Čo možno neviete o očkovaní — 36. časť (Vitalita 10/2014)

06.12.2014 11:05

Ing. Marián Fillo

        

<<< 35. časť       Obsah seriálu článkov       37. časť >>>

        

       Glutaman sodný možno poznáte ako zvýrazňovač chuti v rôznych slaných potravinách. Čo je to za látku? Prečo je lepšie sa jej vyhnúť? A čo má do činenia s očkovaním?

 

Čo je to glutaman sodný?

schéma molekuly glutamanu sodného       Sodná soľ kyseliny glutámovej chudobnejšia o jeden vodík a bohatšia o jeden sodík. Sumárny vzorec je C5H8NO4Na.

       Ako prídavná látka v potravinách (zvýrazňovač chuti) sa označuje E621. Zriedkavo sa používa aj glutaman draselný (E622), vápenatý (E623), amónny (E624) a horečnatý (E625). Samotná kyselina glutámová nesie označenie E620.

       Medzi kyselinou glutámovou a glutamanom sodným je minimálny rozdiel, pričom v rámci tela veľmi ľahko dochádza k ich vzájomnej premene, biochemici bežne slovom glutaman označujú aj kyselinu glutámovú.[1] Ostatne, účinky oboch zlúčenín sú na vlas podobné.

       Kyselina glutámová je jednou z neesenciálnych aminokyselín, teda z tých, ktoré si ľudské telo dokáže vyrobiť samo z iných látok a nepotrebuje ich prijímať v potrave. Aminokyseliny sú predovšetkým stavebnými kameňmi bielkovín, aj keď nie všetky. Keď je súčasťou bielkoviny, hovoríme o viazanej kyseline glutámovej, ktorá je v zásade neškodná. Horšie je to s voľnou (v bielkovine neviazanou) kyselinou glutámovou či glutamanom, ktorý z nej ľahko vzniká.

       Správnejšie by bolo hovoriť o L-glutámovej kyseline a L-glutamane, keďže tieto zlúčeniny majú aj svoje optické izoméry D-glutaman a D-glutámovú kyselinu. Optický izomér je zlúčenina, ktorá vyzerá takmer úplne rovnako, len usporiadaním je ako zrkadlový obraz pôvodnej zlúčeniny. V bielkovinách však nachádzame (až na zriedkavé výnimky) len L-formy aminokyselín, a preto sa rozlišovanie L- a D-formy spravidla vynecháva. Keď nie je uvedené, ide o L-formu.

 

Ako glutaman funguje?

       Glutaman je dominantným prenášačom nervových vzruchov (neurotransmitterom) – reaguje naň až približne polovica synapsií (spojovacích miest) nervových buniek (neurónov) – v mozgu.[2] Nadbytok glutamanu v potrave sa prejaví zvýšenou hladinou v krvi,[3] čo vedie aj k zvýšeniu jeho množstva v mozgu.[4] Keď sa to preženie, dochádza k prílišnému dráždeniu neurónov a ich následnému odumieraniu[5] (apoptóze alebo nekróze). Niet potom divu, že v krvi autistov je nadštandardne veľa glutamanu, čo niektorých vedcov viedlo k návrhom, aby bola zvýšená hladina glutamanu v krvi používaná v diagnostike čoby príznak autizmu[6] – popri ostatných (psychologických) príznakoch.

       Chuť glutamanu sa nazýva umami[7] a je piatou popri základných štyroch chutiach (sladké, slané, kyslé, horké). Zvýrazňovanie chuti glutamanom je klamaním neurónov, že je chutné niečo, čo vlastne vôbec chutné nie je – a to len vďaka schopnosti glutamanu vzrušovať nervové bunky, v krajnom prípade až na smrť. Vo výsledku vyvoláva svojho druhu závislosť od glutamanom ochuteného jedla. Niet potom divu, že je v potravinárskom priemysle taký obľúbený – zvyšuje obrat.

       Nadbytok glutamanu spriepustňuje krvno-mozgovú prekážku (hemato-encefalickú bariéru),[8] čo je filter medzi krvným obehom a mozgom, zabraňujúci prieniku škodlivých látok z krvi do mozgu. Vďaka nadmiere glutamanu tak do mozgu prenikne aj to, čo by inak nepreniklo, tzn. mozog je náchylnejší na poškodenia škodlivými látkami z krvi.

       Deti, ktorým bola „dopriata“ hojnosť glutamanu, v dospelosti často trpia obezitou a u ženského pohlavia aj neplodnosťou.[9] Niet divu, že obe tieto choroby v posledných rokoch trhajú rekordy.

