Krátky rozhovor pre Nový čas pre ženy č. 18/2013

Ing. Marián Fillo

       Dnes (nedeľa 5.V.2013) je posledný deň, kedy si na stánkoch (ak sú otvorené) alebo v super-/hyper-/mega-/ultra-marketoch môžete kúpiť Nový čas pre ženy 18/2013, kde je téma o očkovaní na 3 strany. Pre účely tohto článku som poskytol Novému času pre ženy odpovede na 5 otázok, z čoho však bola uverejnená len malá časť. Preto na tomto mieste uverejňujem neskrátené znenie:

Prečo ste tak za slobodu v očkovaní?

       Ak má slobodný človek v slobodnej krajine právo rozhodovať o tom, čo bude jesť, čo bude piť a čo bude dýchať, prečo by nemal mať právo rozhodovať aj o tom, čo mu bude alebo nebude vpichnuté do jeho tela (prípadne do tela jeho detí)? Jedlo, čo jeme, nápoje, čo pijeme, a vzduch, ktorý dýchame, majú na naše zdravie prinajmenšom rovnaký (zvyčajne však oveľa väčší) vplyv ako nejaké - na podnet očkovania vytvorené - protilátky v krvnom obehu. Ak sa teda po očkovaní vôbec nejaké vytvoria, čo však nie je isté.

Odmietli ste už aj Vy povinné očkovanie?

       Áno. Od roku 2009 (vrátane) už naše deti (dnes 3 r., 5 r., 9 r.) neboli očkované proti ničomu a ja s manželkou sme, čoby dospelí ľudia, neboli očkovaní ešte oveľa dlhší čas.

Nemyslíte si, že keby to bolo len na báze dobrovoľnosti, ľudia by sa nechodili očkovať vôbec a choroby, ktorým sa očkovaním predchádzalo, by sa mohli vrátiť späť?

       Choroby, proti ktorým sa očkuje, tu častokrát máme aj pri 99% zaočkovanosti. Menujme napr. aktuálnu epidémiu čierneho kašľa na Slovensku (cca 1000 prípadov ročne za ostatné tri roky) alebo epidémiu príušníc (mumpsu) v Česku (tisíce prípadov ročne), hoci drvivá väčšina chorých bola proti danej chorobe zaočkovaná. Očkovanie nechráni všetkých zaočkovaných a už vôbec nie doživotne. Plošné povinné očkovanie teda rohodne nie je zárukou, že tu nebudú žiadne epidémie chorôb, proti ktorým sa plošne očkuje.

       Výskyt kedysi bežných detských chorôb, ako napr. osýpky, príušnice a ružienka, by mohol mierne vzrásť, otázkou však je, či sa ich vôbec máme obávať. Boli časy, keď si nimi prešli takmer všetci a komplikácie týchto chorôb, ktoré by stáli za reč, boli len veľmi zriedkavé. Prekonanie týchto chorôb má navyše okrem doživotnej imunity voči nim aj ďalšie prínosy, napr. prekonanie príušníc (mumpsu) u žien vedie k výraznému zníženiu rizika rakoviny vaječníkov a vírus osýpok sa už nejaký čas skúma na svetoznámej Mayo klinike v USA ako nádejný liek proti nádorom.

       Domnievam sa však, že drvivá väčšina obyvateľstva by sa aj po úplnom zdobrovoľnení očkovania naďalej očkovať dávala, veď aj v krajinách, kde je očkovanie plne dobrovoľné, býva zaočkovaných spravidla cez 90% (alebo aspoň cez 80%) obyvateľov.

Vy teda nevidíte žiadne pozitíva očkovania?

       Viem si predstaviť situáciu, kedy by očkovanie mohlo byť vo výsledku menším rizikom než choroba, proti ktorej je namierené, ale situácia obyvateľa Slovenska, ktorý nehladuje, nie je promiskuitný, nepoužíva prostriedky na zrážanie horúčky (ibuprofen, paracetamol, kyselinu acetylsalicylovú) netrpí nedostatkom vitamínov a stopových prvkov, to teda rozhodne nie je.

Čo navrhujete - ako by to podľa Vás malo na Slovensku prebiehať, malo by byť očkovanie povinné, alebo nie...?

       Navrhujem, aby bolo samotné očkovanie plne dobrovoľné, ale aby bolo povinné vzdelávanie sa o očkovaní (aj s príslušnými skúškami), ktoré by nebolo jednostranné, ale zahŕňalo by postrehy a argumenty oboch protipólov debaty o očkovaní, ako aj širokú paletu názorov medzi nimi. Vďaka tomu by padla častá námietka, že radový občan nie je dostatočne kvalifikovaný na to, aby mohol zodpovedne a informovane rozhodnúť o (v túto chvíľu povinnom) očkovaní. Zvláštne však pritom je, že radový občan - zdá sa - má dostatočnú kvalifikáciu na rozhodovanie o nepovinnom očkovaní. Prečo teda nemôže rozhodovať o očkovaní povinnom?

Zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 30 minút čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.