Contergan, Vioxx a spol. — stáva sa to zas a znovu?

15.05.2019 21:35

Wissenschaft.de15.XII.2010Bernhard Epping

 

    Pôvodný článok „Contergan, Vioxx und Co. — passiert das immer wieder?
    z nemčiny preložila Mgr. Lucia Danišková a preklad upravil Ing. Marián Fillo.

 

    Liečivá sú dnes bezpečnejšie než kedykoľvek predtým, avšak napriek tomu nie sú dostatočne bezpečné. Existujú nástroje na ich skúšanie, ale nevyužívajú sa.

    Pokus si vyžaduje cit až v končekoch prstov: odstráni sa škrupina zo surového slepačieho vajca a látky sa nakvapkajú na voľne ležiace slepačie embryo. Snáď na minikrídlo, ako to pred nedávnom vyskúšala skupina okolo Neila Vargessona z Aberdeenskej univerzity. Látka CPS49 pôsobí: už dve hodiny po aplikovaní sa jemné tepny v krídle zmrštili, o deň neskôr vykazovalo krídlo znaky závažného zmrzačenia.

jedna z obetí Conterganu    Zase ďalší nepríjemný pokus na zvieratách? V žiadnom prípade! CPS49 je derivát talidomidu — známejšieho ako Contergan. Práca Britov, predstavená v máji 2009, pomôže objasniť aféru Contergan z rokov 1957 až 1961. „Talidomid negatívne vplýva na rast tepien v období, keď sú ešte úplne malé“, vysvetľuje Vargesson. To môže byť dôvod, prečo tento liek svojho času bránil rastu rúk a nôh u mnohých nenarodených detí. Ako úplné vysvetlenie pre poškodenie Conterganom to však nestačí. Vedci dodnes predstavili desiatky hypotéz. Na začiatku roka 2010 si japonskí vedci mysleli, že určitú úlohu mohlo hrať aj blokovanie vlastnej bielkoviny s názvom cereblon po aplikovaní talidomidu. Dodnes zostávajú presné biochemické príčiny zrejme najväčšej katastrofy v histórii liečiv neobjasnené (pozri aj kapitolu Aféra Contergan“).

 

Opatrný optimizmus

    Lieky nepochybne zachraňujú život mnohým ľudom. Medicína je bez nich nemysliteľná. A predsa: sme dnes — približne 50 rokov po stiahnutí Conterganu z trhu — chránení pred opakovaním takéhoto prípadu? Odborníci sú opatrní. „Áno, v takejto forme sa to už opakovať nebude“, myslí si napríklad Ulrich Hagemann zo Spolkového ústavu pre liečivá a lekárske výrobky (nem. Bundesinstitut für Arzneimittel und Medizinprodukte, skr. BfArM). Podobne to vidí aj Farmakovigilančné a poradenské stredisko pre embryonálnu toxikológiu v Berlíne. „V ostatných 20 rokoch sme nevideli žiadny úplne neznámy účinok ako pri Contergane“, hovorí vedúci Christof Schaefer. To však neznamená, že by nejestvovali žiadne problémy, dodáva rýchlo tento odborník. Každý rok prichádzajú v Nemecku na svet poškodené deti, pretože ich matky nevysadili včas nebezpečné lieky. Valproová kyselina, prostriedok proti epilepsii, vedie u nenarodených detí k znetvoreniam. Inhibítory ACE a sartány, dôležité proti vysokému tlaku krvi, môžu poškodiť obličky plodu v druhej polovici tehotenstva tak silno, že deťom po narodení pomôže už iba dialýza.

    Všetky tieto lieky majú uvedené príslušné výstražné upozornenia v písomnej informácii pre používateľa (príbalovom letáku, PIL) a súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC). A včasná výmena takýchto prostriedkov ešte pred tehotenstvom je možná takmer vždy — keď majú ženy a ich lekári dostatok poznatkov. Schaefer: Máme tu problém s komunikáciou. To je hlavný rozdiel oproti Conterganu v roku 1961: mnohé poškodenia následkom užitia liekov sú dnes poškodenia, ktoré sú známe. V prípade správneho použitia je možné im zabrániť (pozrite si aj rozhovor „Chýba nám schvaľovanie“).

