Malý epidemiologický slovník

06.08.2012 18:15

PhDr. Denisa Droppanová,
absolventka štátnej skúšky z hygieny a epidemiológie

 

A    B    C    D    E    F    G    H    CH    I    K    L    M    N    O    P    R    S    Š    T    Ú    V    W    Z    Ž

 

A

Acelulárny – nebunkový

Adhézia – priľnavosť

Adjuvant – látka potencujúca (zosilňujúca) imunitnú odpoveď na podaný antigén

Adsorbcia – schopnosť látok viazať na svojom povrchu iné pevné a plynné látky; povrchové pripútanie

Adsorbovaný antigén – viď antigén adsorbovaný

Aktívna imunita – viď imunita aktívna

Alergén – látka väčšinou bielkovinovej povahy, ktorá v organizme vyvoláva alergickú reakciu, prevažne zapríčinenú protilátkami typu IgE

Aloantigénantigén iného jedinca rovnakého druhu (napríklad antigény krvných skupín alebo tkanív)

Anatoxín – viď toxoid

Anopheles – rod komárov, ktorý sa uplatňuje pri prenose malárie

Antigén - akákoľvek cudzorodá vysokomolekulová látka, ktorá má schopnosť vyvolať v organizme imunitnú odpoveď a tvorbu špecifických protilátok

Antigén adsorbovanýantigén naviazaný na nejaký nosič (vo vakcínach na adjuvant, ktorým je najčastejšie hydroxid hlinitý Al(OH)3)

Antigén austrálsky – povrchový antigén vírusu hepatitídy typu B (skratka HBsAg)

Antigénna determinanta – malá oblasť molekuly antigénu, na ktorú sa príslušná protilátka viaže svojím väzbovým miestom

Antrax – slezinová sneť – zoonóza, pôvodcom je baktéria Bacillus anthracis

Antroponózainfekčné ochorenie, ktoré sa šíri len medzi ľuďmi

Antropozoonóza – viď zoonóza

Arthropoda – latinské pomenovanie pre živočíšny kmeň článkonožce

Atenuovaný – oslabený

Atenuovaná vakcína – viď vakcína atenuovaná

Austrálsky antigén – viď antigén austrálsky

Autoantigénantigén, ktorý vyvoláva za určitých podmienok reakciu v organizme, z ktorého pochádza

Autoimunitné ochorenie – ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda a ničí vlastné štruktúry tela

 

B

Bacillus anthracis baktéria, pôvodca antraxu

Bakteriálne puzdro – viď puzdro bakteriálne

Baktérie – jednobunkové organizmy s bunkovou stenou (s výnimkou mykoplaziem), ktorých genetický materiál je obsiahnutý v tzv. prokaryotickom chromozóme – v molekule DNA, okrem DNA obsahujú aj organely, ktoré im umožňujú v priaznivých podmienkach žiť a množiť sa aj mimo hostiteľa

Baktérie Gram-negatívne (G- baktérie) – skupina baktérií, ktoré majú tenšiu, ale zložitejšiu bunkovú stenu ako Gram-pozitívne baktérie, ich bunková stena obsahuje len tenkú vrstvu peptidoglykánu na ktorú nasadá vonkajšia bunková membrána obsahujúca lipopolysacharidy, G- baktérie ostávajú po Gramovom farbení ružové

Baktérie Gram-pozitívne (G+ baktérie) – skupina baktérií, ktorá obsahuje v bunkovej stene hrubú vrstvu peptidoglykánu, G+ baktérie ostávajú po Gramovom farbení modrofialové

Bakteriémia – prítomnosť baktérií v krvi

Bakterín – suspenzia usmrtených baktérií

B-lymfocyty – viď lymfocyty B

Bordetella pertussisbaktéria, pôvodca čierneho kašľa

Botulizmus – otrava spôsobená botulotoxínom, tzv. klobásovým jedom

Botulotoxín – neurotoxín produkovaný baktériou Clostridium botulinum, vzniká hlavne v nedokonale pripravených mäsových a zeleninových konzervách

Bunková imunita – viď imunita bunková

Bunková kultúra – populácia genotypovo definovaných buniek, obvykle živočíšnych, ktoré je možné pestovať na kultivačných médiách za účelom napríklad sledovania toxicity rôznych látok alebo pomnoženia vírusov

Bunková línia – „nesmrteľná“ bunková kultúra, ktorá je pri zabezpečení čerstvého kultivačného média a dostatočného priestoru schopná nepretržitého množenia (neplatí pre ňu Hayflickov limit)

Bunková línia primárnabunková kultúra získaná priamo zo zdroja, má obmedzenú životnosť, ktorá je daná tzv. Hayflickovým limitom to znamená, že po dosiahnutí určitého počtu delení začínajú bunky starnúť a prestávajú sa deliť

Bursa Fabricii – latinský názov pre lymfatický orgán vtákov, v ktorom sa tvoria lymfocyty B

 

C

CDC – Centers for Disease Control and prevention = stredisko pre kontrolu a prevenciu chrôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR)

CD markery – receptory na povrchu T-lymfocytov, podľa nich sa T-lymfocyty delia do 3 základných skupín – cytotoxické (Tc), pomocné (Th)supresorové (Ts)

Celulárna imunita – viď imunita bunková

Centrifugácia - odstreďovanie

Creutzfeldt-Jakobova choroba (CJD) – ochorenie spôsobené priónmi, patrí do skupiny tzv. spongioformných encefalopatií, ide o pomalú infekciu s inkubačnou dobou až niekoľko rokov. Prejavuje sa demenciou a ťažkými poruchami nervovej činnosti. Ochorenie je smrteľné do dvoch rokov od objavenia sa prvých príznakov.

