Ako výrobcovia vakcín i potravín utajujú prítomnosť glutamanu sodného vo svojich výrobkoch

16.08.2012 12:30

Ing. Marián FILLO

 

       Práve som sa vrátil z najbližšieho obchodu s potravinami, kde som chcel kúpiť Solčanku. Ak neviete, čo to je, tak vedzte, že Solčanka je zmes korenia, podobná Vegete či Podravke, ktorá však (na rozdiel od Vegety a Podravky) neobsahuje  nijaké farbivá ani zvýrazňovače chuti , ale len morskú soľ a sušenú zeleninu. Na mieste, kde v spomínaných Potravinách bývala Solčanka, dnes tróni Podravka Natur. Na obale má napísané, že je z čistej prírody, že neobsahuje nijaké farbivá, zvýrazňovače chuti ani iné chemikálie. Už som bol v pokušení kúpiť ju namiesto Solčanky (ja keď mi to nebolo celkom po chuti, lebo Solčanka sa vyrába na Slovensku, zatiaľčo Podravka pochádza z Chorvátska), ale pre istotu som si prečítal zloženie a skoro ma vystrelo:

       Podravka "Natur" obsahuje "extrakt z kvasníc". Čo to je "extrakt z kvasníc"? Ostrieľaní čitatelia zloženia na obaloch potravín to už vedia, ale pre začiatočníkov uvediem, že "extrakt z kvasníc" je vlastne len iné meno pre zmes glutamanu sodného (E621) a pár ďalších látok. Glutaman sodný vyvoláva u konzumenta tzv. piatu chuť, zvanú tiež "umami". Rozoznávame totiž 5 rôznych chutí: sladká, slaná, kyslá, horká a "umami". Nuž a načože sa to používa ten "extrakt z kvasníc"? 3x hádajte... Áno, na vyvolanie chute "umami". Takže firma Podravka sprosto klame, ak tvrdí, že ich Podravka Natur neobsahuje žiadne zvýrazňovače chuti. Obsahuje predsa glutaman sodný, skrytý v "extrakte z kvasníc".

 

Prečo sa vyhýbať glutamanu sodnému ako čert krížu?

       A prečo toľko rozruchu okolo glutamanu sodného? Glutaman sodný je chemická zlúčenina, či skôr pomerne voľné spojenie aniónu (iónu so záporným nábojom) kyseliny glutámovej a katiónu (iónu s kladným nábojom) sodíka. Kyselina glutámová je aminokyselina, čiže jeden zo stavebných prvkov bielkovín. Je preto obsiahnutá v mnohých bielkovinách. Vtedy hovoríme, že je "viazaná". Môže však byť aj "voľná", čiže nespojená s inými aminokyselinami do veľkej bielkovinovej molekuly, ale samostatná. Voľná kyselina glutámová resp. glutaman sodný sa okrem stavby bielkovín používa aj na prenos nervových vzruchov, cudzím slovom: ako neurotransmitter. A práve tam je pes zakopaný.

       Ak je totiž glutamanu v mozgu priveľa, glutamanové receptory (prijímače signálov, ktoré prichádzajú v podobe glutamanových molekúl) sú príliš predráždené ("overactivated") a dochádza k tzv. excitotoxicite (otrave skrz prílišné vzrušenie), čiže k poškodzovaniu a vraždeniu nervových buniek predráždením. Keďže nervové bunky - na rozdiel trebárs od buniek pokožky - majú veľmi obmedzenú (ak nie rovno nulovú) schopnosť regenerácie, môže takéto predráždenie zanechať trvalé poškodenie mozgu, čo pri dlhodobom príjme neúnosného množstva glutamanu môže viesť až k úmrtiu. Oveľa častejšie to však vedie k rôznym neurologickým poruchám. Tie sa však spravidla nedostavia ihneď, ale až s odstupom času po dlhodobom príjme glutamanu, možno teda povedať, že glutaman je v tomto zmysle "pomalý jed". Jestvuje však aj akútny (okamžitý) príznak otravy glutamanom: tzv. "syndróm čínskej reštaurácie".

       Niekto by však mohol namietnuť, či vôbec zjedený glutaman nejak ovplyvní hladinu glutamanu v mozgu, či ho napr. tráviaca sústava nenasmeruje na 100% na stavbu bielkovín, prípadne či ho nevylúči. Vec sa má tak, že po zjedení potravy s voľným glutamanom sa zvýši obsah glutamanu v mozgu dospelého človeka 25x až 45x. Oproti rôznym zvieratám je tak človek na glutaman oveľa citlivejší. Bližšie o vplyve glutamanu sodného resp. voľných iónov kyseliny glutámovej na mozog a nervovú sústavu sa dozviete v knihe prof. RNDr. Anny Struneckej, DrSc. "Přemůžeme autizmus?".

       Môžeme to teda uzavrieť tak, že glutaman resp. kyselina glutámová je prirodzenou súčasťou ľudského tela - v malom množstve. Akonáhle sa však toto množstvo prekročí, môže byť veľmi nebezpečný, obzvlášť ak to prekračovanie nastáva opakovane. Zjedený glutaman má výrazný vplyv na hladinu glutamanu v mozgu.

