Čo možno neviete o očkovaní — 6. časť (Vitalita 2/2012)

04.03.2012 05:09

Ing. Marián FILLO

 

<<< 5. časť       Obsah seriálu článkov       7. časť >>>

 

Hliník - ilustračný obrázok       Hliník (aluminium) je významnou súčasťou mnohých očkovacích látok, je v 5 zo 6 na Slovensku povinných vakcín.

 

Kde všade je hliník?

       Je 3. najčastejšie sa vyskytujúcim chemickým prvkom (po kyslíku a kremíku) a najčastejšie sa vyskytujúcim kovom v zemskej kôre. Tvorí až 8% zemského povrchu. Má výhodné vlastnosti a je ho veľa, preto ho s obľubou používame.

       Pamätáme ešte na hliníkové mince (halierniky), hliníkové príbory, hrnčeky, hrnce či ešusy, máme hliníkové kľučky a kovania na dverách a oknách, elektrické vodiče (drôty), hračky (hlavne autíčka), parapety, niektorí aj okenné rámy, disky na autách, skrutky či nity. Z hliníkových zliatín sa vyrábajú odľahčené rámy na drahších bicykloch, brzdové páky, brzdové kotúče pre autá atď. V hliníkových plechovkách sa predáva pivo a iné nápoje. Jedna z troch vrstiev kartónových obalov na nápoje je hliníková fólia. Obaly na maslo sú z hliníka a papiera. Hliníkové sú aj viečka na jogurtoch. Do hliníkovej fólie sa balí čokoláda a AlObal (hliníkový obal) stále mnohí používajú na balenie potravín. Hliník je aj v mnohých kozmetických prípravkoch, najmä antiperspirantoch (prostriedkoch proti poteniu), deodorantoch (odstraňovačoch pachu) a opaľovacích krémoch.

       Hliník je tiež vo vakcínach proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, žltačke typu A i B, HPV, kliešťovej i japonskej encefalitíde, meningokokom a pneumokokom.

 

Je hliník „v pohode“?

       Nie je známe, že by mal hliník akúkoľvek funkciu v ľubovoľnom živom organizme. V tele nemáme pre hliník nijaké zmysluplné využitie.

       Našťastie, z toho hliníka, čo zjeme, vypijeme či vdýchneme, sa až 99,7% v tráviacej sústave okamžite vylúči a len malý zlomok (0,3%) ostáva v tele o niečo dlhšie. Pri dobre fungujúcich obličkách, cez ktoré sa hliník z tela vylučuje, tých 0,3% zvyčajne zvládneme.

       Horšie je, keď dostaneme hliník do tela inak než cez žalúdok, napr. injekčne (výživa nedonosených detí, dialýza, očkovanie…) alebo cez pokožku (antiperspirantami, deodorantami, opaľovacími krémami…). Vtedy môžu v tele zostať desiatky % z prijatého hliníka, u malých detí až 75%.

       Hliník môže vážnejšie škodiť, keď jeho množstvo v krvi presiahne určitú hranicu, ktorá sa odhaduje na 100 μg (možno aj menej) na liter krvi. Ak množstvo prijatého hliníka prekročí vylučovaciu kapacitu tela, hliník sa ukladá v kostiach, mozgu, pečeni, srdci, slezine a svaloch. Ľudia s poruchou obličiek majú výrazne nižšiu kapacitu prirodzenej detoxikácie od hliníka, sú teda náchylnejší na otravu hliníkom. Na to by sa malo myslieť pri očkovaní vakcínami s obsahom hliníka. Žiaľ, častokrát sa tak nedeje.

       Podľa toho, kde sa hliník usadzuje, spôsobuje rôzne problémy: zvyšuje oxidačný stres v mozgu, čím vyvoláva poškodenia mozgu a nervovej sústavy – od ľahších neurologických porúch cez až po úplnú demenciu. V kostiach spôsobuje osteomaláciu (mäknutie kostí), vo svaloch makrofágovú myofasciitídu. Má na svedomí aj chronický únavový syndróm či anémiu (chudokrvnosť). Hliník vytesňuje životne dôležité železo z transferínu – bielkoviny, používanej na prenos železa po tele, – a zároveň obmedzuje vstrebávanie železa z potravy. U žien, ktoré používali antiperspiranty s obsahom hliníka (drvivá väčšina antiperspirantov na trhu) bol zistený výrazne vyšší výskyt rakoviny prsníka než u tých, ktoré antiperspiranty nepoužívali.

 

Hliník a očkovanie

       V očkovacích látkach sa najviac používajú zlúčeniny hliníka: hydroxid hlinitý, fosforečnan hlinitý a amorfný síran hydroxyfosforečnanu hlinitého, a to ako adsorbenty a adjuvanty.

       Adsorbovanie je naviazanie určitej látky na povrch inej látky. Adsorbujú sa antigény (účinné látky vo vakcíne) na zlúčeniny hliníka, vďaka čomu sa predĺži ich zotrvanie v krvnom obehu a imunitný systém tak získa viac času na vytvorenie si protilátok. Hliník tiež priláka pozornosť imunitného systému k naviazanému antigénu.