Cytotoxické lymfocyty – viď lymfocyty Tc

Cytotoxický – poškodzujúci bunky

 

D

Dekontaminácia – proces ničenia a odstraňovania mikroorganizmov z prostredia alebo predmetov

Deratizácia – súbor opatrení vedúcich k likvidácii škodlivých a epidemiologicky závažných hlodavcov (potkany, myši) predovšetkým v obytných priestoroch

Determinantná skupina – viď antigénna determinanta

Dezinfekcia – súbor opatrení vedúcich k likvidácii pôvodcov nákazy pomocou chemických a fyzikálnych prostriedkov

Dezinsekcia – súbor opatrení vedúcich k likvidácii škodlivých a epidemiologicky významných článkonožcov (hmyzu)

Diploidný – obsahujúci dve sady chromozómov, jednu od otca a druhú od matky, všetky bunky ľudského tela sú diploidné s výnimkou pohlavných buniek, ktoré sú haploidné

DNA – DNK – deoxyribo-nukleová kyselina – nukleová kyselina, ktorá je základom genetickej (dedičnej) informácie, uložená prevažne v bunkovom jadre, malá časť aj v mitochondriách

 

E

Elektroforéza (ELFO) – fyzikálno-chemická separačná (deliaca) metóda, ktorá využíva na oddelenie látok ich odlišnú pohyblivosť (na základe veľkosti náboja) v jednosmernom elektrickom poli

Eliminácia nákazy – stav trvalého teritoriálneho prerušenia procesu šírenia nákazy, výsledkom je zníženie chorobnosti takmer na nulu, zostáva však možnosť výskytu sporadických, zavlečených ochorení a preto sú preventívne protiepidemické opatrenia naďalej v platnosti

Endemická oblasť – geografická oblasť, kde dochádza k endemického výskytu určitého ochorenia

Endemický výskyt - dlhodobý až trvalý výskyt určitej nákazy alebo pôvodcu ochorenia v danej geografickej oblasti

Endokrinné žľazy – žľazy s vnútorným vylučovaním – žľazy, ktoré nemajú vývod a svoje produkty – hormóny – vylučujú priamo do krvi, medzi najdôležitejšie endokrinné žľazy patria hypotalamus, hypofýza, epifýza, štítna žľaza, prištítne telieska, nadobličky, Langerhansove ostrovčeky podžalúdkovej žľazy, vaječníky a semenníky

Endotoxíntoxín, látka obsiahnutá v stene Gram-negatívnych baktérií, jeho chemickou podstatou je lipopolysacharid, masívne sa uvoľňuje až po zániku baktérie

Enzým – biokatalyzátor – bielkovina, ktorá je v malom množstve schopná urýchliť priebeh biochemickej reakcie

Epidémia – náhly a hromadný výskyt a šírenie infekčného ochorenia v určitom mieste a čase

Epidemický proces – proces vzniku a šírenia infekčného ochorenia v populácii

Epitel – výstelka, krycie tkanivo - pokrýva povrch tela ako súčasť kože a vystiela aj vnútorný povrch dutých orgánov

Epitop – viď antigénna determinanta

Eradikácia nákazy – stav globálneho zlikvidovania pôvodcu ochorenia a teda i globálneho vymiznutia príslušného infekčného ochorenia (napríklad pravé kiahne)

 

F

Fagocyty – bunky schopné fagocytózy

Fagocytóza - proces pohlcovania cudzorodých pevných častíc z okolitého prostredia bunkami

FDA – u.s. Food and Drug Administration = úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA; obdoba slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL)

FHA – filamentózny hemaglutinín (vláknitý hemaglutinín) – dôležitý faktor virulencie baktérie Bordetella pertussis, zodpovedný za adhéziu baktérií a ich rozšírenie v dýchacom systéme. Ide o bielkovinu, ktorá sa nachádza na povrchu baktérie, ale zároveň je baktériou aj vylučovaná, FHA je súčasťou acelulárnych vakcín proti čiernemu kašľu.

Fibroblasty kuracie embryonálne (CEF) – chicken embryo fibroblasts, kuracie zárodočné fibroblasty - primárne bunkové línie používané na kultiváciu vírusov, určených aj na výrobu vakcín napríklad proti chrípke, osýpkam, besnote, mumpsu

Fibroblasty humánne embryonálne – ľudské zárodočné fibroblasty – bunkové línie na kultiváciu vírusov, určených aj na výrobu vakcín, napríklad vírusu ružienky, ovčích kiahní, hepatitídy A; patria k nim línie MRC-5 a WI-38

Fyziologický roztok – 0,9% roztok NaCl (chloridu sodného známeho ako kuchynská soľ). Používa sa ako placebo.