 

Kde ešte v potrave je skrytý glutaman sodný?

       Keďže kyselina glutámová je základnou stavebnou zložkou bielkovín, je obsiahnutá v mnohých výrobkoch, obsahujúcich bielkoviny, resp. vyrobených z bielkovín. Pokiaľ je v bielkovine viazaná, nepredstavuje vážne nebezpečenstvo, horšie je, keď sú tie bielkoviny v procese spracovania pôvodných surovín rozbité a kyselina glutámová sa z nich uvoľní. Do mnohých potravín je glutaman sodný pridávaný umelo, niektoré ho však obsahujú úplne prirodzene.

       Napr. prakticky všetky fermentované (kvasené) alebo hydrolyzované výrobky zo sóje obsahujú významné množstvo glutamanu. Keď sa pozrieme na americký rebríček potravín s najvyšším obsahom glutamanu, tak na prvom mieste je síce kurací vývar, ale na ďalších 5 miestach sú výrobky zo sóje. Nasledujú opäť kurence (7.-10.). Na 11. mieste je sójová omáčka (tamari), na 12. mieste to-fu (sójová akože-náhradka tvrdého syra). Potom je čínska polievka, nízkotučná múčka z bavlnníkových semien, cottage cheese (zvláštny druh syra, dá sa kúpiť aj na Slovensku pod týmto názvom), nejaké kôrovce (kraby, krevety a pod.), na 17. mieste zase bielkovinový koncentrát zo sóje, potom morčacie mäso, zase sójový výrobok, odtučnená múčka zo slnečnicových semienok, zase morčacie mäso, ďalšie kôrovce, ryby, morčacina, mäso z losa atď. Tým je vyplnená prvá 50-ka najglutamanovejších potravín (v prepočte na kalórie).

       V ďalšej 50-ke okrem už známej kuraciny, morčaciny, kôrovcov, losa, odtučnenej (tzn. priemyselne spracovanej) múčky zo semienok bavlnníka a slnečnice, rôznych druhov rýb a odtučneného (rozumej: neprirodzeného) syra nájdeme aj odtučnenú múčku z arašidov, surovú riasu Spirulina, surové biele vajce či vlčí bôb. Druhá stovka začína hovädzinou, príde aj na tuleňa, pštrosa, bravčovinu, teľacinu, uvarenú a ochutenú (teda nie surovú) čínsku kapustu, sušené vajcia so zníženým obsahom glukózy, kačacinu, jeleninu, mäso z antilopy i z bizóna, šunku... Rebríček ide až do 1000 a nechcem vás unavovať zvyškom. Ak vás to zaujíma, kliknite na odkaz a pozrite si to sami.

       Stručne zhrnuté: vysoký obsah voľnej kyseliny glutámovej resp. glutamanu sodného je:

  • v mäse z hydiny, dobytka i diviny,
  • vo fermentovaných a hydrolyzovaných výrobkoch zo sóje (nie v surovej sóji, tam je kyselina glutámová viazaná), ako je sójová omáčka, to-fu či sójové "mäso",
  • v rybách a rakoch (kôrovcoch),
  • (pre mňa prekvapivo) v riase Spirulina,
  • priemyselne modifikovaných (odtučnených) múčkach z rôznych semienok,
  • biele vajcia a priemyselne spracované výrobky z nich.
     

       Tak to nejak vyzerá, že na minimalizáciu spotreby glutamanu sodného sa treba stať vegánom, alebo aspoň vegetariánom, a zároveň sa vyhýbať sóji a výrobkom z nej. Sója je, ostatne, tak či tak nebezpečná, pretože obsahuje vysoké množstvo hliníka, doslova vyťahuje hliník z pôdy. Síce z potravín sa vstrebe len veľmi malé množstvo hliníka (približne 0,3%), pri sústavnom príjme potravy s vysokým obsahom hliníka však aj to môže byť značným rizikom.

       Vyššie uvedený prehľad rizikových potravín sa týka prevažne prirodzeného obsahu glutamanu. Pozrime sa teraz na potraviny, kam sa glutaman sodný úmyselne pridáva, aby viac chutili, a teda aby ich človek zjedol viac:

  • takmer všetky sáčkové polievky (pozor aj na "Natur" verzie, môžu obsahovať "extrakt z kvasníc" či "extrakt z droždia"),
  • koreniace zmesi typu Vegeta/Podravka - prakticky všetky s výnimkou Solčanky,
  • bujóny - vrátane BIO bujónov, ktoré zvyknú obsahovať "extrakt z droždia",
  • tekuté ochucovadlá ako napr. worcesterová omáčka, pričom Vitana i Maggi pridávajú glutaman aj do sójovej omáčky - ako keby ho tam nebolo dosť už prirodzene,
  • zemiakové lupienky a ďalšie slané chrumkavé pochúťky (crackery) - prakticky všetky príchute (výnimkou sú len čisto solené, aj to nie vždy, výnimočne sa nájde nejaká BIO verzia bez glutamanu pod akýmkoľvek menom, ale aj mnohé BIO crackery môžu mať v sebe kvasnicový extrakt),
  • takmer všetky šunky,
  • niektoré majonézy a tatárske omáčky (skôr výnimočne, ale treba sa mať na pozore),
  • niektoré kečupy (skôr výnimočne, ale treba sa mať na pozore),
  • skoro všetko v čínskej reštaurácii, snáď s výnimkou čistej ryže a neochutenej zeleniny.

