Ad: PrečoOčkovanie.sk - 4. časť

14.11.2010 22:30

Ing. Marián Fillo

<<< 1. časť <<<       << 2. časť <<       < 3. časť <       > 5. časť >

 

       Tento článok je pokračovaním komentára "Ad: PrečoOčkovanie.sk - 3. časť". Prečítajte si, prosím, najskôr ten, ak ste tak ešte neurobili.

 

"Bod 7. Spôsobujú vakcíny rakovinu?

V texte na ktorý reagujete som napísal: "Navyše, ak sa objaví náznak (väčšinou sa ukáže, že pozorované vedľajšie účinky s vakcínou vôbec nesúvisia), že vakcína by mohla spôsobiť určité vedľajšie účinky, aj keď je to už v post-marketingovej fáze, existujú mechanizmy, aby bola vakcína z trhu odstránená."

Vaša reakcia: „Autor však z neexistencie dôkazov súvislosti urobil dôkaz neexistencie súvislosti, čo je však vážny logický skrat a argumentačný prehmat.„

Žartujete? Veta znamená, že ak aj neexistuje dokaz o vedľajších účinkoch počas schvaľovania, nikto si nemyslí, že sa nevyskytne vôbec a preto existuje mechanizmus na stiahnutie vakcíny. Čo na tom je nelogické?"

       To bolo až v reakcii na 8. článok, nie na 7., ale nevadí.

       Ide o to, ako sa "ukáže, že pozorované vedľajšie účinky s vakcínou vôbec nesúvisia". Väčšinou sa to ukáže tak, že nikto z opýtaných nedokáže rozumne vysvetliť, ako vakcína mohla spôsobiť daný nežiadúci účinok. Toto vysvetlenie sa zvyčajne požaduje na akceptáciu dôkazu príčinnej súvislosti očkovania s daným nežiadúcim účinkom. Keď nikto rozumné vysvetlenie nenavrhne (a následne nepotvrdí klinickou štúdiou), odbije sa to tvrdením "nenašli sa dôkazy príčinnej súvislosti" alebo "príčinná súvislosť nebola potvrdená". Keď opýtaní na tom nemajú záujem, ani sa na vysvetlenie prísť nesnažia, a tento nezáujem sa dá ľahko vyvolať finančnými motívmi. Treba len vedieť komu koľko.

       Pritom je každému, kto má trochu poňatia o matematických pojmoch ako stav a stavový priestor, jasné, že v tomto prípade stav súvislosti očkovania s nežiadúcim účinkom môže byť 1. vylúčená, 2. potvrdená, 3. možná, ale zatiaľ nepotvrdená. Pritom (3) môže mať veľa rôznych odstupňovaní napr.: takmer istá, veľmi pravdepodobná, pravdepodobná, 1:1, nepravdepodobná, veľmi nepravdepodobná, takmer vylúčená. Ak napr. nejaká štúdia na primátoch ukáže, že SV40 spôsobuje u opíc rakovinu, tak je takmer isté alebo veľmi pravdepodobné, že bude mať rovnaký (alebo aspoň podobný) efekt aj na ľudí, tzn. že očkovanie proti detskej obrne rozširujúce SV40 bude mať príčinnú súvislosť s nárastom výskytu určitých typov rakoviny.

       Takže to, že neboli doposiaľ predložené jednoznačné dôkazy príčinnej súvislosti (tzn. "príčinná súvislosť nebola potvrdená"), vôbec neznamená, že by bola príčinná súvislosť vylúčená. Neexistencia dôkazu príčinnej súvislosti nie je dôkazom neexistencie príčinnej súvislosti. Pritom dôkaz príčinnej súvislosti je (súdiac podľa známej histórie) zrejme nevyhnutným predpokladom stiahnutia vakcíny z trhu. Keďže však na dokazovaní príčinnej súvislosti tí, čo majú prostriedky na potrebné výskumy, v drvivej väčšine prípadov nemajú záujem (alebo sa dá zariadiť, aby nemali záujem), nerobí sa to takmer vôbec, a tak sa ani veľmi nebezpečné vakcíny z trhu nesťahujú. Za stiahnutie z trhu pritom nepovažujem nahradenie menej-zložkových vakcín viac-zložkovými, keďže bezpečnosť nie je v tomto prípade motívom stiahnutia z trhu. To skôr tie viac-zložkové sú nebezpečnejšie, takže je to úplne iný prípad.

