17.II.2012 — Taťjana Obuchanyč, PhD.
Pôvodnú kapitolu „Immunologic Memory Debunked“
z knihy „Vaccine Illusion — How vaccination compromises our natural immunity and what we can do to regain our health“
z angličtiny s dovolením autorky preložil Ing. Marián Fillo.
<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu Skoč na obsah Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>
5. Pravá podstata imunologickej pamäte
Imunológovia si myslia, že majú solídne teoretické vysvetlenie imunity. Tvrdia, že prirodzená imunita je výsledkom imunologickej pamäte na v minulosti zvládnuté patogény (choroboplodné mikróby a látky). Tvrdenie, že imunita = imunologická pamäť, je najdôležitejším aspektom imunologickej dogmatiky. Bez tohto piliera by imunológia nemala žiadne teoretické odôvodnenie pre zavedenie očkovania ako opatrenia na predchádzanie chorobám. V predchádzajúcich kapitolách sme si ukázali, že imunológia nemá vôbec žiadne základy v dôkazoch. Preto je teória jej jediným imaním. Ale aj toto, s veľkou láskou opatrované, imanie má smrteľnú chybu.
Čo presne je imunologická pamäť? Učebnica ju definuje ako schopnosť imunitného systému vypracovať rýchlejšiu a mohutnejšiu tvorbu protilátok proti predtým vpichnutému antigénu (bio-molekule alebo cudzorodej častici) po opätovnom stretnutí sa s týmto antigénom. Keďže imunológovia sa zvyčajne vyhýbajú práci s patogénmi, koncept imunologickej pamäte prijali za platný bez otestovania na skutočných baktériách a vírusoch. Testovali ho len na izolovaných bielkovinách.
Imunológovia zistili, že čistené (purifikované) bielkovinové antigény nie sú schopné sami o sebe vyvolať tvorbu protilátok ani u ľudí, ani u zvierat (u príjemcov). Na vyvolanie tvorby protilátok treba bielkovinový antigén pred podaním príjemcovi zmiešať s adjuvantom — cytotoxickou (pre bunky jedovatou) látkou, akou sú soli hliníka alebo síran draselno-hlinitý. Na zvýšenie tvorby protilátok potrebujú príjemcovia dostať druhú injekciu toho istého bielkovinového antigénu. Tentokrát už adjuvant nemusí byť pridaný. Prvotná odpoveď na bielkovinové antigény je pomalá, slabá a závislá na adjuvante, zatiaľčo sekundárna a terciárna odpoveď (posilňovacie dávky = boostery) je rýchlejšia, silnejšia a nezávislá na adjuvante. Tento rozdiel medzi primárnou a sekundárnou imunitnou odpoveďou vytvára koncept imunologickej pamäte.
Človek by si pomyslel, že ak imunitný systém môže odpovedať rýchlejšie na druhýkrát, možno imunita voči chorobe závisí na tejto rýchlejšej imunitnej odpovedi. Avšak — napriek tomu, že to vyzerá tak príťažlivo logicky — táto myšlienka sa po ďalšom skúmaní ukázala byť chybnou. Akonáhle imunológovia začali testovať schopnosť ne-bielkovinových antigénov (napr. polysacharidov alebo zložených častíc s opakovanými štruktúrami) vyvolať imunologickú pamäť, ukázalo sa, že tieto antigény sa správajú úplne inak. Nevytvárajú pamäťovú odpoveď, tzn. rýchlejšiu výrobu protilátok a jej väčší objem, a to dokonca ani po opakovaných vpichoch.
Najproblematickejšie baktérie majú na povrchu polysacharidové púzdra a všetky vírusy sú komplexnými časticami s opakujúcimi sa povrchovými molekulami. Znamená to teda, že skutočné patogény nevytvárajú imunologickú pamäť? Presne tak! Ako potom získavame prirodzenú imunitu voči týmto patogénom, ak nie skrz imunologickú pamäť? Musí tu byť iné vysvetlenie prirodzenej imunity, ale aké? Po 200 rokoch výskumu imunológovia stále nepoznajú odpoveď. Navyše si ani nechcú priznať, že ju nepoznajú.
Dogma, ktorá tvrdí, že prirodzená imunita = imunologická pamäť, zostáva v imunológii navzdory tomu, že sa nedá uplatniť na skutočné patogény, navzdory tomu, že niekoľkí imunológovia upozorňujú svojich kolegov na tento zmätok (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16824138), zatiaľčo zvyšok imunológov očividne ignoruje takéto upozornenia. Prioritou č. 1 moderného imunologického výskumu sa stalo zachovanie tejto nepravdivej dogmy až na veky, keďže poskytuje rozumové odôvodnenie modernej stratégie vývoja vakcín s adjuvantami a zabezpečuje imunológii monopol v politike verejného zdravotníctva. Avšak cena za upísanie sa imunologickej dogmatike je obrovská. Stojí nás to zdravie našich detí. V nasledujúcej kapitole si vysvetlíme prečo.
<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu Skoč na obsah Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>
Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabrali prekladateľovi približne 1,5 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
