Čo možno neviete o očkovaní — 11. časť (Vitalita 7/2012)

03.08.2012 03:29

Ing. Marián FILLO

 

<<< 10. časť       Obsah seriálu článkov       12. časť >>>

 

„Proti čomu mám dať svoje dieťa zaočkovať a proti čomu nie? Bojím sa očkovania ale aj prenosných ochorení… čo mám robiť? Vakcíny sú svinstvo, ale čo ak moje dieťa dostane chorobu, proti ktorej sa povinne očkuje? Ako sa mám vyznať v protichodných informáciách? Komu mám veriť?“

pýtajú sa mnohí rodičia, čo donedávna vôbec nepochybovali o povinnom očkovaní.

(dokončenie z Vitality 6/2012)

 

Strach ako nedostatok viery/dôvery

       Ak sa pokúsite podľa návodu z Vitality 6/2012 odstrániť strach, vyplývajúci z nedostatku poznania, možno narazíte na jeden vážny problém: nie je možné zistiť všetky potrebné údaje na to, aby sme nadobudli 100% istotu čisto na základe overených faktov. Tak to už v živote chodí... Neraz len tipujeme, ktorá možnosť je tá správna, musíme sa rozhodnúť aj bez dostatočných podkladov.

       Môžeme sa na rázcestí vybrať jednou z ciest a možno po pár krokoch či kilometroch zistiť, že to nie je tá správna, vrátiť sa späť a vybrať si inú. Alebo sa spoľahneme na svoju intuíciu (6. zmysel), či na vieru v silu a múdrosť imunitného systému. Alebo už máme nejaké skúsenosti a rozhodneme sa na základe nich.

       Strach však môže prameniť aj z nedostatku dôvery v lekára, v jeho motiváciu (ide mu len o peniaze?), v postupy, ktoré používa, v lieky, ktoré predpisuje. Môžeme nedôverovať odporúčaniam a príkazom autorít, napr. ak vieme, že nejaké povinné očkovanie bolo schválené za mimoriadne podozrivých okolností,[1] alebo že vykazované štatistiky nežiaducich účinkov očkovania (NÚO) sú vyše 100x podhodnotené.[2]

 

1. Proti čomu dať svoje dieťa zaočkovať a proti čomu nie?

Predná strana obálky knihy „Očkování - pro a proti“       Táto otázka o pýtajúcom sa vypovedá, že nechce prevziať zodpovednosť za zdravie svojho dieťaťa do vlastných rúk. Vlastne chce, aby som mu nadiktoval nejaký alternatívny očkovací kalendár. Lenže akýkoľvek očkovací kalendár je prejavom hlbokého dešpektu k individualite, k rozdielom v telesnej konštitúcii, životných podmienkach, životnom štýle, temperamente atď., čo sú všetko premenné, ktoré ovplyvňujú výsledok rizikovej analýzy (ne)očkovania.

       Preto na takúto otázku neodpovedám, alebo len niečo v zmysle:

„Viem o vás príliš málo na to, aby som mohol zodpovedne poradiť, a preto radšej odporúčam prečítať si literatúru, ktorá vám dá dostatok informácií, potrebných pre informované, zodpovedné a individuálne rozhodnutie o (ne)očkovaní.“[3]

Predná strana obálky knihy „Varovné signály očkování“       Mnohí však nechcú alebo sa boja niesť plnú zodpovednosť za zdravie svojho dieťaťa a všetku ju vložia do rúk detského lekára (pediatra). Lenže pediater – aj keby sa čo ako snažil – za súčasných podmienok nemá šancu byť dobrým lekárom akémukoľvek dieťaťu okrem svojho vlastného. Vidí dieťa v prvom roku života možno tak 10–15 minút mesačne, potom možno 10–15 minút ročne. To ani pri najlepšej vôli nestačí na rozpoznanie individuálnych odlišností samotného dieťaťa, o špecifikách jeho rodiny ani nehovoriac. Rodičia (prípadne ešte učitelia) majú oveľa väčší priestor na pozorovanie dieťaťa, jeho duševných i telesných zvláštností a prejavov, a preto (keď sú dostatočne všímaví) majú oveľa lepšie predpoklady stanoviť správnu diagnózu i správnu liečbu – ak majú aspoň základný prehľad o zdravotnej starostlivosti o deti a dobrú literatúru po ruke pre špeciálne prípady.[4] Dnešný pediater tak môže byť nanajvýš poradcom zodpovedného rodiča, prípadne ešte človekom, ktorý urobí ster či odber krvi na diagnostiku, alebo podá injekčne aplikované liečivo, čo chce trochu cviku, ktorý máloktorý rodič má.

