Najprv si prišli po odporcov očkovania — 1. časť

15.11.2016 16:07

LewRockwell.com23.IV.2015Bretigne Shaffer

 

    Pôvodný článok First They Came for the Anti-Vaxxers
    z angličtiny preložil J.G. a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

 

1. časť       2. časť >>>       3. časť >>>>>>

 

    Začiatkom tohto roku (2015) som strávila niekoľko dní v zdravotnom stredisku Ronalda Reagana na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (University of California, Los Angeles = UCLA) s mojou dcérou ktorej robili vyšetrenie EEG (elektro-encefalo-graf). Na ceste domov som sa dozvedela, že počas nášho pobytu v nemocnici vypukla akási epidémia baktérie, odolnej voči antibiotikám. Sedem ľudí sa nakazilo a dvoch z nich to zabilo. My s dcérou sme boli v poriadku — nakazili sa iba ľudia, ktorí predtým používali jeden konkrétny druh duodenoskopu (prístroj na vyšetrovanie dutiny dvanástnika — pozn. red.).

    Keď sa táto skutočnosť dostala do správ, očakávala som celoštátne pobúrenie, podobné tomu, keď nedávno vypukla „epidémia“ osýpok (cz: spalniček). začínajúca v Disneylande. Hoci tá epidémia nezabila nikoho, predsa vybudila celú krajinu a mnohí sa dožadovali povinného očkovania a dokonca chceli posielať do väzenia tých rodičov, ktorí sa rozhodli neočkovať svoje deti. „Superbaktérie“, ktoré sú odolné voči liekom, zabijú v USA ročne takmer 15.000 ľudí a nedávna správa predpovedala, že do roku 2050 môžu zabiť až 300 miliónov ľudí. Očakávalo by sa, že táto oveľa smrteľnejšia hrozba pre verejné zdravie vyvolá podobné pobúrenie a všetci, aj tí čo i len okrajovo zodpovední, budú braní na zodpovednosť.

    Očakávala som úvodníky, ktoré by volali po ostrakizácii všetkých, čo sa podieľali na nadužívaní antibiotík, tzn. lekárov, ktorí ich predpisovali, aj keď nebolo treba (čo je podľa niektorých odhadov až v 50% prípadov), aby boli stíhaní a aby im bolo odobraté povolenie vykonávať lekárske povolanie, ako aj rodičov, ktorí si vyžadujú antibiotiká zakaždým, keď ich dieťa má zápal ucha — hoci drvivá väčšina zápalov ucha nie je bakteriálna, a teda antibiotiká na ňu neúčinkujú — aby boli zavretí do basy za to, že ohrozili nás ostatných. Ale nič z tohoto som nespozorovala. Prečo nie?

    Manipulácia debaty o očkovaní v oznamovacích prostriedkoch hlavného prúdu nie je ničím menším než predvádzaním sily. Ak čítate iba články a knihy z hlavného prúdu, môžete nadobudnúť presvedčenie, že epidémia osýpok je to najzávažnejšie ohrozenie verejného zdravia od stredovekých morových rán. Mohli by ste si myslieť, že neočkujúci rodičia sú nevzdelaní, poverčiví, proti vede — fanatici, ktorí všetky svoje informácie získavajú z televíznych relácií. Mohli by ste dokonca začať cítiť nevraživosť voči týmto ľuďom, ktorí sa — bez nejakej skutočnej príčiny — rozhodli ohroziť všetkých naokolo tým, že odmietnu robiť to, čo predsa každý lekár vie, že je úplne bezpečné, účinné a spoločensky zodpovedné.