 

G

Gamaglobulín – bielkovinová zložka krvného séra obsahujúca protilátky, vyznačuje sa charakteristickou elektroforetickou pohyblivosťou

Genotyp – súhrn všetkých dedičných vlôh jedinca uložený v génoch

Gramovo farbenie – jedno z najbežnejších spôsobov farbenia baktérií, na základe ktorého sa baktérie delia na Gram-pozitívneGram-negatívne, toto rozdelenie je založené na chemických a fyzikálnych vlastnostiach ich bunkovej steny, zaviedol ho Christian Gram v roku 1884

Gram-negatívne baktérie – viď baktérie Gram-negatívne

Gram-pozitívne baktérie - viď baktérie Gram-pozitívne

 

H

Haploidný – obsahujúci len jednu sadu chromozómov; v ľudskom tele sú haploidné pohlavné bunky, spojením dvoch haploidných buniek vzniká bunka diploidná

Haptén – neúplný antigén, látka s nízkou molekulovou hmotnosťou, ktorá má schopnosť vyvolať imunitnú odpoveď až po väzbe na vysokomolekulovú látku

Hayflickov limit – maximálny počet delení, ktoré môže normálna bunka uskutočniť, Hayflickov limit neplatí pre kmeňové, embryonálne a nádorové bunky alebo z nich získané bunkové línie

HeLa bunky – najstaršia a najčastejšie používaná bunková línia, získaná z nádorových buniek krčka maternice pacientky menom Henrietta Lacks dňa 8. februára 1951. Odvtedy sa HeLa bunky používajú na rôzne vedecké účely, okrem iného aj pri vývoji prvej vakcíny proti detskej obrne

Helminty – červy

Hemofília – dedičné ochorenie, ktoré sa prejavuje zvýšenou krvácavosťou pre poruchu krvnej zrážanlivosti spôsobenú nedostatkom určitého faktoru krvného zrážania, ochorenie postihuje mužov, prenášačom ochorenia sú ženy

Heterológne sérum – viď sérum heterológne

HibHeamophilus influenzae typ b – najvirulentnejší typ baktérie H. influenzae, pôvodca závažných ochorení ako napríklad zápalu hrtanovej príchlopky, zápalov pľúc, hnisavých zápalov mozgových blán, sepsy

Homológne sérum – viď sérum homológne

Hormóny – zlúčeniny, ktoré v mnohobunkových organizmoch prenášajú chemickú informáciu od jednej bunky (alebo skupiny buniek) k druhej, väčšinou majú charakter bielkovín, tvoria sa v endokrinných žľazách odkiaľ sú vylučované priamo do krvi

Hostiteľ – človek alebo zviera, v ktorého organizme sú prirodzené podmienky pre uchytenie a prežitie infekčného agens

HPV – Human Papilloma Virus (ľudský papilómový vírus) – pohlavne prenosný vírus, ktorý je považovaný za hlavného vinníka rakoviny krčka maternice

Humánne embryonálne fibroblasty – viď fibroblasty humánne embryonálne

Humorálna imunita – viď imunita protilátková

 

CH

Chorobnosť – morbidita – pomer počtu chorých k počtu všetkých obyvateľov v danej oblasti; vyjadruje sa v relatívnych číslach ako incidencia alebo prevalencia

Chromozóm – vláknitá štruktúra bunkového jadra, v ktorej je vo forme DNA uložená genetická informácia; človek ma 46 chromozómov (2 sady po 23 – jedna sada od matky, druhá sada od otca)

 

I

Imunita – obranyschopnosť organizmu proti mikroorganizmom a iným cudzorodým látkam

Imunita aktívna – vytvorenie protilátok po styku s antigénom

Imunita bunková – celulárna imunita – imunita zabezpečovaná T-lymfocytmi, ktoré majú na svojom povrchu receptory na rozpoznanie špecifického antigénu a tzv. CD-markery, na základe ktorých rozoznávame 3 základné typy T-lymfocytovcytotoxické (Tc), pomocné (Th)supresorové (Ts)

Imunita nešpecifickávrodená imunita – obranné pochody, ktoré zabezpečujú prirodzenú obranu organizmu, môžu fungovať samostatne aj bez predchádzajúceho styku s antigénom, reaguje ihneď po vniknutí cudzorodých látok do tela, jej úlohou je rozpoznať cudzorodosť, usmrtiť mikroorganizmy a zosilniť pôsobenie špecifickej imunity

Imunita pasívna – vpravenie hotových protilátok do organizmu

Imunita protilátková – humorálna imunita - imunita zabezpečovaná B-lymfocytmi, ktoré sa po kontakte s antigénom aktivujú a menia na plazmatické bunky produkujúce protilátky (imunoglobulíny)

Imunita špecifická – získaná imunita – formuje sa počas života na základe kontaktu s antigénmi, ktoré neodstránila nešpecifická imunita. Je založená na imunologickej pamäti, to znamená, že si dokáže antigén zapamätať a pri opakovanom stretnutí ho rozpozná a prakticky okamžite naň reaguje; má zložku bunkovú, ktorá zabezpečuje bunkovú (celulárnu) imunitu a zložku humorálnu, ktorá je zodpovedná za protilátkovú (humorálnu) imunitu

Imunitná odpoveď – biologická reakcia organizmu na cudzorodý antigén

Imunitný systém – predstavuje komplex orgánov, tkanív, buniek, molekulových látok a reakcií, ktoré sú navzájom prepojené, centrálne regulované a ktoré spoločne zabezpečujú ochranu organizmu

Imunizácia – umelé vytváranie odolnosti proti určitým infekciám

Imunodeficiencia – strata schopnosti organizmu adekvátne reagovať imunitnou odpoveďou

Imunogén – viď antigén

Imunogénny – vyvolávajúci imunitnú odpoveď

Imunoglobulíny (Ig) – ochranné bielkoviny – viď protilátka

Imunologická pamäť – schopnosť imunitného systému uchovať v pamäti cudziu povrchovú štruktúru a pri opakovanom kontakte s rovnakým pôvodcom nákazy reagovať silnejšie a s väčšou produkciou protilátok než pri prvom stretnutí

Imunosupresia – stav organizmu, kedy je znížená alebo úplne utlmená bunková alebo protilátková imunita napríklad vplyvom niektorých liekov alebo ochorení

Imunoterapia – liečba ochorení zásahom do imunitného systému s cieľom zvýšiť alebo znížiť jeho činnosť (liečebné podanie hyperimúnnych imunoglobulínov pri tetane, imunoterapia nádorov atď.)