       Existencia mechanizmu na stiahnutie vakcíny z trhu neznamená, že ten mechanizmus bude v každom žiadúcom prípade využitý, keďže na jeho spustenie sú potrebné určité predpoklady, a tie sa málokedy podarí naplniť, lebo tí, čo sú toho schopní, na tom takmer nikdy nemajú záujem (resp. majú opačný záujem).

       Aby tento mechanizmus na sťahovanie vakcín z trhu ozaj fungoval, bolo by treba (personálne a finančne) zaistiť nejaký tím výskumníkov, ktorí by mali záujem na nájdení dôkazu príčinnej súvislosti v prípade zdokumentovanej časovej následnosti zdravotnej komplikácie po očkovaní. Zatiaľ sa tak nestalo, a preto tento mechanizmus nie je takmer nikdy využívaný, hoci by mal byť využívaný oveľa častejšie než je.

       Už je to jasnejšie?

 

"Na moje tvrdenie "Nič ale nenaznačuje, že by v populácii, ktorá bola očkovaná proti obrne, bolo zvýšené riziko výskytu rakoviny spôsobenej SV40" reagujete slovami

„Autor sa zrejme neunúval oboznámiť sa so zdrojmi ako je napr. Tento:“

na stránke ukazujete pekný farebný graf o kvalite, ktorého môžeme len pochybovať, pretože jeho zdroj je stránka s protiočkovacou tematikou a nie vedecký článok. Odkiaľ boli čerpané dáta, z ktorých bol graf pripravený. Zaujíma Vás to vôbec? Nečerpáte z vedeckých článkov, ktoré sú pred uverejnením oponované. Naopak čerpáte z rozličných internetových stránok, o kvalite ktorých sa môžeme len dohadovať. To je pod úroveň akejkoľvek laickej a už vôbec nie odbornej debaty."

       Reagoval som na tvrdenie "nič ale nenaznačuje". Toto tvrdenie však očividne nie je pravdivé. Náznaky tu zjavne sú. Nevravím, že dôkazy, ale náznaky áno. Nie je teda pravda, že "nič nenaznačuje".

       Údaje o výskyte rakoviny v roku 1950 a dnes, ako aj údaje o tom, kedy ktorá krajina začala masovo očkovať kontaminovanými vakcínami (ak vôbec), by mali byť dohľadateľné. Samozrejme, k vzniku bližšie nešpecifikovanej rakoviny prispieva množstvo faktorov, takže to nemusí byť dôkazom, ani keby som predložil údaje od všetkých úradov verejného zdravotníctva jednotlivých menovaných krajín. Stále by to bol iba náznak. Bola by to možná príčinná súvislosť. Rozhodne však nie vylúčená príčinná súvislosť a voči tomu som sa ohradil.

       Ale aj keby sa tento graf neuznal ako náznak, opäť absencia dôkazov nie je dôkazom absencie. Výskyt rakoviny vo väčšine krajín stúpol a môžeme sa hádať, či na tom mal SV40 významný podiel, alebo nie, vylúčené to ale rozhodne nie je. A pravdepodobné to je, keďže na zvieracej štúdii sa ukázalo, že rakovinu spôsobuje (prinajmenšom u niektorých druhov zvierat). Z etických dôvodov sa to už asi nikdy nebude skúmať na ľuďoch, čím zostane naše poznanie v tejto otázke neúplné a neisté.

 

"Bod 8. Vplyv farmaceutických firiem na schvaľovanie vakcín.

v texte píšete: Áno, napr. u Infanrixu Hexa sa nežiadúce účinky sledovali 3 dni (viď str. 14/16, kapitola "Clinical safety"). To je akože dostatočné?

Píšete o troch dňoch. Ako zdroj udávate kapitolu "Clinical safety" pre Infanrix hexa. Najkratší vakcinačný rozvrh bol tri dávky. 1,5 potom 2,5 a následne 3 mesiac. Použil sa aj rozvrh 3, 5 a 11 mesiacov To sú podľa Vás tri dni? Uniklo Vám že vedľajšie účinky sa sledovali tri dni po podaní každej dávky, ktoré boli tri v spomenutom časovom rozpätí. Toto je ďalšia logická chyba na Vašej strane. Vaše vlastné zdroje vyvracajú Vaše tvrdenia. Zdá sa že prekladáte účelovo. Dôvodom nepresného prekladu môže byt aj náročnosť odborných textov v angličtine."