       Okrem už spomínaného autizmu hrajú poruchy spracovania glutamanu v mozgu významnú úlohu aj pri schizofrénii, ťažkej depresii, mentálnej retardácii, oneskorenom vývine či epilepsii.

       Z kyseliny glutámovej sa spolu s ďalšími dvomi aminokyselinami (L-cysteín a glycín) tvorí nesmierne dôležitý antioxidant glutatión,[10] u ktorého končia všetky snahy imunitného systému o zvládanie oxidačného stresu (voľných radikálov). Bolo by však chybou myslieť si, že pridaním glutamanu získame viac glutatiónu. Nie glutaman, ale cysteín je spravidla tým, čo na tvorbu ďalšieho glutatiónu chýba. Preto pri nedostatku glutatiónu (napr. po otrave paracetamolom) treba doplniť buď priamo L-cysteín alebo n-acetyl-cysteín (NAC), dostupný ako výživový doplnok, v menej naliehavých prípadoch postačí jesť viac karfiolu, brokolice, kapusty, žeruchy, chrenu či kalerábu.

       Nadmerné množstvo glutamanu v krvi bolo pozorované aj u onkologických pacientov. Nádorové bunky (na rozdiel od zdravých) vypúšťajú značné množstvo glutamanu, čo následne oslabuje schopnosť niektorých imunitných buniek zakročiť proti nim. Potvrdilo sa tiež, že onko-pacienti s vyššou hladinou glutamanu v krvi spravidla zomierajú skôr.[11]

       Glutaman sa môže v tele pretvoriť na viaceré iné zlúčeniny, ktoré sa zúčastňujú dôležitých procesov, napr. na α-ketoglutarát, účinkujúci v Krebsovom cykle,[12] alebo na kyselinu γ-amino-maslovú (GABA),[13] ktorá je opačne pôsobiacim (utlmujúcim) neurotransmitterom. Glutaman tiež môže poslúžiť ako prostredník pri vylučovaní nadbytočného dusíka z tela.[14]

       Využitie glutamanu v tele človeka je teda naozaj pestré, avšak nie je najmenší dôvod zvyšovať jeho prijem v potrave, jednak preto, že vo viazanej forme (v bielkovinách) ho jeme viac než dosť, jednak preto, že aj keby nie, naše telo si vie potrebné množstvo vyrobiť z iných zlúčenín.

 

Glutaman v utajení

       Keďže veľká časť zákazníkov už vie, že glutamanu resp. E621 sa treba vyhýbať širokým oblú­kom, mnohí výrobcovia potravín začali skrývať pridaný glutaman pod iné názvy, typicky droždie, kvasnice, extrakt či výťažok z droždia alebo kvasníc, bielkovinový hydrolyzát apod.

       Akonáhle sa pri výrobe rozkladajú (-lyzujú, či už autolyzujú, hydrolyzujú, kvasia/fermentujú) bielkoviny, dochádza k uvoľňovaniu glutamanu. To znamená, že napr. aj všetky fermentované sójové výrobky sú výdatným zdrojom glutamanu. Preto elegantným spôsobom, ako skryť glutaman v BIO slaných chrumkavých pochúťkach, je pridať do nich sójovú omáčku (pokojne aj BIO a bez pridaného glutamanu), keďže prirodzene obsahuje glutamanu viac než dosť.

       K rozbíjaniu bielkovín zjavne dochádza aj pri odtučňovaní/odstreďovaní mliečnych výrobkov (či iných potravín s obsahom tukov i bielkovín), keďže tie majú mnohonásobne vyšší obsah voľného glutamanu oproti plnotučným.[15] Ak teda vôbec dať do úst niečo mliečne, tak jedine plnotučné. Podozrivé sú aj sušené odtučnené mliečne prášky, ktoré sa pridávajú do rôznych sušienok (keksov), čokolád či iných sladkostí. To zrejme ešte viac zvyšuje ich návykovosť, aj keď cukor i sám o sebe je už značne návykový. Je takmer nemožné nájsť bujón alebo sáčkovú polievku bez glutamanu. Šunku bez pridaného glutamanu asi v supermarkete nenájdete, ale veľa glutamanu prirodzene obsahuje aj prakticky akékoľvek mäso. Tam však jeho účinky brzdia vitamíny B6 a B12, viď nižšie.

       Pestrá paleta koreniacich zmesí typu Vegeta (ale aj niektorých iných) sa neobíde bez glutamanu pod tým-či-oným názvom a na slovenskom trhu snáď jedinou zmesou tohto druhu, v ktorej glutaman nie je, je Solčanka. Pozor tiež na tekuté koreniny ako worcesterová omáčka, niektoré pikantné omáčky, či dokonca niektoré kečupy.

       Glutaman však – čuduj sa svete – nájdeme aj v očkovacích látkach. Buď ho výrobca uvedie priamo (BCG Vaccine SSI – proti tuberkulóze, M-M-RvaxPro – osýpky + príušnice + ružienka (MMR), ProQuad – MMR + ovčie kiahne, Varivax – ovčie kiahne, Zostavax – pásový opar), alebo ho zabalí do aminokyselín (Havrix – žltačka A, Priorix – MMR, Priorix Tetra – MMR + ovčie kiahne, Rotarix – rotavírusy). Ešte menej podozrivý je v „živnej pôde M199“ (Avaxim – žltačka typu A, Boostrix Polio – záškrt + tetanus + čierny kašeľ + detská obrna (DTaP-IPV), Imovax Polio – detská obrna, Infanrix Hexa - DTaP-IPV + hemofily b + žltačka B, Infanrix Polio – DtaP-IPV a pár ďalších vakcín). Jednou z aminokyselín, ktorými sú štandardne kŕmené vakcinačné baktérie a bunkové kultúry, aby sa pekne množili, je totiž aj voľná kyselina glutámová (glutaman), pričom živná pôda M199 obsahuje vitamíny, soli a aminokyseliny, vrátane glutamanu.

       Tučne som zvýraznil vakcíny, používané v povinnom očkovaní na Slovensku. Až na pneumokokové vakcíny (u ktorých výrobca neuvádza nijakú zložku s obsahom glutamanu, ťažko však uveriť, že by v laboratóriu chované pneumokoky nekŕmili aj glutamanom), výrobcovia u všetkých vak­cín, povinných pre slovenské deti, uvádzajú v zložení vakcíny aj glutaman (priamo či nepriamo).

       Možno síce namietnuť, že ide o zanedbateľné množstvo, pravdou však je, že ani u jednej z týchto vakcín nie je uvedené množstvo glutamanu vo vakcíne, takže v skutočnosti nevieme, koľko ho tam je a či to predstavuje významnejšiu hrozbu alebo nie, obzvlášť keď vieme, že podávanie glutamanu mláďatám potkanov vedie k degenerácii niektorých častí ich mozgu.[16] Treba pritom mať na pamäti, že potkany sú v porovnaní s človekom podstatne menej náchylné na otravu a malé bábätko, ktorého mozog sa prudko vyvíja, je na poškodenie glutamanom oveľa náchylnejšie než dospelý človek.[17]

 

Ako odvrátiť poškodenie glutamanom?

       Určitým riešením, typickým pre psychofarmaká, je zablokovať glutamanové prijímače (receptory) látkami, ako napr. ketamín, metoxetamín, kysličník dusný (rajský plyn) či inými,[18] z ktorých niektoré patria medzi tzv. rekreačné drogy. Zablokovaním nedôjde k vydráždeniu nervovej bunky a teda ani k jej úmrtiu, naruší sa však komunikácia s inými bunkami, čo môže mať značné nežiaduce účinky (napr. halucinácie či znecitlivenie), ostatne ako všetky psychofarmaká.

       Prirodzeným a veľmi užitočným bojovníkom proti otrave glutamanom (excitotoxicite) je horčík. Nedostatok horčíka sa prejavuje napr. kŕčmi, čiže „skratmi“ pri ovládaní svalov nervami.

       Proti excitotoxicite pomáha aj taurín, o ktorom je napr. známe, že znižuje častosť a silu epileptických záchvatov, pomáha pri Alzheimerovej chorobe a viacerých ďalších ochoreniach.

       Výdatnou pomocou sú B-vitamíny, konkrétne:

       B6 – pyridoxín: urýchľuje premenu glutamanu na α-ketoglutarát,[19] je koenzýmom (spolu-účinkuje s ďalším enzýmom, tzn. urýchľovačom/pomocníkom chemickej reakcie) glutaman-dekarboxylázy, vďaka ktorej vzniká z glutamanu kyselina γ-amino-maslová (GABA), ktorá pôsobí opačne než glutaman, tzn. má inhibičný (utlmujúci), nie excitačný (vzrušujúci/vybudzujúci) účinok, čiže potláča negatívne pôsobenie glutamanu.

