Ad: Výskyt čierneho kašľa má v Nitrianskom kraji 20-ročný rekord

17.10.2010 11:47

Ing. Marián Fillo

 

       Niektorí epidemiológovia bijú na poplach ohľadom čierneho kašľa, ktorého výskyt v súčasnosti prekonáva dlhoročné rekordy. Nie je tomu inak ani v prípade Naděždy Novákovej z RÚVZ Nitra v článku "Výskyt čierneho kašľa má v Nitrianskom kraji 20-ročný rekord". Riešenie tohto fiktívneho problému (ktorý by nemusel byť problémom, keby sa proti čiernemu kašľu plošne neočkovalo) vidia naši epidemiológovia (ako inak) v očkovaní a očkovaní - až do zblbnutia.

       Pritom je známe, že čierny kašeľ, ktorým nás chcú vystrašiť, je pre drvivú väčšinu obyvateľov síce do istej miery nepríjemné, zato však vcelku ľahko zvládnuteľné ochorenie. Skutočný problém s ním majú len dojčatá do pol roka života, niektoré možno aj o nejaký ten mesiac dlhšie - prinajhoršom do prvých narodenín.

 

Čo by sa stalo, keby sa proti čiernemu kašľu neočkovalo?

       V prvom rade by prudko ubudlo vážnych zdravotných komplikácií z očkovania (vrátane úmrtí), ktoré sú až príliš často spôsobené práve očkovacou látkou proti čiernemu kašľu. Ďalej by sa ťažisko ochorení na čierny kašeľ posunulo do nižšej vekovej skupiny. Teraz je podľa N. Novákovej vyše tretina ochorení medzi 15. a 19. rokom života. Celkový počet ochorení by pravdepodobne zo začiatku vzrástol, vďaka čomu by sa stala väčšia časť obyvateľstva voči čiernemu kašľu doživotne imúnnou. Po nejakom čase by sa počet ochorení stabilizoval na určitom percente z narodených detí.

       U novorodencov a malých dojčiat by sa chorobnosť naopak znížila, keďže by v mnohých prípadoch dostali protilátky proti čiernemu kašľu od matky, ktorá túto chorobu prirodzene prekonala. Pri prevencii čierneho kašľa očkovaním sa totiž z matky na dieťa protilátky neprenášajú. Tým pádom by bola tá najohrozenejšia skupina (deti do 6 mesiacov) oveľa lepšie chránená, než je teraz. Ostatné skupiny obyvateľstva sa čierneho kašľa nemusia obávať, až na určité rizikové skupiny, napr. dlhodobo vážne chorých, ktorých by čierny kašeľ mohol doraziť, podobne ako to robí sezónna chrípka. Tá totiž málokedy býva príčinou úmrtia sama o sebe, ale väčšinou sa len pridá k už beztak vážnemu zdravotnému stavu.

 

Prečo nastal teraz výrazný nárast výskytu čierneho kašľa?

       Proti čiernemu kašľu sa u nás povinne očkuje už desiatky rokov, tak si nejeden človek môže položiť otázku, ako je to možné, že navzdory veľmi vysokej zaočkovanosti máme na Slovensku zrazu epidémiu čierneho kašľa s počtom ochorení v ráde tisícov (pri naďalej rastúcom trende).

       Možných vysvetlení je niekoľko a je dosť dobre možné, že platí niekoľko z nich, možno aj všetky, súčasne:

  1. V prípade, že hlásené ochorenia na čierny kašeľ nie sú laboratórne potvrdené (čo je veľmi pravdepodobné), môže ísť nie o skutočný čierny kašeľ, ktorý spôsobuje baktéria Bordetella pertussis, ale o podobné ochorenie spôsobované podobnou baktériou Bordetella parapertussis, proti ktorej však očkovanie proti čiernemu kašľu nefunguje.
  2. Baktérie a vírusy čas od času mutujú, niektoré viac (chrípka), iné menej, a možno sa to podarilo už aj Bordetelle pertussis, a ak bola dosť šikovná, tak sa jej podarilo zmutovať tak, aby bola odolná voči zavedenému očkovaniu.
  3. Účinnosť očkovania alebo dĺžka trvania ochranného účinku očkovania v posledných rokoch prudko poklesla, takže veľká časť zaočkovaných v podstate nie je proti čiernemu kašľu nijak chránená. Napr. výskyt očkovacej látky proti čiernemu kašľu v kombinovaných očkovacích látkach s postupne rastúcim počtom zložiek (3-, 4-, 5- a najnovšie 6-zložkové očkovacie látky) môže mať vplyv na zníženú tvorbu protilátok proti čiernemu kašľu. Dá sa logicky predpokladať, že čím viac zložiek očkovacia látka má, tým menej spoľahlivá bude ochrana proti jednotlivým chorobám.
  4. Obranyschopnosť obyvateľstva voči nákazlivým chorobám v dôsledku nezdravého životného štýlu (alebo možno aj v dôsledku rastúceho počtu povinných očkovaní či iných toxických chemikálií) prudko poklesla.
  5. Významne poklesol počet ľudí (hlavne tehotných žien), ktoré za mladi prekonali čierny kašeľ prirodzeným spôsobom, vďaka čomu majú doživotnú imunitu. Tým sa zvýšil percentuálny podiel tých, čo majú len pochybnú a nespoľahlivú imunitu z očkovania, čo vyústilo do nárastu prípadov čierneho kašľa.

