Dr. Andrew J. Wakefield: „Bezcitná bezohľadnosť“ („Callous Disregard“) — 1. „Tá“ štúdia

15.11.2014 10:47

Skyhorse Publishing24.V.2010Dr. Andrew Jeremy Wakefield

 

       Pôvodnú knihu Callous Disregard — Autism and Vaccines: The Truth Behind a Tragedy
       z angličtiny s láskavým dovolením autora preložil a preklad zverejnil Ing. Marián Fillo.

 

<<< Predošlá kapitola       Obsah knihy       Ďalšia kapitola >>>

 

obálka knihy1. „Tá“ štúdia

       28.II.1998 sme ja a 12 mojich kolegov zverejnili v uznávanom lekárskom časopise The Lancet článok o sérii prípadov (angl. case-series) ako „predbežnú správu“ (angl. early report).[1] Tento člá­nok popísal klinické zistenia u 12 detí s poruchami autistického spektra (angl. Autistic Spectrum Disorder = ASD), ktoré nastali v spojitosti s miernymi až stredne silnými zápalmi hrubého čreva (kolitídami). Tie boli sprevádzané opuchmi lymfatických uzlín (lymfatickou nodulárnou hyperpláziou) pozdĺž čriev, najviac v poslednej časti tenkého čreva (v terminálnom ileu). Zároveň rodičia 9 detí spájali nástup príznakov s očkovaním proti osýpkam, príušniciam a ružienke (angl. Measles, Mumps, Rubella = MMR), z ktorých 8 bolo uvedených v pôvodnom článku (viď tiež prípad dieťaťa PH nižšie). Význam týchto zistení zatienili nedorozumenia, prekrútenia a spojené systematické úsilie spochybniť našu prácu. Toto úsilie, obzvlášť sťažnosť istého novinára na voľnej nohe a silná po­litická túžba zmariť vyšetrovanie problémov s bezpečnosťou očkovania a následné odškodňovanie za očkovaním spôsobené škody, vyvrcholilo v najdlhšie trvajúcom a najdrahšom disciplinárnom ko­naní v dejinách lekárskeho kontrolného orgánu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (angl. United Kingdom = UK) — Všeobecnej lekárskej rady (angl. General Medical Council = GMC). V čase písania tohto textu bol rozsudok o vine platný. Teraz a iba teraz je na čase so všetkou v súčasnosti dostupnou dokumentáciou prehodnotiť ako pôvodný článok, tak aj jeho dedičstvo.

 

Pozadie

       Od konca 80. rokov 20. storočia moja skupina na Lekárskej fakulte pri Slobodnej kráľovskej nemocnici (angl. Royal Free Hospital School of Medicine) — skupina pre štúdium zápalových ochorení čriev — vo veľkom zverejňovala články o možných príčinách a mechanizmoch zápalových ochorení čriev (napr. Crohnovej choroby). Pod to spadalo aj skúmanie možnej úlohy osýpok a očkovania proti osýpkam. V máji 1995 ma začali oslovovať rodičia s opakujúcim sa príbehom, že ich — do istého času normálne sa vyvíjajúce — deti upadli do autizmu alebo do stavu podobného autizmu, vo väčšine prípadov po očkovaní MMR vakcínou. V približne tom istom čase sa u týchto detí objavili dlhodobé (chronické) žalúdočno-črevné (gastro-intestinálne = GI) príznaky, podobné tým, ktoré po­písala Dr. Lenny González v júli 2009 v časopise The Autism File.[2] Napriek vysiľujúcim prízna­kom črevnej choroby a mnohým náznakom bolestí brucha len málo z týchto detí podstúpilo telesné vyšetrenie či vôbec bolo vyšetrených. Zmienka o MMR vakcíne často ešte viac odcudzila rodičov a zdravotníkov, čo sa starali o ich deti. Mnoho lekárov pripisovalo nástup týchto príznakov náhode a uspokojilo sa s takýmto „vysvetlením“. Naproti tomu bol v Slobodnej kráľovskej nemocnici (Ro­yal Free Hospital = RFH) vytvorený systematický plán klinickej starostlivosti a výskumu, aby sa dotknutým deťom dostalo potrebnej pomoci.

       Príbeh dieťaťa PH (iniciály boli zmenené), ako ho pôvodne rozpovedala jeho matka, nezmieňoval MMR vakcínu ako vinníka. 18 mesiacov normálneho vývoja vystriedal úpadok a nástup toho, čo niekoľkí lekári označili za „druhotný autizmus“. Strata vývojových míľnikov bola sprevádzaná stratou koordinácie tela (dieťa viac nedokázalo chytiť alebo hodiť loptu), jeho chôdza sa stala „nemotornou a ťažkou ako chôdza starca,“ a nemohol sa viac posadiť alebo postaviť bez pomoci. Zabudol aj tých 20 slov, čo sa dovtedy naučil a vznikla uňho druhotná inkontinencia (neschopnosť zadržať) stolice. V 18 mesiacoch sa dostavili epizódy silnej bolesti brucha, spojené s vreskom a sna­hou tlačiť si kolená k hrudi. Od 2 rokov sa uňho opakovali hnačky, pri ktorých z jeho tela vyšlo nestrávené jedlo. Jeho telesná hmotnosť sa dostala z 97. percentilu vo veku 1 roka na 50. percentil vo veku 2 rokov (tzn. vo veku 1 roka bola jeho hmotnosť vyššia než hmotnosť 97% jeho rovesníkov, vo veku 2 rokov bola jeho hmotnosť vyššia než 50% jeho rovesníkov — pozn. prekl.). Jeho jedálny lístok sa zmenil z rozmanitého na veľmi zúžený, pozostávajúci z priemyselne spracovaných polysacharidov (škrobov) a najmenej 10 krabičiek 200 ml nápoja s pomarančovou príchuťou denne.