    „Žiadny účinok bez nežiaducich účinkov“ je mantrou farmakológie. Následkom — aj keď neskorým — aféry Contergan vstúpil v Nemecku v roku 1978 do platnosti zákon o liečivách. Dnes musí firma najprv v laboratóriu sadami testov (vrátane pokusov na zvieratách) doložiť bezpečnosť prípadnej novej účinnej látky. Schválenie uvedenia na trh dostane o niekoľko rokov neskôr, keď bude úradom — v Nemecku je to BfArM a Ústav Paula Ehrlicha (nem. Paul Ehrlich Institut, skr. PEI), avšak čoraz častejšie Európsky ústav pre kontrolu liečiv (angl. European Medicines Agency, skr. EMA) — pomocou údajov z klinických štúdií preukázaná nezávadnosť, kvalita a účinnosť prostriedku. V Nemecku je dnes povolených takmer 62.000 liečiv.

 

Zmizol z trhu

    Avšak štúdie, prinajlepšom na niekoľkých tisíckach pacientov, neposkytujú príležitosť na objavenie zriedkavých nežiaducich účinkov. Bezpečnosť liečiv je teda priebežný proces: pokiaľ prínosy prípravku pre mnohých prevyšujú riziko pre niekoľkých, úrady ho ponechajú na trhu. Ulrich Hagemann zdôrazňuje: „Výrobcovia sú povinní nepretržite robiť všetko pre priaznivý pomer prínosov k rizikám svojich liekov a v prípade podozrenia na závažné riziká takéto lieky stiahnuť z trhu.“ To aj robia. Prostriedok na znižovanie cholesterolu Lipobay, prostriedok na zastavenie krvácania Trasylol, prostriedok na potláčanie chuti do jedla Acomplia a ďalšie: dva tucty liekov, čiastočne uvedené na trh s pompéznou reklamou, zmizli od polovice 90. rokov 20. storočia v USA a EÚ z trhu.

    Ukážkovým príkladom je liek proti bolesti rofecoxib, predávaný pod značkou Vioxx, ktorý stiahla firma Merck z trhu v roku 2004, päť rokov po schválení uvedenia na trh. V porovnaní so staršími prostriedkami proti bolesti, ako je Aspirin alebo Diclofenac, mal tento nový „super-Aspirin“ nižšie riziko nebezpečného krvácania do žalúdka. Až v roku 2004 istá štúdia preukázala zvýšené riziko srdcového infarktu a mŕtvice. Čisto v USA mohol Vioxx spôsobiť do toho dátumu 140.000 závažných srdcových chorôb navyše. V Nemecku to odhaduje Ústav pre akosť a hospodárnosť v zdravotníctve (nem. Institut für Qualität und Wirtschaftlichkeit im Gesundheitswesen, skr. IQWiG) na 7.000 závažných poškodení zdravia. A až v júni (cz: červnu) 2010 vyzval Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA (angl. U.S. Food and Drug Administration, skr. FDA) spoločnosť Pfizer, aby stiahla liek Mylotarg z trhu. Totiž 10 rokov od uvedenia na trh štúdie preukázali, že pacientom s leukémiou neprináša žiadny úžitok, ba dokonca zvyšuje úmrtnosť.

    Po takýchto stiahnutiach z trhu takmer vždy nasledujú súdne žaloby. Spor sa potom točí okolo otázky, či výrobca a úrady už dlhšie vedeli o rizikách a zamlčali ich (viď kapitolu „Právna stránka“). Zároveň je jasné: niektoré nástroje, ktoré by mohli pomôcť skôr odhaliť neznáme riziká, sú už vedecky osvedčené, avšak v praxi sa využívajú iba ojedinele. Bezpečnosť liečiv by mohla byť nepochybne lepšia, než v túto chvíľu je.