Imúnny jedinec – jedinec, ktorý je chránený pred infekčným ochorením prípadne aj pred infekciou špecifickým infekčným agens

Inaktivovaný – zbavený aktivity; inaktivovaný vírus = vírus, neschopný množenia a teda ani vyvolania ochorenia

Inaktivovaná vakcína – viď vakcína inaktivovaná

Incidencia – pomer počtu novo zistených prípadov daného ochorenia k počtu obyvateľov danej oblasti za určité časové obdobie

Infekcia – nákaza - vstup infekčného agens do organizmu hostiteľa, kde dochádza k jeho pomnoženiu alebo vývoju, celý tento proces je sprevádzaný imunitnou odpoveďou

Infekčná dávka – množstvo patogénnych mikroorganizmov, ktoré vnikli do organizmu hostiteľa

Infekčné ochorenie – klinicky manifestná infekcia

Infekčný agens – každý organizmus, ktorý je schopný vyvolať imunitnú odpoveď

Inkubačná doba – čas od vniknutia infekčného agens do organizmu hostiteľa až po objavenie sa prvých klinických príznakov ochorenia

Interferón (IFN) – látka bielkovinovej povahy, produkovaná bunkami hostiteľa pôsobením induktorov, najčastejšie vírusov. IFN sa obvykle delia do dvoch skupín – Interferón IInterferón II. Majú význam ako spúšťače a stimulátory nešpecifickej i špecifickej imunitnej odpovede. Využívajú sa aj v liečbe niektorých ochorení (napríklad nádorové ochorenia, nákazlivá žltačka typu C, roztrúsená skleróza)

Interferón I - skupina interferónov (IFN), ktorých zástupcom je IFN-α a IFN-β; sú produkované vírusom napadnutými bunkami, uplatňujú sa ako spúšťače nešpecifickej imunitnej odpovede a majú výrazné protivírusové účinky

Interferón II – skupina interferónov (IFN), ktorých jediným zástupcom je IFN-γ; sú produkované T-lymfocytmiNK bunkami, spúšťajú špecifickú imunitnú odpoveď a uplatňujú sa v boji proti nádorovým bunkám a parazitom

 

K

Kapsula – viď puzdro bakteriálne

Karanténa – obdobie, počas ktorého je osoba alebo skupina osôb podozrivá z infekcie alebo infekcii vystavená, držaná v izolácii, aby sa zabránilo zavlečeniu alebo šíreniu ochorenia

Karanténne opatrenia – súbor opatrení obmedzujúcich styk osoby podozrivej z nákazy s okolím

Kolostrum – prvé mlieko, mimoriadne bohaté na výživné a ochranné látky, prirodzená potrava pre dieťa v prvých dňoch po pôrode

Konjugácia – spojenie (k. chemických látok, k. baktérií, k. elektrónov)

Konjugovaná vakcína – viď vakcína konjugovaná

Kontagiozita – viď nákazlivosť

Kontaminácia - dočasná prítomnosť infekčného agens na povrchu tela, predmetov alebo v substanciách ako voda, mlieko, potraviny, krvné preparáty alebo vakcíny; známe sú prípady kontaminácie krvných preparátov pre hemofilikov od firmy Baxter vírusom HIV a hepatitídy C alebo vakcín Rotarix a Rotateq proti rotavírusovým nákazám vírusom PCV-1 a PCV-2 (cirkovírus ošípaných typ 1 a typ 2)

Kovalentná väzba – chemická väzba, ktorá vzniká medzi dvomi atómami, ktoré majú jeden alebo viac nespárených elektrónov a ich rozdiel elektronegativít je malý

Kultivačné médium – 1. živná pôda na kultiváciu mikroorganizmov v laboratórnych podmienkach
 2. prostredie pre bunkovétkanivové kultúry

Kultivácia – pestovanie a rozmnožovanie buniek, tkanív, mikroorganizmov na živných pôdach na to určených

Kuracie embryá – kuracie zárodky – živná pôda pre kultiváciu niektorých vírusov, napr. chrípky

Kuracie embryonálne fibroblasty – viď fibroblasty kuracie embryonálne

 

L

LAK bunky – aktivované NK bunky

Letalita – viď smrtnosť

Leukocyt – biela krvinka

Ligand – mediátor – molekula, ktorej funkciou je prenos alebo sprostredkovanie informácie v bunke alebo v organizme

Lipidy – tuky a látky tukom podobné, organické zlúčeniny nerozpustné vo vode, v organizme majú množstvo funkcií (zásoba a zdroj energie, súčasť bunkových membrán, napomáhajú vstrebávaniu niektorých vitamínov, sú potrebné pre tvorbu hormónov apod.)