       Matka dieťaťa PH nám v roku 1996 nepovedala, že aj ona spájala ťažkosti svojho syna s MMR vakcínou. Náš popis tohto dieťaťa v časopise The Lancet verne zopakoval nástup príznakov po prekonaní zápalu stredného ucha, ako hlásila matka dieťaťa, ale bezo zmienky o MMR vakcíne. Dôvod tohto nesúladu v opise je cennou lekciou: odpovede predchádzajúcich lekárov na zmienky o MMR vakcíne ako možnej príčine boli v rozmedzí od povýšenecky odmietavej po vyslo­vene nepriateľské. Zmienka o MMR vakcíne mala nepriaznivý dopad na jej schopnosť zohnať pomoc pre svojho syna. V čase, keď prišli do RFH, otec naliehal na svoju manželku, aby nehovorila nič o MMR vakcíne v snahe vyhnúť sa diskriminácii lekármi, ktorí ju považovali za bláznivú.

       Takže to bol potenciálne dôležitý prvok anamnézy tohto dieťaťa, zamietnutý aroganciou tých, čo „vedia viac“.

 

Návrh štúdie

       Článok v časopise The Lancet — prvý z radu súvisiacich článkov — popisoval sériu prípadov. To sa priamo píše aj v prvom riadku článku:

„… séria po sebe nasledujúcich prípadov detí s chronickou entero-kolitídou a regresívnou vývojovou poruchou.“[1]

       Typický príklad definície a popisu série prípadov nájdeme v základnej epidemiologickej učebnici Hennekensa a Buringa:[3]

„Štúdie série prípadov popisujú skúsenosti jedného pacienta alebo skupiny pacientov s podobnými diagnózami. Tieto typy štúdií, v ktorých typicky nejaký šikovný klinický lekár zistí nejaké nezvyčajné rysy určitej choroby alebo pacientovej anamnézy, môžu viesť k zostaveniu nejakej novej hypotézy… Potom možno vykonať analytickú štúdiu (najčastejšie použijúc prístup prípadov a kontrol, angl. case-control) na preskúmanie možných príčinných činiteľov (kauzálnych faktorov).“

       Základným rysom návrhu, ktorý odlišuje sériu prípadov od iných návrhov, je absencia požiadavky na výber účastníkov na základe buď vystaveniu niečomu (napr. očkovaniu MMR vakcínou) ale­bo výsledku, ktorý je predmetom záujmu (napr. autizmu). Séria prípadov nevyžaduje — a nemala by zahŕňať — prísne kritéria na zahrnutie/vylúčenie účastníkov štúdie. Namiesto toho má slúžiť na pozorovanie podobných úkazov u skupín pacientov, čo majú aj iné spoločné vlastnosti, aby mohli byť vytvorené hypotézy, ktoré možno neskôr otestovať vhodným typom štúdie (napr. case-control).

       Článok v časopise The Lancet robí presne to, čo sa od série prípadov očakáva. Okamžite ozna­muje, čo je účelom článku: nebola diagnostikovaná nijaká konkrétna vývojová porucha, neboli po­žadované nijaké konkrétne vlastnosti alebo načasovanie nástupu príznakov, nebola potrebná nijaká počiatočná expozícia (vystavenie sa nejakému vplyvu — pozn. prekl.), nebol predpovedaný nijaký konkrétny výsledok a nebolo vyslovené nijaké tvrdenie o príčinnej súvislosti.

       Boli sme kritizovaní za to, že sme do štúdie nezapojili kontrolnú skupinu (tzn. vývojovo normálne deti) za účelom porovnania. Hoci kontrolná skupina zvyčajne nie je súčasťou štúdie série prípadov, urobili sme viac, než sa bežne požaduje, a zapojili sme aj porovnávacie skupiny: 19 rovesníkov (5 pre mikroskopické preskúmanie bunkových tkanív a 14 na meranie kyseliny metylmalónovej (MMA) v moči). To musí byť zjavné každému, kto si náš článok poriadne prečíta.

       Ostatne, Hennekens a Buring vyslovili vo svojej knihe dôležité tvrdenie, že účelom série prípadov je vytvoriť nové hypotézy o možnej príčinnej súvislosti. Nie je navrhnutá na skúmanie možnej príčinnej súvislosti. Článok v časopise The Lancet vytvoril hypotézy. Podnietil celý rad ďalších štúdií — o ktorých kritici málokedy (ak vôbec) hovoria, — ktoré potvrdili a charakterizovali toto ochorenie čriev ako nové, pomerne časté a možno liečiteľné, a tiež overovali hypotézy o príčinnej súvislosti.[4] Medzi kritikmi bol v tomto ohľade určitý zmätok, čo je zjavné napr. z často citovanej analýzy nášho článku prof. Trishou Greenhalgh,[5] ktorá kladie a pokúša sa odpovedať na sériu otázok, vrátane:

„Bola skúmaná hypotéza jasne stanovená?“

       Podľa nej „Táto štúdia nestanovila vôbec žiadnu skúmanú hypotézu.“ To je pravda. Od štúdií sérií prípadov sa to ani nepožaduje, ani neočakáva. Po zhodnotení, že štúdia nemala skúmanú hypotézu, prof. Trisha Greenhalgh pokračuje položením zábavnej otázky:

„Bol návrh štúdie primeraným spôsobom testovania skúmanej hypotézy?“

       Dochádza k záveru, že návrh štúdie nebol primeraným spôsobom testovania „skúmanej hypotézy“. Avšak keď už zistila, že žiadna hypotéza nebola stanovená, radšej sa pýta, na testovanie ktorej hypotézy nebola štúdia navrhnutá. Hneď na to sa vyjasní, že to bola jej hypotéza, ktorú štúdia netestovala. Jej záver, že „návrh štúdie tak-či-onak nebol schopný dokázať súvislosť očkovania MMR vakcínou s autizmom“ je, samozrejme, úplne presný, keďže sme sami v našom článku na str. 641, v odstavci 2, riadkoch 1 a 2 napísali:

Nedokázali sme spojitosť medzi očkovaním proti osýpkam, príušniciam a ružienke s popísaným syndrómom…

       a v odstavci 5, riadkoch 4–6:

Na preskúmanie možnej súvislosti tohto syndrómu s MMR vakcínou sú potrebné ďalšie výskumy.

