Ako si RÚVZ v Bratislave po svojom vysvetľuje čl. 26 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne

04.05.2010 16:38

Ing. Marián FILLO

 

       Regionálny Úrad Verejného Zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Bratislave v jednom Rozhodnutí (ktorým udeľuje pokutu za nepodrobenie sa tzv. "povinnému" očkovaniu) ako reakciu na argumentáciu "neposlušného" rodiča uvádza:

       K vyjadreniu p. XYZ je potrebné uviesť nasledovné: Dohovor o ľudských právach a biomedicíne v čl. 26 ods. 1 ustanovuje, že "výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných". Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie ustanovená zákonom č. 355/2007 Z.z. nie je v rozpore s európskym dohovorom, nakoľko ide o obmedzenie práv z dôvodu ochrany verejného zdravia, čo dohovor vo vyššie citovanom ustanovení pripúšťa.

 
       Toto vysvetlenie považujem za veľmi účelové a vo viacerých ohľadoch chybné:

  1. V zákone č. 355/2007 Z.z. sa nikde nehovorí o nijakom konkrétnom očkovaní. Konkrétne obmedzenia práv a ochranných ustanovení musia byť predpísané zákonom, nie vyhláškou (č. 585/2008 Z.z.) a už vôbec nie nejakým očkovacím kalendárom, ktorý nie je ani len všeobecne záväzným právnym predpisom. To však znamená, že nie je splnená podmienka z § 26 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorá hovorí, že obmedzenia musí predpisovať zákon. Vyhláška nie je zákon, ale tzv. "podzákonná právna norma".
  2. ÚVZ SR nikdy exaktne vedecky nedokázal, že povinné očkovanie je potrebné v záujme verejného zdravia. Nedokázal, že povinné očkovanie je bezpečné (tzn. nespôsobuje ťažké trvalé poškodenia zdravia), ani že je účinné, ani že je naozaj potrebné (t.j. že očkovaním sa znížila celková chorobnosť; za úspech nemožno považovať zníženie výskytu jednej choroby (povedzme čierny kašeľ) za súčasného nárastu početnosti inej choroby (typicky cukrovka alebo alergie)). Všetky štúdie, ktoré ÚVZ SR používa ako "argumenty" či "dôkazy" sú buď sponzorované alebo personálne prepojené s výrobcami vakcín (a teda nie sú nezávislé pre očividný konflikt záujmov), alebo nespĺňajú základné predpoklady pre vedeckú prácu (úplne rovnaké podmienky u očkovanej skupiny i u placebo skupiny, dvojitá zaslepenosť testov, dostatočne veľký počet (rádovo tisíce až desiatky tisíc) testovaných subjektov, dostatočne dlhá doba (rádovo roky) pre zisťovanie prípadných negatívnych následkov očkovania, registrácia úplne všetkých zdravotných komplikácií ako možné a pravdepodobné negatívne následky očkovania, atď.). To ale znamená, že nie je splnená ani druhá nutná podmienka pre obmedzenia práv a ochranných ustanovení Dohovoru, t.j. potrebnosť v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany verejného zdravia.
           Potrebnosť si totiž nie je možné len tak svojvoľne bez dôkazov vymyslieť. A už vôbec nie plošne pre všetkých bez prihliadania na individuálne danosti jednotlivcov.
  3. Zákon č. 355/2007 Z.z. je plný podozrivých ustanovení, ktoré so slobodným, demokratickým a právnym štátom nemajú nič spoločné. Napr. rozhodcom pri priestupkovom konaní je RÚVZ resp. ÚVZ SR. To znamená, že pri spore RÚVZ (resp. ÚVZ SR) s občanom rozhoduje RÚVZ (resp. ÚVZ SR) a nie nejaká nezávislá inštitúcia. RÚVZ (resp. ÚVZ SR) je vlastne sám sebe sudcom. Ide o očividný konflikt záujmov a teda nemožno prakticky nikdy očakávať, že rozhodnutie RÚVZ (resp. ÚVZ SR) bude spravodlivé.
           Rovnako tak tento zákon dáva určitým orgánom také právomoci, ktoré svojvoľnou diktatúrou nielenže zaváňajú, ale jej hranice už dávno prekročili.
           Nakoniec sa v tomto zákone v § 5 ods. 4 písm d) prenáša stanovovanie obmedzovania ľudských práv a slobôd (t.j. nanucovanie očkovania) na ÚVZ SR, čo je očividne protiústavné, keďže to náleží výlučne Národnej rade SR. Dohovor i Ústava SR požadujú, aby obmedzovania práv a slobôd boli prejednávané a schvaľované parlamentom (a teda v zákone) nie samotným ministerstvom alebo dokonca jeho pod-organizáciou.
           Túto protiústavnosť okrem Národného bezpečnostného úradu potvrdil aj ústavný právnik Ján DRGONEC.