       B9 – kyselina listová, či ešte lepšie jej soli, t.j. foláty, najlepšie metyl-tetra-hydro-folát:[20] spoločne s vitamínmi B6 a B12 napomáha odbúravaniu homocysteínu,[21] ktorý je tzv. agonistom glutamanových receptorov,[22] čiže spúšťa v mozgu tie isté pochody ako glutaman;

       B12 – kobalamín, najlepšie metyl-kobalamín: znižuje vylučovanie glutamanu nervovými bunkami,[23] pomáha vytvárať a opravovať myelínové ochranné obaly nervových vlákien.[24]

 

Zdroje:

[1]  http://www.livestrong.com/article/329820-what-is-the-difference-between-glutamic-acid-glutamate/

[2]  Strunecká A, Blaylock RL, Hyman R, Paclt I: „Cellular and Molecular Biology of Autism Spectrum Disorders“, Bentham Science Publishers, Dubai, 2010, str. 32

[3]  Stegink LD, Filer LJ Jr, Baker GL: „Plasma amino acid concentrations in normal adults ingesting aspartame and monosodium L-glutamate as part of a soup/beverage meal“, Metabolism, 1987, 36(11):1073–1079

[4]  Alfredsson G, Wiesel FA, Tylec A: „Relationships between glutamate and monoamine metabolites in cerebrospinal fluid and serum in healthy volunteers“, Biol Psychiatry, 1988, 23(7):689–697

[5]  Manev H, Favaron M, Guidotti A, Costa E: „Delayed increase of Ca2+ influx elicited by glutamate: role in neuronal death“, Mol Pharmacol, 1989, 36(1):106–112

[6]  Shimmura C, Suda S, Tsuchiya KJ, Hashimoto K, Ohno K, Matsuzaki H, Iwata K, Matsumoto K, Wakuda T, Kameno Y, Suzuki K, Tsujii M, Nakamura K, Takei N, Mori N: „Alteration of plasma glutamate and glutamine levels in children with high-functioning autism“, PLoS One, 2011, 6(10):e25340

[7]  http://en.wikipedia.org/wiki/Umami

[8]  Mayhan WG, Didion SP: „Glutamate-induced disruption of the blood-brain barrier in rats. Role of nitric oxide“, Stroke, 1996, 27(5):965–970

[9]  Olney JW: „Brain lesions, obesity, and other disturbances in mice treated with monosodium glutamate“, Science, 1969, 164(3880):719–721

[10]  http://en.wikipedia.org/wiki/Glutathione#Biosynthesis

[11]  Eck HP, Drings P, Dröge W: „Plasma glutamate levels, lymphocyte reactivity and death rate in patients with bronchial carcinoma“, J Cancer Res Clin Oncol, 1989, 115(6):571–574

[12]  http://en.wikipedia.org/wiki/Citric_acid_cycle

[13]  http://en.wikipedia.org/wiki/Gamma-Aminobutyric_acid

[14]  http://en.wikipedia.org/wiki/Glutamic_acid#Metabolism

[15]  http://nutritiondata.self.com/foods-000093000000000000000.html

[16]  Kubo T, Kohira R, Okano T, Ishikawa K: „Neonatal glutamate can destroy the hippocampal CA1 structure and impair discrimination learning in rats“, Brain Res, 1993, 616(1–2):311–314

[17]  McDonald JW, Johnston MV: „Physiological and pathophysiological roles of excitatory amino acids during central nervous system development“, Brain Res Rev, 1990, 15(1):41–70

[18]  http://en.wikipedia.org/wiki/NMDA_receptor_antagonist

[19]  Villela GG, Calcagnotto AM: „Effect of vitamin B6 on L-glutamate dehydrogenase activity in mice brain“, J Nutr Sci Vitaminol (Tokyo), 1977, 23(1):19–22

[20]  http://www.huffingtonpost.com/dr-mark-hyman/nutrition-tips-folic-acid_b_601126.html

[21]  Lonn E, Yusuf S, Arnold MJ, Sheridan P, Pogue J, Micks M, McQueen MJ, Probstfield J, Fodor G, Held C, Genest J Jr: „Homocysteine lowering with folic acid and B vitamins in vascular disease“, N Engl J Med, 2006, 354(15):1567–1577

[22]  Shi Q, Savage JE, Hufeisen SJ, Rauser L, Grajkowska E, Ernsberger P, Wroblewski JT, Nadeau JH, Roth BL: „L-homocysteine sulfinic acid and other acidic homocysteine derivatives are potent and selective metabotropic glutamate receptor agonists“, J Pharmacol Exp Ther, 2003, 305(1):131–142

[23]  Hung KL, Wang CC, Huang CY, Wang SJ: „Cyanocobalamin, vitamin B12, depresses glutamate release through inhibition of voltage-dependent Ca2+ influx in rat cerebrocortical nerve terminals (synaptosomes)“, Eur J Pharmacol. 2009, 602(2–3):230–237

[24]  Miller A, Korem M, Almog R, Galboiz Y: „Vitamin B12, demyelination, remyelination and repair in multiple sclerosis“, J Neurol Sci, 2005, 233(1–2):93–97

 

<<< 35. časť       Obsah seriálu článkov       37. časť >>>

 

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com