       Prof. Trisha Greenhalgh ukázala, že je ešte viac mimo, keď sa opýtala:

„Boli závery štúdie podporené zistenými údajmi?“

       Nie je jasné, či prof. Trisha Greenhalgh hovorí o záveroch autorov štúdie, tzn. že zistené údaje nie sú dôkazom príčinnej súvislosti očkovania MMR vakcínou s popísaným syndrómom a že na to je potrebný ďalší výskum, alebo či sa pýta, či zistené údaje podporujú hypotézu, ktorú ona sama podsunula autorom štúdie. V prvom prípade zistené údaje jasne podporujú naše závery. Nie je prekvapením, že nepodporujú hypotézu, vymyslenú prof. Trishou Greenhalgh, tzn. že MMR vakcína spôsobuje popísaný syndróm.

       Pokračuje:

„Ak je odpoveď na vyššie uvedenú otázku „nie“, je prakticky možné, aby štúdia silnejšieho návrhu otestovala hlavnú hypotézu tejto štúdie?“

       Prof. Trisha Greenhalgh pokračuje v budovaní argumentu na hypotéze, ktorú si sama vymyslela, a odpovedá na svoju otázku zvučným „áno“. Dôvodom na obavy je, že sa javí byť uspokojená na základe toho, čo možno opísať len ako úplné nepochopenie návrhu štúdie z časopisu The Lancet. Naproti tomu neschopnosť Ministerstva zdravotníctva UK (ktorého webová stránka odkazovala ľudí prostredníctvom vedenia štátneho zdravotníctva (angl. National Health Service Executive) na jej analýzu) posúdiť možný dopad tohto jej skrz-na-skrz chybného dokumentu na predstavy mnoho tisíc ustarostených rodičov je alarmujúca.

       Napriek nezmyslom prof. Trishi Greenhalgh by človek nikdy nemal podceňovať dôležitosť štúdie série prípadov ako východiska pre lekársky objav. Je to vyskúšaný a otestovaný spôsob popisu ľudských chorobných syndrómov, vrátane Kannerovho autizmu, Aspergerovho syndrómu a Hellerovej choroby (dezintegratívna porucha). Posledné slovo k tejto téme zdôrazňuje tento pohľad na vec:

Medzi klinické situácie, v ktorých správa o prípade a séria prípadov je vhodným typom štúdie, patrí aj toto: lekár si všimne, že sa v jeho nemocnici narodia dve bábätká bez končatín (fokomélia). Obe matky užívali nový liek (thalidomid) na začiatku tehotenstva. Tento lekár chce upozorniť svojich kolegov po celom svete na možnosť súvislosti tohto lieku s poškodením zdravia čo najrýchlejšie (McBride, v The Lancet, 1961). Hocikto, kto si myslí, že „rýchlou ihlou šité“ správy o prípadoch nikdy nie sú vedecky oprávnené, by si mal spomenúť na tento príklad.

       A zdroj tejto neoceniteľnej rady? Dr. Trisha Greenhalgh, autorka knihy „How to Read a Paper“ („Ako čítať štúdiu“).[6]

 

Náhoda

       Náhoda — častokrát to prvé, k čomu sa uchyľujú skeptickí lekári — v tejto súvislosti znamená pravdepodobnosť navzájom na sebe nezávislého zistenia príznakov autizmu v 2. roku života spolu s očkovaním MMR vakcínou približne v rovnakom čase. Aj keď je náhoda pravidelne uprednostňovaná ako vysvetlenie rodičovských príbehov, mala by byť posledným možným záverom — takým, ku ktorému dospejeme až po tom, čo dôkladná diagnostika vylúčila všetky ostatné možné príčiny neurologického úpadku dieťaťa. Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať anamnéze rodičov, pričom tvrdenie, že ide o náhodu, vyslovené ešte pred vylúčením ostatných možných príčin, v klinickej medicíne nemá miesta. Tam, kde úpadku do autizmu predchádzala nejaká nákaza, ako napr. herpes simplex alebo Epstein-Barrovej vírus (vírus mononukleózy), lekárska literatúra ukazuje, že sa vykonalo rozsiahle testovanie, príčina sa zistila a dieťa bolo primerane tomu liečené.[7] Naproti tomu keď úpadku do autizmu predchádzalo očkovanie MMR vakcínou, vykonalo sa len málo pokusov (ak vôbec nejaké) primerane vyšetriť dotknuté deti. Bailey Banks je jedným z tých vzácnych prípadov, ktorý bol poriadne vyšetrený a u ktorého očkovací súd USA rozhodol, že MMR vakcína spôsobila jeho autizmus.[8] Baileyho MRI (magnetická rezonancia) vyšetrenie, vykonané 16 dní po podaní MMR vakcíny za účelom zistenia encefalopatie (poškodenia mozgu), odhalilo abnormality myelínu v mozgu, zhodné s obrazom akútnej diseminovanej encefalomyelitídy (ADEM) — autoimunitného zápalu mozgu, ktorý môže nastať po osýpkach alebo po očkovaní proti osýpkam. Poučením z tohto prípadu je, že treba vykonať všetky možné testy u dieťaťa ešte počas priebehu úpadku do autizmu, keďže — ako napr. pri ADEM — abnormality myelínu v mozgu môžu byť prechodné a vyšetrenie MRI, vykonané 2 roky po očkovaní, ich už nemusí odhaliť. Skutočnosť, že rodičia detí z časopisu The Lancet popísali v 4 prípadoch inkontinenciu moču alebo stolice a v najmenej 6 prípadoch ataxiu (narušenie koordinácie telesných pohybov), ktorá sa priznáva ako nežiaduci účinok MMR vak­cíny, je viac než dostatočnou indikáciou na dôkladné neurologické vyšetrenia. Úpadok so stratou už nadobudnutých schopností u predtým normálneho alebo takmer-normálneho dieťaťa by mal rozosvietiť varovné kontrolky a spustiť systematický prístup k diferenciálnej diagnostike. S týmto na mysli napísal v roku 1997 prof. Walker-Smith, jeden z celosvetovo popredných pediatrických gastroenterológov a starší spoluautor článku v časopise The Lancet:

