrobcovia sami od seba nebudú mať bezpečnosť (dobrovoľnosť) očkovania na zreteli. Inak povedané, štátu vlastne vôbec nejde o zdravie jednotlivcov, keďže štát odmieta bojovať proti výrobcom vakcín za vyššiu bezpečnosť očkovania. V skutočnosti sa totiž vezie na tej istej lodi s výrobcami vakcín. Nie je to pre mňa žiadnou novinkou, ale vyjadrenie v tomto duchu z úst pro-vakcinačného odborníka z „veľkej trojky“ je vcelku milým prejavom úprimnosti. Každopádne, slová Dr. Šimurku si berieme k srdcu a „tlak rodičov“ sa snažíme vyvíjať.

       Dr. Šimurka si neodpustil ani ohranú pesničku o Dr. Wakefieldovi, ktorý sa údajne nehorázne nabalil na výskumných grantoch v oblasti výskumu autizmu. Na moje slová o nebetyčných konfliktoch záujmov bulvárneho novinára Briana Deera, ktorý na podnet farmaceutického priemyslu a britských lekárskych odborov zinscenoval celý tento hon na čarodejnice, pardon – na Dr. Wakefielda, však Dr. Šimurka nereagoval.

       Pozoruhodné bolo aj vyjadrenie pána doktora, že keď to bude „potrebné“, dostanú dospelí k záškrtu a tetanu povinne aj očkovanie proti čiernemu kašľu. Nuž, to sa teda máme na čo „tešiť“.

       Zvyšok besedy (po odchode Dr. Šimurku) sa niesol hlavne v duchu komentovania jeho výrokov ako aj riešenia priestupkových konaní a právnych záležitostí vôbec, bližšie sme tiež rozoberali očkovanie proti tetanu a jeho potrebu v súčasnosti na Slovensku. Podstatná časť prítomných (ak tak neurobili už skôr) podpísala Petíciu za slobodnú voľbu v očkovaní.

       Na záver by som rád poďakoval majiteľke čajovne za možnosť usporiadať besedu o očkovaní v jej priestoroch, ako aj MUDr. Pavlovi Šimurkovi, PhD. za (myslím, že veľmi prínosnú) účasť na besede.

       Ak ste sa zúčastnili a máte k besede nejaké ďalšie postrehy, pripomienky, námietky, kritiku, návrhy a pod., môžete ich zapísať do diskusie nižšie.

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com