 

Glutaman sodný vo vakcínach

       Dosť čo na nás útočí záľaha glutamanu sodného v rôznych potravinách, nájdeme ho aj v očkovacích látkach. V príbalových letákoch niektorých na Slovensku registrovaných očkovacích látok výrobca otvorene priznáva, že obsahujú glutaman sodný:

  • BCG vakcína proti tuberkulóze, zn. BCG Vaccine SSI (výrobca: Statens Srum Institut = SSI), ktorá bola donedávna povinná pre deti do 6 týždňov (zrušená od 1.I.2012)
  • MMR vakcína (proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke) zn. M-M-RVaxPro (výrobca: Sanofi Pasteur)
  • MMRV vakcína (proti osýpkam, príušniciam, ružienke a ovčím kiahňam) zn. ProQuad (výrobca: Sanofi Pasteur)
  • vakcína Varivax proti ovčím kiahňam (výrobca: Merck, Sharp & Dohme = MSD)
  • vakcína Zostavax proti pásovému oparu (výrobca: MSD)
     

       Okrem toho je v jednej u nás registrovanej očkovacej látke výrobcom priznaný glutaman draselný, ktorý je zhruba rovnako nebezpečný ako glutaman sodný (prinajmenšom vo vzťahu k neurologickým poruchám):

  • vakcína RabiPur proti besnote (výrobca: Novartis)
     

       Je však mnoho ďalších vakcín, kde s vysokou pravdepodobnosťou, alebo dokonca so 100% istotou glutaman sodný je, a to sú tie, v ktorých zložení sú uvedené aminokyseliny bez ďalšieho upresnenia. Kyselina glutámová je jednou z 21 aminokyselín, z ktorých sú postavené bielkoviny ľudského tela, ale aj bielkoviny v telách zvierat a rastlín. Aminokyseliny sa používajú v rámci tzv. živnej pôdy pri pestovaní vakcinačných baktérií a bunkových kultúr, na ktorých sa pestujú vakcinačné vírusy. Sú potrebné na stavbu buniek pri delení (rozmnožovaní) buniek, inak by umelo pestované bunky nemali materiál na svoje množenie sa.

       Aminokyseliny bývajú v zložení vakcín uvedené buď priamo, alebo sú schované pod označenie "živná pôda M199" alebo "médium 199". Keď sa pozrieme na zloženie média 199, zistíme, že obsahuje voľnú kyselinu glutámovú. Médium 199 a/alebo aminokyseliny výrobcovia priznávajú v týchto vakcínach:

  • vakcína Avaxim 160 U proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu A (výrobca: Sanofi Pasteur)
  • vakcína Boostrix Polio proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (výrobca: GlaxoSmithKline = GSK) - povinná v 13. roku života
  • vakcína Dultavax proti záškrtu, tetanu a detskej obrne (výrobca: Sanofi Pasteur)
  • vakcína Imovax Polio proti detskej obrne (výrobca: Sanofi Pasteur)
  • vakcína Infanrix Hexa proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hemofilom typu b a nákazlivej žltačke typu B (výrobca: GSK) - povinná v 1. roku života
  • vakcína Infanrix Penta proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne a nákazlivej žltačke typu B (výrobca: GSK)
  • vakcína Infanrix Polio proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (výrobca: GSK) - povinná v 6. roku života
  • vakcína Infanrix-IPV+Hib proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilom typu b (výrobca: GSK)
  • vakcína M-M-RVaxPro proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke (výrobca: Sanofi Pasteur)
  • vakcína Priorix proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke (výrobca: GSK) - povinná v 2. a 11. roku života
  • vakcína Priorix Tetra proti osýpkam, príušniciam, ružienke a ovčím kiahňam (výrobca: GSK)
  • vakcína ProQuad proti osýpkam, príušniciam, ružienke a ovčím kiahňam (výrobca: Sanofi Pasteur)
     

       Z vyššie uvedeného badať, že glutaman sodný alebo voľnú kyselinu glutámovú možno nájsť vo všetkých na Slovensku povinných vakcínach s výnimkou vakcín proti pneumokokom a v úplne všetkých vakcínach, povinných v Česku, keďže v Česku je očkovanie proti pneumokokom síce plne hradené, ale stále dobrovoľné.

 

Systematická debilizácia?