 

Niekoľko postrehov

       Nadežda Nováková v spomínanom článku ďalej tvrdí:

„Základné očkovanie pozostáva z troch dávok, ktoré sú podané v kombinovanej vakcíne proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam."

       čím prezrádza, že o veci nemá veľmi páru, keďže očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam nie je súčasťou kombinovanej vakcíny (Infanrix Hexa), ale je to samostatná vakcína (Prevenar 13). To znamená, že očkovanie proti pneumokokom s očkovaním proti čiernemu kašľu vôbec nijak nesúvisí. Ďalej N. Nováková zdôvodňuje zavedenie preočkovania proti čiernemu kašľu v 13. roku života:

„Dôvodom je nárast chorobnosti na čierny kašeľ vo vekových skupinách školákov, stredoškolákov a dospelých osôb"

       To je veľmi pochybný dôvod, pretože sa tým nedá dosiahnuť prakticky nič, čo by za navyše vynaložené prostriedky stálo. Možno sa výskyt čierneho kašľa posunie vekovo o pár rokov neskôr, ale čo z toho? Čo by ako-tak dávalo zmysel (keby sme pripustili skutočnú, aj keď krátkodobú, účinnosť očkovania proti čiernemu kašľu), by bolo zavedenie plošného preočkovania dospelých každých 5-6 rokov, avšak to je dosť dobre nerealizovateľné, keďže v súčasnosti (a vlastne už niekoľko desiatok rokov) sa samostatná očkovacia látka proti čiernemu kašľu nevyrába, a proti záškrtu a tetanu sa očkuje len raz za 15 rokov, nie raz za 5-6 rokov, čo by bolo zrejme treba. Mládež vo veku 15-19 rokov nie je čiernym kašľom ohrozená - sú ním ohrozené len bábätká do 6 mesiacov, niekoľko málo z nich do 1. roka života - takže nakoniec na zavedení preočkovania proti čiernemu kašľu v 13. roku života neviem nájsť nijaký iný dobrý dôvod než ten, že niekto sa na tom zase dobre nabalí. Totiž cenový rozdiel medzi pred tým používaným Dultavaxom (proti záškrtu, tetanu a detskej obrne), ktorý stál max. 12,19 € a od 1.VII.2010 používaným Boostrixom Polio (proti proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne), ktorý stojí max. 27,51 €, je 15,32 €. Náklady na preočkovanie v 13. roku života sa teda viac než zdvojnásobia a niekto si každý rok príde na (a štátny rozpočet bude ľahší o) nových 15,32 € x cca 55.000 detí ročne (priemerná pôrodnosť za posledné roky) = 842.600 € ročne. Slušný kšeft na náš úkor, čo poviete?

       V článku sa ďalej dočítame:

V prvej polovici minulého storočia sa na Slovensku vyskytovalo ročne niekoľko tisíc prípadov čierneho kašľa, z ktorých asi 500 bolo smrteľných.

       Áno. Bolo. Ale dnes nie je smrteľný ani jeden prípad, lebo keby bol, bolo by to určite s veľkým humbukom medializované. Čím to je? Už sa notoricky opakujem, ale čo mám robiť?: vyšší štandard hygieny, vyššie povedomie obyvateľstva o zdraví, vyššia úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, odstránenie podvýživy, vyšší štandard bývania (sucho, teplo), vyššia dostupnosť pitnej vody, kanalizácia atď.

       Čo nám je teda platná informácia, že kedysi bola úmrtnosť na čierny kašeľ v ráde percent až desiatok percent? Je to možno zaujímavý údaj dokumentujúci civilizačný pokrok, ale pre našu budúcnosť nie je žiadnym spôsobom smerodajný, ledaže by sme zaradili civilizačnú spiatočku.

 

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com