       Adjuvant je pomocná látka, ktorá zvyšuje tvorbu protilátok, čiže vyvoláva silnejšiu imunitnú odpoveď na antigén. Pri väčšom množstve adjuvantu treba na rovnakú imunitnú odpoveď dať do vakcíny menej antigénu a opačne. Keďže výroba antigénov (baktérií, vírusov, ich častí a upravených bakteriálnych jedov) je náročná na čas, priestor, techniku i peniaze, výrobcovi sa oplatí dať do vakcíny viac lacného adjuvantu a menej drahého antigénu.

       Problém nastáva, keď sa to s adjuvantom prestrelí a imunitný systém sa naštartuje tak veľmi, že si tvorí imunitnú odpoveď nielen proti tomu, čo výrobca určil za antigén, ale aj proti iným zložkám vakcíny (napr. zvyškovým vaječným bielkovinám), či dokonca proti – s očkovaním nesúvisiacej – cudzorodej látke, práve prítomnej v tele (peľ, prach, roztoč...).

       Vtedy vzniká alergia, čiže prehnaná, zbytočne silná imunitná odpoveď na niečo, čo je v podstate neškodné. Hliníkové adjuvanty navyše zo svojej podstaty vedú k tvorbe imunoglobulínov typu E (IgE), ktoré sú zodpovedné za alergické reakcie.

       Pritom prestreliť to s adjuvantom nie je vôbec ťažké. Vakcína je vždy rovnako veľká (0,5 ml), či už má dieťa 3, 5 alebo 10 kg. U toho väčšieho je pri rovnakej vakcíne menšia pravdepodobnosť problémov s hliníkom, u menšieho väčšia (zvlášť ak je to predčasniatko).

 

Koľko hliníka je vo vakcínach?

       Je to množstvo hliníka, čo je vo vakcínach, bezpečné? To je ťažké povedať, pretože to jednak závisí od hmotnosti, dedičných predpokladov a zdravotného stavu očkovanej osoby, jednak okrem toho hliníka, ktorý bol výrobcom úmyselne pridaný, je vo vakcíne aj hliník čoby znečistenie z výroby (napr. prach z obrusovania kovových strojov či nádob). Výrobca však v príbalovom letáku nikdy neuvádza úplné chemické zloženie vakcíny, ale len to, čo do nej úmyselne pridal, a aj to nie vždy všetko. Vo vakcíne sa tak môže nachádzať až 5–6x viac hliníka, než výrobca uvádza.

       Povedzme však – úplne nerealisticky, – že vo vakcíne nie je žiadny hliník nad rámec úmyselne pridaného. Potom máme vo vakcíne Infanrix Hexa 820 μg hliníka a vo vakcíne Synflorix 500 μg hliníka. Obe tieto vakcíny (spolu najmenej 1320 μg hliníka) sa u nás bežne podávajú v ten istý deň deťom od veku 10 týždňov vyššie – jedna do jednej nohy, druhá do druhej nohy. Povedzme, že 10-týždňové bábätko má 5 kg (mnohé pritom majú menej, obzvlášť predčasne narodené a dvojičky). 5 kg dieťa môže mať nie viac než pol litra krvi. To znamená, že celkovo 50 μg hliníka je preň na hranici únosnosti. 1320 μg však je vyše 26x viac než 50 μg!!! Pritom sme úplne zanedbali hliník, ktorý sa už pred očkovaním dostal do krvi bábätka z materského mlieka či zo vzduchu.

       Pravda, do krvi sa sotva dostane všetok hliník naraz. Preto sa nepichá vakcína do žily, ale do svalu, aby dochádzalo k postupnému uvoľňovaniu antigénu, čím dostane imunitný systém viac času na tvorbu protilátok. Avšak aj keby bolo naraz v krvi len 10% zo vpichnutého hliníka, stále to bude pri 5 kg bábätku vyše 2,6x viac, než je únosné.

 

(Ne)škodnosť naočkovaného hliníka

       Obhajcovia hliníka vo vakcínach namietajú, že hliníkové adjuvanty sú ťažko rozpustné a že nerozpustený adjuvant neškodí. To môže platiť pri zdravej kyslosti vnútorného prostredia v tele (tzn. mierne zásaditej), ktorá však nemusí byť vždy zaručená. Hliníkové adjuvanty sú ale rozpustné v kyselinách. Zvyškové množstvo formaldehydu, prítomné v mnohých vakcínach, sa v tele mení na kyselinu mravčiu, ktorá môže napomôcť rozpusteniu hliníkových adjuvantov.

       Niektoré deti znášajú očkovanie lepšie, niektoré horšie. Závisí od schopnosti dieťaťa vylučovať hliník z tela, ktorá môže byť ovplyvnená dedičnosťou, hlavne od detoxikačnej kapacity obličiek. Potom je otázne kde presne lekár/sestrička pichne vakcínu, či nedopatrením napr. nenapichne nejakú malú žilku. Otázkou je aj skutočné množstvo hliníka vo vakcíne, ktoré môže výrazne kolísať. Záleží aj od vitamínu C, ktorý je antioxidantom, čiže znižuje oxidačný stres vyvolaný napr. aj hliníkom. Pri nedostatku vitamínu C možno očakávať horšiu reakciu na očkovanie.

 

Zdroje

 

<<< 5. časť       Obsah seriálu článkov       7. časť >>>

 


Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi vyše 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Zdroje/II.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com