Čo možno neviete o očkovaní — 53. časť: „Nová vlna hystérie okolo osýpok“ (Vitalita 4/2018)

10.05.2018 23:20

Ing. Marián Fillo

 

<<< 52. časť       Obsah seriálu článkov

 

Nová vlna hystérie okolo osýpok

    Pred rokom (na jar 2017) nás oznamovacie prostriedky hlavného prúdu hystericky strašili smrteľne nebezpečnými osýpkami,[1] ktoré sa z Rumunska, kde na osýpky údajne ochoreli tisíce a zomreli desiatky ľudí, rozšírili do susedného Maďarska. Takmer presne po roku sa dovalila nová vlna mediálneho straše­nia osýpkami.[2] Epidémie osýpok sú údajne dôsledkom klesajúcej zaočkovanosti proti nim. Je to naozaj tak? A ako to v skutočnosti bolo a je s osýpkami v Rumunsku?

 

Záhadne vysoká smrtnosť osýpok v Rumunsku

    V epidémiách osýpok v Európe v predchádzajúcich rokoch bola smrtnosť osýpok (počet úmrtí na počet chorých) v zásade 1 úmrtie na niekoľko tisícok chorých, napr. v roku 2011 bolo hlásených 30.567 prípadov osýpok a 8 úmrtí na osýpky,[3] čo činí 1 úmrtie na 3.821 chorých. Oficiálne sa však uvádza 1 úmrtie na 1000, či dokonca až 1 na 500 chorých,[4] čo už vo svetle týchto údajov možno považovať za značné preháňanie. Lenže v Rumunsku bolo od 1.I.2016 do 25.VIII.2017 hlásených 8.937 prípadov osýpok a 33 úmrtí na ne,[5] čo je 1 úmrtie na 271 chorých, a to je vskutku nevídane vysoká smrtnosť (letalita) osýpok. Ako je také niečo vôbec možné v krajine Európskej únie?

    Vo Vitalite č. 4/2017[6] som uvažoval, že značná časť mŕtvych zrejme budú podvýživení ľudia zo sociálne vylúčených a zaostalých rómskych komunít. Hoci z dôvodu politickej korektnosti ná­rod­nosť v štatistikách nenájdeme, prehľad úmrtí na osýpky v Rumunsku[7] mi nepriamo dáva za pravdu.

    Zo 40 popísaných úmrtí bolo 19 u detí do 1. narodenín (čiže dojčiat) a 10 u jednoročných batoliat. Dojčatá majú uvedený vek s presnosťou na mesiace, batoľatá už len roky. Nikto zo zosnulých vraj ne­bol proti osýpkam zaočkovaný, ale nie je verejne známe prečo. V Rumunsku sa proti osýpkam (a príušniciam (mumpsu) a ružienke (rubeole), tzn. MMR vakcínou) prvýkrát očkuje v 13. me­siaci života, tzn. medzi 1. narodeninami a dovŕšením veku 13 mesia­cov, a druhýkrát v 6. roku života, tzn. medzi 5. a 6. narodeninami,[8] takže dojčatá ešte s ohľa­dom na svoj vek očkované ani nemali byť. Či by ich potom rodičia očkovať dali alebo nie, vôbec netušíme, preto úmrtia dojčiat na osýpky nemožno pripísať na vrub odmietania očkovania. To sa môže týkať aj časti ročných batoliat, ale keďže nemáme presnejšie údaje o ich veku (či boli do 13 mesiacov života, teda do hornej hranice pre prvú dávku MMR vakcíny), nevieme to z prehľadu zistiť. Niektoré tiež mohli mať očkovanie odložené z dôvodu akútnej choroby práve v čase, keď mali byť očkované, takže do dovŕšenia 13 mesiacov života očkované byť nestihli, nešlo však o odmietanie očkovania rodičmi.

    Zaujímavé však sú údaje o chronických chorobách zosnulých detí. Jedno malo vrodenú atréziu pažeráka,[9] jedno malo obojstranne polycystické obličky,[10] jedno malo defekt predsieňového septa,[11] štyri mali anémiu, päť bolo podvýživených, jedno bolo značne predčasne narodené, tri mali oneskorený psychomotorický vývin, jedno malo opakované zápaly ucha, zápaly pľúc a kŕče, jedno malo Downov syndróm, jedno malo splenomegáliu (chorobne zväčšenú pečeň),[12] jedno malo vrodené deformácie srdca, jedno malo pľúcnu tuberkulózu, jedno bolo mentálne retardované, jedno malo epilepsiu a ďalšie deti mali ešte 8 iných chronických chorôb. 16 zosnulých detí údajne nemalo nijakú chronickú chorobu (tzn. okrem ochorenia na osýpky boli inak zdravé), avšak všetko to boli deti do 2 rokov. Z troch zosnulých dospelých mali dvaja závažne oslabenú imunitu.

    Úplne zásadné však je, že všetci zomreli v nemocnici. Čo sa robí v rumunských nemocniciach inak (horšie) než v nemocniciach českých, nemeckých, francúzskych či anglických, keď je v Rumunsku 15× vyššia smrtnosť osýpok?