Tieto deti neboli vyšetrené do tej miery, akú by sme považovali za primeranú pre deti s takto ničivým ochorením.[9]

       Napriek očividným neurologickým príznakom, napriek časovej blízkosti nástupu príznakov k vystaveniu sa vírusom z očkovacej látky, napriek dodatočným telesným príznakom, ako napr. bolesť a hnačka, sa väčšine týchto detí dostalo zo strany hlavno-prúdových (mainstreamových) lekárov-špecialistov na autizmus len minimálneho vyšetrenia.

 

Náhoda a opakovaná expozícia

       U tých detí s regresívnym autizmom, ktoré dostali viac než jednu dávku vakcíny so zložkou proti osýpkam (angl. Measles Containing Vaccine = MCV), často dochádza k zhoršeniu jestvujúcich príznakov alebo k znovu-objaveniu sa dočasných príznakov, ktoré nastali po prvej dávke. Ak je niečo také poriadne zdokumentované, Výbor pre bezpečnosť očkovania (angl. Vaccine Safety Committee) pri americkom Výskumnom ústave lekárskom (Institute of Medicine), pripúšťa opakovanú expozíciu (vystavenie sa nejakému vplyvu, napr. očkovaniu — pozn. prekl.), nasledovanú obdobnými príznakmi ako po prvej dávke (angl. rechallenge effect), čoby dôkaz príčinnej súvislosti.[10] Aby sa to preskúmalo ohľadne MMR vakcíny v súvislosti s autistickou enterokolitídou a aby sa prekonali obavy z neschopnosti rodičov spomenúť si na dávno minulé udalosti, vypracovali sme štúdiu, ktorá porovnávala závažnosť zápalu čriev u detí, očkovaných MCV len raz, oproti deťom, očkovaným dvomi dávkami MCV. Našou hypotézou bolo, že choroba by mala byť závažnejšia u detí, očkovaných dvomi dávkami MCV, ak je toto ochorenie spôsobené očkovaním.[11] U detí, ktoré dostali dve dávky MMR vakcíny alebo MR vakcíny (proti osýpkam a ružienke), bol významne vyšší výskyt aktívnej chronickej kolitídy (vrátane buniek, tvoriacich hnis) v porovnaní s deťmi, ktoré dostali len jednu dávku, čo podporuje príčinnú súvislosť. Tento očividný účinok opakovanej expozície sa v súčasnosti skúma na veľkom počte amerických detí, aby sa zistilo, či je toto zistenie opakovateľné.

 

Opakovaná expozícia očkovacou látkou proti osýpkam

       Dieťa RT (iniciály boli zmenené) bolo úzko sledované počas prvého roku jeho života kvôli širo­kému koreňu nosa. V 15 mesiacoch života bolo sledovanie ukončené s tým, že je vývojovo a telesne normálny. Neskôr dostal samostatnú očkovaciu látku proti osýpkam, po ktorej sa prestal chodiť okolo nábytku a vrátil sa späť k plazeniu sa. Prestal sa učiť nové zručnosti a v 20 mesia­coch zabudol všetky slová. Krátko na to úplne prestal hovoriť. V 2. roku života sa uňho prejavilo celkové zhoršenie zdravia nákazami uší, hrudníka a krku, ako aj hnačkami a bolesťami brucha. Podľa rozprávania jeho matky chlapec v 4 a pol roku života, 2 týždne po MMR vakcíne „zmizol“ i „stratil všetky zručnosti a prestal komunikovať“. Zatiaľčo v 10 mesiacoch života vedel poskladať vežu z kociek, jeho schopnosť hrať sa klesla až do tej miery, že „teraz vôbec netušil, čo by s nimi asi tak mohol urobiť“. Navyše k tomu sa stal nemotorným, začal si búchať hlavu a opakovať do zblbnutia nejaké úkony. Stratil schopnosť postarať sa o seba, napr. pred druhou dávkou MCV sa vedel najesť lyžičkou, po nej však už viac nedokázal ani len udržať pohár v ruke.

       Anamnéza GI problémov dieťaťa RT je tiež poučná. V jeho záznamoch sa píše: „Hnačka začala byť uňho problémom medzi rokom a rokom a pol [po jeho prvom očkovaní proti osýpkam]… zvyčajne obsahuje nestrávenú potravu. Jeho hnačka sa významne zhoršila po 4 a pol roku života [po očkovaní MMR vakcínou]…“ Neschopnosť rásť, čo je zásadná známka zápalového ochorenia čriev u detí, bola zjavná zo záznamov všeobecného lekára. RT podľa jeho záznamov „klesal v percentilových tabuľkách“. Jeho neschopnosť telesne rásť pokračovala a opäť sa zhoršila v rovnakom čase, ako sa mu zhoršila hnačka, keď jeho telesná hmotnosť klesla z 9. na 2. percentil.

       Ďalšie skúmanie účinkov opakovaného očkovania MMR vakcínou v súčasnosti práve prebieha.