       Dobre, uznávam, tri dni po prvej, tri po druhej, tri po tretej dávke. Časové rozpätie je ale úplne ukradnuté, keďže nežiadúce účinky sa nesledovali počas celého časového rozpätia, ale vždy len tri dni po každej dávke. Spolu teda 9 dní, nie 8 mesiacov, ako by možno niekto mohol zo slov Dr. Blaškoviča vyvodiť. Každopádne ale nešlo o "posudzovanie benefitov a rizík vakcíny" v trvaní "niekoľkých rokov", ako sa snaží Dr. Blaškovič zavádzať verejnosť vo svojom článku. Námietka Dr. Blaškoviča, aj keď v jednom bode správna, teda vôbec nerieši problém.

       Mojím tvrdením bolo, že testovanie vakcín je nedostatočné. 9 dní je tak isto žalostne málo (aj keď nie až tak málo ako 3 dni). Zatiaľ najvyšší údaj, na aký si spomínam z čítania informácií o vakcínach, bolo testovanie bezpečnosti počas niekoľkých týždňov, určite však nie viac než 3 mesiace. Nikdy teda nie "niekoľko rokov".

       Takže moje vlastné zdroje (i keď v skutočnosti sú to zdroje EMA, ktorú rozhodne nemožno obviniť z proti-očkovacieho postoja), vôbec nevyvracajú moje tvrdenia o nedostatočnosti testovania vakcín.

 

"Bod 9. Očkovaní verzus nezaočkovaní

V reakcii uvádzate: „Ak však ide o mamičku očkovanú, nemá sa čo preniesť, takže jej malé bábätko nebude proti čiernemu kašľu chránené. V tomto prípade je teda zjavné, že nie neočkovaní, ale práve očkovaní sú hrozbou pre malé bábätká.“

Z vášho textu sa dozvedáme, že mamička očkovaná proti čiernemu kašľu neprenesie dieťaťu protilátky proti čiernemu kašľu. To tvrdenie ste ničím nepodložili. Čo tým chcete povedať? Že je lepšie ak je mamička neočkovaná a riskuje čierny kašeľ počas tehotenstva?"

       Aj keby som nepodal priamy dôkaz, že očkovaním získané protilátky sa neprenášajú na dojčené dieťa, faktom je, že trvácnosť účinku očkovania proti čiernemu kašľu (tzn. ako tak rozumnej hladiny protilátok) je niekde okolo 5 rokov, takže keď sú v súčasnosti proti čiernemu kašľu očkované deti naposledy v 13. roku života, stratia dostatok protilátok okolo 18. roku života a v priebehu niekoľkých ďalších rokov už nebudú mať prakticky nijaké protilátky. Keďže prvé dieťa má dnes väčšina matiek až po 25. roku života (a drvivá väčšina po 20. roku života). Je teda prakticky vylúčené, že by mali nejaké protilátky nazvyš, ktoré by preniesli dojčením na svoje dieťa a toto by nimi získalo dostatočnú ochranu proti čiernemu kašľu.

       Takže chcel som tým povedať, že zatiaľčo pred 100 rokmi väčšina mamičiek prirodzene prekonala čierny kašeľ a dojčením ochránila svoje dieťa proti tomuto ochoreniu vo veku, v ktorom je toto ochorenie kritické (do 1 roka stačí, a väčšina vtedy dojčila najmenej rok), tak teraz drvivá väčšina mamičiek svoje deti dojčením proti čiernemu kašľu neochráni, lebo nemá čím, a to ani v prípade, že by sa očkovaním vytvorené protilátky skrz materské mlieko prenášali. Jednoducho, aj keby, tak už v čase svojho tehotenstva nijaké protilátky nemajú, resp. majú ich hlboko nedostatočné množstvo.

