„Na dôkazoch založená“ medicína: hod mincou, vydávaný za istotu

30.01.2015 03:07

GreenMedInfo9.XI.2012Sayer Ji

 

       Pôvodný článok 'Evidence-Based' Medicine: A Coin's Flip Worth of Certainty
       z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

 

       Čo keby 90% recenzovaného (angl. peer-reviewed) klinického výskumu, tohto základného stavebného kameňa zdravotníctva hlavného prúdu, bolo zveličených alebo — ešte horšie — úplne chybných?

ilustračný obrázok: Merkúrova palica s dvomi hadmi a v popredí hádzanie si mincou       Na poli medicíny založenej na dôkazoch nastáva seizmický posuv, ktorého si sotva kto je vedomý, ale ktorý ovplyvní (a pravdepodobne už ovplyvňuje) každého, keďže štandardy lekárskej starostlivosti dnes vo veľkom vyplývajú z tohto modelu.

       Životodarná krv medicíny „založenej na dôkazoch“ — výsledky recenzovaného a zverejneného klinického výskumu — ktorá legitimizuje celú infraštruktúru a superštruktúru, na ktorej je postavená moderná lekárska veda a prax, sa ukazuje byť prevažne a zjavne nepravdivá.

       Vo svojej úvahe z roku 2005 Prečo je drvivá väčšina zverejných výsledkov výskumov nepravdivá, ktorá je historicky najviac sťahovaným článkom zo zdarma prístupného recenzovaného časopisu PLoS Medicine (PLoS = Public Library of Science = Verejná vedecká knižnica), vysvetľuje John P. A. Ioannidis do podrobna, ako „možno dokázať, že drvivá väčšina údajných zistení výskumov je nepravdivá.“ A že „v mnohých oblastiach súčasnej vedy môžu byť údajné zistenia výskumov často len presným meraním prevládajúcej zaujatosti.“

       Mesačník The Atlantic zverejnil kúsok z Ioannidisovej práce v roku 2010 v článku Lži, kolosálne lži a lekárska veda, ktorý stojí za prečítanie a ktorý sa začína vetami:

„Mnohé zo záverov, ku ktorým vo svojich štúdiách dospeli lekárski výskumníci, sú zavádzajúce, zveličené alebo vyslovene mylné. Prečo sa teda lekári — v ohromnej miere — stále vo svojej každodennej praxi spoliehajú na dezinformácie?“

       Ioannidisova práca odhalila, že zhruba polovica z najviac uznávaných zistení výskumov v rámci medicíny „založenej na dôkazoch“ je buď chybná alebo silne zveličená:

„Ioannidis sa zameral na 49 najviac uznávaných zistení výskumov v medicíne počas predchádzajúcich 13 rokov, ktoré vybral na základe dvoch štandardných meradiel vedeckej obce: tieto články boli vydané v najviac citovaných časopisoch a týchto 49 článkov samých o sebe bolo najviac citovaných v týchto časopisoch.

       … Z týchto 49 článkov 45 tvrdilo, že odhalilo účinné zákroky. 34 z týchto tvrdení bolo znovu preskúmaných a u 14 z nich (41%) sa presvedčilo preukázalo, že boli mylné alebo silne zveličené. Ak je niečo medzi tretinou a polovicou najuznávanejších výskumov v medicíne nedôveryhodných, rozsah a dopad tohto problému musí byť nepopierateľný. Tento článok bol zverejnený v časopise Journal of the American Medical Association (JAMA; Časopis Zväzu amerických lekárov)“

       Časopis Time v tom istom roku napísal o Ioannidisových zisteniach článok Tvrdenie výskumníka: 90% lekárskeho výskumu je mylných, čo je vskutku veľavravný nadpis.

       Majme na pamäti, že „zlatým štandardom“ tohto mnoho-bilión-dolárového, „na dôkazoch založeného“ zdravotníctva je práve ten výskum, o ktorom teraz Ioannidis hovorí, že je vo veľkej väčšine prípadov chybný. Toto zdravotníctvo, ktoré očividne prekvitá napriek (alebo snáď vďaka) svojej pomýlenosti, vo veľkej miere určuje, ktoré lieky sa budú používať, ktoré chirurgické zákroky sa budú vykonávať, alebo naopak: ktorú liečbu použiť nemožno, napr. vitamíny či koreniny v liečbe a prevencii ochorení. Taktiež chráni tých, ktorí praktizujú tento prevládajúci a jediný skutočne zákonom schválený druh medicíny, pred prípadnou pohromou v podobe morálnej, trestnej a hmotnej zodpovednosti za spôsobené škody, teda prinajmenšom pokým nevyjde pravda v plnej miere na povrch.