  4. ÚVZ SR úplne ignoruje slobodu myslenia, svedomia, viery a náboženského vyznania, ktorú nám zaručuje čl. 24 ods. 1 Ústavy SR. Čo sa týka použitia vakcín existujú vážne morálne problémy, čo dokladuje aj dokument Pontifikálnej Akadémie pre Život, ktorý odporúča použiť výhradu svedomia a všetky ostatné zákonné prostriedky proti morálne problematickým vakcínam (medzi nimi i niektoré na Slovensku povinné). Morálna problematickosť spočíva jednak v pestovaní vírusov a baktérií na tkanivách odobratých z tiel umelo potratených detí, jednak v použití genetickej manipulácie pri výrobe vakcín.
  5. Súčasná prax plošného "povinného" očkovania na Slovensku nemá s vedou ani so zdravým rozumom vôbec nič spoločné. Za všetky nedostatky menujme aspoň tieto:  
    1. dávka očkovacej látky je rovnako veľká bez ohľadu na telesnú hmotnosť očkovaného dieťaťa či dospelého.
    2. bežne sa ignorujú autoimunitné ochorenia u súrodencov, rodičov a starých rodičov (moja osobná skúsenosť), ktoré sú kontraindikáciou očkovania.
    3. v rozpore s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne lekári takmer nikdy nehovoria pred samotným očkovaním o rizikách očkovania.
    4. očkujúci lekár alebo zdravotná sestra častokrát nevie, čo vakcína obsahuje, a tak sa už napr. stalo, že vakcínu obsahujúcu laktózu dostalo dieťa na laktózu alergické, čoho dôsledky pre toto dieťa boli viac než vážne.
    5. dokazovanie kontraindikácií je úplne padnuté na hlavu: zbežná zdravotná prehliadka rutinne vykonávaná pred očkovaním (a aj to nie vždy) ani zďaleka nepostačuje ako overenie neexistencie kontraindikácií. Zákon č. 355/2007 Z.z. núti dokázať kontraindikácie ako ospravedlnenie odmietnutia očkovania. Pritom podľa základného princípu predbežnej opatrnosti a starej dobrej zásady "hlavne neškodiť" by to malo byť naopak: nie rodič by mal dokazovať prítomnosť kontraindikácií, ale naopak, ten, kto chce očkovať, by mal exaktne vedecky dokázať, že kontraindikácie neexistujú, a to s veľmi vysokou pravdepodobnosťou (aspoň 99,99%). U nás to je však tak, že fanatickí stúpenci pro-očkovacej sekty radšej uškodia stovkám (ak nie tisíckam) detí ročne, a to len aby bola vysoká zaočkovanosť, čo je cieľ vskutku pochybný, pretože cieľom epidemiológov by malo byť predchádzanie vážnym až smrteľným dôsledkom chorôb, nie vysoká zaočkovanosť. Naopak, v poslednom čase sa zdá, že očkovanie na Slovensku viac zdravotných problémov spôsobuje, než rieši, čo je v príkrom rozpore s poslaním epidemiológov. Keďže však "očkovači" nevedia ťažké poškodenia zdravia po očkovaní vylúčiť (a už vôbec nie s tak vysokou pravdepodobnosťou), postavili to celé na hlavu.
    6. hlásenie nežiadúcich účinkov očkovania je takmer nulové. Nežiadúce následky po očkovaní lekári zvyčajne odmietajú zapísať do zdravotného záznamu. Ak aj zapíšu, odmietajú uviesť spojitosť s očkovaním. Ak aj uvedú, nedajú to vedieť RÚVZ. Len vo veľmi výnimočných prípadoch sa negatívne následky očkovania dostanú do oficiálnych štatistík. Tento fakt oficiálne štatistiky negatívnych následkov očkovania úplne skresľuje (pre získanie reálnejších čísel ich treba násobiť 100x až 1000x) a takto skreslené štatistiky zase používa ÚVZ SR na "dokladovanie" toho, aké je očkovanie bezpečné. Hotový začarovaný kruh.
    7. za akékoľvek ťažké následky po očkovaní nie je na Slovensku nikto zodpovedný a obete sa nikdy nedočkajú akéhokoľvek odškodnenia. Štát teda berie rodičom slobodu rozhodovať o (ne)očkovaní ich detí, avšak nechce niesť nijakú zodpovednosť. Prípadné ťažké následky tzv. "povinného" očkovania teda v plnej miere ponesú rodičia, ktorí však za nič nemôžu.
    8. očkujú sa aj niekoľko dní staré deti, hoci napr. v Nemecku alebo Švajčiarsku je to z dobrých dôvodov zakázané, a to do veku najmenej dvoch-troch mesiacov. V Japonsku po zákaze očkovania detí do 2 rokov prakticky zmizol syndróm náhleho úmrtia dieťaťa a zo 16. priečky sa Japonsko dostalo v nízkej detskej úmrtnosti na priečku prvú. Na Slovensku praktizované očkovanie detí už v pôrodnici je hazardom so zdravím a životmi novorodencov.
    9. navzdory odporúčaniam WHO sa na Slovensku naďalej očkuje proti tuberkulóze vakcínou BCG, ktorá (ako priznávajú aj českí odborníci vrátane predsedu českej vakcinologickej spoločnosti) narobí viac škody než úžitku.
       
    Takéto hazardovanie so životmi a zdravím našich detí rozhodne nie je a ani nemôže byť v záujme verejného zdravia.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com