    To, ako sa problém očkovania v oznamovacích prostriedkoch vykresľuje, by mohlo byť štúdiou toho, ako ľahko možno vyvolať hromadnú hystériu okolo určitej hrozby — hoci v tom istom čase oveľa závažnejšie hrozby nevyvolávajú nijakú podobnú odozvu. Akoby každý novinár z hlavného prúdu dostal ten istý scenár ako návod na písanie článkov o vakcínach — scenár, navrhnutý tak, aby vyvolal spomínanú odozvu verejnosti. Skúšala som si predstaviť, ako asi takýto scenár musí vyzerať, a myslím, že som sa dopracovala k celkom slušnej podobe. Nech sa pári — tu je, aj s mojimi poznámkami:

 

1. Dajte najavo nad všetku pochybnosť, že rodičia, ktorí sa rozhodli neočkovať svoje deti, získavajú informácie výlučne od Jenny McCarthy, Jima Careyho a iných celebrít bez akéhokoľvek vedeckého zázemia.

    Predstierajte, že lekári a vedci, čo su kritickí k očkovaniu — lekári ako Dr. Suzanne Humphries, Dr. Robert Sears, Dr. Kenneth Stoller, Dr. Robert Rowen, Dr. Janet Levantin, Dr. Stephanie Cave, Dr. Sherri Tenpenny, Dr. Meryl Nass, Dr. Jay Gordon, Dr. Jane Orient, ako aj mnohí z členov Zväzu lekárov a chirurgov USA (angl. Association of American Physicians and Surgeons), výskumník Dr. William Thompson zo CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám = obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva) a všetci lekári a vedci uvedení tu a tu (a Dr. Ludmila Eleková, Dr. Tomáš Lebenhart, Dr. Jan Vavrečka PhD., Dr. Judita Hofhanzlová, Dr. Jiří Mařádek, Dr. Jana Gandalovičová ai. — pozn. red.) — nejestvujú. Pretože skutočne, ak o nich nepíšete, tak naozaj nejestvujú.

 

2. Vždy vydávajte názory a vyjadrenia CDC (ÚVZ SR — pozn. red.), lekárskych časopisov a hovorcov farmaceutických spoločností za „vedu“. Niektorí ľudia sa budú snažiť nahovoriť vám, že veda je postup, nie hotový záver, že vedecké pravdy nemôžu byť určované uznesením či hlasovaním, ani odvolávaním sa na autoritu, ale tých môžete jednoducho ignorovať.

    Ako to uviedol jeden (samozvaný) vedec:

„Podľa môjho osobného a vedecky podloženého názoru, vojna proti chorobe je stokrát dôležitejšia než mamičkovská vojna proti očkovaniu. Chcete aby vaše dieťa zomrelo pomalou, bolestivou, trýznivou smrťou? Ak nie, držte huby s tými vašimi takzvanými „faktami“, ktoré ste našli na Yahoo Answers, a dajte svoje dieťa zaočkovať.

    Budem asi znieť povýšenecky, ale ak nemáte oficiálne vzdelanie prinajmenšom z biológie, nemáte právo hovoriť do toho, ako sa majú vyrábať vakcíny.“

    Inými slovami: ak nemáte to isté vzdelanie čo my, ste vylúčení z ďaľšej diskusie. A to aj vtedy, ak je témou to, či my máme alebo nemáme právo niečo (hoci i proti vašej vôli) vpraviť do vašich tiel alebo tiel vašich detí. Jednoducho držte huby a dôverujte vedcom. Ale nie týmto vedcom — to sú všetko „protivedeckí“ vedci. Dôverujte iba týmto tu.

 

3. Pripomeňte svojim čitateľom, že akokoľvek sú anekdotické (ojedinelé)     príbehy srdce drásajúce alebo tragické, aj tak stále zostávajú iba ojedinelými prípadmi. Nie sú vedecké, nehovoria nič o relatívnom riziku a nemali by hrať nijakú rolu pri rozhodovaní o tom, aký postoj zaujmete k očkovaniu.

    Ibažeby ste chceli svojim čitateľom rozpovedať srdce drásajúci príbeh o tom, ako spisovateľ Roald Dahl prišiel o dcéru, ktorá zomrela na osýpky, alebo o tom ako jedno mladé dievča zomrelo na rotavirus, čo podnietilo Dr. Paula Offita k vyvinutiu vakcíny proti tejto chorobe.

