Ako v praxi vyzerá celoživotné vzdelávanie lekárov (kreditný systém) na Slovensku

Mária Daneková

       Tento článok nemá byť urážkou lekárov, ktorí na sebe skutočne pracujú a svoje povolanie vykonávajú zodpovedne. Samozrejme, rátam s tým, že práve tí sa k nemu dostanú a nebude sa im páčiť. Vopred sa ospravedlňujem, ale situácia je bohužiaľ taká, že na jedného takého pripadá minimálne dvadsať lajdákov.

       Pre prehľadnosť sa pokúsim popísať „päťročnicu“ naháňania kreditov od zavedenia novely až po ich kontrolu.

       Sústavné vzdelávanie lekárov (CME - continuing medical education) upravuje novela č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa nej je CME priebežné obnovovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov a udržiavanie znalosti právnych predpisov pre výkon povolania po celý čas výkonu lekárskeho povolania (teda - malo by byť).

       Myšlienka sama o sebe nie je zlá. Bohužiaľ, nestačí sa len nabifľovať anatómiu človeka v druhom ročníku a po dosiahnutí titulu „padla“. Ak si odmyslím neustále fňukanie istých lekárov v médiách o štúdiu vo voľnom čase za nízky plat, myslím, že s tým museli rátať už pred prihlásením sa na lekársku fakultu. Ako však v našom štáte býva dobrým zvykom, celé to zasa vypálilo úplne zle.

       Úloha je jednoduchá - dosiahnuť určitý počet kreditov v časovom období päť rokov. Koľko kreditov a za čo je možné získať nájdete tu:

• http://www.lekom.sk/upload/vzdelavanie_slk/hodnoty_kreditov2010verzia2_1288343810.pdf

       Lekári sa teda popri praxi venujú pedagogickej činnosti, rôznym projektom, výskumu. Ďalší sa zasa nevenujú praxi. Čo však s tými, ktorí takéto možnosti nemajú? Odpoveď môžeme nájsť v podobe konferencií. A tak sa usporadúvajú. Vo veľkom, v malom. Medzinárodné, celoslovenské, na úrovni krajov, podľa zamerania. Stačí si vybrať. Alebo... si vyberú oni Vás.

       V tom lepšom prípade (1) príde lekárovi pozvánka s už zaplateným pobytom od sponzora, treba sa len zúčastniť. Pozývajúci nezabudnú pripojiť pár procedúr, nejaké wellness alebo iné lákadlo. Je snáď každému jasné, že to nebude nejaká ubytovňa niekde v Hornej Dolnej, ale pekný hotelík v ešte lepšom prostredí (a rovnako je každému súdne zmýšľajúcemu človeku jasné, že to nebude len tak). Tí šťastnejší sa dokonca ocitnú v zahraničí.

       V horšom prípade (2) si musí poslať prihlášku sám a pobyt si zaplatiť z vlastného vrecka.

       V oboch prípadoch je na výber viacero alternatív. Finančná otázka v tomto odseku sa vzťahuje len na prípad (2), v (1) je jasná). Lekár sa môže zúčastniť ako:

1. len poslucháč - pobyt si hradí celý sám. Svoju účasť musí v oboch prípadoch potvrdiť podpisom na prezenčnej listine, ktorá sa podpisuje buď hneď pri príchode alebo až na záver konferencie. Sem-tam sa stane, že sú prítomní ľudia kontrolujúci podpisy a prítomnosť (väčšinou sa týka celoslovenských alebo medzinárodných konferencií, avšak nebýva pravidlom).
          Ak tam nie sú, kľudne sa dá podpísať aj celé oddelenie. Rovnako podpis na prezenčke nezaručuje prítomnosť podpísaného na prednáškach. Skôr ich nájdete v bufete na káve, na izbe, v saune, na túre - ako tradične, všade inde len nie tam, kde majú byť. Zároveň neplatí prítomnosť na prednáškach = vnímanie obsahu. Notebooky, tablety, noviny, časopisy, knihy a mobily často frčia naplno.
          Čo sa týka kreditov, len za účasť ich je najmenej. Potvrdenie sa vydáva obyčajne na konci konferencie, ale nie je problém dostať papier aj na meno kolegynky, ktorá ma doma choré deti a nemohla sa zúčastniť. Ďalší ma rodinné problémy, ale veď ako keby tu bol, pán organizátor... Účasť na konferencii teda nič nezaručuje.
2. prednášajúci - platí menej, prípadne nič. Často sa stáva, že prednášajúci sa postaví na pódium, buď prečíta všetko priamo z papiera alebo sucho odverklíkuje desaťminútovú prezentáciu. Počet kreditov sa zvyšuje.
3. autor - neplatí nič, prípadne symbolickú cenu. Niekedy autor prezentáciu aj odprednáša, ale väčšinou sa „bratsky podelia“ - dvaja sú autormi, tretí prednáša a kredity za aktivitu sa sypú... Že autori prezentáciu ani nevideli a celá je stiahnutá z internetu? Prosím Vás, komu by to už len vadilo? Tento bod sa krásne zneužíva v tom, že autor nemusí byť prítomný na konferencii, aby kredity získal. Má ich síce menej, ale stále má.
    