Lipopolysacharid (LPS) – veľká molekula zložená z lipidovpolysacharidov spojených kovalentnou väzbou, je hlavnou zložkou vonkajšej bunkovej membrány Gram-negatívnych baktérií a súčasťou endotoxínu

Lymfocyty – druh leukocytov, ktoré sa podieľajú na špecifickej imunite organizmu

Lymfocyty B – druh lymfocytov, ktoré zabezpečujú protilátkovú imunitu

Lymfocyty T – druh lymfocytov, ktoré zabezpečujú bunkovú imunitu

Lymfocyty Tc cytotoxické T–lymfocyty, ničia nádorové bunky a bunky napadnuté vírusmi a parazitmi

Lymfocyty Th – pomocné T-lymfocyty, delia sa do dvoch skupín a to na Th1-lymfocytyTh2-lymfocyty, obe vznikajú z prekurzora - Th0-lymfocytu

Lymfocyty Th1 – pomocné T-lymfocyty, ktoré stimulujú bunkovú imunitu, teda hlavne makrofágy a Tc-lymfocyty

Lymfocyty Th2 – pomocné T-lymfocyty, ktoré stimulujú protilátkovú imunitu, teda B-lymfocyty

Lymfocyty Ts – supresorové T-lymfocyty - tlmia nadmernú imunitnú odpoveď

Lyzozýmenzým, ktorý štiepi bunkovú stenu baktérií. Je prítomný v telesných tekutinách, ako sú sliny alebo slzy, ďalej v hliene, krvnej plazme a niektorých leukocytoch

Ľudské diploidné bunky – viď fibroblasty humánne embryonálne

 

M

Makrofágy – bunky imunitného systému, ktoré sa zúčastňujú procesu fagocytózy

Makroglobulín – krvná bielkovina zo skupiny globulínov s veľkou molekulovou hmotnosťou zvaná aj imunoglobulín M (IgM)

Manifestný – zjavný, viditeľný

Mediátor – viď ligand

Membrána – biologická membrána - stavebný a funkčný prvok všetkých buniek a súčasť mnohých organel, zložená prevažne z tukov a bielkovín. Plní mnohé funkcie, najmä funkciu semipermeabilnej membrány a regulátora špecifickej látkovej výmeny medzi bunkou a okolím respektíve medzi rôznymi reakčnými priestormi vnútri bunky

Membrána cytoplazmatická – druh biologickej membrány, ohraničuje živý obsah buniek, tvorí hranicu medzi bunkou a jej okolím. Zabezpečuje kontakt s vonkajším prostredím. Je semipermeabilná, reguluje výmenu látok medzi bunkou a prostredím. Cytoplazmatická membrána sa u prokaryotov niekedy nazýva aj protoplazmatická alebo plazmatická membrána

Membrána bunková vonkajšia – vonkajšia membrána Gram-negatívnych baktérií. Obsahuje komplex lipopolysacharidov, ktorých lipidová zložka má úlohu endotoxínu. Súčasťou vonkajšej bunkovej membrány môžu byť aj rôzne proteíny (bielkoviny). Priestor medzi cytoplazmatickou membránou a vonkajšou bunkovou membránou sa nazýva periplazmatický priestor alebo periplazma

Meningokok – baktéria Neisseria meningitidis, pôvodca meningitídy (hnisavého zápalu mozgových blán)

Metabolizmus – látková premena

Mikroorganizmus – mikrób – organizmus viditeľný len pomocou svetelného alebo elektrónového mikroskopu; k mikroorganizmom patria vírusy, baktérie, prvoky, môžu sa k nim zaraďovať aj niektoré jednoduché mnohobunkovce

Mitochondrie – bunkové organely zabezpečujúce bunke energiu, obsahujú vlastnú DNA

MMR – Measles, Mumps, Rubella – vakcína proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke 

Morbidita – viď chorobnosť

Mortalita – viď úmrtnosť

MRC-5bunková línia získaná z pľúcneho tkaniva 14-týždňového umelo potrateného ľudského plodu mužského pohlavia. Používa sa na kultiváciu vírusov na výrobu vakcín napr. proti ružienke, hepatitíde A alebo ovčím kiahňam

Mykoplazmybaktérie bez bunkovej steny, ich tvar udržiava iba cytoplazmatická membrána. Niektoré druhy u človeka spôsobujú infekcie dýchacieho, močového alebo pohlavného systému

 

N

Nákaza – viď infekcia

Nákaza nozokomiálnainfekčné ochorenie, ktoré vzniklo v priamej súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení alebo so zdravotníckym výkonom

Nákaza transmisívnanákaza, kde sa v procese prenosu uplatňujú článkonožce

Nákazlivosť – schopnosť šírenia sa infekčného agens medzi vnímavou populáciou

Neisseria meningitidis – viď meningokok

Nešpecifická imunita – viď imunita nešpecifická

NK bunky – z anglického názvu Natural Killers (prirodzení zabijaci) – cytotoxické bunky imunitného systému. Radia sa k nešpecifickej imunite, likvidujú nádorové bunky a bunky napadnuté vírusom. Aktivované NK bunky sa označujú ako LAK bunky

Nosič – človek alebo zviera bez klinických príznakov ochorenia, ktorý dočasne alebo trvale vylučuje pôvodcu ochorenia a stáva sa tak potenciálnym zdrojom nákazy pre vnímavého hostiteľa

Nozokomiálna nákaza - viď nákaza nozokomiálna

 

O

Ohnisko nákazy – miesto, oblasť, v ktorej sa uskutočňuje proces šírenia nákazy

Ohnisko nákazy prírodné - určitý biotop, oblasť s takými prírodnými podmienkami, ktoré umožňujú dlhodobú cirkuláciu pôvodcov niektorých nákaz bez účasti človeka

OMPC – Outer Membrane Protein Complex - komplex bielkovín vonkajšej bunkovej membrány. OMPC baktérie Neisseria meningitidis typ B je súčasťou vakcín proti hemofilovým infekciám PedVaxHib od firmy Merck (MSD).

