Ad: Očkovanie rozumné aj nerozumné (Zem&vek 7/2015)

26.08.2015 19:43

Ing. Marián Fillo

 

    V ostatnom čase mi mesačník Zem&vek pripravil pár nepríjemných prekvapení. Začalo to „právnym poradenstvom“ v čísle 5/2015, v ktorom oslovený právnik odpovedá na čitateľskú otázku, ako legálne obísť povinné očkovanie, niečím, čo by sa dalo zhrnúť do notoricky známej vety „Resistance is futile.“ („Odpor je zbytočný/márny.“) zo Star Trek-u. Cieľom takejto „rady“ je, aby sa oponent vzdal a nekládol pri tom žiadny odpor. Za takú odpoveď by sa nemusel hanbiť ani právnik, pracujúci pre GlaxoSmithKline (GSK; hlavný výrobca vakcín, používaných na Slovensku). A kto vie, kde vlastne autor odpovede takéto „MÚDr.osti“ nabral. Podrobnejšie som tento jeho nezmysel komentoval na Slobodnom vysielači 21.VII.2015 a dnes sa nechcem opakovať.

obálka mesačníka Zem&vek č. 7/2015    V čísle Zem&vek 7/2015 som zase narazil na prudko pro-očkovací článok „Očkovanie rozumné aj nerozumné“, ktorý svojím nadpisom budí falošný dojem, keďže väčším písmom zvýrazňuje slovo „nerozumné“, avšak o nerozumnom očkovaní je v článku vlastne len jedna (posledná) veta. Autorom článku je MUDr. Ján Lakota, CSc., ktorého si zrejme redakcia časopisu váži viac než by bolo namieste, pretože je jedným z mála lekárov hlavného prúdu (mainstreamových), ktorý je ochotný v mesačníku Zem&vek niečo publikovať, a tak mu zverejňuje aj články z oblastí, v ktorých (ako si ukážeme nižšie) zas tak veľmi nevyniká.

 

Pravé kiahne

    V úvode článku ospevuje tzv. variolizáciu v podaní prešovského lekára Jána Adama Reimana (alternatívne: Raymana). Variolizácia nie je ničím iným než úmyselným nakazením pravými kiahňami hnisom z vyrážky chorého a zároveň úmyselným šírením nebezpečnej prenosnej choroby. Dnes by vás za niečo také zavreli buď do väzenia alebo do blázinca. Úmrtnosť na takéto „preventívne opatrenie“ bola 2%, tzn. každý 50. variolizovaný človek na následky variolizácie zomrel.[1] Môžete si to tiež predstaviť ako ruskú ruletu s 50-komorovým revolverom, pričom v jednej z jeho 50 komôr je ostrý náboj a ostatné sú prázdne. Dr. Lakota by vraj hral takúto ruskú ruletu so svojimi deťmi, čo je prinajmenšom dobrý podnet na to, aby sa príslušné orgány, ktoré majú chrániť deti — v prípade potreby aj pred nebezpečnými rodičmi, — zaoberali jeho osobou. Ja by som však do niečoho takého rozhodne nešiel.

    Potom Dr. Lakota ospevuje úspechy arabskej kultúry a vedy, z ktorej vraj Reiman variolizáciu odkukal, a vymenúva pár dátumov z dejín variolizácie, ako aj (plným právom) kritizuje tých, čo používali pravé kiahne na genocídu pôvodného obyvateľstva USA. Dovolím si však podotknúť, že v tom čase ešte nebolo vôbec známe, že ide o vírus, keďže samotný pojem vírusu ako pôvodcu choroby cca 1000x menšieho než baktéria vtedy ešte vôbec nejestvoval.

    Následne Dr. Lakota upozorňuje na možnú hrozbu:

„Vírus pravých kiahní je zamrznutý a uskladnený v referenčných (a vojenských) laboratóriách. V prípade vypustenia džina z fľaše musíme počítať s 25–40% úmrtnosťou. Už totiž neočkujeme.“

    Dr. Lakotu môžem ubezpečiť, že on ešte proti pravý kiahňam očkovaný určite je (teda ak ho jeho rodičia nejakým zázrakom neušetrili povinného očkovania), čo však nehovorí prakticky nič o jeho imunite voči tomuto vírusu. Takže háčik č. 1 spočíva v tom, že byť zaočkovaný nie je zárukou imunity.