       A keď už sme pritom, tak je úplne jedno, či mamička je alebo nie je zaočkovaná proti čiernemu kašľu podľa platného očkovacieho kalendára, lebo ak nie je tehotná v 15 rokoch, ale v typických 20 a viac, očkovanie jej už nie je vôbec nič platné. Nehovoriac o tom, že účinnosť očkovania proti čiernemu kašľu acelulárnou vakcínou je podľa rôznych štúdií niekde medzi 70 a 85%, takže prinajmenšom každá siedma mamička nebude mať protilátky proti čiernemu kašľu, ani keby otehotnela mesiac po očkovaní. Odporúčam Dr. Blaškovičovi naštudovať si základné údaje o účinnosti a trvácnosti ochranného účinku očkovania proti čiernemu kašľu skôr, než začne klásť takéto okato neprofesionálne otázky.

 

"V reakcii tiež píšete:

„Následne treba dodať, že hrozba môže byť aj nepriama. Totiž, očkovanie preukázateľne oslabuje prirodzenú imunitu. V lepšom prípade len dočasne, v horšom prípade natrvalo. Kvôli tomu sú očkovaní jedinci (či už dočasne alebo trvale) náchylnejší na rôzne nákazy, a teda vo výsledku sú častejšími šíriteľmi nákazlivých chorôb než jedinci neočkovaní.“

Ako zdroj pre svoje tvrdenie ste uviedli blog. Kvalitu zdroja ťažko posúdiť. Podľa mojej mienky nespoľahlivý zdroj."

       Netrvalo mi ani 5 minút kým som sa "pregooglil" k citovanej štúdii. Či už je blog spoľahlivý alebo nie, to nezohráva nijakú úlohu, lebo podstatná je práve tá citovaná štúdia:

Eibl M et al.: "Abnormal T-lymphocyte subpopulations in healthy subjects after tetanus booster immunization", New Engl J Med, 19.I.1984, 310(3):198-199.

       Nevie objektívny profesionál Dr. Blaškovič používať Google? Alebo sa mu to zrovna nehodí, tak sa neunúva?

 

"Neskôr sa odvolávate na knihu, ktorej kvalita nie je jasná. Bola uvedená kniha recenzovaná odborníkmi? Predpokladám, že nie. Aj na základe spomenutej knihy neskôr tvrdíte nasledovné:„V tomto prípade opäť platí, že nie neočkovaní, ale práve očkovaní sú hrozbou pre svoje okolie.“"

       Opäť omyl. Vydavateľ sa vo vlastnom záujme postaral o to, aby kniha bola recenzovaná odborníkmi. Treba podotknúť, že som citoval český preklad. Originál je v nemčine. Dr. Martin Hirte má pediatrickú prax v Mníchove.

 

"Neskôr píšete: „Pochybné je skôr to, že sa autor nezmieňuje o náboženských výnimkách z očkovania, ktoré sú možné v 48 z 50 štátov USA. Tie zvyšné dva štáty sú Mississippi (2.938.618 obyvateľov v roku 2008) a West Virginia (1.816.856 obyvateľov v roku 2005), čo je spolu iba 1,6% obyvateľstva USA. Zvyšných 98,4% obyvateľov USA má možnosť uplatniť si náboženské výnimky z očkovania.“

Čo sa týka náboženskej výnimky, síce ju dostanete, ale riskujete žalobu za zanedbanie starostlivosti. To nie je veľká výhra."

       To závisí od toho, koľko percent ľudí, čo si uplatňujú náboženské výnimky z očkovania, je v skutočnosti žalovaných za zanedbanie starostlivosti. Ak je to číslo blízke nule (čo považujem za veľmi pravdepodobné), tak to je dosť veľká výhra.

 

"Bod 10. Príprava očkovacej latky

K tomuto bodu ste nepodali žiadne relevantné fakty, na ktoré by bolo možné reagovať. Je sympatické sa ma snažíte poučiť o spôsobe prípravy živých vakcín. Aj to prostredníctvom jednej vety, ktorá je použitá mimo kontext. Uniklo Vám, že živé vakcíny spomínam v kapitole o obrne (Polio)."

       Článok "Príprava očkovacej látky (vakcíny)" však už samotným nadpisom, ale i vlastným textom znie, ako keby sa týkal všetkých očkovacích látok. Tento dojem by mnoho čitateľov mohlo nadobudnúť. Je príznačné, že propagátori očkovania zvyknú radšej hovoriť o príprave neživých očkovacích látok, keďže tieto sú tak nejak podarenejšie a je s nimi menej problémov. Či to bolo úmyselné alebo nie, nebudem hodnotiť. Každopádne Dr. Blaškovič mohol človeka, čo čítal iba článok "Príprava očkovacej látky (vakcíny)" a nečítal článok "Spôsobujú vakcíny proti obrne obrnu?" ľahko uviesť do omylu.