    Ojedinelé príbehy ľudí, trpiacich na choroby, ktorým sa dá predísť očkovaním, sú v poriadku. Čokoľvek iné je však nezmyslom. Zoberte si napríklad tisíce príbehov rodičov, ktorých deti boli úplne zdravé až do chvíle, keď dostali jednu alebo viac vakcín, a potom náhle neboli schopné rozprávať, chodiť, jesť bez cudzej pomoci, alebo začali dostávať kŕče, prestávali dýchať či zomreli. Mnohí z týchto rodičov sa vyjadrili, že lekári trvali na tom, že vakcíny nemajú nič spoločné s tým, čo sa stalo ich dieťaťu. A to aj vtedy, keď sa žiadne iné vysvetlenie nenašlo. Výrobcovia vakcín a CDC skutočne trvajú na tom, že väčšina takýchto prípadov sú jednoducho náhody a nemajú nič spoločné s vakcínami. Lenže keď vezmeme do úvahy podrobne zdokumentovanú úroveň stretu záujmov a podvodov vo vnútri CDC a vo vnútri lekárskeho výskumu ako takého, tak mnohí rodičia sú pochopiteľne nedôverčiví k takýmto tvrdeniam.

 

4. Pripomeňte svojim čitateľom, že časová zhoda zdravotných ťažkostí s očkovaním neznamená automaticky, že vakcíny museli spôsobiť tieto ťažkosti (korelácia nie je kauzalitou).

    Ibaže by ste im chceli ukázať tento graf a povedať im, že vakcíny zachraňujú životy:

výskyt osýpok v USA 1950–2007

    V žiadnom prípade však (ani omylom) neukážte svojim čitateľom tento graf:

úmrtnosť na osýpky v USA 1900–1972

    Pri sledovaní oznamovacích prostriedkov hlavného prúdu (mainstreamových médií) človek nadobudne dojem, že osýpky boli smrtonosným Božím dopustením, porovnateľným s ebolou či morom. Propagátori očkovania nafukujú nebezpečenstvo osýpok poukazovaním na nepriaznivé následky u obyvateľstva rozvojových krajín, kde aj tie najmiernejšie choroby môžu byť smrteľné — vzhľadom na podvýživu a mizernú hygienu.

    V 50. rokoch 20. storočia však boli v USA osýpky považované za bežnú, miernu detskú chorobu, ktorou bez ujmy prešli takmer všetci pred dosiahnutím dospelosti. Dr. Donald Miller hovorí:

„S dobrou hygienou a výživou bola úmrtnosť na osýpky pred zavedením očkovania v USA na úrovni menej než 1 z milióna (v porovnaní so 14 úmrtiami na 100.000 obyvateľov v r. 1900). Kŕče sa vyskytovali u 1 z 3.000 prípadov, a encefalitída (zápal mozgu) u 1 zo 100.000, pričom 75% sa z nej úplne zotavilo.“

    Za zmienku tiež stojí, že vyjadrenie CDC, že „na každých 1.000 prípadov detí s osýpkami pripadajú jedno alebo dve úmrtia“, vychádza z hlásených (nie laboratórne potvrdených) prípadov osýpok. Presnejší odhad stavia úmrtnosť skôr na úroveň 1 z 10.000 (laboratórne potvrdených) prípadov osýpok. (Tu sa žiada dodať, že veľmi závisí od (ne)zrážania horúčky antipyretikami, keďže tí, ktorým je horúčka chemickým spôsobom (paracetamol či ibuprofen) zrážaná, majú 5x vyššiu úmrtnosť na osýpky než tí, ktorým je dopriatych pár dní s vysokou horúčkou, a tiež veľa závisí od (ne)dostatku vitamínu A, ktorý minimalizuje komplikácie osýpok — pozn. prekl.)