 

Nezodpovedané otázky

    Skupina rumunských rodičov si od Ministerstva zdravotníctva Rumunska pýtala:

  1. údaje o tom, proti čomu všetkému a koľkými dávkami vakcín boli očkovaní tí, čo zomreli (akože) na osýpky;
  2. príbalové letáky všetkých testovacích sád, použitých na laboratórne potvrdenie osýpok;
  3. vedeckú literatúru o štandardizácii laboratórnych testov na osýpky;
  4. laboratórne postupy, použité na diagnostiku osýpok;
  5. protokoly o negatívnych kontrolných testoch laboratórnej diagnostiky osýpok (aby sa overilo, že ľudom bez osýpok nebudú osýpky mylne diagnostikované);
  6. protokoly o izolácii vírusov osýpok a molekulárnej analýze vírusov po ich izolácii.

    Ani na jednu z týchto žiadostí nedostali rodičia od ministerstva akúkoľvek odpoveď. Kto mlčí, ten svedčí? Otázky sú však namieste, keďže v 17 zo 40 úmrtí (akože) na osýpky boli osýpky potvrdené len sérologicky, tzn. v krvi boli zistené protilátky proti osýpkam. Lenže tie môže mať človek nielen z divokej nákazy, ale aj z očkovania alebo (u dojčiat a batoliat) od matky. Navyše v 2 prípadoch boli osýpky „potvrdené“ len ako „epidemiologický kontakt“, tzn. dané dieťa prišlo do styku s niekým, u koho boli osýpky laboratórne potvrdené (možno pochybným spôsobom). To ale vôbec nezaručuje, že dané dieťa zomrelo naozaj na osýpky. Nie vždy sa človek nakazí od niekoho, s kým príde do styku a kto má práve osýpky.

 

Dojčatá by na osýpky umierať nemuseli

    Štúdia z Nigérie[13] na základe praktických skúseností i testov protilátok v materskom mlieku vrelo odporúča, aby matky svoje deti dojčili, čím ich chránia pred osýpkami. Aj z Rumunskej epidémie je zrejmé, že najrizikovejší je vek do 2 rokov, kedy na osýpky môžu zomrieť aj inak zdravé deti, preto by mamičky mali svoje deti dojčiť najmenej 2 roky a rozhodne sa nemali pokúšať odstaviť ich skôr. Po 2. narodeninách je už riziko osýpok u detí bez závažných chronických chorôb veľmi malé.

    Na Slovensku však deti dostávajú prvú vakcínu proti osýpkam (v rámci MMR vakcíny) najskôr po dovŕšení 14 mesiacov života, pričom vytvorenie protilátok po očkovaní (ak sa vôbec vytvoria, čo sa údajne deje u 93% očkovaných prvou dávkou)[14] trvá 3–4 týždne,[15] takže prvých (najrizikovejších) 15 mesiacov života deti nie sú proti osýpkam očkovaním nijak chránené.

    V časoch, keď boli deti obvykle dojčené aspoň 2 roky a keď ešte takmer všetky matky osýpky prekonali, vďaka čomu mali dostatok protiosýpkových protilátok IgA (imunoglobulín typu A), ktoré sa vytvárajú na slizniciach, ktoré jediné sa prenášajú materským mliekom a ktoré očkovanie — na rozdiel od prirodzeného prekonania osýpok — vytvára len minimálne (ak vôbec), len málo dojče­ných detí ochorelo na osýpky v kritickom veku do 2 rokov. Očkovanie injekciou, ktorá obchádza sliznice, totiž vytvára (ak vôbec) hlavne protilátky typu IgG, ktoré sa prenášajú z mamky na bábo cez placentu, lenže tá sa odlúči krátko po pôrode a po pár týždňoch až mesiacoch sa tieto IgG rozpadnú. Ak dieťa nie je dojčené matkou, čo osýpky prekonala na divoko, dojče­nie mu neposkytne protilátky proti osýpkam (prinajmenšom nie dosť resp. nie dostatočne dlho). A ak má mamka 30 či viac rokov a nikdy v živote sa osýpkovým vírusom nenakazila, nemusí už mať dostatok protilátok z očkovania ani pre seba, nieto ešte pre bábo, a vtedy mu ani cez placentu protilátky neposkytne.

    A keďže si pred zavedením plošného očkovania skoro všetci osýpkami prešli v detstve a neskôr sa opakovane nakazili osýpkovým vírusom od detí, ale už neochoreli a len si tým občerstvili imunitu voči osýpkam, drvivá väčšina mamičiek malých detí poskytovala deťom dostatok protilátok cez placentu i cez materské mlieko, vďaka čomu boli tieto deti pred osýpkami chránené v kritickom veku do 2 rokov. Toto padlo len a len vinou plošného očkovania, ktoré bolo — a to treba priznať — naozaj úspešné v tom zmysle, že zastavilo dovtedy neprerušovaný kolobeh osýpkového vírusu, čím však o generáciu neskôr (keď sa prvé očkované dievčatá stali matkami) vyrobili z najohrozenejšej skupiny (deti do 2 rokov) skupinu oveľa viac ohrozenú, než bola tesne pred zavedením plošného očkovania, kedy sa už na osýpky takmer úplne prestalo umierať.[16] Očkovanie prakticky nijak neznížilo úmrtnosť na osýpky, nanajvýš tak na úrovni štatistického šumu.