       Ako vidno, nestačí sa dôsledne vyhýbať glutamanu sodnému (E621), kyseline glutámovej (E620), glutamanu draselnému (E622), glutamanu vápenatému (E623), glutamanu amónnemu (E624) či glutamanu horečnatému (E625) vo všetkých potravinách. Okrem toho treba striehnuť aj na kvasnice, droždie, extrakt z kvasníc, extrakt z droždia, želatínu, čokoľvek hydrolyzované, obzvlášť hydrolyzované bielkoviny, kazeinát sodný, kazeinát vápenatý, autolyzované kvasnice, sójové bielkoviny, koncentrát/izolát sójových bielkovín, srvátkové bielkoviny, koncentráty/izoláty srvátkových bielkovín a pár ďalších krycích mien pre glutamany.

       Logika veci velí, že všade, kde sú nejakým spôsobom (fermentáciou/kvasením, hydrolýzou, autolýzou...) rozkladané nejaké bielkoviny, bude tam voľná kyselina glutámová alebo nejaká z jej solí, čo je z hľadiska excitotoxicity skoro jedno. Ak nechcete pomaličky "pripraviť o rozum" seba a svoje deti (resp. manžela či manželku) vyvarujte sa konzumácie a používania pri príprave jedla všetkých výrobkov, čo niečo také obsahujú. A ak máte pocit, že náš (a nielen náš) národ "akosi debilnie", teda rozumovo upadá, toť jeden z činiteľov, ktoré k tomu zrejme významnou mierou prispeli.

       Ale aj keby ste sa čo ako snažili vylúčiť akýkoľvek glutaman z potravy, stále tu je plošné povinné očkovanie, kde 4 z 5 povinných vakcín obsahujú kyselinu glutámovú alebo nejaký glutaman. Nechcete sa dobrovoľne nechať pripravovať o mozgové bunky? Nevadí, štát vám to nariadi povinne a pre istotu už od útleho veku!

       Nie som priaznivcom konšpiračných teórií, ale keď zoberieme do úvahy glutamany v potravinách, glutamany (ale i hliník a ortuť) vo vakcínach, vyslovený úpadok mainstreamových (hlavno-prúdových či mienkotvorných) médií, idiotskú reklamu na každom rohu, drastický úpadok úrovne nášho (a nielen nášho) školstva, či dramaticky stúpajúci predaj psychofarmák, tak si nemôžem pomôcť, ale pripadá mi to byť až príliš veľa zhôd okolností na to, aby sa dali nazvať náhodou. Skôr sa mi žiada povedať, že ide o vyslovene systematickú debilizáciu obyvateľstva na viacerých frontoch. Bodka. Kto všetko a kto presne je za tým, a čo tým sleduje, neviem a nebudem o tom špekulovať - prinajmenšom nie verejne. Ako som už povedal, nie som priaznivcom konšpiračných teórií.

       Môj dojem potvrdzuje jedna naša čitateľka, dôchodkyňa, ktorá hovorí, že ona sa už spomedzi svojich rovesníkov ani nemá s kým porozprávať - všetci sú už na práškoch, alebo nejakým iným spôsobom doslova zblbli. Koniec citátu.

       Chceme dopadnúť rovnako? Chceme, aby naše deti takto dopadli? Ak nie, tak je načase konať TERAZ, lebo o niekoľko rokov už môže byť neskoro.

 

Ďalšie informácie

    ku glutamanu sodnému a kyseline glutámovej nájdete v článku:

 


Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 5 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Diskusia: Ako výrobcovia vakcín i potravín utajujú prítomnosť glutamanu sodného vo svojich výrobkoch

zase raz niekto rozmýšľal odzadu...

leporelo 26.08.2014
ak neviem pracovať s faktami a dopĺňam si bezhlavo súvislosti a ešte ich aj zverejňujem, je to podľa mňa postavené na hlavu a hraničí to s konšpiráciou a zastrašovaním ľudí... ak je glutaman v nejakej forme obsiahnutý prirodzene v mäse a rastlinách, nerozumiem tomu, aby to tu niekto spájal s pridávaním jeho chemicky vytvorených variácií do potravín. trošku sa treba nad sebou zamyslieť, aké články zverejňujem a nie pliesť piate cez deviate, keď je už niekto vo švungu a pletie si pojmy a dojmy.

Re:zase raz niekto rozmýšľal odzadu...

Ing. Marián FILLO 31.01.2016
Skúste niečo konkrétne vytknúť, čo som napísal a nie je to pravda, pokiaľ možno aj podložiť niečím smerodajným

Re:Re:zase raz niekto rozmýšľal odzadu...

ujko 06.04.2016
Niečo konkrétne vytknúť ? Tak to by som musel opísať Váš článok od začiatku až do konca. Posplietali ste hrušky s jablkami, fakty s výmyslami, a vznikol z toho nechutný guláš.
Vyštudoval som potraviny (9 rokov) a dodnes sa venujem ich výrobe, viem o čom píšem a tiež o čom píšete vy. Takéto drísty ako sú tie vaše sú bežnou súčasťou internetu, už som si zvykol. Nie som zástanca glutamátov, ale nie je ani zďaleka tak jedovatý ako o ňom píšete.

Histaminova intolerancia

Histaminova intolerancia 09.01.2013
Problem s fermentovanymi potravinami maju osoby s intoleranciou histaminu.

