Čo možno neviete o očkovaní — 26. časť (Vitalita 11/2013)

04.01.2014 01:53

Ing. Marián FILLO

<<< 25. časť Obsah seriálu článkov 27. časť >>>

Dokončenie z Vitality 10/2013.

Geneticky modifikované organizmy

Možno si myslíte, že Slovensko je ešte stále takmer GMO free, čiže nepoznačené génovým inžinierstvom. Síce dnes na Slovensku bežne dostať kŕmne zmesy pre zvieratá s obsahom GMO, ale GM potraviny pre ľudí sa u nás prakticky nepredávajú. Takže sa zdá, že ľudia na Slovensku priamo s GM výrobkami nemajú do činenia.

Omyl, priatelia!

Už pekných pár rokov (lekári a iné rizikové skupiny od roku 1985, plošne od roku 1998) sa u nás očkuje proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B vakcínou, vyrobenou geneticky modifikovanými (GM) kvasinkami Saccharomyces cerevisiae resp. Hansenula polymorpha. Tie sú pozmenené tak, aby vytvárali tzv. HBsAg — zlúčeninu, vyskytujúcu sa na povrchu HBV (vírusu žltačky typu B). Podľa rôznych dokumentov môžu výsledné vakcíny obsahovať 1% až 5% bielkovín z týchto geneticky modifikovaných kvasiniek. GM vakcíny proti žltačke typu B sú pritom súčasťou napr. hexavakcíny Infanrix Hexa^[1] od firmy GlaxoSmithKline (GSK), ktorá sa podáva našim bábätkám 3x v prvom roku života, ale i súčasťou žhavej novinky — konkurenčnej hexavakcíny Hexyon/Hexacima^[2] od firmy Sanofi Pasteur.

Jedna z dvoch rotavírusových vakcín (Rotateq^[3] od firmy Merck/MSD) obsahuje tzv. ľudsko-hovädzie reasortanty 5 kmeňov rotavírusov. Reasortant je niečo, čo vzniklo pomiešaním génov dvoch rôznych druhov/kmeňov.^[4] Prirodzene takto vznikajú nové kmene chrípkových vírusov, ale reasortáciu možno robiť aj umelo, čo je aj prípad Rotatequ, a vtedy ide de facto o génovú manipuláciu.

Ďalšou GM vakcínou je vakcína Cervarix (od GSK) proti ľudskému papilómovému vírusu (human papilloma virus = HPV), ktorej antigény, tzv. častice podobné vírusu (virus-like particles = VLP) vyrábajú GM bunky z hmyzu (mory) Trichoplusia ni.^[5] Konkurenčná vakcína proti HPV Gardasil (u nás známa skôr pod menom Silgard) od firmy Merck je taktiež vyrobená podobným spôsobom pomocou GM kvasiniek Saccharomyces cerevisiae. ^[6]

Medzi GM vakcíny patrí aj zbrusu nová vakcína proti meningokokom skupiny B — Bexsero od firmy Novartis. Antigény pre túto vakcínu vyrába GM baktéria Escherichia coli (E. coli),^[7] ktorej kmeň, vysoko odolný voči antibiotikám, sa preslávil v roku 2011 epidémiou smrteľnej choroby v Nemecku. Ide o jednu z najlepšie preskúmaných baktérií, ktorá patrí medzi bežné osídlenie čriev (nielen) u ľudí, pričom však niektoré jej kmene môžu byť zdraviu nebezpečné, väčšina je ale neškodná, či dokonca priaznivá vďaka výrobe vitamínu K.