    Nedostatkom č. 2 je neuveriteľne vysoký údaj o úmrtnosti na pravé kiahne. Úmrtnosť (mortalita) je totiž buď percentuálne alebo v prepočte na 100.000 obyvateľov vyjadrený podiel osôb, ktoré zabila daná choroba (či iná príčina) za jednotku času, spravidla rok. 40% úmrtnosť by znamenala, že z vyše 5-miliónového Slovenska by po jedinom roku zostali len čosi cez 3 milióny obyvateľov. Toto je pri dnešnej úrovni poznania, hygieny atď. prakticky nemožné, ledaže by tu vypukla (doposiaľ nevídane) ostrá vojna so všetkým, čo to obnáša. A aj vtedy len veľmi ťažko.

    Pán doktor však mal na mysli zrejme iný údaj, a to smrtnosť (letalitu, angl. aj case-fatality ratio), tzn. koľko % z tých, čo ochorejú, podľane danej chorobe (zomrie na ňu). Ale ani v tomto prípade nie je na mieste hovoriť o 25–40% smrtnosti, keďže napr. v Anglicku a Walese v rokoch 1911–1958 bola celková smrtnosť pravých kiahní v priemere 13,44% (254 úmrtí z 1.889 ochorení) u náročnejšej verzie pravých kiahní (tzv. variola maior) a 0,26% (209 úmrtí z 81.588 ochorení) u menej náročnej verzie (tzv. variola minor), celkovo 0,55% (463 úmrtí z 83.477 ochorení).[2]

    Podobne v Švédsku v rokoch 1900–1934 bolo na 466 ochorení 33 úmrtí, čo predstavuje smrtnosť 7,08%.[3] A to bola životná úroveň v týchto krajinách ešte niekde úplne inde, než je dnes, a sledované obdobie ešte navyše zahŕňa dve svetové vojny, ktoré sa rozhodne bytostne dotkli aj Anglicka a Walesu. Uvádzať v roku 2015 smrtnosť pravých kiahní vo výške 25–40% je teda ničím nepodloženým strašením.

    No a háčik č. 3 spočíva v tom, že keby Dr. Lakota veľmi chcel, môže sa dať proti pravým kiahňam zaočkovať, keďže nedávno bola v Európskej únii (a teda aj na Slovensku) schválená vakcína Imvanex proti pravým kiahňam .[4]

 

Vírusová detská obrna (poliomyelitída)

    Potom si Dr. Lakota posvietil na detskú obrnu, i keď neviem, či som radšej nemal napísať „potemnil“, lebo píše:

„Pred zavedením očkovania sa úmrtnosť ochorenia [na detskú obrnu] pohybovala od 5–14% chorých a rovnaké percentá chorých mali trvalé následky po prekonaní v podobe ochrnutia končatín.“

    Skúsil som to vygoogliť a zistil som, že Dr. Lakota túto vetu surovo okopíroval zo stránky OckovanieInfo.sk, čo je stránka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS), sponzorovaná výrobcom vakcín (aj proti detskej obrne) GlaxoSmithKline (GSK).[5] Dr. Lakota to akurát „zvoral“ tým, že v pôvodnom texte správne uvedenú „smrtnosť“ (letalitu) nahradil za „úmrtnosť“ (mortalitu), čím to celé brutálne nafúkol, keďže úmrtnosť je percento celkovej populácie za rok, kdežto smrtnosť je percento len z tých, ktorí ochorejú, čo je len veľmi malá časť z celkovej populácie.

    Keďže na stránke SEVS nie je uvedený žiadny zdroj k tomuto neuveriteľne vysokému číslu, skúsil som pátrať po smrtnosti vírusovej detskej obrny (poliomyelitídy) v odbornej literatúre a dopátral som sa k tomuto:

  • Smrtnosť (angl. case-fatality ratio) poliomyelitídy v Indii v rokoch 2002–2006 bola 1,5–6,7%.[6] V tej Indii, v ktorej väčšina obyvateľov videla toaletný papier nanajvýš tak vo filme. Skrátka: priemerný hygienický štandard mizerný.
  • Pravdepodobne historicky najvyššiu smrtnosť poliomyelitídy zaznamenali v Kongu v roku 2010 (20–47%, v závislosti od oblasti),[7] ktoré bolo niekoľko rokov predtým znivočené občianskou vojnou.[8] Kongo je na 140. mieste zo 187 štátov v rebríčku životnej úrovne. Pre zaujímavosť: Slovensko je v tom istom rebríčku na 37. mieste.[21]
  • U.S. obdoba nášho úradu verejného zdravotníctva — Centers for Disease Control and prevention (CDC) — uvádza vo svojej ružovej knihe (Pink Book) smrtnosť poliomyelitídy 2–5% u detí,[9] i keď s rastúcim vekom sa vraj zvyšuje. Pozoruhodné však je, že v prvej citovanej štúdii z Indie nezomrel ani jeden dospelý, všetky úmrtia boli u detí do 5 rokov. To je dosť povážlivý rozpor.
  • V USA bola oficiálne vykázaná smrtnosť poliomyelitídy v rokoch 1958–1961 v priemere 7%, 6,8% v roku 1962 (47/691), 6,25% v roku 1963 (21/336), 7,69% v roku 1964 (7/91) a 8,2% v roku 1965 (5/61). Zaujímavý je aj údaj, že 12% z chorých bolo očkovaných menej než 30 dní pred nástupom ochorenia.[10] Žeby to boli ochorenia, vyvolané samotným očkovaním?
  • V Izraeli v roku 1950, krátko po vzniku samostatného štátu Izrael na sklonku roku 1947 a po občianskej vojne v roku 1948, bola smrtnosť poliomyelitídy 14,64% (226/1.544).[11]
  • V roku 1953 bola v Rio de Janeiro smrtnosť poliomyelitídy 4,6% a v roku 1954 4,2%.[12]
  • V roku 1954 (prípadne 1953), tzn. tesne pred vynájdením očkovacej látky proti detskej obrne, bola štatisticky vykázaná smrtnosť poliomyelitídy vo vybraných krajinách takáto: Egypt 8.22% (56/681), Senegal 3,88% (13/335), Angola 5,69% (7/123), Belgické Kongo (dnes Demokratická republika Kongo) 5,73% (43/750), Kamerun 5,26% (2/38), Keňa (34/538), Tanzánia 7,06% (12/170), Rwanda+Burundi 2,74% (2/73), Uganda 4,76% (2/42), Kanada 6,59% (157/2.381), Grónsko 8,81% (23/261), Mexiko 16,90% (302/1787), USA 4,07% (1.450/35.592), Kostarika 14,71% (159/1.081), Salvador 2,65% (4/151), Guatemala 11,36% (15/132), Nikaragua 2,62% (5/191), Argentína 6,94% (179/2579), Brazília 5,47% (52/951), Chile 15,52% (86/554), Venezuela 4,67% (12/257), Izrael 8,66% (68/785), Jordánsko 11,11% (6/54), Turecko 7,32% (3/41), Malajzia 6,25% (8/128), Filipíny 20,6% (48/233), Japonsko 23,01% (442/1.921), Dánsko 1,14% (4/352), Fínsko 3,8% (30/790), Nórsko 9,95% (109/1095), Švédsko 4,24% (216/5.090), Rakúsko 9,89% (56/566), Nemecko 8,48% (230/2.713), Švajčiarsko 7,59% (58/764), Belgicko 15,15% (30/198), Francúzsko 9,52% (146/1.534), Írsko 18,29% (15/82), Anglicko a Wales 5,71% (112/1.960), Grécko 1,64% (20/1.222), Taliansko 7,49% (375/5.010), Juhoslávia (dnes Slovinsko+Chorvátsko+Srbsko+Bosna+Čierna Hora+Macedónsko+Kosovo) 5,73% (41/715), Austrália 6,86% (115/1.677), Nový Zéland 6,55% (26/397).[13] Zdroj, žiaľ, neobsahuje údaje z krajín východného bloku.

    Vidíme teda, že v drvivej väčšine krajín sveta, z ktorých sú dostupné údaje o úmrtiach a ochoreniach na poliomyelitídu za rok 1954 resp. 1953, sa pohybuje smrtnosť v jednotkách percent, výnimočne viac (napr. z kontinentálnej Európy je to cez 10% len v Belgicku). V USA, kde bolo v tomto roku suverénne najviac prípadov detskej obrny, bola smrtnosť pod uvádzaným rozmedzím 5–14% (4,07%). Je krajne nepravdepodobné, že by dnes — po vyše 60 rokoch — ešte mohla byť smrtnosť detskej obrny, keby sa — nedaj Bože! — vrátila, tak vysoká.

    A hoci je údaj SEVS očividne premrštený, nie je to nič v porovnaní so zamlčaním faktu, že len cca 1 z 200 nakazených má vôbec príznaky detskej obrny (tzn. dočasne alebo trvale ochrnie), ako sa môžete dočítať na stránke Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization = WHO).[14] