Čo možno neviete o očkovaní — 17. časť (Vitalita 1/2013)

28.05.2013 11:20

Ing. Marián Fillo

 

<<< 16. časť       Obsah seriálu článkov       18. časť >>>

 

       Môže očkovanie vyvolať rakovinu? Môže očkovanie rakovine zabrániť?

       Na obe otázky sa pokúsime nájsť odpoveď v tomto článku.

 

Očkovanie (akože) proti rakovine krčka maternice

       Pred rokom sme sa už zaoberali očkovaním proti ľudskému papilómovému vírusu (Human Papilloma Virus = HPV), ktoré sa nesprávne označuje za očkovanie proti rakovine krčka maternice. Nesprávne preto, lebo HPV môže nakaziť aj chlapcov/mužov a spôsobiť im komplikácie estetické (genitálne bradavice) i zdravotné (napr. rakovina konečníka),[1] a preto niektorí epidemiológovia odporúčajú očkovanie proti HPV aj chlapcom.[2] Chlapci však žiaden krčok maternice nemajú.

       Prísne vedecky vzaté, ani očkovanie proti HPV u žien zatiaľ nemožno označiť za očkovanie proti rakovine krčka maternice, keďže doposiaľ nebolo (a ani nemohlo byť) preukázané, že očkovanie skutočne znižuje výskyt tohto druhu rakoviny. Vakcíny proti HPV sú totiž na trhu len od roku 2006,[3] ale priemerná doba vzniku rakoviny od pôvodnej nákazy HPV sa pohybuje niekde medzi 15 a 20 rokmi.[4] Preukázané bolo len zníženie výskytu tzv. cervikálnych intraepiteliálnych neoplázií (CIN)[5] nižšieho a stredného stupňa (CIN1 a CIN2), čo sú potenciálne chorobné zmeny v bunkovom tkanive krčka maternice, s ktorými si drvivá väčšina (vyše 90%) žien poradí bez akéhokoľvek liečenia v priebehu 2 rokov[6] a z ktorých sa v zriedkavých prípadoch môže vyvinúť nádor. Tieto dôkazy sú však veľmi chabé, pretože vychádzajú zo štatisticky veľmi malých čísel,[7] nemožno teda hovoriť o štatisticky významnej súvislosti očkovania so znížením výskytu CIN1/2.

       Okrem samotnej nákazy HPV však k vzniku rakoviny krčka maternice prispievajú viaceré ďalšie rizikové faktory:[8]

  1. príliš skorý začiatok pohlavného života (rôzne zdroje udávajú do 17 až do 21 rokov), a to kvôli tomu, že príslušné časti tela ženy do tohto veku ešte nie sú z imunitného hľadiska dovyvíjané,
  2. fajčenie (poškodzuje sliznice a tým aj imunitu ako takú),
  3. potrat (či už umelý alebo spontánny) s následnou kyretážou, ktorá poškodí sliznice v ženských pohlavných orgánoch,
  4. oslabenie imunitného systému, či už vrodené alebo získané počas života (napr. nevhodnou stravou, imunosupresívami (medikamentmi na potláčanie imunity), nákazou HIV/AIDS, chlamýdiami…),
  5. striedanie intímnych partnerov (zvyšuje sa tým riziko nákazy niekoľkými rôznymi typmi HPV naraz),
  6. hormonálna antikoncepcia, vnútromaternicové telieska,
  7. rakovina krčka maternice v rodinnej anamnéze

       a ďalšie, takže je vysoko pravdepodobné, že ak by žena nemala nijaké takého rizikové faktory, nákazu HPV zvládne bez toho, že by o nej vôbec vedela, aj bez akéhokoľvek očkovania.

       Predlicenčné klinické skúšky oboch vakcín proti HPV (Cervarixu i Gardasilu, na Slovensku predávaného pod značkou Silgard) však ukázali zaujímavú anomáliu: množstvo CIN sa u očkovaných žien, ktoré v čase očkovania už boli nakazené jedným z vakcinačných typov HPV (tzn. typom 16 a/alebo 18), neznížilo, ale naopak zvýšilo, a to významne: u Gardasilu o 44,6%[9] a u Cervarixu o 32,5%.[10] Očkovanie proti HPV teda u týchto žien zvýšilo riziko rakoviny a stalo sa nie očkovaním proti rakovine, ale očkovaním za rakovinu.

         

Očkovanie proti rakovine pečene

       Keďže nákazlivá žltačka (infekčná hepatitída) typu B (a ešte viac typu C) môže u časti nakazených prejsť do chronického zápalu pečene, ktorý v priebehu niekoľkých rokov až desiatok rokov môže viesť k cirhóze pečene alebo rakovine pečene, označujú niektorí odborníci očkovanie proti žltačke typu B za vôbec prvé očkovanie proti rakovine.[11]

       Málokto sa však pozastavuje nad tým, že hlavne vďaka očkovaniu sa žltačka typu B v niektorých krajinách veľmi dobre šíri. Nedozvedel by som sa to nebyť správy, že vynašli takú injekčnú striekačku, ktorá sa po jednom použití automaticky znehodnotí,[12] a to za účelom predchádzania šíreniu krvou prenosných ochorení (akým je aj žltačka typu B a C alebo HIV/AIDS) počas očkovacích kampaní v Afrike.[13] Keďže v Afrike je chudoba, na rozdiel od Slovenska a iných vyspelých krajín, v ktorých sa očkuje jedno-dávkovými baleniami vakcín, ktoré už obsahujú sterilnú injekčnú striekačku a ihlu, v Afrike sa stále používajú lacnejšie viac-dávkové ampulky, takže z jednej ampulky sa do striekačky naťahujú vakcíny pre 10, 50 či 100 ľudí. Ak by sa používali opakovane tie isté ihly a striekačky, viedlo by to k šíreniu rôznych chorôb z jednej očkovanej osoby na druhú. A očividne sa tak aj deje, a to vo významnom množstve, inak by sa nikto nenamáhal vymýšľaním samoničiacich sa striekačiek.

       Dá sa teda povedať, že očkovacie kampane v Afrike, pri ktorých sa šetrí sterilným zdravotníckym materiálom, vedú v dôsledku k významnému šíreniu rakoviny pečene.

         

Opičí vírus č. 40 (SV40)

       Počas testovania očkovacích látok proti detskej obrne, pre ktoré boli očkovacie vírusy pestované na opičích obličkách, boli vo vakcínach postupne odhalené čoby kontaminácia rôzne opičie vírusy.[14] V poradí 40. takýto vírus sa ukázal byť pre človeka mimoriadne nebezpečný, keďže bol odhalený v 17 rôznych typoch nádorov, zo všetkého najviac v nádoroch mozgu.[15]

       Opičí vírus sa po anglicky povie „simian virus“, skrátene SV, a tak tento vírus dostal označenie SV40. Vakcínami s týmto vírusom bolo zaočkovaných mnoho miliónov ľudí[16] počas rádovo desiatok rokov. Neskôr sa zistilo, že SV40 sa zrejme prenáša z matky na dieťa, keďže bol zistený aj u detí, čo nikdy neboli očkované vakcínou s obsahom SV40.[17]

         

Formaldehyd / formalín

       Formaldehyd je z chemického hľadiska veľmi jednoduchá zlúčenina, ktorá je však pre človeka nesmierne nebezpečná[18] a okrem iného je to karcinogén, tzn. spôsobuje rakovinu.[19] Formalín je vodný roztok formaldehydu.

       Formaldehyd sa používa pri výrobe prakticky všetkých vakcín proti tetanu (samostatných i kombinovaných), záškrtu, čiernemu kašľu a pár ďalších.[20] Inaktivujú (zneškodňujú) sa ním bakteriálne toxíny a vírusy. Vo výslednej vakcíne vlastne nemá čo hľadať, avšak výroba nie je z technického hľadiska tak dokonalá, aby dokázala všetok formaldehyd odfiltrovať, a tak sa (okrem iného) v každej jednej „tetanovke“ nejaký formaldehyd nachádza, aj keby nebol uvedený v príbalovom letáku. Európske normy sú totiž tak deravé, že umožňujú výrobcom neuvádzať v príbalovom letáku látky, ktoré sú vo vakcíne len vo zvyškových množstvách.[21] U mimoriadne citlivých jedincov však môžu aj zvyškové množstvá spôsobiť vážne zdravotné problémy.

       Vakcínami so zvyškovým množstvom formaldehydu sa pritom očkuje opakovane, čo znamená, že dieťa dostane do tela niekoľko „zvyškových“ dávok formaldehydu a poznáte to: babka k babce…

        

Rakovina z očkovania?

       Na prvý pohľad kacírska myšlienka, je však na ňu dobrý dôvod. V rámci tzv. špecifickej imunity (tzn. tej, ktorá mieri presne na tých-ktorých škodcov) rozoznávame dve zložky, ktoré sa navzájom dopĺňajú, ale nemôžu ísť naplno obe naraz: bunkovú (celulárnu, Th1) a protilátkovú (humorálnu, Th2). Očkovanie (s výnimkou už zrušeného očkovania proti tuberkulóze) jednostranne podnecuje Th2 imunitu, čím zároveň oslabuje Th1 imunitu.[22] V rámci Th1 imunity pôsobia tzv. cytotoxické T-lymfocyty, ktoré sa špecializujú na likvidáciu vlastných buniek človeka, ktoré sú buď poškodené (typicky vírusom), alebo rakovinové.[23]

       Možno teda skonštatovať, že prakticky všetky očkovania (až na očkovanie proti TBC) významne zvyšujú riziko rakoviny prinajmenšom do času, kým dôjde k vyrovnaniu očkovaním spôsobenej nerovnováhy Th1/Th2,[24] a to je po neživých vakcínach typicky 2 týždne (ak nie viac) a po živých mesiac až tri mesiace (prípadne aj dlhšie).

       Očkovanie tým zároveň oslabuje obranu tela proti vírusom, pričom už vieme, že niektoré vírusy (napr. HPV alebo žltačka typu B) sa podieľajú na vzniku rakoviny, takže očkovanie môže zvýšiť riziko rakoviny aj nepriamo – znížením obranyschopnosti proti vírusom.

       Okrem toho mnohé očkovacie látky obsahujú formaldehyd, ktorý je známym karcinogénom, ako aj niektoré ďalšie látky, u ktorých jestvuje podozrenie, že by mohli byť karcinogénmi, hoci to zatiaľ nebolo oficiálne uznané (napr. zlúčeniny hliníka).[25]

 

Zdroje:

[1]  http://www.cdc.gov/std/hpv/stdfact-hpv-and-men.htm

[2]  http://www.cdc.gov/mmwr/preview/mmwrhtml/mm6050a3.htm

[3]  http://en.wikipedia.org/wiki/Gardasil

[4]  http://www.health-time.org/other/50369.html

[5]  http://en.wikipedia.org/wiki/Cervical_intraepithelial_neoplasia

[6]  http://www.cdc.gov/vaccines/pubs/surv-manual/chpt05-hpv.html#background

[7]  http://www.rozhlas.cz/cro6/stop/_zprava/povinne-ockovani-ve-stretu-zajmu--1098497
Anna Strunecká, Jiří Patočka: „Doba jedová 2“, Triton, Praha, 2012, str. 249–251

[8]  http://www.cancer.org/cancer/cervicalcancer/detailedguide/cervical-cancer-risk-factors

[9]  http://www.fda.gov/ohrms/dockets/ac/06/briefing/2006-4222B3.pdf – str. 13

[10]  http://www.fda.gov/downloads/AdvisoryCommittees/CommitteesMeetingMaterials/BloodVaccinesandOtherBiologics/VaccinesandRelatedBiologicalProductsAdvisoryCommittee/UCM181371.pdf – str. 62

[11]  http://www.hepb.org/professionals/hepb_and_liver_cancer.htm

[12]  http://www.smartplanet.com/blog/rethinking-healthcare/this-syringe-will-now-self-destruct/7471

[13]  http://www.who.int/injection_safety/toolbox/Bundling.pdf

[14]  http://en.wikipedia.org/wiki/Polio_vaccine#Contamination_concerns

[15]  http://www.sv40foundation.org/Types.html

[16]  http://en.wikipedia.org/wiki/SV40

[17]  http://www.vaccinetruth.org/sv40.htm

[18]  http://www.sciencelab.com/msds.php?msdsId=9924095

[19]  http://www.cancer.gov/cancertopics/factsheet/Risk/formaldehyde

[20]  http://vactruth.com/2011/06/14/formaldehyde-in-vaccines/

[21]  http://www.slobodavockovani.sk/news/co-obsahuje-infanrix-hexa-na-slovensku-a-co-v-australii-/

[22]  http://drkaslow.com/html/immune_restoration.html

[23]  http://www.jimmunol.org/content/174/3/1405.full

[24]  http://www.naturalhealth365.com/natural_healing/immune_system.html

[25]  http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2011/10/17/aluminum-containing-antiperspirants-contribute-breast-cancer.aspx

 

<<< 16. časť       Obsah seriálu článkov       18. časť >>>

 


Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 7 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com