Opsonizácia – proces, pri ktorom sa na povrch cudzorodej látky viažu opsoníny. Cudzorodá látka je týmto spôsobom „označkovaná“ a pohltená fagocytmi

Opsoníny – látky, ktoré uľahčujú fagocytózu, patria sem imunoglobulíny a zložky komplementu

Organela – štruktúra vo vnútri bunky plniaca špecifické funkcie (napr. ribozómy, Golgiho aparát, mitochondrie)

 

P

Pandémia – rozsiahla epidémia na geograficky rozsiahlom území, dokonca na viacerých kontinentoch

Pasívna imunita – viď imunita pasívna

Patogenita - schopnosť určitého druhu mikroorganizmu vyvolať v hostiteľskom organizme ochorenie

Patogén – choroboplodný zárodok, infekčný agens

Peptidoglykán – polymér (makromolekula) zložený z polysacharidovýchpeptidových reťazcov, je súčasťou bunkovej steny baktérií, podmieňuje jej pevnosť, označuje sa aj ako mureín alebo mukopeptid

Peptidy - polyméry, zložené z aminokyselín, zviazaných peptidovými väzbami. Od proteínov sa líšia len počtom zviazaných aminokyselín - do 50 ide o peptidy, nad 50 o proteíny

Periplazma – priestor medzi cytoplazmatickou membránouvonkajšou bunkovou membránou Gram-negatívnych baktérií. Obsahuje predovšetkým enzýmy a tenkú vrstvu peptidoglykánu

Pinocytóza – pohlcovanie malých kvapiek tekutín bunkou, ide o jeden z mechanizmov prenosu látok do bunky

Placebo – látka podávaná kontrolnej skupine v klinických alebo terénnych kontrolovaných štúdiách. Od skúmanej látky sa líši tým, že neobsahuje aktívnu látku. Podávanie placeba môže mať objektívne preukázateľný účinok, tzv. placebový efekt

Plazma – tekutá zložka krvi, žltkastá tekutina, ktorá sa získava centrifugáciou nezrazenej krvi, tzn. krvi odobranej do skúmavky s obsahom protizrážavého činidla

Plazmocyty – plazmatické bunky, druh leukocytov, ktoré majú za úlohu produkciu imunoglobulínov. Vznikajú z B-lymfocytov po ich styku s cudzorodou látkou

Pneumokok – baktéria Streptococcus pneumoniae, pôvodca pneumokokových invazívnych ochorení

Polypeptidyproteíny - zložené bielkoviny tvorené mnohými aminokyselinami. V organizme majú množstvo biologických funkcií (štrukturálnu, regulačnú, obrannú, transportnú atď.)

Polysacharidy – zložené cukry – sacharidy zložené z veľkého počtu molekúl jednoduchých cukrov pospájaných kyslíkovými mostíkmi. V organizme majú funkciu zásobnú alebo stavebnú

Pomocné lymfocyty – viď lymfocyty Th

Pôvodca nákazy – akýkoľvek organizmus, ktorý je schopný vyvolať nákazu človeka alebo zvieraťa

Prameň pôvodcu nákazy - najčastejšie živý človek alebo zviera (zriedka rastlina alebo prostredie), v ktorom sa pôvodca nákazy prirodzene vyskytuje, rozmnožuje a je z neho vylučovaný spôsobom, ktorý umožňuje prenos na vnímavého jedinca

Prekurzor – východisková látka resp. východiskový typ bunky

Prenos infekčného agens – spôsob šírenia infekčného agens zo zdroja nákazy na vnímavého hostiteľa

Prevalencia – pomer počtu všetkých existujúcich prípadov daného ochorenia k celkovému počtu obyvateľov v danej oblasti

Prevencia – súbor opatrení, ktorých cieľom je predísť vzniku ochorenia respektíve jeho zhoršeniu; rozoznávame prevenciu primárnu, sekundárnu a terciárnu.

Primárna bunková línia – viď bunková línia primárna

Prión – nebunková infekčná častica tvorená bielkovinami, ktoré vykazujú zmeny vo svojej štruktúre

Prírodné ohnisko nákazy – viď ohnisko nákazy prírodné

Prirodzený rezervoár infekcie – viď rezervoár infekcie prirodzený

Príznak – viď symptóm

PRN – pertaktin – vonkajší membránový proteín baktérie Bordetella pertussis. Podobne ako FHA zohráva úlohu pri adhézii baktérií na bunky dýchacieho systému. Je súčasťou acelulárnych vakcín proti čiernemu kašľu

Proces šírenia nákazy – viď epidemický proces

Prodromálne príznaky – prodrómy - prvé nejasné príznaky ochorenia

Prodromálne štádium – obdobie od zjavenia sa prodromálnych príznakov až po začiatok typických príznakov ochorenia

Prokaryoty – prvobunkové alebo prokaryotické organizmy - jednobunkové organizmy, ktorých typickým znakom je, že majú tzv. nepravé jadro, najčastejšie tvorené jednou kruhovou molekulou DNA a v cytoplazme neobsahujú organelymembránou, všetky prokaryotické organizmy majú bunkovú stenu (okrem mykoplaziem), na základe jej zloženia rozoznávame Gram-pozitívneGram-negatívne baktérie. Prokaryoty sa delia na baktérie a archeóny.

Proteíny – bielkoviny, organické zlúčeniny tvorené aminokyselinami. V organizme majú množstvo dôležitých funkcií (štrukturálnu, stavebnú, transportnú, sú súčasťou enzýmov, hormónov, protilátok apod.)