 

"V reakcii uvádzate:

„Ak by toto bola pravda, tak nechápem, ako mohlo ľudstvo prežiť tisíce rokov bez očkovania. Alebo to je inak, než tvrdí autor? Napr. tak, že choroba skosí len ľudí s oslabeným imunitným systémom, ale tých, čo majú dobre (prirodzene, nie očkovaním) vytrénovanú imunitu nie?"

To ste mimoriadne zjednodušili. Z vašich riadkov je jasné, že Vám úplne uniká mechanizmus imunitnej odpovede a spôsob, akým je možné ju využiť. Namiesto toho spomínate sparťanský prístup, len človek so silnejšou imunitou prežije. Prestaneme očkovať a prežijú len Tí najsilnejší? Nevnímate celok a spájate fragmenty informácií rozličnej kvality."

       Mechanizmus imunitnej odpovede mi vôbec neuniká - práve naopak: som napr. za to, aby dieťa prekonalo ovčie kiahne a ďalšie (v detskom veku) bezproblémové ochorenia, vďaka čomu jednak pocvičí imunitný systém, jednak získa celoživotnú imunitu (alebo aspoň podstatne dlhšie trvajúcu než z očkovania). V takom prípade je imunitná odpoveď oveľa výdatnejšia a má to vplyv aj na iné ochorenia. Niektorí autori napr. uvádzajú, že v roku nasledujúcom po prekonaní osýpok bývajú deti oveľa menej choré než dovtedy.

       Ide teda skôr o to, akým spôsobom využiť mechanizmus imunitnej odpovede. Budem na dieťa striehnuť, aby - nedaj Bože - neprišlo do styku s nijakou špinou, alebo nebudem tak striktný a umožním jeho imunitného systému menšie cvičenie? Aj to je totiž možnosť, ako využiť mechanizmus imunitnej odpovede. Pritom sa napr. ukazuje, že mamičky, ktoré extrémne dbajú na hygienu, všetko prevárajú, ba dokonca používajú antibakteriálne prípravky, majú vo výsledku viac choré deti, než tie, čo si z toho nerobia až tak ťažkú hlavu. Samozrejme, som za hygienu, ale zase nie za sterilné prostredie, ktoré v skutočnom živote nejestvuje.

       Poznatok, že choroba skosí len tých, čo majú oslabený imunitný systém, je u niektorých (väčšiny?) chorôb fakt. Sparťanské by bolo kašlať na to a jednoducho týchto ľudí obetovať. Nič také ale nenavrhujem. Naopak - stav imunity sa dá otestovať a u ľudí so zjavne slabším imunitným systémom je možné robiť aj iné protiopatrenia, nielen očkovanie. Napr. je vhodné dopĺňanie potrebných vitamínov a stopových prvkov, ak sa ukáže, že ich majú nedostatok.

       Celok práveže vnímam. Nevnímajú ho však epidemiológovia, ktorí plošným očkovaním proti niekoľko málo banálnym chorobám, ako aj smrteľným chorobám, ktoré však nehrozia (už dlho sa u nás nevyskytujú alebo sú prenosné len pohlavne/krvou), vypestovali chronicky choré obyvateľstvo, ktoré je dojnou kravou pre farmaceutický priemysel. Títo epidemiológovia si však nechcú priznať, akú spúšť spôsobili, takže sú to práve oni, čo nevnímajú celok, ale len jednotlivé súčiastky (nákazlivé choroby, proti ktorým chcú očkovať).

 

"Bod 11. Neúspechy vakcín

       Vzhľadom k enormnej rozvláčnosti vašej reakcie budem reagovať na bod ktorý považujem za najpodstatnejší. Vaše tvrdenie:„Ako bolo už mnohokrát opakovane dokázané, drvivá väčšina chorôb, proti ktorým sa očkuje, bola na ústupe už dávno pred zavedením očkovania proti nim. Navyše niektoré choroby, ako napr. šarlach či týfus (v USA aj tuberkulóza) vymizli aj bez očkovania. Je teda viac než silný predpoklad, že by sa tak stalo aj s chorobami, proti ktorým sa plošne očkuje. Za naivné a nebezpečné považujem skôr myslieť si, že očkovanie nemá nežiaduce účinky, alebo že nežiaduce účinky očkovania sú len mierne a trvajú len pár dní.“

       Tvrdiť, že choroby proti ktorým sa očkuje by ustúpili samé je špekulácia. Ako to bolo dokázané? Ako silný je Váš predpoklad o spontánnom ústupe ochorení? Silný ako čo? V rokoch 1920-1930 bolo obdobie kedy sa prestalo očkovať proti pravým kiahňam a tie sa znovu rozšírili do celej Európy."