    Za ostatných 10 rokov bolo v USA len niekoľko málo úmrtí na osýpky, ale údaje z VAERS (Vaccine Adverse Event Reporting System = Systém pre hlásenie nežiaducich udalostí po očkovaní v USA) hovoria o 109 úmrtiach, spojených s očkovaním proti osýpkam, od januára 2004 a Súd USA pre federálne žaloby za ten istý čas uznal 111 žalôb o odškodnenie poškodení zdravia MMR vakcínou.

    Nielenže sú osýpky pre zdravých ľudí vo vyspelých krajinách pomerne neškodnou chorobou, ale nákaza touto chorobou a jej prekonanie prospieva imunitnému systému — čím zároveň posilňuje kolektívnu imunitu — spôsobom, o akom sa vakcínam ani nesnívalo.

    Namiesto toho, aby plošné očkovanie chránilo tie najzraniteľnejšie skupiny ľudí, v skutočnosti zvýšilo riziko vážneho poškodenia zdravia osýpkami u ľudí z týchto skupín — u dojčiat a veľmi malých detí, ako aj u dospelých. Bežne by sa osýpky u týchto skupín nevyskytli, ale teraz sa už vyskytujú — vďaka očkovaniu. Ako uviedol Lawrence Solomon minulý rok vo Financial Post:

„V období pred započatím plošného očkovania, keď sa prirodzeným vírusom osýpok nakazila celá populácia, boli osýpky — „typicky neškodná detská choroba,“ ako ich označila učebnica klinickej pediatrie — vítané, lebo poskytli celoživotnú imunitu, a tým pádom sa ľudia vyhli nebezpečným nákazám v dospelosti. V dnešnej dobe očkovania sa dospelí podieľajú na jednej štvrtine až jednej polovici všetkých prípadov osýpok: väčšina z nich je spojených zo zápalom pľúc, jedna štvrtina si vyžaduje hospitalizáciu.

    Takisto je desivé, že vzrástol počet prípadov osýpok v tehotenstve, pretože tehotné ženy už viac nemajú celoživotnú imunitu. Očkované tehotné ženy sú v súčasnosti vo veľkom riziku, lebo očkovanie proti osýpkam časom stráca účinnosť a často vôbec nechráni pred osýpkami.

    … Toto ohrozenie sa týka aj detí, ktorých telíčka sú príliš nevyspelé na to, aby boli očkované proti osýpkam pred 1. narodeninami, čo ich činí úplne závislými na protilátkach od matky. Počas prvého roka života majú deti najvyššiu chorobnosť na osýpky i najviac trvalých zdravotných postihnutí. A práve očkované matky majú málo protilátok, ktoré by mohli odovzdať svojim deťom — asi iba jednu štvrtinu oproti matkám ktoré samé prekonali osýpky, — čo ponecháva bábätká na pospas osýpkam už 3 mesiace po pôrode, ako zistila minuloročná štúdia, zverejnená v Journal of Infectious Diseases (Časopis o prenosných chorobách).

    Tieto a podobné činitele zvýšili smrtnosť u dospelých i u veľmi malých detí, čo spôsobilo obrat v klesajúcom trende úmrtnosti za ostatné desaťročia, zistila štúdia z roku 2004, zverejnená taktiež v Journal of Infectious Diseases, ktorú napísali výskumníci zo CDC a Bloombergovej fakulty verejného zdravotníctva Univerzity Johna Hopkinsa (John Hopkins Bloomberg School of Public Health).“

    Ako sa dozviete v ďalšom dieli, detské choroby ako osýpky a príušnice (mumps) môžu pomôcť vo vývine imunitného systému takým spôsobom, že človek získa ochranu pred astmou, autoimunitnými chorobami a dokonca rakovinou. Takže návrh vyhubiť osýpky — namiesto toho, aby sme iba jednoducho znížili úmrtnosť na ne — je teda dosť pochybným prostriedkom na ochranu verejného zdravia.

 

1. časť       2. časť >>>       3. časť >>>>>>

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com