Hoci dopady konzumácie GM potravín — ako naznačujú niektoré štúdie — môžu byť katastrofálne a úplný obrázok o nich si utvoríme možno tak o 2–3 pokolenia, je až s podivom, ako bezhlavo sme sa vrhli do používania injekčných GM vakcín, ktoré obchádzajú všetky imunitné mechanizmy v tráviacej sústave i na slizniciach a priamo pôsobia na telo človeka. Možno to v budúcnosti označíme za kolosálnu chybu, čo naznačuje aj prudký nárast autoimunitných ochorení (ako napr. lupus, detská cukrovka či roztrúsená skleróza) vo Francúzsku po očkovacej kampani proti žltačke typu B.^[8]

Adjuvanty

Keďže neživé antigény — mŕtve baktérie, nefunkčné vírusy, prípadne nejaké ich časti, alebo toxoidy/anatoxíny (bakteriálne jedy (toxíny), upravené pomocou formaldehydu (prípadne aj glutaraldehydu) tak, aby neboli jedovaté), — sa nemnožia a nepáchajú významnejšie škody, nemá imunitný systém dosť dobrý dôvod proti takýmto antigénom rázne zakročiť. Preto by buď bolo treba dať do vakcíny veľké množstvo antigénu (čo sa robí napr. u chrípkových vakcín), alebo treba pridať látku, ktorá imunitný systém „nakopne“. Takéto látky nazývame adjuvantmi. Adjuvant buď spraví v mieste vpichu nejakú škodu (zničí pár buniek, ktorých DNA sa ocitne v krvnom obehu, čo je signál pre imunitný systém, že niečo nie je v poriadku), alebo je to zlúčenina, na ktorú imunitný systém reaguje zásadne podráždene.

Vo vakcínach, dostupných na Slovensku, sa používajú tieto adjuvanty:

hydroxid hlinitý
fosforečnan hlinitý
amorfný síran hydroxyfosforečnanu hlinitého
3-0-desacyl-4'-monofosforyl-lipid

Hliníku v očkovacích látkach sme sa venovali podrobnejšie vo Vitalite 2/2012,^[9] obšírnejšie informácie nájdete aj v knihách prof. RNDr. Anny Struneckej, DrSc., ktorá sa toxicite hliníka venuje už desiatky rokov.^[10] Výborný je aj rozsiahly článok Mgr. Petra Tuhárskeho „Aktuálne poznatky o hliníku v úlohe vakcínového adjuvantu“.^[11]

3-0-desacyl-4'-monofosforyl-lipid sa vo vakcínach vyskytuje zásadne po boku zlúčenín hliníka. Okrem toho boli a sú skúmané aj iné adjuvanty, ale zatiaľ sa do vakcín, dostupných u nás, nedostali.

Antigény (účinné látky vo vakcíne, na ktoré si má očkovaná osoba vytvoriť protilátky) sú potom nalepené (adsorbované) na adjuvanty. Pokým sa antigén od adjuvantu neoddelí (nedesorbuje), nemôže telo adjuvant vylúčiť, pretože komplex antigén-adjuvant je príliš veľký na to, aby prešiel obličkami, čo je štandardná cesta vylučovania hliníka z tela.

Konzervanty

V minulosti boli vakcíny spravidla balené vo väčších liekovkách, ktoré obsahovali 10, 20 či 50 dávok, takže liekovka bola opakovane „napichnutá“. Počas toho sa mohli do liekovky dostať nebezpečné baktérie, ktorými sa potom mohli nakaziť ďalšie očkované osoby. Tak sa aj stalo napr. v roku 1928 v Queenslande v Austrálii, kde z 21 detí, očkovaných proti záškrtu, zomrelo 12 na následky stafylokokovej infekcie.^[12]

Aby sa predišlo podobným incidentom, začali sa do viacdávkových liekoviek s vakcínami pridávať konzervanty, predovšetkým zlúčenina ortuti thiomersal, známy aj ako thimerosal, merthiolát či etylmerkurithiosalicylát sodný. Schválenie tejto prídavnej látke stálo na hlinených nohách (veľmi chabá štúdia) a mnohé štúdie preukazujú jej vysokú nebezpečnosť.^[13]

Alternatívnym, údajne menej nebezpečným, konzervantom je 2-fenoxyetanol. Používa sa aj v kozmetike (vrátane BIO-kozmetiky), keďže sa dá pomerne jednoducho vyrobiť z grepu. Rovnako ako thiomersal, aj 2-fenoxyetanol je predmetom nekončiacich sporov v rámci vedeckej obce. Niektorí ho považujú za dokonale bezpečný, iní mu prisudzujú poškodenia mozgu, nervovej sústavy, močového mechúra, rakovinu (skrz častý kontaminant 1,4-dioxán), mutagénne účinky…

Na vraždenie nežiaducich baktérií vo vakcínach sa používajú aj klasické antibiotiká, napr. chlórtetracyklín, gentamicín, neomycín, polymyxín, či streptomycín.