Protilátka – látka bielkovinovej povahy tvorená imunitným systémom, zameraná špecificky proti cudzorodej látke (antigénu, toxínu), ktorý jej tvorbu vyvolal

Protilátková imunita – viď imunita protilátková

PRP – Polyribosyl Ribitol Phosphate (fosforečnan polyribosylribitolu) – kapsulárny polysacharid baktérie Heamophilus influenzae typ b (Hib). Vykazuje antifagocytárny účinok (bráni fagocytóze). Používa sa ako antigén vo vakcínach proti hemofilovým infekciám

Prvoky – protozoa – drobné „živočíšne“ jednobunkové organizmy, ktorých telo tvorí jedna bunka vykonávajúca funkcie celého organizmu

PT – pertusový toxoid – detoxikovaný toxín baktérie Bordetella pertussis. Súčasť acelulárnych vakcín proti čiernemu kašľu

Puzdro bakteriálne – kapsula – štrukturálna časť na povrchu stien niektorých baktérií, zložená z vysokomolekulárnych polymerizovaných látok (ide najmä o polysacharidy a polypeptidy), ktorá chráni baktériu pred niektorými nepriaznivými vplyvmi. Okrem toho má antigénne vlastnosti a antifagocytárny účinok (bráni fagocytóze) a je dôležitým faktorom virulencie baktérií

Puzdro polysacharidovébakteriálne puzdro tvorené polysacharidmi; antigénna štruktúra a významný faktor virulencie mnohých baktérií napr. pneumokokov

Puzdro polypeptidovébakteriálne puzdro tvorené polypeptidmi. Ako jediná ma túto antigénnu štruktúru baktéria Bacillus anthracis, pôvodca antraxu

 

R

Receptor – špecifická štruktúra, schopná prijať signál, ktorý môže mať fyzikálnu alebo chemickú podstatu. V širšom slova zmysle ide o bunku alebo orgán, ktorý je schopný previesť podnet na vzruch (napríklad oko, ucho). V užšom slova zmysle ide o bielkovinu, ktorá po naviazaní ligandu zmení svoje priestorové usporiadanie s následnou kaskádou dejov, ktoré ovplyvňujú lokálne alebo celkovo činnosť bunky

Rekombinantná vakcína – viď vakcína rekombinantná

Rekonvalescencia – zotavovanie sa z ochorenia

RES – retikulo-endotelový systém – sústava fagocytujúcich buniek roztrúsená v orgánoch, predovšetkým v pečeni, slezine, pľúcach, kostnej dreni a lymfatických uzlinách

Rezervoár infekcie prirodzený – živé i neživé prostredie, v ktorom infekčný agens prežíva, množí sa alebo prekonáva určitý vývoj a na ktorom je závislý ako na substráte (napríklad prirodzeným rezervoárom vírusov chrípky je divoké vodné vtáctvo, vírusu kliešťovej encefalitídy sú drobné hlodavce)

Rezistencia - odolnosť

 

S

Semipermeabilný – polopriepustný, hlavne v súvislosti s biologickou membránou – priepustný len pre určité látky v závislosti od ich veľkosti, náboja, chemických vlastností a tvaru molekúl

Senzibilizácia – precitlivenosť, získaná stykom s určitou látkou

Sepsa – septikémia - otrava krvi

Sérologická reakcia – vyšetrovacia metóda, ktorá sa používa na dôkaz infekčného agens vo vyšetrovanom materiále pomocou známych protilátok

Sérum – žltkastá časť krvi, ktorá zostáva po jej zrazení nad krvnou zrazeninou, získava sa centrifugáciou zrazenej krvi, tzn. krvi odobranej bez protizrážavého činidla. Od plazmy sa líši tým, že neobsahuje určité bielkoviny, ktoré sa spotrebovali pri zrážaní krvi

Sérum heterológne - sérum získané z hyperimunizovaných zvierat, najčastejšie koní

Sérum homológne - sérum získané z plazmy ľudí obvykle krvných darcov

Smrtnosť – letalita – pomer počtu zomrelých na určité ochorenie k celkovému počtu osôb, ktoré na túto chorobu ochoreli. Vyjadruje sa v percentách

Spóry – mimoriadne rezistentné pokojové formy baktérií, s minimálnym metabolizmom, ktoré im umožňujú prežiť v nepriaznivých podmienkach

Sterilizácia – súbor opatrení na ničenie všetkých mikroorganizmov v prostredí, vrátane spór, helmintov a ich vajíčok

Supresia – potláčanie

Supresorové lymfocyty – viď lymfocyty Ts

Surveillance – epidemiologická bdelosť – komplexné a sústavné získavanie informácií o procese šírenia nákazy a sledovanie všetkých podmienok a faktorov, ktoré tento proces ovplyvňujú za účelom stanovenia systému účinných opatrení k potlačeniu alebo likvidácii danej nákazy

Symptóm – príznak - určitý prejav ochorenia, môže byť pre niektoré ochorenia typický – špecifický (napríklad charakteristická vyrážka) alebo sa vyskytuje pri mnohých ochoreniach a je preto nešpecifický (napríklad horúčka, malátnosť)

Syndróm – súbor typických príznakov charakterizujúcich ochorenie

 

Š

Špecifická imunita – viď imunita špecifická

 

T

Tc-lymfocyty – viď lymfocyty Tc

Th-lymfocyty – viď lymfocyty Th

Th1-lymfocyty – viď lymfocyty Th1

Th2-lymfocyty – viď lymfocyty Th2

Titer protilátok – prevrátená hodnota titra séra, ktorá vyjadruje koncentráciu celkových protilátok v krvi