       Nie je špekuláciou tvrdiť, že prenosné choroby by ustúpili aj bez očkovania, keďže napr. v USA ustúpila tuberkulóza rovnako ako v Kanade, pričom v USA sa proti nej plošne neočkovalo, ale v Kanade áno. Špekuláciou naopak je tvrdiť opak, navyše by to bolo tvrdenie, ktoré ide proti overiteľným faktom.

       Údaje o tom, kde v Európe sa kedy prestalo či znovu začalo očkovať proti pravým kiahňam a taktiež príslušné štatistiky výskytu pravých kiahní v rokoch 1920-1930 (a najlepšie aj aspoň 5 rokov pred a 5 rokov po, tzn. 1915-1935) si prosím doložiť hodnovernými zdrojmi z jednotlivých európskych krajín. Napr. Dr. Gerhard Buchwald uvádza presne opačný trend - tam, kde sa očkovanie zaviedlo, výskyt kiahní vzrástol, tam kde sa od neho upustilo, klesol. Viď jeho kniha "Očkování - obchod se strachem".

 

"Bod 12. Úspechy vakcín

       V tejto kapitole sa opakujete a de facto tvrdíte to isté čo v reakcii na neúspechy vakcín. Už iba rozvíjate teóriu o spontánnom ústupe ochorení, čo je pri všetkej úcte, nezmysel. Prestaneme očkovať a necháme prežiť len tých najsilnejších? Alebo si myslíte, že naozaj ochorenia ustúpia spontánne a nikto neochorie a nezomrie? Vaše tvrdenie o spontánnom ústupe vakcín je pre mňa iracionálne, a nemožno sa s ním stotožniť. Na záver už len triumfálne dávate do súvisu vakcinológiu z náboženstvom. Tu už naozaj končí akékoľvek racio."

       Nieže "končí akékoľvek racio", ja mám vážne pochybnosti o tom, že v očkovaní vôbec niekedy nejaké "racio" bolo. Nové a nové vedecké zistenia ma v tom len a len utvrdzujú. Očkovanie sa skutočne viac podobá formálnemu náboženstvu než vede.

       Čo sa týka ústupu ochorení aj bez očkovania, Dr. Blaškovič sa (ako sme si už zvykli) vôbec neunúva akokoľvek doložiť svoje tvrdenie, že je to nezmysel. Úplne pritom ignoruje stovky štatistík z rôznych krajín sveta, ktoré jednoznačne dokladujú, že drvivá väčšina ústupu prenosných ochorení sa odohrala už pred zavedením očkovania proti nim. Proti iným ochoreniam dokonca plošné očkovanie ani nikdy zavedené nebolo a aj tak vymizli (šarlach, cholera, a pod.).

       Treba ale poznamenať, že nešlo o "spontánny" ústup - tento ústup mal veľmi dobré dôvody: zlepšenie životnej úrovne, vyšší hygienický štandard, odstránenie podvýživy, zvýšenie zdravotného povedomia obyvateľstva, zavádzanie kanalizácie či lepšia dostupnosť nezávadnej pitnej vody. To všetko sú racionálne dôvody, iracionálna je iba viera Dr. Blaškoviča, že to tak nebolo. Skutočne ide len o jeho iracionálnu vieru, keďže štatistiky i zdravý sedliacky rozum hovoria jasnou rečou. Týmto Dr. Blaškovič geniálne potvrdzuje (lepšie by som si to snáď ani nemohol priať) moje prirovnanie vakcinológie k náboženstvu - či skôr k náboženskej sekte, lebo skutočné náboženstvo vôbec nemusí byť iracionálne.

       Dr. Blaškovič sa ďalej tvári, ako keby som ja bol proti akejkoľvek prevencii prenosných ochorení, hoci som nikdy nič také netvrdil. Je množstvo opatrení, ktoré možno urobiť pre prevenciu prenosných ochorení a očkovanie je len jedno z nich (a to - podľa mňa - to najnepodarenejšie). Rozhodne nikoho neodrádzam od prirodzeného posilňovania imunitného systému (zmenou zloženia jedálneho lístka; dopĺňaním vitamínov, stopových prvkov a iných živín - pokiaľ možno z prírodných zdrojov, ako sú napr. tzv. "superfoods"; zväčšením podielu surových potravín oproti tepelne upravovaným; zväčšením podielu BIO potravín; častejším a dlhším pobytom na čerstvom vzduchu; častejším pohybom a fyzickým cvičením/prácou vôbec; nebránením sa prekonaniu bežných detských chorôb; neznižovaním horúčky (a keď už, tak nie medikamentózne), ak to naozaj nie je nutné (čo môže byť povedzme nad 40 °C); upustením od snahy o sterilné prostredie...). Samozrejme, v prípade jedincov s výrazne slabšou imunitou treba brať ohľad na konkrétny druh poškodenia/oslabenia imunity a zariadiť sa podľa toho. Nemusia byť všetky opatrenia na posilnenie imunity vhodné pre všetkých.

       Či sa ubránime úmrtiam na prenosné ochorenia, je otázne, skôr sa mi to javí byť nemožné. Doposiaľ ľudia na ne umierajú, resp. prenosné ochorenia sú jedným z činiteľov, ktoré prispievajú k úmrtiu ľudí, čo sú už beztak vo vážnom zdravotnom stave. Na tom očkovanie vôbec nič nezmenilo. Či už sa bude očkovať tak ako doteraz (alebo aj viac), naďalej budú ľudia umierať na prenosné ochorenia (alebo "za pomoci" prenosných ochorení).

       Treba sa však pozrieť na druhú stránku mince, a tou sú poškodenia zdravia spôsobené očkovaním. Umiera dnes na Slovensku viac ľudí na prenosné ochorenia, ktorým sa dá účinne predísť očkovaním (chrípku a TBC teda musíme vynechať, lebo proti tým je očkovanie preukázateľne prakticky neúčinné), alebo skôr na následky očkovania (či inej medikamentóznej "liečby")? Som čoraz viac presvedčený, že skôr na to druhé.

       U nás nemáme príslušné štatistiky, keďže ich vypracovanie sa asi nikomu (ne)kompetentnému nehodí, ale v USA sú známe a priznané nežiadúce účinky alopatických "liekov" a "liečebných postupov" 4. najčastejšou príčinou úmrtia, prekonáva ich len rakovina (spolu všetky druhy), infarkt a mŕtvica. Ročne tak v USA zomrie na predpokladané účinky (podľa predpisu užívaných) liekov na predpis viac ľudí, než zomrie následkom autonehody, vraždy alebo všetkých prenosných ochorení dokopy. Je to vyše 2x viac, než ročne padlo počas 2. svetovej vojny, a vyše 10x viac, než ročne padlo počas vojny vo Vietname. Pritom do tohto počtu nie sú započítané úmrtia na tie nežiadúce účinky medikamentov, ktoré zatiaľ neboli priznané, ale stane sa tak povedzme zajtra alebo o rok.

       Nevidím nijaký dôvod domnievať sa, že by na Slovensku bola v tomto ohľade situácia nejak výrazne iná než v USA. Pritom ale nikoho nechcem násilne odhovárať od očkovania. Ak si niekto myslí, že je dobré dať sa zaočkovať, nech sa zaočkovať dá (a potom sa nedíví :-), ale dôrazne som proti tomu, aby k očkovaniu nútil ostatných ľudí.

 

"Vaše argumenty ma nepresvedčili o nesprávnosti očkovania."

       Strávil som dlhé hodiny (či skôr týždne až mesiace) čistého času debatovaním s rôznymi nábožensky založenými ľuďmi, takže veľmi dobre viem, že dogmatického náboženského fanatika (sektára) nie je možné presvedčiť. Presvedčiť Dr. Blaškoviča teda vôbec nebolo mojím cieľom.