       Môžete sa ma teda pýtať na vlastnosti chorôb, vlastnosti vakcín, epidemiologickú situáciu, nepýtajte sa ma ale proti čomu očkovať a proti čomu nie. Toto rozhodnutie je len a len na vás a hoci naštudovanie si potrebných údajov a pochopenie súvislostí stojí nejakú námahu, čas a (na nákup kníh) aj peniaze, odmena (v podobe vysoko nadpriemerne dobrého zdravia Vášho dieťaťa) však naozaj stojí za vynaložené zdroje.

 

2. Bojím sa očkovania ale aj prenosných ochorení… čo mám robiť?

       „Učiť sa, učiť sa, učiť sa!“, ako povedal súdruh Lenin. :-) A hoci práve jeho diktátorskí pohrobkovia zaviedli u nás povinné plošné očkovanie, v tomto jednom výroku mu musím dať za pravdu.

       Nuž a pri nedostatku údajov treba niekedy aj niečo risknúť – podľa svojho založenia, svetonázoru, skúseností, intuície… Život nikdy nie je bez rizika a ak nejaká reklama (trebárs na očkovanie) tvrdí, že sa dá riziko úplne odstrániť, tak jednoducho klame. Namiesto márnej snahy odstrániť všetky riziká sa radšej naučme s určitým rizikom žiť a pripravme sa na výnimočné situácie.[5]

 

3. Vakcíny sú svinstvo, ale čo ak moje dieťa dostane chorobu, proti ktorej sa povinne očkuje?

       To sa nedá vylúčiť, rovnako ako sa nedá vylúčiť ani to, že dieťa ochorie práve na tú chorobu, proti ktorej bolo očkované. U živých vakcín je to známy a výrobcami priznávaný NÚO, ale deje sa tak (možno zriedkavejšie) aj u vakcín neživých.

       Na druhú stranu, ak tou chorobou je čierny kašeľ (u detí nad 2 r.), osýpky, príušnice (mumps), ružienka, či ovčie kiahne, nie je dôvod na smútok – skôr naopak. U tých, čo v detstve prekonali niektoré z týchto tzv. bežných detských chorôb (BDCh), bol zistený výrazne nižší výskyt rakoviny v dospelom veku oproti tým, čo žiadnu BDCh neprekonali. Podľa rozprávania starších lekárov bývali deti po prekonaní osýpok výrazne menej choré než predtým a vyše dve tretiny rodičov tvrdia, že prekonanie osýpok malo výrazne pozitívny vplyv na fyzický i duševný vývoj ich dieťaťa.[6] Prekonaním BDCh v detstve sa teda imunitný systém cvičí a neskôr si vie lepšie poradiť s náročnejšími výzvami (napr. s rakovinou). Snaha o vyhubenie BDCh je teda z hľadiska verejného zdravia vyslovene kontraproduktívna, i keď rakovinovému priemyslu hrá do karát.

       Treba tiež priznať, že vo veľmi výnimočných prípadoch (obzvlášť pri zlej liečbe, typicky zahŕňajúcej prostriedky na potlačenie horúčky a nedostatok vitamínu C, prípadne aj A a D3) môže dôjsť u dieťaťa k vážnym komplikáciám BDCh. Ak sa teda u dieťaťa BDCh rozvinie, treba sa zásadne vyhýbať zrážaniu horúčky (o tom viac vo Vitalite 8/2012) a podávať dieťaťu dostatok vitamínov podľa toho, o akú chorobu ide.[7]

       Tak či onak, aj keby sme uznali, že napr. pri divokých osýpkach sa vyskytujú komplikácie 1000x častejšie než po očkovaní (čomu ja osobne neverím), tak pri výskyte 2 ks osýpok a pri 120.000 očkovaniach proti osýpkam ročne na Slovensku nám vyjde, že komplikácie z očkovania sa u nás vyskytujú 60x častejšie než komplikácie z divokých osýpok.[8] Podľa Hippokratovej zásady „Primum non nocere!“ („V prvom rade neškodiť!“) by sme teda mali prestať očkovať proti osýpkam.