       Koľko ľudí si je napr. vedomých, že Prehľad Cochraneovej databázy o predchádzaní chrípke u zdravých detí očkovaním proti chrípke ukazuje, že dôkazy o bezpečnosti a účinnosti očkovania detí do 2 rokov (tzn. skupiny, ktorá je najviac náchylná na poškodenie zdravia očkovaním) zjavne chýbajú? Prečo by hocikto spochybňoval opodstatnenosť očkovania bábätiek a malých detí proti chrípke, keď ho CDC a FDA predstavujú ako neodškriepiteľne bezpečné a účinné? Ako tento prehľad hovorí:

„Bolo prekvapivé, že sme našli len jednu štúdiu inaktivovanej vakcíny u detí do 2 rokov, keď v USA, Kanade, Austrálii a niektorých krajinách Európy sa odporúča očkovať zdravé deti od 6 mesiacov života. Ak má byť očkovanie detí odporúčané ako verejno-zdravotnícka politika, je súrne potrebné vypracovať veľké štúdie, ktoré budú hodnotiť dôležité ukazovatele a priamo porovnávať rôzne druhy vakcín.“

       Alebo kto z tých desiatok miliónov obyvateľov USA, ktorí užívajú statíny (na znižovanie hladiny cholesterolu) na prvotnú alebo druhotnú prevenciu srdcovo-cievnych ochorení, si všimol, že s užívaním tejto triedy chemických medikamentov je v samotnej vedeckej literatúre spojených vyše 300 nežiaducich účinkov, vrátane oslabenia a poškodenia srdcového svalu?

       Smutné je, že takéto príklady sú možno skôr pravidlom než výnimkou.

ilustračný obrázok: pyramída z mincí       Medicína založená na dôkazoch (Evidence Based Medicine = EBM) je, samozrejme, založená na epistemologickej hierarchickej mocenskej štruktúre, podobnej pyramíde. „Kvalita dôkazov“ určuje, či o niečom možno alebo nemožno povedať, že to je pravda. Na najnižšej úrovni, v „základni“ tejto pyramídy sú jednotlivé prípady, ktoré sa považujú za bezcenné. Zahŕňa to mnohé druhy ľudového liečiteľstva, používajúce jedlo a rastlinné lieky. Tieto spôsoby liečby stále používa väčšina sveta ako svoje zdravotníctvo prvej voľby. Nad základňou potom sú postupne: štúdie na bunkách > štúdie na zvieratách > štúdie na ľuďoch > klinické skúšky > meta-analýzy a systematické prehľady klinických skúšok.

       Tento model predpokladá svojím typicky napoleónskym štýlom, že to, čo nebolo oficiálne potvrdené ako pravdivé, nie je pravda. Napr. bylinky a vitamíny sa takmer nikdy nepovažujú za „založené na dôkazoch“ a dôveryhodné, pretože neprešli plejádou klinických skúšok, ktoré sa v tomto modeli vyžadujú na overenie liečiva. Napr. skutočnosť, že naše telá potrebujú vitamín C na to, aby prežili, nie je dostatočným dôkazom na podporu myšlienky, že môže byť dobré užívať vitamín C v dávkach prekračujúcich odporúčanú dennú dávku (ktorá je len o pár miligramov nad úrovňou, potrebnou na holé prežitie).

       Klinické skúšky na ľuďoch však môžu stáť milióny dolárov. Na to, aby FDA schválil nejaké liečivo, treba jeho účinnosť a bezpečnosť preukázať v klinických skúškach fázy 0, I, II a III (ktoré dokopy stoja v priemere 804 miliónov dolárov). „Zlatý štandard“ medicíny založenej na dôkazoch sa preto riadi aforizmom: „Zlatý štandard znamená, že tí, čo vlastnia zlato, určujú štandard.“ Preto v zásade všetky prírodné látky, ktoré sa nedajú patentovať, pretože nezaručujú výrobcovi výlučnosť, FDA nikdy neschváli ako legitímne liečivá.

       Hoci zdravotníctvo hlavného prúdu môže tvrdiť, že to je kvôli chýbajúcim „dôkazom“ o bezpečnosti a účinnosti (navzdory tomu, že napr. kurkumu už tisíce rokov používajú milióny ľudí ako jedlo i liek), pravda je taká, že „dôkazy“ chýbajú len preto, lebo prírodné liečivá sa nedajú dobre speňažiť a ovládať, sťaby súkromné nástroje lekárskej moci.

       Ioannidisove zistenia nakoniec odrážajú akúsi vrodenú a potenciálne smrteľnú chybu v samom srdci modernej vedy, a to jej smerovanie k scientizmu.