V niektorých vakcínach sa na tento účel používa rakovinotvorný formaldehyd či fenol, ktorý používali nacisti v koncentračných táboroch ako smrtiacu injekciu.

Stabilizátory

Aby nedošlo k znehodnoteniu vakcíny následkom slnečného žiarenia či tepla, pridávajú sa do vakcín stabilizátory, hlavne laktóza (mliečny cukor, s ktorým majú mnohí ľudia problémy, tzv. laktózovú intoleranciu) a glutaman sodný, o ktorom sme písali už v minulom čísle.

Regulátory kyslosti

Ak by bola vakcína príliš kyslá či príliš zásaditá, mohla by narušiť tzv. acidobázickú (kyslo-zásaditú) rovnováhu v tele očkovanej osoby, preto je jej kyslosť (pH), upravovaná tzv. regulátormi kyslosti, ako napr. hydrogenfosforečnanom či dihydrogenfosforečnanom sodným/draselným, kyselinou chlorovodíkovou či hydroxidom sodným.

Konjuganty

Keďže deti zhruba do roka si nevedia tvoriť protilátky proti bunkovým stenám baktérií (napr. hemofilov či pneumokokov), používa sa na očkovanie dojčiat finta, zvaná konjugácia. Proti-bakteriálne vakcíny pre dojčatá preto obsahujú antigén baktérie spojený (konjugovaný) s iným antigénom, ktorý aj nezrelý imunitný systém pár-mesačného dieťaťa dokáže rozoznať. Spravidla ide o záškrtový alebo tetanový toxoid/anatoxín.

Čo všetko je vo vakcínach

Okrem neznámych kontaminácií a neodfiltrovaných zvyškov materiálov, použitých pri výrobe, nájdeme v u nás používaných vakcínach okrem antigénov a vody aj: alanín, aminokyseliny, amorfný síran hydroxyfosforečnanu hlinitého, asparagín, bórax, bielkoviny z kvasiniek, citrónan amónno-železitý a sodný, 3-0-desacyl-4'-monofosforyl-lipid, dextrán, dihydrogenfosforečnan draselný a sodný, Dulbeccovu modifikáciu Eaglovho média, fenol, fenolovú červeň, fenoxyetanol, formaldehyd, fosforečnan draselný, hlinitý a sodný, gentamicín, glutaman sodný, glutaraldehyd, glycerol, glycín, histidín, histidiniumchlorid, hydrogenfosforečnan draselný a sodný, hydrogenuhličitan sodný, hydrolyzovanú želatínu, hydroxid hlinitý a sodný, chlorid draselný, horečnatý, sodný (kuchynskú soľ) a vápenatý, chlórtetracyklín, kyselinu citrónovú, chlórovodíkovú, etyléndiamíntetraoctovú (EDTA) a jantárovú, laktózu, ľudský albumín, neomycín, mannitol, močovinu, oktoxinol 9 a 10, ovalbumín, polymyxín, polysorbát 20 a 80, sacharín sodný, sacharózu (repný/trstinový cukor), sérum z hovädzieho plodu, síran horečnatý, sorbitol, streptomycín, thiomersal, tokoferolhydrogensukcinát alfa, trometamol, uhličitan sodný a vápenatý, xantánovú gumu, zvyšky ľudských buniek, živnú pôdu Minimum Essential Medium (Eagle) a živnú pôdu M199.^[14]

Toto všetko bolo priznané výrobcom v príbalových letákoch, či už našich alebo zahraničných. Čo všetko priznané nebolo, lebo toho je vo vakcíne menej než jedna milióntina hmotnosti (to EÚ dovoľuje neuvádzať), netušíme. Čo všetko reálne vakcína obsahuje, netuší asi ani výrobca, pretože kompletný chemický rozbor vakcíny nie je súčasťou štandardného testovania každej výrobnej dávky.