 

4. Ako sa mám vyznať v protichodných informáciách? Komu mám veriť?

       Takto sa pýta človek, čo nechce sám hľadať pravdu, ale chce sa spoliehať na autority. Moje rady:

  1. Nespoliehajte sa na nijaké autority, bez dôkazov neverte nikomu (s výnimkou Pána Boha), lebo človek je tvor omylný a ten, čo sa hrá na neomylného, je omylný dvojnásob! Nedá sa úplne vylúčiť, že v snahe sám/sama seba vyliečiť narobíte nejednu chybu, ale lekári sú tiež omylní a majú o Vás oveľa menej informácií než Vy sami, takže pravdepodobnosť omylu je u nich potenciálne oveľa vyššia. Napr. vo Veľkej Británii sa odhaduje, že až 2,69 milióna ľudí (4,5% obyvateľstva) ročne je poškodených lekárskymi omylmi.[9]
  2. Nikdy nevypínajte zdravý sedliacky rozum – ani u lekára, ani v kostole! Keď Vám niečo „nesedí“, pýtajte si vysvetlenie. Neprestaňte sa pýtať, až kým nebudete mať pocit, že tomu dobre rozumiete. Ak Vás lekár stihne vyraziť skôr, než nadobudnete tento pocit, pravdepodobne tomu nerozumie ani on sám, a preto Vám to nie je schopný zrozumiteľne vysvetliť.
  3. Zásadne odmietajte „argumenty“ typu „Ja som to študoval, ja tomu rozumiem, ty si to neštudoval, ty tomu nemôžeš rozumieť“ alebo „Na internete sa píšu samé bludy, nečítajte to!“ Pravdou je, že rozsah štúdia o očkovaní na lekárskej fakulte je menej než 20 hodín, z toho o zložení vakcín prakticky ani slovo a o vážnejších NÚO, než sú krátkodobé reakcie v mieste vpichu, už vôbec nič. Takže laik, čo strávi mesiac večer-čo-večer štúdiom očkovania a očkovacích látok, nadobudne o očkovaní viac vedomostí, než má priemerný detský lekár. Lekárovu radu „Nečítajte články o očkovaní na internete“ si teda treba doplniť: „..., lebo by ste zanedlho vedeli o očkovaní viac než ja – lekár = autorita – a prestali by ste ku mne vzhliadať ako k polobohovi, navyše by hrozilo, že prestanete dávať svoje deti očkovať, čím by som prišiel o 6 € krát počet očkovaní, a to by sa mi naozaj nepáčilo.“
  4. Aj po uplatnení týchto rád však zistíte, že niektoré veci stále nie sú jasné: hodnoverné výskumy zatiaľ neboli vykonané, jestvujú rôzne hypotézy, niekedy aj vyslovene protichodné… V takom prípade sa mi osvedčilo vybrať si z rôznych neoverených hypotéz tú, čo najviac dáva zmysel. Spravidla to je tá správna, i keď sú aj výnimky. Treba však stále mať na pamäti, že ide len o hypotézu a nie o overený fakt.

 


[1]  http://www.slobodaVockovani.sk/news/preco-povinne-pneumokoky/
http://www.slobodaVockovani.sk/news/anketa-kto-a-preco-zaradil-ockovanie-proti-pneumokokom-medzi-povinne-ockovania/

[2]  Monika Laššánová, Miriam Petrová, Štefan Laššán, Roman Hudec: „Nežiaduce účinky liekov, riziko farmakoterapie“, Via practica, 2008, 5(2):87–89,
http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2950&magazine_id=1

[3]  Dr. Martin Hirte: Očkování – pro a proti, Outdooring.cz, Brno, 2009
prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc.: Varovné signály očkování, ALMI, Blansko, 2012
a ďalšie knihy tu: http://www.slobodaVockovani.sk/knihy/

[4]  Dr. Robert S. Mendelsohn: Jak pečovat o zdraví dítěte… navzdory vašemu lékaři, Malvern, Praha, 2010

[5]  Dr. Stephen Cummings a Dana Ullman, MPH: Homeopatický domácí lékař, Alternativa, Praha, 2012
MUDr. Petr Pudil: Homeopatická první pomoc, Alternativa, Praha, 2003

[6]  http://www.slobodaVockovani.sk/news/osypky-ockovanie-proti-osypkam-a-zdravie-buducnosti/

[7]  Mgr. Peter Tuhársky: „Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad“, 2012/2008,
http://rizikaockovania.sk/dok/Vitamin_C-liecba.pdf

[8]  http://www.slobodaVockovani.sk/news/z-udajov-prof-dluholuckeho-a-z-episu-vyplyva-ze-ockovanie-proti-osypkam-priusniciam-a-ruzienke-je-vyse-20x-nebezpecnejsie-nez-samotne-choroby/

[9]  http://www.slobodaVockovani.sk/news/velka-britania-lekari-hrozia-strajkom-ini-lekari-chcu-z-nas-vsetkych-urobit-pokusnych-kralikov/

 

<<< 10. časť       Obsah seriálu článkov       12. časť >>>

 


Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 6,5 hodín čístého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com