Vitamíny B6 a B12

Ing. Marián FILLO 20.08.2012
Tak som si na podnet Andreja Kulicha vyhľadal štúdie o vitamínoch B skupiny v súvislosti s glutamanom a konštatujem, že podľa všetkého vitamíny B6 a B12 znižujú riziko excitotoxicity, spôsobenej glutamanom, takže ak je v nejakej potravine prirodzene prítomná voľná kyselina glutámová a zároveň primerané množstvo vitamínov B6 a/alebo B12, tak zrejme nebude tak nebezpečná, ako keby (pri rovnakom množstve glutamanu) v nej tieto vitamíny neboli.

aj ja som na to prisla, ale neskoro

Janka Kliestikova 18.08.2012
Ja som sa dala nalakat tym, co pisu na obale a Podravku Natur som si kupila. Kedze som verny citatel malickych pismen tykajucich sa zlozenia, takisto som prisla na dobre utajeny glutaman. Treba to citat uz v obchodoch, aj ked sa mi niekedy nechce:-)

len tak na okraj .... načo vôbec vegetu a spol?

Alena 17.08.2012
ja vegetu ani solčanku ani nič podobné nepoužívam...mám soľ, bylinky, zeleninu .. inak aj solčanku majú aj s kvasnicovým extraktom a vraj pre ľudí v zrelom veku:-P http://www.solcanka.sk/zeleninove-ochucovadlo/solcanka-s-kvasnicnym-extraktom-a-aquaminom/

Re:len tak na okraj .... načo vôbec vegetu a spol?

Ing. Marián FILLO 17.08.2012
Napísal som výrobcovi ešte pred vydaním tohto článku a dnes ráno sme spolu volali...

Na rozdiel od iných výrobcov tam nie je kvasnicový extrakt kvôli kyseline glutámovej, ale kvôli vitamínom B skupiny. Nebolo teda úmyslom, dávať tam zvýrazňovať chuti. Samozrejme, úmysel na podstate veci nič nemení a po mojom upozornení uznal, že tvrdenie "neobsahuje glutaman sodný ani iné zvýrazňovače chuti" na tomto výrobku je zavádzajúce, a že ho odtiaľ stiahnu.

Treba to teda chápať ako neúmyselné nedopatrenie. Ja som však mal na mysli Solčanku s kuchynskou alebo morskou soľou, ktorá by žiaden glutaman ani kvasnicový extrakt obsahovať nemala.

Jestvuje ešte aj zmes sušenej zeleniny a byliniek, ktoré sa inak dávajú do Vegety, Podravky či Solčanky, ale bez akejkoľvek soli, a volá sa Horalka. Majú ju v niektorých BIO/racio obchodoch. Takže teoreticky by ste mali rovnaký účinok dosiahnuť zmiešaním soli a Horalky.

Re:Re:len tak na okraj .... načo vôbec vegetu a spol?

Andrej Kulich 17.08.2012
Netreba ziaden prasok a uz vobec nie z bio obchodu.
Existuje rastlina menom ligurcek, ktora chutovo velmi pripomina Vegetu.
http://www.bylinky.sk/?/Atlas/Ligurcek
Pomoct sa da aj zelerovou vnatou alebo saturejkou horskou.

Re:Re:Re:len tak na okraj .... načo vôbec vegetu a spol?

Ing. Marián FILLO 18.08.2012
Áno, však tieto veci tam bežne dávajú (možno nie do všetkých, ale prinajmenšom do niektorých áno).

trochu rozumu by nezaskodilo

Andrej Kulich 16.08.2012
Glutaman vo vakcinach zrejme nie je ok, ale niektore myslienkove prepojenia tohoto clanku mi pridu nasilne a odtrhnute od zivota. To potom vrha zle svetlo na cely clanok.

Pisete, ze na poprednych miestach v obsahu glutamanu su vyrobky zo soje a povedzme aj ryby. Je potom zvlastne, preco sa napriklad Japonci tesia v starobe takemu zdraviu, lietaju po svete a hufne si fotia pamiatky. O Cinanoch tiez nemam zrovna pocit, ze by boli sprosti.

Na tento zdroj by som sa tiez neodvolaval (http://www.truthinlabeling.org/hiddensources.html), pride mi priserne alarmisticky a bez akychkolvek suvislosti. Preco by som sa pre boha mal vyhybat melase, comukolvek fermentovanemu alebo sojovej omacke. Tucty zakladnych potravin su fermentovane, pocnuc chlebom, konciac pivom a vinom. Mam spomenut, ze mnoho potravin nase telo skratka potrebuje fermentovanych, inak by sme ich nevedeli naplno vyuzit, alebo spracovat? V tele mame viac bakterii ako vlastnych buniek, od fermentacie sme prakticky zavisli.

Nemam rad polovicate informacie a polopravdy. Casto su horsie ako ocividne lzi. Pretoze v ludoch zbytocne vzbudia strach, bez toho, aby tu informaciu uviedli v konkretnych suvislostiach. Presne tento typ informacii ohlupuje ludi. Vydava sa za nieco seriozne, ludia tomu uveria, prestanu nieco jest a nakoniec si uskodia.

Mali ste pisat o vakcinach a jedlo ste sem radsej tahat nemali.

Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Peter 17.08.2012
Súhlasím, v článku sú hodnotné informácie, ale výpočet takmer všetkých potravín ho znehodnocuje.

Minule som v Metre videl v sekcii potravín kilový sáčok, vyzeral ako soľ, prídem bližšie a to glutaman sodný! Ja som si vždy myslel, že sa používa možno v miligramových množstvách (čo je už samo osebe veľa!, ale keď sa kupuje na kilá, tak mám z toho dojem, že tie ázijské bistrá to snáď sypú ako soľ!

Už samotný fakt, že sa to takto predáva v polici v obchode je divný.

Re:Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Ing. Marián FILLO 17.08.2012
V niektorých reštauráciách (hlavne, ale nielen v čínskych) skutočne sypú do jedla glutaman spolu so soľou a preto ten "syndróm čínskej reštaurácie".

V USA je to dokonca štandard v úplne akejkoľvek reštaurácii, takže ak chcete jedlo bez glutamanu, treba to pri objednávaní vyslovene a dôrazne čašníkovi povedať.

Re:trochu rozumu by nezaskodilo

MUDr.Ludmila Eleková 17.08.2012
Vcelku s vámi souhlasím. Glutamové kyselině se nelze ani nejde vyhnout, je to koneckonců nutná aminokyselina pro naše těla. Glutamát jako neurotrasnmiter umožňuje aktivitu mozku, bez něj bychom nebyli při vědomí, nebyli schopni se učit apod. Jde o rovnováhu. nesmí ho v mozku být ani moc ani málo ale přesnmě akorát. Vývoj mozku zahrnuje i období prořezávání synapsí (tj. jejich cílenou likvidaci) a k tomu je třeba dočasné přesně regulované zvýšené hladiny glutamátu. Tělo je adaptováno na příjem glutamátu v potravě, včetně fermentovaných. Fermentace je jednou z nejstarších možností, jak uchovat potraviny a její přednosti vyváží nedostatky. Kyselé zelí, zelenina, švédský marinovaný losos, sušená šunka a maso, tresčí játra (!), jogurty, zrající sýry atd., to vše se konzumuje po staletí nebo tisíciletí. Bez negativních důsledků na zdraví, naopak jsou tyto potraviny považované za zdravé! Máte pravdu v tom, že číňané a japonci nejeví známky mentálního úpadku - ale začnou, neboť si importují západní fastfoody a očkování - přes relativně vysokou konzumaci glutamátu. Ukazuje to, že problém nelze takto zjednodušovat.
Zájemce odkazuji na velmi podrobnou knihu o glutamátu a aspartamu Excitotoxins, the taste that kills od prof. Russella Blaylocka. Jeho doporučení, co jíst, tak daleko nejdou.
Podle mého odborného názoru je důležité pokud možno nejíst přidaný glutamát, tj. výše uvedená éčka plus všechny ty extrakty -v praxi to znamená nejíst žádné zpracované potraviny. O uvolněný glutamát v přirozeně fermentovaných potravinách si není třeba dělat starosti, pokud tvoří jen menšinu stravy. Asijci fermentují sóju právě proto, aby ji zbavili jiných nežádoucích vlastností a učinili ji stravitelnější. Musí k tomu mít dobrý důvod, protože jinak jejich kuchyně vyniká jednoduchostí a rychlostí přípravy, z toho vyčnívá jen složitost zpracování soji.
Glutamát ve vakcínách je ale nehorázný, právě proto, že jsou aplikovány kojencům s neexistující hematoencefalickou bariérou. Nešla bych tak daleko, že bych v tom viděla spiknutí (i když pochybnosti mám), spíš jen o nedbalost. Když výrobcům nedělá starosti neurotoxicita koňských dávek hliníku, proč by měli přemýšlet o glutamátu, který je tam v podstatně menším množství.A uvažovat o synergické toxicitě všech složek vakcín je nejspíš také nenapadlo. Anebo napadlo, dělají to schválně a oblbují národy. Jak kdo chcete. Motivace je sekundární, podstatné je, že moderní způsob života - očkování, léky, hliník v pitné vodě, tetrapakových obalech, mrtvá, zpracovaná glutamátem nacpaná průmyslová "potrava" plus další faktory - sám o sobě, ať už je to úmyslné nebo jen omyl, dokáže zcela zlikvidovat fyzické i mentální zdraví.

Re:Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Andrej Kulich 17.08.2012
Dakujem za odpoved, dava vacsi zmysel ako to, co je linkovane a napisane v clanku.
Suhlasim s Vami o spracovanych potravinach. Podla mna sa cely problem s glutamanmi da vyriesit prave takto - vynechanim priemyselne spracovanych potravin. Zamerne pisem priemyselne, pretoze spracovana potravina je aj spominane fermentovanie.
Tym zaroven vyriesim tucet dalsich problemov jednou ranou a nemusi ma to dalej trapit. Ostatnemu svinstvu sa uz vyhyba mozno tazsie, ale na druhej strane, zdrave telo by si malo vediet poradit s par jedmi.