    To začína už pri sledovaní bezpečnosti lieku, uvedeného na trh, tzv. farmakovigilancii. Základom je systém spontánnych hlásení: výrobcovia sú zo zákona povinní schvaľovacím a kontrolným úradom hlásiť, keď majú podozrenie na nežiadúce účinky liekov (skr. NÚL). Lekárom a lekárnikom to prikazuje príslušný zákon. V roku 2008 prijal BfArM približne 46.000 hlásení o podozreniach na NÚL z tuzemska i zahraničia. Približne 20.000 hlásení o (väčšinou závažných) NÚL prišlo z Nemecka, z toho pre 1.627 boli NÚL smrteľné. Ale hlásenia nie sú reprezentatívne, takže tieto čísla nemajú výpovednú hodnotu. Lekári hlásia snáď 3% až 5% všetkých skutočných NÚL. „Nevieme, koľko ľudí v Nemecku zomrelo následkom poškodenia zdravia liečivami“, vysvetľuje Ulrich Hagemann.

    A ani pri rozhodovaní „Má prípravok doteraz neznáme riziká? Musí sa vôbec stiahnuť z trhu?“ tento systém nepomôže. Na to chýba podstatný údaj: úrady by museli dať do pomeru počet tých, ktorých poškodili lieky, s počtom tých, ktorí daný liek práve užívajú. Iba tak je možné vyhodnotiť pomer prínosov a rizík. Príklad Vioxx: „Už v roku 2000 sme mali podozrenia na srdcový infarkt“, spomína si Ulrich Hagemann. Avšak jeho úrad nedokázal toto podozrenie potvrdiť. „Až do roku 2004 sme museli čakať na výsledky ďalších kontrolovaných štúdií, ktoré vykonával výrobca.“

    Ale takto dlho to v budúcnosti nemusí trvať — za predpokladu, že niekto bude priebežne vyhodnocovať takzvané rutinné údaje. Počítače v lekárňach, poisťovniach a v rôznych združeniach v celej krajine ukladajú každý recept, každú diagnózu a každú terapiu každého poistenca. „Tieto údaje sú základom, aby sa v prípade podozrenia nové riziká rýchlo objasnilo, či a koľko ľudí, ktorí práve užívajú daný liek, skutočne trpí na NÚL, vysvetľuje Edeltraut Garbe z Brémskeho ústavu pre výskum prevencie a spoločenské lekárstvo (nem. Bremer Institut für Präventionsforschung und Sozialmedizin, skr. BIPS). Jej skupina má pomocou štyroch poisťovní prístup k rutinným údajom 14 miliónov zákonných poistencov. Rutinné údaje sú k dispozícii s oneskorením približne jeden rok. „Problémy ako pri Vioxxe by sa preto mohli objaviť v rámci tejto ročnej lehoty“, vysvetľuje Garbe. Avšak toto každopádne nie je úloha pre nejaký výskumný projekt. Garbe požaduje: „Štát musí konečne stanoviť, kto konkrétnesústave zdravotníctva to bude oficiálne robiť.“

    A jestvuje ešte jedna strategická medzera. Pri získavaní povolenia stačí firme poväčšine dôkaz, že jej nový liek je účinnejší než placebo alebo prípravok, ktorý už je na trhu zavedený. Pri veľmi veľa indikáciách sú preto dnes na trhu viaceré účinné látky alebo dokonca skupiny účinných látok, ktoré však nikdy neboli navzájom porovnané. Dopriavame si nebezpečný luxus, že nepoznáme skutočnú hodnotu používaných terapií“, vysvetľuje Peter Sawicki, do augusta 2010 vedúci IQWiG. Tento ústav v Kolíne (nem. Köln) hodnotí nezávisle od schvaľovacích úradov lekársky prínos diagnóz a terapií. „Pre takéto porovnávacie štúdie potrebujeme fond, do ktorého budú prispievať výrobcovia, poisťovne i štát“, žiada Sawicki.

 

Pomôže nový zákon?

    Predsa však bol koncom júna 2010 bol predložený návrh zákona, pomocou ktorého chce spolková vláda dosiahnuť, aby firmy v prípade liekov s novými účinnými látkami v budúcnosti už pri povoľovaní predložili písomnosti, v ktorých presne popíšu očakávaný dodatočný prínos pre pacientov — ako prvý základ pre hodnotenie pomeru prínosov a rizík „Spoločným spolkovým výborom, ktorý bude rozhodovať o tom, čo budú zákonné zdravotné poisťovne preplácať. Tento postup by mohol zostriť aj citlivosť na NÚL, ktoré sa ukážu až po uvedení na trh. Navyše chce Berlín prvýkrát zaviazať výrobcov, aby povinne zverejňovali zhrnutia výsledkov klinických skúšok. Doteraz býva v odborných časopisoch väčšinou zverejnená iba časť — obvykle tá s priaznivými výsledkami.