       Scientizmus je myšlienka, že prírodná veda je najautoritatívnejší svetonázor a súčasť ľudského vzdelávania a že je nadradená všetkým ostatným výkladom života. Scientizmus navyše prijíma ako skutočné a platné iba to, čo môže empiricky potvrdiť. K veciam, ktoré nepotvrdzuje alebo potvrdiť nedokáže, je skeptický, napr. k homeopatii, k jestvovaniu duše, k vrodenej inteligencii tela apod. Alebo ich — čo je horšie — popiera sťaby nevedecké či „šarlatánske“.

       Napr. základným predpokladom všetkého vedeckého bádania je, že veci pozostávajú zo „skutočných, pevných predmetov“, t.j. počítač, na ktorom píšem, je zhlukom atómov. Ale moment, kvantová mechanika, ktorá hlbšie skúma ilúziu hmoty, odhalila, že to, čo je protikladom ilúzie makroskopických vecí, je subatomárna ríša, lepšie popísateľná ako pozostávajúca z polí možností, kde častice môžu byť naraz prítomné na dvoch rôznych miestach, alebo môžu komunikovať rýchlejšie než rýchlosť svetla atď. To v zásade porušuje všetky základné zákony, ktoré sa na našej každodennej úrovni makroskopického vnímania javia byť neporušiteľnými. Takže v mnohých ohľadoch platí, že čím hlbší je váš vedecký prieskum, tým menej pevné sú základy, na ktorých stojí vaše poznanie o tom, čo je skutočne skutočné, tým menej pevné je aj to, čo si myslíte, že viete.

       A scientizmus — tento klamlivý pocit istoty poznania — tiež nevyhnutne vedie k lekárskemu monoteizmu, k viere, že jestvuje len jeden pravdivý a pravý spôsob prevencie a liečby chorôb a že všetci neveriaci sú v podstate podradní a menejcenní, treba sa k nim správať ako k nevzdelancom, šialencom či kacírom a treba ich trestne stíhať tak tvrdo, ako to len zákon dovoľuje.

       Takže takto sme sa dostali k dnešnej pseudo-vedeckej lekárskej diktatúre. Schválne píšem „pseudo-vedeckej“, pretože skutočná veda znamená snahu spoznať pravdu bez zaujatosti, je to ľudská schopnosť, túžba duše, sústavná výzva, ktorej musíme čeliť zakaždým, keď sa snažíme niečo zistiť. Veda nie je „obchodnou značkou“, „majetkom“, výlučnou výsadou určitej kasty vedeckej elity, ktorú vykonávajú jedine obrovské ustanovizne. Veda nemôže popierať všetko, čo výslovne nedokázala, bez toho, aby sa stala útvarom a nástrojom fašizmu, manipulácie, rozkolu či inštitucionalizovanej a povinnej nevedomosti a krátkozrakosti.

       Prírodná medicína v zásade nikdy nebude v rámci súčasnej mocenskej štruktúry zlegitimizovaná. Peniaze jednoducho nepotečú na odhaľovanie alebo jednoduché potvrdzovanie časom overenej, v rôznych kultúrach potvrdenej a často zjavnej moci uzdravovať sa jedlom a prírodnými látkami a zákrokmi, tzn. nad rámec objemného množstva predklinického výskumu, ktorého sme pre vás zhromaždili veľmi veľa na GreenMedInfo.com.

       Tieto nedostatky však postupne prekonávame. Odhalenie, že „na dôkazoch založený“ monopol na pravdu™ sám o sebe snáď vo väčšine prípadov nie je založený na dôkazoch, má celosvetové historické dôsledky. Možno by sa nám rovnako dobre darilo, keby sme sa vrátili k intuícii, čerpali zo starých výživových a prírodno-lekárskych praktík, aby sme znovu získali moc nad naším zdravím. Napr. opýtať sa sám seba „Ako sa cítim?“ nie je o nič menej dôležitá otázka než „Akú mám hodnotu LDL cholesterolu?“ V tom prvom prípade je rozhodne odpoveď okamžitá a nie je predmetom diskusie. Nakoniec, je snáď dôkaz v podobe osobnej skúsenosti čo len o trochu menej platný než Merckom zaplatená, mnoho-milión-dolárová skúška lieku? Je to jednoducho otázka toho, či sa rozhodneme pevne a vzpriamene stáť, alebo či sa vzdáme našej moci výmenou za opojenie slepou vierou v zdravotníctvo hlavného prúdu, ktorého dôveryhodnosť sťaby systému, navrhnutému na odhaľovanie a využívanie empiricky potvrdenej pravdy, je (ak je Ioannidisova práca presná) už dávno v ťahu.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com