Re:Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Ing. Marián FILLO 17.08.2012
Nerozumiem, ako môže byť telo adaptované na príjem glutamanu (resp. voľnej kyseliny glutámovej), keď po zjedení jedla s glutamanom (trebárs v podobe BIO sójovej omáčky) sa zvýši hladina glutamanu v mozgu 25x ???

To naozaj nevyzerá na dobrú "adaptáciu" na príjem glutamanu. Skôr by som povedal, že sme adaptovaní na príjem VIAZANEJ kyseliny glutámovej v bielkovinách či peptidoch, ale tá voľná nám očividne nerobí dobre.

Kyselina glutámová nie je pre človeka NUTNÁ, teda nie je esenciálna: http://cs.wikipedia.org/wiki/Esenciální_aminokyselina
Vieme si ju vyrobiť vo vlastnej réžii.

Čo sa mliečnych výrobkov týka, boli v rebríčku len odtučnené, to isté sa týka rôznych semienok, resp. múčky z týchto semienok. Pri procese odtučňovania zjavne dochádza k neprirodzenému rozbíjaniu nejakých bielkovín a uvoľňovaniu kyseliny glutámovej.

Kapusta (zelí) má pomerne nízky obsah bielkovín - cca 20x menej než sója (v prepočte na hmotnosť), čiže tam tá fermentácia ani veľmi nemá aké bielkoviny rozkladať. Tiež je otázka, čo presne sa pri fermentácii tej-či-onej potraviny deje a čo je použité ako fermentačné činidlo. U kapusty to asi bude o dosť iné než u sóje.

A je samozrejme niečo iné zjesť glutaman a niečo iné dať si ho pichnúť (to isté s hliníkom alebo trebárs alkoholom).

Re:Re:Re:trochu rozumu by nezaskodilo

MUDr.Ludmila Eleková 20.08.2012
V domácí fermentovaném zelí, tj. starém známém kyselém zelí se jako fermentační činidlo používají v zelí přítomné bakterie. Já si doma dělala občas pickles a je to jednoduché. Zeleninu nakrouháte, posolíte, pomačkáte rukama, necháte vypotit tekutinu a nacpete do sklenic, přikryjete volně fólií a při pokojové teplotě necháte kvasit. Totéž se dělá se zelím, někdy se jako startér používá krajíc chleba.
Každému někdy zkyslo mléko, takže víme, že se tam nic nepřidává, stačí bakterie, které v něm jsou.
Kvásek není také nic jiného než mouka a voda, kvašení nastartují bakterie. Jak moc se z toho uvolní glutamát? těžko říci, asi to nikdy nikdo nezkoumal. Ale když si uvědomíte, jak vypadá poctivý kváskový chléb a jak ten průmyslový, tak bych vsadila na větší integritu polysacharidů v tom kváskovém.
Číňané jsou v dobrém zdraví, protože se především víc pohybují, kromě toho jedí víc lokálního a sezónního zboží, spoustu zeleniny a až do nedávno skoro nic zpracovaného. Základ jejich stravy je rýže a zelenina, sojovku do každého jídla nedávají (to jen my si ztotožňujeme čínskou kuchyni se sojovkou) a jedí mnohem méně masa.
Volný glutamát je samozřejmě problém. Ale je to jako se vším, zdravý člověk ho občas zvládne, nemocný by si měl dávat větší pozor. Je to i o kultivaci chuti, osobně již mnoho let nejsem schopna pozřít polévku v restauraci, tutéž, kterou si lidé okolo dosolují. Rozeznám poctivý masový vývar od umělého, rozeznám pytlíkovou omáčku apod. Proto mám také problém jít do restaurace,ty, které vaří tak, abych za to byla ochotna zaplatit, mají hlavní jídla od 200Kč výš.


Re:Re:Re:Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Ing. Marián FILLO 27.08.2012
OK.

Tú sóju fermentujú pomocou plesní Aspergillus oryzae alebo Aspergillus soyae.

Čo sa týka kváskového chleba, tak tam ide o kvasenie polysacharidov, nie bielkovín. Problémom sú len rozbité bielkoviny a asi aj to nie všetky, ale v zásade len také, ktoré majú vysoký obsah kyseliny glutámovej.

S tým mäsovým vývarom by som veľmi spokojný nebol, lebo ako mi prof. Strunecká poslala jednu odpoveď na otázku ohľadne glutamanu v bujónoch - že ako rozpoznať, či je v bujóne glutaman alebo nie - tak akonáhle to chutí po mäse, tak je tam ten glutaman. Tá ťažko opísateľná chuť, čo robí mäso mäsom (ale je zároveň prítomná aj v sójových náhradkách s čiastočne rozbitými bielkovinami), je práve chuť "umami", teda chuť glutamanu. Čiže aj v poctivom mäsovom vývare je.

Len pri mäse je asi ten rozdiel (oproti sóji), že obsahuje aj vitamín B12, ktorý neguje nežiaduce účinky glutamanu.

Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Ing. Marián FILLO 17.08.2012
Treba čítať, čo je napísané, a nedomýšľať si to, čo napísané nie je.

Ja nehanobím fermentáciu ako takú, len hovorím, že vo fermentovanej sóji (a o ničom inom fermentovanom nebola reč), napr. v sójovej omáčke (aj keby bola BIO) je voľná kyselina glutámová, ktorá má v nadmernom množstve excitotoxické účinky, čiže vzrušuje nervové bunky až do tej miery, že ich to zabíja.

Kyselina glutámová je neesenciálna aminokyselina, čiže ľudské telo si ju vie syntetizovať samo, nepotrebuje ju mať nevyhnutne v potrave ako vitamín C, ktorý si syntetizovať nevie (na rozdiel napr. od myší, ktoré to vedia).

Čo sa Číňanov a Japoncov týka, tak treba uviesť, že dlhovekosť nie je funkciou jediného parametra (glutamanu v potrave). Je aj mnoho iných vecí, ktoré sú v Číne či Japonsku inak než u nás, a ktoré na to majú vplyv. Navyše tí Číňania a Japonci nejedia ani zďaleka toľko výrobkov zo sóje, ako si to tu my v Európe asi predstavujeme. V skutočnosti sa v USA zje sóje v prepočte na hlavu niekoľkokrát viac než v Japonsku, lebo v USA (a pomaly už aj u nás) tú sóju pchajú všade, kde je to len trochu možné.

Navyše aj v Japonsku už majú epidémiu autizmu (i keď nie sú na tom až tak zle ako v USA či Veľkej Británii), takže súčasní japonskí dôchodcovia sú síce ešte pomerne fit (v porovnaní s našimi), ale ich vnuci na tom očividne budú oveľa horšie.

Glutámovú kyselinu (alebo jej soli) teda v malých množstvách potrebujeme ako neurotransmitter, a tiež na stavbu bielkovín, avšak jej nadmerný obsah v potravinách je pre nás jednoznačne škodlivý. Úplne sa jej vyhnúť v potravinách v zásade nie je možné, ale je rozumné vyhnúť sa aspoň tým potravinám, ktoré jej obsahujú neúnosne veľa v prepočte na hmotnosť, alebo konzumáciu takýchto potravín aspoň výrazne obmedziť.

Re:Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Andrej Kulich 17.08.2012
Citaj aj chapat pisany text este chvalabohu viem. Odvolaval som sa na konkretny zdroj vo Vasom clanku, ktory obsahoval kopec surovin, ale neuviedol ich v konkretnych suvislostiach.

Mimochodom, s glutamanom si telo poradi, ak ma k dispozicii vitamin B. Co bohuzial nema, pretoze mu ho spotrebuje nasa zapadniarska zaluba v cukre a sladkostiach.

Nemam rad, ak niekto vyhlasi nejaku konspiraciu a hned nato vyhlasil, ze neni zastancom konspiracii. Venovali ste im cely posledny odstavec. Bud nieco chcete povedat a stojite si za tym, alebo to nechajte tak. Toto je bezny problem aj u novinarov a celkovo zaklad manipulacie, na ktory som alergicky. Nieco sa vyhlasi a nasledne sa to hned poprie. Ale v ludoch uz ostane ta nozna negativna informacia.

Clanky o vakcinach ok, ale ak chcete pisat o inych temach, kde nie ste doma, asi by ste si mali dat vacsi pozor na informacie a zdroje, to je cele co som chcel povedat.

O glutamane som nasiel napriklad toto http://www.akv.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=85&Itemid=34

Re:Re:Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Ing. Marián FILLO 18.08.2012
Ďakujem za pár informácií, ktoré som doposiaľ nevedel.

Tá záľuba v sladkostiach na Západe by celkom vysvetľovala, prečo Japonci nemajú s glutamanom až tak vážne problémy ako Západniari.

Každopádne však tvrdiť, že je neškodný, je ozaj haluz.

Ale dopĺňanie vitamínu B je určite dobrá vec - aj proti kliešťom, nielen proti (neúmyselne) zjedenému glutamanu.

Re:Re:Re:trochu rozumu by nezaskodilo

Ing. Marián FILLO 19.08.2012
Inak ja ale vôbec nepopieram svoje vlastné tvrdenie. Vlastne je to skôr názor než tvrdenie.

Konštatujem, že dochádza k debilizácii národa na viacerých frontoch súčasne, ale odmietam (verejne) špekulovať o tom, kto a prečo to robí. Mám síce určité tušenie, ale pokým nemám dostatočné podklady, nebudem o tom hovoriť verejne.

A to je snáď cnosť - nezverejňovať nepodložené tvrdenia (obvinenia) a nieže manipulácia (necnosť). Ja si stojím za tým, že tu dochádza k systematickej debilizácii národa, ale nemám zatiaľ dostatočné podklady pre vyhlásenie, že kto a prečo to robí. To nie je manipulácia, to je zodpovedný novinársky prístup.

Ale za ten tip na vitB (v súvislosti s glutamanom) ozaj ďakujem, toto som doposiaľ nevedel.
Záznamy: 1 - 22 zo 22

Pridať nový príspevok

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com