    Zároveň čoraz viac odborníkov požaduje, aby všetky údaje z klinických štúdií boli verejné. Veľká časť týchto údajov sa nachádza vo schvaľovacích úradoch, kde však zostáva väčšinou pod zámkom (viď kapitolu „Právna stránka“). „Chcem surové údaje, a to hneď“, znie názov článku v časopise British Medical Journal (BMJ) z konca roka 2009. Krátko predtým sa výskumník z Cochrane Collaboration sťažoval, že výrobca Roche mu nechcel dať údaje zo štúdií, ktoré chcel podrobne preskúmať, aby mohol vyhodnotiť liek proti chrípke Tamiflu. Pri takýchto meta-analýzach ide o to, aby boli zhrnuté údaje z viacerých štúdií danej účinnej látky, aby sa prišlo na stopu aj zriedkavým účinkom. Táto skupina iba v krátkosti zhodnotila prínosy Tamiflu z dôvodu nedostatku údajov.

 

Zverejniť všetky údaje

    V USA sú firmy od polovice roka 2009 zo zákona povinné nahrať zhrnutia výsledkov všetkých nových štúdií do verejnej databázy (www.ClinicalTrials.gov). „To je v USA veľký pokrok“, myslí si Ursula Gundert-Remy z Komisie pre liečivá nemeckého lekárstva (nem. Arzneimittelkommission der Deutschen Ärzteschaft, skr. AkdÄ). Avšak aj ona hovorí: „V USA, rovnako ako v Európe, potrebujeme zákonnú reguláciu, ktorá umožní prinajmenšom odborným výborom, ako je AkdÄ, prístup k úplným klinickým údajom.“

    Táto nová transparentnosť by mohla, tak povediac ako žiaduci vedľajší účinok, urýchliť aj výskum v laboratóriách farmaceutického priemyslu. Tam práve prebieha radikálna zmena myslenia. Novým módnym slovom je polyfarmakológia. Snaha náj nejakú účinnú látku, ktorá cielene pôsobí proti jedinej látke v ľudskom tele, je prekonaným konceptom, vysvetľuje bioinformatik Josef Scheiber, ktorý v roku 2009 vo firme Novartis vyvíjal alternatívy. V skutočnosti vôbec nejestvujú látky, ktoré by pracovali spôsobom jedna na jednu.

    Účinná látka talidomid sa v tele mení na tucty rôznych metabolitov. Na ktoré cieľové molekuly sa každý z nich viaže, je však dodnes prevažne neobjasnené. Môže pomôcť počítač. Všetky veľké farmaceutické spoločnosti majú oddelenia, v ktorých sa do počítačov ukladajú všetky údaje, ktoré sú známe o biochémii ľudského tela a chémii účinných látok. Scheiberova skupina nechala takýto počítač, aby vyčíslil určitý stupeň príbuznosti pre 4210 NÚL. Tieto boli pozorované u 1842 liekov. Údaje pochádzajú z veľkej komerčnej databázy. Výsledkom analýzy je určitý strom nežiaducich účinkov.

    Prvýkrát sú tu zrejmé molekulárne vzťahy: často sú to podobné čiastkové štruktúry v molekulách účinných látok, ktoré majú ten istý NÚL. Avšak aj úplne rozdielne účinné látky môžu v tele blokovať tú istú metabolickú cestu. Takéto novo nájdené usporiadania v obrovskom spektre NÚL umožňujú dnes už zo štruktúry zlúčeniny vytvoriť jej profil nežiaducich účinkov.

 

Výstraha od počítača

    Naša látková výmena, regulácia krvného tlaku, odbúravanie tuku — to všetko je možné v počítači simulovať, aj keď len v základoch. Tak možno určité riziko, ktoré by sa predtým našlo až po niekoľkých rokoch klinických skúšok, v budúcnosti nájsť skôr. Ako, to ukázala na začiatku roka 2009 skupina okolo Philipa Bournea z Kalifornskej univerzity. Koncom roka 2006 musel koncern Pfizer zastaviť štúdiu fázy III s účinnou látkou torcetrapib. Liek mal znižovať vysoké hladiny cholesterolu. Hladiny síce znížil, ale úmrtnosť sa napriek tomu zvyšovala. Počítačová simulácia Bourneovej skupiny našla dôvod: torcetrapib zasahuje do hormonálnej regulácie krvného tlaku a zvyšuje ho. Takéto analýzy majú vyššiu výpovednú hodnotu než doterajší štandard toxikológie — pokus na zvieratách.