       Mnohí sa pokúšali o chabú obranu úrovne konferencií. Keď si však človek pozrie aspoň program, je mu jasné, že ak prebehne dvanásť prednášok v čase 9:00 do 11:30 a poobede je voľný program, veľa nového sa nedozvie. Rovnako proti mnohým lekárom hrá úroveň ich vedomostí. Kým na jednej strane sa oháňajú štúdiami WHO o nutnosti očkovania, v ďalšej vete tú istú maminu vysmejú za to, že dojčí v trištvrte roku dieťaťa argumentom, že aj tak mlieko už nemá výživnú hodnotu. Pritom WHO odporúča dojčiť čo najdlhšie, ale to asi na konferencii prespali. Obdobne to platí v otázke predpisovania antibiotík a liečbe mnohých ochorení - kým vo svete je tendencia predpisovať antibiotiká čo najmenej, u nás sa stále bežne predpisujú aj na prechladnutie. Chcete sa liečiť metódou, ktorá je vo svete bežná, je menej drastická, má lepšie výsledky, ale menej sa na nej zarába? Tak to sa liečte doma alebo sa musíte podriadiť postupom aplikovaným tisícročia.

       Ak by sa to aj nedozvedeli na konferencii, pri samoštúdiu na tieto informácie museli naďabiť. Alebo... žeby to s tým štúdium nebola až taká pravda, ako sa oháňajú v bitke za vyššie platy?

       Samozrejme, nie všetko je také čierne. Niektoré konferencie bývajú na dosť vysokej úrovni, len sa dajú rátať na prstoch ruky. Nájdu sa aj lekári, ktorí chodia na zahraničné konferencie za vlastné peniaze. Reprezentujú našu krajinu, vždy si prinesú veľa nových poznatkov a snažia sa ich aplikovať na pracovisku aspoň do takej miery, ako im vedenie povolí. Takých lekárov spoznáte ľahko. Majú väčšinou dobré meno medzi ľuďmi, kolegovia ich pravdepodobne neznášajú. Pokojne s Vami prejdú alternatívy, ktoré ste si naštudovali, sú k Vám otvorení a Vy viete, že ste v dobrých rukách.

       Päť rokov sa teda lekári trápia písaním článkov, vyučovaním, školením medikov, výskumom, novinkami, prednášaním. Lebo musia. Možno aj tu je kameň úrazu. Čas sa kráti, kredity sú nazbierané, čo teraz? Niekto ich musí skontrolovať. Postup kontroly je popísaný tu:

• http://www.lekom.sk/upload/vzdelavanie_slk/kontrola%20CME/CME_druha_strana_listu2011_1292237837.pdf

       Na záver už možno dodať len to, že každý lekár, na ktorého sa vzťahuje kontrola CME, je povinný uhradiť jednorazový poplatok 10 €, schválený Snemom SLK na účely vykrytia nákladov spojených s kontrolou. Ej, žeby sa objavil dôvod zavedenia tohto systému?

Zverejnenie tohto článku (pravopisná korektúra + grafická úprava) zabralo šéfredaktorovi www.slobodaVockovani.sk približne 1 hodinu čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.