 

Svedomitá veda

       Honba za presnosťou sa môže obrátiť na neprospech výskumníkov, ako sa to neskôr ukázalo na mikroskopickej analýze bunkových tkanív detí z časopisu The Lancet. Na svete je len málo ľudí, ktorí sa svojimi znalosťami mikroskopického vzhľadu zápalového ochorenia čriev u detí vyrovnajú prof. Walkerovi-Smithovi. Takže za neprítomnosti odborníka na tomto poli pediatrickej patológie v RFH, to bol prof. Walker-Smith, kto každý týždeň hodnotil bunkové tkanivá svojich pacientov a zistil, že u niektorých detí si túto chorobu dlho nikto nevšimol. Aby sa znížilo toto riziko a aby sa štandardizovalo hlásenie o biopsiách (mikroskopických vyšetreniach odobratých vzoriek tkaniva — pozn. prekl.) týchto autistických detí, všetky tkanivá boli následne preskúmané istým skúseným patológom so skúsenosťami v oblasti ochorení čriev. Jeho zistenia boli zaznamenané do zvlášť navrhnutej tabuľky, aby sa zdokumentovali konkrétne črty poškodenia tkaniva.[12] Tieto tabuľky vytvorili základ toho, čo bolo následne zverejnené v časopise The Lancet. Len málo štúdií série prípadov ide až do takejto úrovne presnosti.

       Avšak niekto, kto sa rozhodol našu prácu spochybniť, rozdiely medzi rutinnými klinickými hláseniami (ktoré mohli pochádzať napr. od patológa, špecializujúceho sa na choroby mozgu alebo gy­nekologickú patológiu) a štandardizovanou odbornou analýzou neprávom označil v celoštátnych oz­namovacích prostriedkoch (médiách) za „falšovanie“ údajov. Bol som z toho obvinený konkrétne ja, hoci som nijak nepodieľal na hodnotení vzoriek. Rád by som podotkol, že napriek 5 rokom vyšetrovania GMC nebolo voči žiadnemu z obvinených vznesené nijaké obvinenie z vedeckého podvodu. Z vedeckého podvodu nás obvinil ten istý novinár na voľnej nohe, ktorý podnietil vyšetrovanie GMC, čím len pokračoval v dlhom rade falošných obvinení. Niet nijakého dôkazu o tom, že by tieto údaje boli „sfalšované“, z čoho nás obvinil, a dotknuté noviny tiež žiaden dôkaz nepredložili, hoci ich o to žiadala Komisia pre sťažnosti na tlač (angl. Press Complaints Commission). Paradoxne, cenou, ktorú sme zaplatili za našu svedomitú vedu, boli palcové titulky o našom údajnom vedeckom podvode. Myslím si, že zamýšľaný cieľ — podporiť nepravdivú vieru, že naša práca je zdiskreditovaná — sa spomínanému novinárovi podarilo dosiahnuť.

 

Vzniknuté škody

       Poškodenie môjho dobrého mena a dobrého mena mojich kolegov, ako aj osobná cena za hľadanie odpovede na legitímnu vedeckú otázku, zatiaľčo záujmy pacientov boli postavené nado všetko ostatné, nestoja za reč v porovnaní s dopadom, ktorý tieto klamstvá mali na prístup poškodených detí k vhodnej a potrebnej starostlivosti. Moje skúsenosti sú cynickým príkladom, ktorý mal odradiť ostatných. V dôsledku toho mnohí lekári v USA i UK nechcú riskovať tým, že poskytnú takýmto deťom potrebnú starostlivosť. Jestvuje tu neblaho rozšírená a otvorene priznávaná zaujatosť proti financovaniu a zverejňovaniu takéhoto výskumu a mňa osobne na vylúčili z prednášania na rôznych konferenciách na základe pokynov od farmaceutických firiem, ktoré boli sponzormi týchto podujatí. Táto príhoda v dejinách lekárstva bola účinnou ukážkou vzťahov s verejnosťou (angl. Public Relations = PR) a predaja novín. Skončí sa však neúspechom, čo je nad Slnko jasné, pretože prírodu nemožno obalamutiť.

       Vždy bolo výsadou pracovať na prospech autistických detí a ich rodín. Ja len dúfam, že za nie príliš dlhý čas sa karta obráti a navrch k tomu môj učiteľ a radca prof. lord Stanley Peart, FRS dôjde k poznaniu, že som sa nikdy nespreneveril jeho pokynom.

 

Mýty

Článok v časopise The Lancet bol financovaný Radou pre právnu pomoc (angl. Legal Aid Board = LAB).[13]

       Nie je pravda. Na štúdiu, zverejnenú v časopise The Lancet, nebol použitý ani centík z peňazí LAB. Grant od LAB bol poskytnutý na oddelenú štúdiu detekcie vírusov. Táto štúdia, dokončená v roku 1999, uvádza tento zdroj financovania. Článok v časopise The Lancet bol odoslaný na zve­rejnenie skôr, než vôbec bolo možné z grantu od LAB čerpať akékoľvek prostriedky.

Moja účasť ako lekára-odborníka bola udržiavaná „v tajnosti“.[14]

       Nie je pravda. Prinajmenšom 1 rok pred zverejnením som o tom informoval mojich spoluauto­rov,[15] riaditeľa oddelenia, dekana lekárskej fakulty,[16] ako aj výkonného riaditeľa nemocnice. Táto skutočnosť bola tiež oznámená v celoštátnej tlači 15 mesiacov pred zverejnením.[17]

Deti boli „dodávané“ právnikmi, ktorí chceli žalovať výrobcov vakcín.[14]

       Nie je pravda. Deti boli ku nám poslané, boli hodnotené a vyšetrované len a len na základe ich klinických príznakov, po tom, ako ich ku nám poslal všeobecný lekár toho-ktorého dieťaťa.[18]

Deti sa súdili o odškodné.[19]

       Nie je pravda. V čase ich príjmu do RFH, tzn. v čase podstatnom pre ich začlenenie do štúdie z časopisu The Lancet, nijaké z týchto detí nebolo v súdnom spore o odškodné.