       Chcel som skôr ukázať ľuďom, čo vedia trochu pohnúť rozumom, len možno nemajú taký prehľad alebo im chýbajú určité informácie, že Dr. Blaškovič sčasti nehovorí pravdu (viď článok o autizme), sčasti demagogicky zavádza (viď článok o vysokej životnej úrovni), sčasti zamlčiava (o živých vakcínach v článku o príprave vakcín) a keď sa mu to hodí, občas povie aj niečo pravdivé. Jeho stránka teda o očkovaní vôbec nepojednáva objektívne a profesionálne, ako sa nám explicitne snaží Dr. Blaškovič podsunúť už v podtitule stránky. Keď už, tak skôr dogmaticky a demagogicky.

 

"Vaše písanie je pomerne zdĺhavé, obsiahle a plné nejasného posolstva."

       Zdĺhavé a obsiahle je to preto, lebo na rozdiel od Dr. Blaškoviča sa snažím všetko poriadne vysvetliť (aby to pochopil aj laik so štipkou zdravého rozumu), nerobím logické skraty, a snažím sa čo najviac svoje tvrdenia doložiť. To si však vyžaduje svoj priestor.

 

"Spomínate, že ste veriaci, ale nie som si istý či Vám ide o vakcíny, alebo ste nejaké zoskupenie spojené bližšie nešpecifikovanou vierou."

       Keby mal Dr. Blaškovič aspoň základný prehľad o náboženstvách vedel by, že som slovami "Verím v Boha-Otca všemohúceho..." citoval začiatok tzv. Apoštolského vyznania viery. Toto vyznanie viery je spoločné drvivej väčšine kresťanov, takže som sa vlastne priznal k všeobecnému kresťanstvu - nič viac, nič menej.

       Dr. Blaškovič by už ale asi rád zostrojil nejakú konšpiračnú teóriu o náboženskom spiknutí, ktoré zahŕňa odmietanie očkovania. Táto jeho podozrievavosť mi v súvislosti s jeho absolútnou neznalosťou základov náboženstva dominantného v jeho rodnej krajine pripadá celkom úsmevne.

 

"Chýbajú mi jasné a logické reakcie."

       Posúdenie jasnosti a logickosti ponechávam na našich čitateľoch.

 

"Dohromady miešate priveľa faktov, často nesúvisiacich s danou témou, až je náročné sledovať niť Vášho myslenia."

       Od RNDr. PhD. by som očakával nadštandardne vysokú schopnosť sledovať niť myslenia. Podľa vyjadrení niekoľkých čitateľov môjho komentára bol tento komentár jasný, zrozumiteľný a logický, pritom ich akademické vzdelanie nebolo zďaleka tak vysoké. Hmmm...

       Inak na väčšinu argumentov Dr. Blaškovič vlastne vôbec nereagoval. Dal mi tým vlastne za pravdu? Kto mlčí ten svedčí?

 

"Po prečítaní Vašej reakcie som postrehol, že Vám nejde o vakcíny, ale len o to, aby ste ľudí presvedčili o tom, aké sú škodlivé a zviditeľnili sa."

       Zahŕňalo štúdium Dr. Blaškoviča aj psychológiu, alebo to je jeho osobný koníček? Či už tak alebo onak, opäť netrafil.

       Ja osobne nepotrebujem zviditeľnovať svoju osobu, vlastne mi to je úplne cudzie. Nie som z tých, čo sa cítia dobre v strede pozornosti. Potrebujem len, aby akékoľvek očkovanie bolo na Slovensku prísne dobrovoľné. Z presviedčania ľudí v zásade nič nemám a je mi to proti srsti, keďže mi ide o slobodu. Poskytujem informácie, dávam ich do súvisu, ale čo si kto z toho zoberie, to už je na ňom samotnom. Či už sa rozhodne za alebo proti očkovaniu, chcem, aby jeho rozhodnutie bolo plne informované, slobodné a zodpovedné. V takom prípade budem rád aj keby sa (slobodne, informovane a zodpovedne) rozhodol pre očkovanie.

       Stránka PrečoOčkovanie.sk je však plná demagógie, zavádzania, poloprávd a vyslovených lží, takže som cítil potrebu sa k tomu (ako informovaný laik) vyjadriť, majúc na mysli vyššie uvedený cieľ. Toľko k mojim motívom.

 

<<< 1. časť <<<       << 2. časť <<       < 3. časť <       > 5. časť >

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com