    Možno teda uzavrieť, že väčšina z tých, čo v Rumunsku za ostatné 2 roky zomreli na osýpky, nemusela zomrieť, keby tam plošné očkovanie proti osýpkam nebolo nikdy zavedené a keby matky dojčili svoje deti aspoň 2 roky. Dôvodom týchto úmrtí teda je plošné očkovanie, nie odmietanie očkovania, obzvlášť keď dojčatá (ktorých bola takmer polovica) ešte očkované ani nemali byť.

 

Klesá vôbec zaočkovanosť proti osýpkam?

    V správach sa často dočítame, že za epidémie osýpok sú zodpovední tí, čo odmietli dať svoje deti očkovať proti osýpkam, a že na zabránenie epidémiám osýpok treba aspoň 95%-nú zaočkovanosť.[17] Lenže proti osýpkam sa u nás plošne očkuje od roku 1969,[18] a to len malé deti vo veku okolo jedného roka. Ročníky 1967 a staršie neboli proti osýpkam nikdy očkované. Keď som na základe demografických údajov a údajov o zaočkovanosti jednotlivých ročníkov spočítal, koľko bolo každý rok približne zaočkovaných nových batoliat proti osýpkam, vyšlo mi, že celková zaočkovanosť obyvateľstva Slovenska rástla (a stále rastie) zhruba takto:

graf: Vývoj podielu očkovaných a neočkovaných proti osýpkam na Slovensku (1968–2017)

    V túto chvíľu je teda zaočkovaných proti osýpkam na Slovensku niečo medzi 60% a 70% obyvateľstva a nikdy to nebolo viac než práve dnes. Ak sa nič zásadné nezmení, tak zaočkovanosť ešte bude rásť takých 20–30 rokov, kým dosiahne 95%, a aj to len možno.

    Každopádne však platí, že zaočkovanosť proti osýpkam na Slovensku nikdy nepresiahla 95% a zároveň nijaký rok zaočkovanosť proti osýpkam neklesla oproti predchádzajúcemu roku. Takže ak sa znovu začínajú objavovať epidémie osýpok, nemôže byť za ne zodpovedná klesajúca zaočkovanosť proti osýpkam (keďže tá stále rastie), ale jedine zlyhanie očkovania.

 

Zdroje:

[1]  http://www.topky.sk/cl/10/1613753/Smrtelna-epidemia-v-Rumunsku-a-Madarsku----a-bat-sa-mozu-aj-Slovaci--vieme-preco-

[2]  https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/461547-osypky-to-stale-nevzdali/

[3]  https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/media/en/publications/Publications/SUR_EMMO_European-monthly-measles-monitoring-February-2012.pdf

[4]  https://www.cdc.gov/measles/about/complications.html

[5]  https://ecdc.europa.eu/en/news-events/epidemiological-update-measles-monitoring-european-outbreaks-1-september-2017

[6]  https://www.slobodaVockovani.sk/news/co-mozno-neviete-o-ockovani-46-cast-vitalita-4-2017/

[7]  http://www.cnscbt.ro/index.php/informari-saptamanale/rujeola-1/682-situatia-deceselor-datorate-rujeolei-romania-2016-2017/file

[8]  https://vaccine-schedule.ecdc.europa.eu/Scheduler/ByDisease?SelectedDiseaseId=8&SelectedCountryIdByDisease=170

[9]  http://www.detskachirurgia.sk/atrezia-pazeraka

[10]  https://www.zdravie.sk/choroba/26994/polycysticke-oblicky

[11]  https://vyliec.sk/choroby/defekt-septa-predsieni/

[12]  https://www.wikiskripta.eu/w/Splenomegalie

[13]  Adu FD, Adeniji JA: Measles antibodies in the breast milk of nursing mothers, Afr J Med Med Sci, 1995, 24(4):385–388

[14]  https://www.cdc.gov/vaccines/vpd/mmr/public/index.html

[15]  Helfand RF, Kebede S, Gary HE Jr, Beyene H, Bellini WJ: Timing of development of measles-specific immunoglobulin M and G after primary measles vaccination, Clin Diagn Lab Immunol, 1999, 6(2):178–180

[16]  viď str. 13 tu: http://www.szu.cz/uploads/documents/szu/aktual/odbor_epidem_nemoci.pdf

[17]  https://aktualne.centrum.sk/pozor-na-slovensko-sa-blizi-epidemia-osypok/slovensko/zdravotnictvo/

[18]  https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2007/06/13.pdf

 

<<< 52. časť       Obsah seriálu článkov

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com