Titer séra - najvyššie riedenie séra, ktoré dáva ešte pozitívnu reakciu v sérologických reakciách

Tkanivová kultúrabunková kultúra z tkaniva mnohobunkového organizmu in vitro, teda v laboratórnych podmienkach. Tieto bunky môžu byť získané od darcov, z primárnej bunkovej kultúry alebo z bunkovej línie. Termín tkanivová kultúra sa často používa aj na označenie bunkovej kultúry a naopak

T–lymfocyty – viď lymfocyty T

Toxicita – jedovatosť - schopnosť chemickej látky spôsobiť poškodenie organizmu

Toxín – jedovatá látka produkovaná živými organizmami

Toxoid – anatoxín – umele upravený toxín, využívaný na výrobu očkovacích látok, ktorý je zbavený škodlivých účinkov, ale je stále schopný vyvolať tvorbu protilátok

Transmisívna nákaza – viď nákaza transmisívna

 

Ú

Úmrtnosť – mortalita - pomer počtu zomrelých na určité ochorenie k celkovému počtu obyvateľov v danej oblasti. Vyjadruje sa v relatívnych číslach

 

V

Vakcína – očkovacia látka, preparát, ktorý obsahuje antigény jedného alebo viac patogénnych mikroorganizmov a ktorý po aplikácii navodí vznik aktívnej imunity

Vakcína atenuovanáočkovacia látka, obsahujúca živé oslabené mikroorganizmy, ktoré stratili alebo majú výrazne zníženú patogenitu, ale zachované imunogénne vlastnosti (napríklad BCG vakcína alebo vakcína proti osýpkam)

Vakcína inaktivovaná – „usmrtená“ vakcína – očkovacia látka, obsahujúca bakteríny alebo usmrtené vírusy, ktoré nie sú schopné množiť sa v hostiteľskom organizme (napríklad vakcína proti čiernemu kašľu alebo hepatitíde A)

Vakcína konjugovanáočkovacia látka, ktorá vzniká spojením polysacharidov bakteriálneho puzdra s bielkovinovým nosičom (napríklad vakcína proti pneumokokom), ktorým typicky býva záškrtový alebo tetanový toxoid

Vakcína rekombinantnáočkovacia látka, pripravená pomocou génového inžinierstva, kedy sa gény pre tvorbu antigénov určitého mikroorganizmu zavedú do genetického materiálu bunkových systémov (napríklad kvasiniek alebo baktérií), ktoré potom produkujú žiadaný antigén. Takýmto spôsobom sa pripravuje vakcína proti hepatitíde B

Vektory prenosu – zložky prostredia, predmety denného používania alebo rôzne druhy článkonožcov, ktoré sa uplatňujú pri prenose pôvodcov ochorenia zo zdroja nákazy alebo rezervoáru infekcie na vnímavého hostiteľa

VERO bunkybunkové línie získané z epiteliálnych buniek obličiek opíc druhu mačiak (African green monkey). Názov VERO predstavuje skratku pre Verda Reno, čo v esperantskom jazyku znamená zelená oblička. Prvýkrát boli izolované 27. marca 1962. VERO bunky sa používajú na pomnoženie vírusov, používaných aj na výrobu vakcín napríklad proti besnote

Virémia – prítomnosť vírusových častíc v krvi, pričom vírus môže byť naviazaný na leukocyty alebo voľne v krvi

Virulencia – miera schopnosti infekčného agens vyvolať ochorenie

Vírusy – najmenšie infekčné agens, ktoré tvorí molekula RNA alebo DNA, uzatvorená v bielkovinovom puzdre. Sú schopné množiť sa iba pomocou živých buniek, neprijímajú potravu, nevylučujú nestrávené zvyšky potravy, nerastú. Niektorí odborníci ich preto ani nepovažujú za živé.

Vonkajšia bunková membrána – viď membrána bunková vonkajšia

Vrodená imunita – viď imunita nešpecifická

Vstupná brána infekcie - systém alebo trakt, ktorým sa infekčný agens dostane do hostiteľského organizmu, pričom tento systém nemusí byť postihnutý ochorením

 

W

WI-38bunková línia získaná z pľúcneho tkaniva 3-mesačného umelo potrateného ľudského plodu ženského pohlavia. Používa sa na kultiváciu vírusov na výrobu vakcín napr. proti ružienke či ovčím kiahňam

 

Z

Zdroj nákazy – viď prameň pôvodcu nákazy

Získaná imunita – viď imunita špecifická

Zoonózainfekčné ochorenie zvierat, prenosné aj na človeka (napríklad tularémia, antrax)

 

Ž

Živná pôda – 1. tekutá alebo tuhá pôda, ktorá slúži na kultiváciu mikroorganizmov, predovšetkým baktérií a kvasiniek, v laboratórnych podmienkach. Tuhé pôdy sa väčšinou pripravujú z tekutých pridaním agaru alebo želatíny a podľa potreby sa ďalej obohacujú rôznymi prídavnými látkami (krv, laktóza, žlčové kyseliny, antibiotiká atď.);
2. prostredie pre kultiváciu vírusov alebo buniek v laboratórnych podmienkach;  vírusy  a bunky nie je možné pestovať na umelých živných pôdach. Vyžadujú si osobitné podmienky, napr. na pomnoženie vírusov sa používajú živé bunkové modely – kuracie embryá, bunkovétkanivové kultúry alebo bunkové línie

 


Zverejnenie tohto slovníka (grafická úprava + odkazy) zabralo šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk približne 9 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com