Bol som v konflikte záujmov, ktorý som nepriznal.[20]

       Nie je pravda. Vtedajšie predpisy časopisu The Lancet, upravujúce uvádzanie konfliktov záujmov, boli dodržané do posledného písmenka. Dokumentárne dôkazy potvrdzujú, že osadenstvo re­dakcie časopisu The Lancet si bolo plne vedomé mojej práce súdneho znalca v súdnom spore o odškodnenie nežiaducich účinkov očkovania MMR vakcínou, a to dostatočne dlho pred zverejnením nášho článku.[21]

Nemali sme schválenie etickej komisie (angl. Ethics Committee = EC).[14]

       Nie je pravda. Ten prvok výskumu našej štúdie, ktorý si takéto povolenie vyžadoval, t.j. podrobný systematický rozbor biopsií čriev týchto detí, bol pokrytý potrebným povolením EC.[22]

Sfalšoval som údaje a dezinterpretoval klinické zistenia.[23]

       Nie je pravda. Na takéto tvrdenie nejestvujú nijaké podklady a bolo už preukázané, že je nepravdivé.[24]

Zistenia neboli nezávisle zopakované.[21]

       Nie je pravda. Kľúčové zistenia o lymfatickej nodulárnej hyperplázii (LNH) a kolitíde u detí s ASD boli nezávisle potvrdené v 5 rôznych krajinách.[25]

Článok bol stiahnutý takmer všetkými autormi.[26]

       Nie je pravda. 11 z 13 autorov článku vydalo odvolanie interpretácie, že MMR vakcína je možným spúšťačom popisovaného syndrómu. To zostáva možnosťou a možnosť nemožno odvolať.

Naša práca bola zdiskreditovaná.[27]

       Nie je pravda. Tí, čo sa pokúšajú zdiskreditovať našu prácu, sa opierajú o vyššie uvedené mýty. Zistenia, popísané v našom článku v časopise The Lancet, sú nové a dôležité.[4]

 

Dedičstvo článku z časopisu The Lancet

Prvé preukázanie patológie čriev pri ASD

       GI príznaky sú u autistických detí bežné a sú často spojené so zápalom čreva.

       Liečba GI zápalu môže viesť k zmierneniu GI príznakov a k zlepšeniu správania sa.[28]

 

Prvé preukázanie abnormálneho metabolizmu vitamínu B12 pri ASD

       Teraz je to predmet významných klinických a výskumných činností u autizmu, počnúc štúdiom dedičných rozdielov metabolizmu vitamínu B12/folátov a končiac liečbou aktívnymi formami vitamínu B12.

 

Prvá štúdia, ktorá hlásila účinok opakovanej expozície MCV

       Ďalšie sledovanie ukázalo, že zápal čriev je významne horší u detí, očkovaných proti osýpkam dvakrát oproti deťom, ktoré dostali len jednu MCV.[11]

 

Prvá štúdia, ktorá hľadala dôkazy mitochondriálnej poruchy meraním pomeru laktátov k pyruvátom v mozgovo-miechovom moku

       Mitochondriálne poruchy sa javia byť u detí s ASD bežné a možno ich dostať (tzn. nemusia byť vrodené — pozn. prekl.). Vláda USA uznala, že očkovanie vyvolalo autizmus u Hannah Poling, dievčaťa s mitochondriálnou poruchou.[29]

 

Čítali vôbec našu štúdiu?

       Dr. Ari Brown, hovorkyňa Americkej akadémie pediatrie (angl. American Academy of Pediatrics = AAP) a Koalície za očkovanie (angl. Immunization Action Coalition):

„Táto chybná štúdia došla k záveru, že nárast autizmu bol spojený s podávaním kombinovanej očkovacej látky proti osýpkam, príušniciam a ružienke (MMR).“[30]

       Prof. lord Michael Rutter, FRS, súdny znalec obžaloby (GMC), súdny znalec výrobcov MMR vakcín:

„Zverejnenie štúdie, tvrdiacej, že medzi očkovaním proti osýpkam, príušniciam a ružienke (MMR) a poruchami autistického spektra (ASD) je príčinná súvislosť, roznietilo žhavú debatu…“[31]

       Prof. Eric Fombonne, súdny znalec výrobcov MMR vakcín:

„Nedávno zverejnené správy tvrdia, že objavili iný druh autizmu (nazývaný „autistická enterokolitída“) u detí, poslaných na oddelenie gastroenterológie. Táto hypotéza pozostávala z troch samostatných tvrdení: 1) že sa objavil nový fenotyp autizmu, spojeného s úpadkom vo vývoji a GI príznakmi ako dôsledok očkovania proti osýpkam, príušniciam a ružienke…“[32]

 

Zdroje

[1]  Wakefield AJ, Murch SH, Anthony A, Linnell J, Casson DM, Malik M, Berelowitz M, Dhillon AP, Thomson MA, Harvey P, Valentine A, Davies SE, Walker-Smith JA: Ileal-lymphoid-nodular hyperplasia, non-specific colitis, and pervasive developmental disorder in children, Lancet, 1998, 351(9103):637–641 (stiahnutý)

[2]  González LG: Gastrointestinal pathology in autism spectrum disorders: the Venezuelan experience, 2009, 32:74–79

[3]  Hennekens C, Buring J, Mayrent SL: „Epidemiology in Medicine“, 1987, Lippincott Williams and Wilkins, Philadelphia, Pennsylvania, USA

[4]  Horvath K, Medeiros L, Rabsztyn A, Ramer J, Sewell T, Zielke RH, Perman JA: „High prevalence of gastrointesti­nal symptoms in children with autistic spectrum disorder (ASD)“, Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutri­tion, 2000, 31(Suppl. 2):S174;
Melmed RD, Schneider CK, Fabes RA, Phillips J, Reichelt K: „Metabolic markers and gastrointestinal symptoms in children with autism and related disorders“, J Pediatr Gastroenterol Nutr, 2000, 31:S31–S32;
Horvath K, Perman JA: Autistic disorder and gastrointestinal disease, Curr Opin Pediatr, 2002, 14(5):583–587;
Furlano RI, Anthony A, Day R, Brown A, McGarvey L, Thomson MA, Davies SE, Berelowitz M, Forbes A, Wakefield AJ, Walker-Smith JA, Murch SH: Colonic CD8 and γδ-T-cell infiltration with epithelial damage in children with autism, J Pediatrics, 2001, 138:366–372;
Torrente F, Machado N, Perez-Machado M, Furlano R, Thomson M, Davies S, Wakefield AJ, Walker-Smith JA, Murch SH: Small intestinal enteropathy with epithelial IgG and complement deposition in children with regressive autism, Molecular Psychiatry, 2002, 7:375–382;
Torrente F, Anthony A, Heuschkel RB, Thomson MA, Ashwood P, Murch SH: Focal-enhanced gastritis in regres­sive autism with features distinct from Crohn’s and Helicobacter pylori gastritis, Am J Gastroenterol, 2004, 99(4):598–605;
Ashwood P, Anthony A, Pellicer AA, Torrente F, Walker-Smith JA, Wakefield AJ: Intestinal lymphocyte popula­tions in children with regressive autism: Evidence for extensive mucosal immunopathology, J Clin Immunol, 2003, 23(6):504–517;
Ashwood P, Anthony A, Torrente F, Wakefield AJ: Spontaneous mucosal lymphocyte cytokine profiles in children with regressive autism and gastrointestinal symptoms: Mucosal immune activation and reduced counter regulatory interleukin-10, J Clin Immunol, 2004, 24(6):664–673;
Wakefield AJ, Puleston JM, Montgomery SM, Anthony A, O'Leary JJ, Murch SH: Entero-colonic encephalopa­thy, autism and opioid receptor ligands, Aliment Pharmacol Ther, 2002, 16(4):663–674;
Uhlmann V, Martin CM, Sheils O, Pilkington L, Silva I, Killalea A, Murch SB, Walker-Smith J, Thomson M, Wakefield AJ, O'Leary JJ: Potential viral pathogenic mechanism for new variant inflammatory bowel disease, Mol Pathol, 2002, 55(2):84–90;
Sabrá A, Bellanti JA, Colón AR: Ileal-lymphoid-nodular hyperplasia, non-specific colitis and pervasive develop­mental disorder in children, The Lancet, 1998, 352(9123):234–235;
Sabrá A, Hartman D, Zeligs BJ, McDowell-Carnerio AL, Menendez FA: „Linkage of ileal-lymphoid-nodular hy­perplasia (ILNH), food allergy and CNS developmental abnormalities: evidence for a non-IgE association“, Ann Allergy Asthma Immunol, 1999, 82:81;
Valicenti-McDermott M, McVicar K, Rapin I, Wershil BK, Cohen H, Shinnar S: Frequency of gastrointestinal symptoms in children with autistic spectrum disorders and association with family history of autoimmune disease, J Dev Behav Pediatr, 2006, 27(2 Suppl):S128–S136;
Richler J, Luyster R, Risi S, Hsu WL, Dawson G, Bernier R, Dunn M, Hepburn S, Hyman SL, McMahon WM, Goudie-Nice J, Minshew N, Rogers S, Sigman M, Spence MA, Goldberg WA, Tager-Flusberg H, Volkmar FR, Lord C: „Is there a ‘regressive phenotype’ of autistic spectrum disorder associated with the measles-mumps-rubella vac­cine? A CPEA study“, J Autism Dev Disord, 2006, 36(3):299–316;
Sandler RH, Finegold SM, Bolte ER, Buchanan CP, Maxwell AP, Väisänen ML, Nelson MN, Wexler HM: „Short-term benefit from oral vancomycin treatment of regressive-onset autism“, J Child Neurol, 2000, 15(7):429–435;
Parracho HMRT, Bingham MO, Gibson GR, McCartney AL: Differences between the gut flora of children with autistic spectrum disorders and that of healthy children, J Med Microbiol, 2005, 54(10):987–991

[5]  Greenhalgh T: A critical appraisal of the Wakefield et al paper

[6]  Greenhalgh T: „How to Read a Paper. Basics of Evidence Based Medicine“, BMJ Books, London, 2001, str. 53

[7]  DeLong GR, Bean SC, Brown FR 3rd: Acquired reversible autistic syndrome in acute encephalopathic illness in children, Arch Neurol, 1981, 38(3):191–194;
Gillberg C: Onset at age 14 of a typical autistic syndrome. A case report of a girl with herpes simplex encephalitis, J Autism Dev Disord, 1986, 16(3):369–375;
Shenoy S, Arnold S, Chatila T: Response to steroid therapy in autism secondary to autoimmune lymphoproliferative syndrome, J Pediatr, 2000, 136(5):682–687

[8]  Age of Autism: Why is the Media Ignoring the Bailey Banks Autism Vaccine Decision?, 27.II.2009

[9]  Korešpondencia: Walker-Smith JA => Pegg M (predseda Výboru pre etické konanie, angl. Ethical Practices Committee), 11.XI.1996

[10]  Stratton KR, Howe CJ, Johnston RB: „Adverse Events Associated with Childhood Vaccines Evidence Bearing on Causality“, 1994, National Academy Press, Washington, D.C.

[11]  Wakefield AJ, Stott C, Limb K: Gastrointestinal comorbidity, autistic regression and Measles-containing vaccines: positive re-challenge and biological gradient, Medical Veritas, 2006, 3:796–802

[12]  Wakefield AJ, Anthony A, Murch SH, Thomson M, Montgomery SM, Davies S, O'Leary JJ, Berelowitz M, Walker-Smith JA: „Enterocolitis in children with developmental disorders“, Am J Gastroenterol, 2000, 95(9):2285–2295;
Wakefield AJ: „Autistic enterocolitis: is it a histopathological entity? — reply“, Histopathology, 2007, 50(3):380-384

[13]  Obvinenia Briana Deera, zaslané redaktorovi časopisu The Lancet, Richardovi Hortonovi, vo februári 2004 a januári 2008.

[14]  Brian Deer: Revealed: MMR Research Scandal, The Sunday Times, 22.II.2004

[15]  Korešpondencia medzi Dr. Wakefieldom a prof. Walkerom-Smithom, 3.II.1997 a 20.II.1997

[16]  Korešpondencia medzi Dr. Wakefieldom a prof. Zuckermanom, 24.III.1997

[17]  Langdon-Down G: „Law: A shot in the Dark“, The Independent, 27.XI.1996, str. 25

[18]  Walker-Smith J: „A statement by Professor John Walker-Smith“, The Lancet, 2004, 363(9411):822–823

[19]  The Sunday Times, február 2004 a január 2008

[20]  Deer B: Revealed: MMR Research Scandal, The Sunday Times, 22.II.2004;
Horton R: „A statement by the editors of The Lancet“, The Lancet, 2004, 363(9411):820–821

[21]  Moody J: „Complaint to GMC vs Horton R., Zuckerman A., Pegg M., and Salisbury D.“ (sťažnosť podaná a zatiaľ nevybavená)

[22]  Carroll M => Walker-Smith J: „Ethical Practices Committee approval 162/95“, 5.IX.1995

[23]  Deer B: MMR doctor Andrew Wakefield fixed data on autism, The Sunday Times, 8.II.2009

[24]  Sťažnosť => Press Complaints Commission — Wakefield vs Deer and The Sunday Times

[25]  Navyše k UK:
González LG, López V, Navarro DC, Negrón L, Flores LS, Rodríguez R, Martínez M, Sabrá A: „Caracteristicas endoscópicas, histologicas e inmunologicas de la mucosa digestiva en ninos autistas con síntomas gastro-intestinales“, Archivos venezolanos de puericultura y pediatría, 2006, 69(1):19–25;
Balzola F, Barbon V, Repici A, Rizzetto M, Clauser D, Gandione M, Sapino A: „Panenteric IBD-like disease in a patient with regressive autism shown for the first time by the wireless capsule enteroscopy: another piece in the jigsaw of this gut-brain syndrome?“, Am J Gastroenterol, 2005, 100(4):979–981;
Galiatsatos P, Gologan A, Lamoureux E: Autistic enterocolitis: fact or fiction?, Can J Gastroenterol, 2009, 23(2):95–98;
Krigsman A, Boris M, Goldblatt A, Stott C: Clinical Presentation and Histologic Findings at Ileocolonoscopy in Children with Autistic Spectrum Disorder and Chronic Gastrointestinal Symptoms, Autism Insights, 2010, 2:1–11;
Chen B, Girgis S, El-Matary W: „Childhood autism and eosinophilic colitis“, Digestion, 2010, 81(2):127–129

[26]  Dôkazy, ktoré Horton R predložil GMC, viď tiež [20]

[27]  Deer B: Six year media investigation forces the Lancet retraction of fraudulent research

[28]  Walker-Smith JA, Davies SE, Murch SH, Wakefield AJ: „Ileo-caecal lymphoid nodular hyperplasia non-specific ileo-colitis with regressive behavioural disorder and food intolerance: A case study“, Journal of Pediatric Gastroenterology & Nutrition, 1997, 25(Suppl. 1):48;
Balzola F, Clauser D, Repici A, Caldognetto M, Barletti C, Sapino A, Barbera C, Calvo P, Reggio D, Gennari F, Nonnato A, Forni M, Morra I, Gandione M, Rigardetto R, Rizzetto M: „Beneficial behavioural effects of IBD therapy and gluten/casein-free diet in an Italian cohort of patients with autistic enterocolitis followed over one year“, Gastroenterology, 2006, 130(4 suppl. 2):A211

[29]  Poling JS, Poling T: Vaccines, autism and our daughter Hannah, The New York Times, 5.IV.2008;
Poling JS, Frye RE, Shoffner J, Zimmerman AW: Developmental regression and mitochondrial dysfunction in a child with autism, J Child Neurol, 2006, 21(2):170–172;
Oliveira G, Ataíde A, Marques C, Miguel TS, Coutinho AM, Mota-Vieira L, Gonçalves E, Lopes NM, Rodrigues V, Carmona da Mota H, Vicente AM: Epidemiology of autism spectrum disorder in Portugal: prevalence, clinical characterization, and medical conditions, Dev Med Child Neurol, 2007, 49(10):726–733;
Elliott HR, Samuels DC, Eden JA, Relton CL, Chinnery PF: Pathogenic mitochondrial DNA mutations are common in the general population, Am J Hum Genet, 2008, 83(2):254–260;
Filipek PA, Juranek J, Smith M, Mays LZ, Ramos ER, Bocian M, Masser-Frye D, Laulhere TM, Modahl C, Spence MA, Gargus JJ: „Mitochondrial dysfunction in autistic patients with 15q inverted duplication“, Ann Neurol, 2003, 53(6):801–804

[30]  Brown A, Fields D: „Baby 411: Clear Answers & Smart Advice For Your Baby's First Year“, 2004, Windsor Peak Press, Boulder, Colorado, USA

[31]  Honda H, Shimizu Y, Rutter M: No effect of MMR withdrawal on the incidence of autism: a total population study, J Child Psychol Psychiatry. 2005, 46(6):572–579

[32]  Fombonne E, Chakrabarti S: No evidence for a new variant of measles-mumps-rubella-induced autism, Pediatrics, 2001, 108(4):E58;
Náš článok, zverejnený v roku 1998 v časopise The Lancet, sa vôbec nezmieňuje o „autistickej enterokolitíde“ a ne­vyslovuje nijaké tvrdenia ohľadne nového druhu autizmu. Netvrdí, že tento nový fenotyp je dôsledkom očkovania MMR vakcínou. Naproti tomu náš článok z roku 2000 sa vôbec nezmieňuje o MMR vakcíne či o očkovaní vôbec.

 

<<< Predošlá kapitola       Obsah knihy       Ďalšia kapitola >>>

 

Zdroje/II.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com