    Ten v prípade Conterganu zlyhal. Dnes sú série pokusov už vylepšené: u králikov, čo je dnes už súčasť rutinných skúšok, sa už poškodenia následkom užívania Conterganu prejavujú. Avšak takéto skúšky nie sú vôbec spoľahlivejšie: pri nanajvýš 60% všetkých chemikálií a liečiv sú údaje z potkanov, myší a králikov prenosné z jedného druhu na iný — a teda aj na ľudí. Sady chemických testov, pokusy na bunkových kultúrach v spojení s počítačovými simuláciami sú podľa názoru mnohých expertov spoľahlivejšie. „Pre tieto metódy musíme nevyhnutne vyvinúť štandardy, ktoré umožnia používanie v toxikológii“, požaduje Thomas Hartung z Johns Hopkins University v Baltimore.

 

Contergan teraz proti lepre

    Jedno je jasné: sto-percentnej bezpečnosť sa v dohľadnej dobe nedočkáme. „Sme iba takí dobrí ako údaje, ktoré ukladáme do našich počítačov“, vysvetľuje Josef Scheiber. Verejný zoznam všetkých údajov o známych nežiaducich účinkoch z klinických štúdií, by bol veľkým pokrokom. Zatiaľ sa však nič také nekoná.

    A mimochodom: Contergan je späť na scéne. Od roku 2008 je talidomid v EÚ schválený proti rakovine, konkrétne proti mnohopočetnému myelómu. A vo viacerých krajinách je to liek proti lepre, a to za prísnych podmienok pre tehotné ženy. Aj v Brazílii. Napriek tomu sa tam dodnes rodia znetvorené deti — pretože matky si nevedia prečítať príbalový leták.

 

O autorovi

    Bernhard Epping, biológ a vedecký novinár, žiada: aj pacienti sa majú informovať o nežiaducich účinkoch liekov.

 

Viac k tejto téme

Internet (všetko v nemčine)

 

V skratke

  • Iba malá časť poškodení liekmi, ku ktorým dochádza v rámci Nemecka, je hlásená úradom.
  • Vyhodnotenie údajov zo zdravotných poisťovní, lekární a lekárskych združení by mohlo pomôcť zvýšiť bezpečnosť liekov.
  • Okrem toho experti vyžadujú, aby boli údaje z klinických štúdií verejne prístupné v plnom rozsahu.

 

„Chýba nám odsúhlasovanie“

    Pani Thürmann, čo sú najvážnejšie výstražné znaky toho, že pacient trpí neželanými účinkami liekov?

    Problém sa týka najmä starších ľudí. Keď ste náhle zmätený, mali by rodinní príslušníci spolu s lekárom skontrolovať, či za tým nie je nový predpísaný liek. Avšak tento problém nechcem založiť v prvom rade na príznakoch.

    A ako?

    Lekári by vždy mali myslieť na možnosť neželaných účinkov liekov. Pred tým, ako sa práve u starších ľudí začne so sériou diagnostických vyšetrení kvôli krvácaniu žalúdka, zmätenosti alebo hepatitíde, malo by sa skontrolovať, ktoré lieky užívajú, aký majú profil nežiaducich účinkov a či dávkovanie súhlasí.

    Prečo?

    Veľa starších ľudí užíva päť, desať či viac liekov. V domovoch dôchodcov nájdeme aj rekordy so 17 rôznymi liekmi denne. Avšak s každým ďalším liekom stúpa aj riziko nebezpečných vzájomných pôsobení (interakcií).

    A tie sú dôležité?

    Dôležité sú, avšak nie všetky. Problém je, že priveľa lekárov sa pozerá iba na svoju odbornú oblasť. Kardiológ, diabetológ, neurológ… Keď si každý špecialista predpisuje lieky podľa svojich príručiek, veľmi rýchlo dosiahneme počet desať liekov. A chýba nám odsúhlasovanie — smernica, ktorá navrhne, čo je možné vynechať.

    Čo môže urobiť pacient?

    Vyhľadajte všeobecného lekára, ktorý s vami raz za rok prejde všetky lieky, ktoré užívate.

 

Právna stránka

    Kedy ručí výrobca, to stanovuje §84 Zákona o liečivách (nem. Arzneimittelgesetz, skr. AMG): Riziká a nežiaduce účinky, ktoré sú uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC) a písomnej informácii pre používateľa (PIL), nie sú dôvodom na ručenie. Ak však účinná látka zmizne z trhu na základe nových údajov, výrobcovia principiálne ručia aj dodatočne za „neobhájiteľnosť“ danej látky.

    Žalobcovia nemusia potom pred domácimi súdmi od roku 2002 preukazovať, že škoda bola skutočne spôsobená užívaním lieku — čo vedecky vo väčšine prípadov dokonca vôbec nie je možné. Stačí len potvrdiť, že liek sa užíval podľa predpisov a že mohol spôsobiť dané poškodenie.

    Napriek tomu to vždy nestačí. „Keď ide napríklad o srdcový infarkt a máte nadváhu, nemá žaloba dobré vyhliadky“, hovorí berlínsky advokát Jörg Heynemann. Protistrana bude určite uvádzať, že nadmerná hmotnosť je rozhodujúci rizikový faktor pre infarkt. Šance stúpajú, keď sa podarí preukázať, že výrobca dané riziká zamlčal.

    Občania v USA sa na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (angl. Freedom of Information Act, skr. FoIA) dostanú skrz úrady k interným firemným údajom často rýchlejšie než v Nemecku. Napríklad pri Vioxxe: niektoré dokumenty, zverejnené úradmi, naznačujú možnosť, že pracovníci firmy Merck dlho pred rokom 2004 diskutovali o rizikách pre srdce a krvný obeh. V USA ponúkol výrobca Merck v roku 2007 približne 50.000 žalobcom vyrovnanie v hodnote 4,85 miliárd dolárov. Heynemann však odhaduje počet ďalších súvisiacich žalôb kvôli Vioxxu na 250.

    V Nemecku sa žalobcom iba s veľkou námahou podarí vybojovať si právo na informácie od firiem a úradov, stanovené v zákone o liečivách. Pretože právo na informácie podľa §84 zákona o liečivách zaniká okamžite, keď „sú údaje na základe zákonných ustanovení dôverné a tajné“. Aj nárok každého občana na informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám (nem. Informationsfreiheitsgesetz, skr. IfG) zaniká vtedy, keď ide o prevádzkové a obchodné tajomstvá. Spor o nahliadnutie do spisov alebo vydanie spisov potom často končí pred súdom.

 

Aféra Contergan

    Firma Grünenthal zo Stolbergu predávala talidomid pod obchodným názvom Contergan od roku 1957 celkovo v 46 krajinách — medzi iným aj v Západnom Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku. Okrem iného mal pomáhať proti nervozite a poruchám spánku. Účinky na ľudí boli objavené len náhodne, klinická skúška nebola predtým vykonaná. Ani pokusy na zvieratách — vtedy ich nebolo veľa — nepoukázali na žiadne riziká. Avšak niektorí lekári informovali už krátko na to o znetvoreniach novorodencov. Ale až 19.XI.1961 stanovil genetik Widukind Lenz ako príčinu užívanie Conterganu. Koncom novembra 1961 stiahla firma Grünenthal tento prípravok z trhu.

    Celosvetovo sa narodilo okolo 10.000 detí s deformovanými rukami a nohami a neznámy počet zomrel ešte pred narodením. Viac než 2.700 postihnutých v Nemecku dnes poberá dávky a od roku 2009 aj osobitné platby z fondu, ktorý financuje firma Grünenthal a spolková vláda. Firma dnes túto látku už nevyrába.

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.
    Ak ste tak ešte neurobili, prečítajte si, prosím, Petíciu za slobodu informovaného rozhodovania o očkovaní, adresovanú Európskemu parlamentu a ak s ňou súhlasíte, podpíšte ju, prosím.

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com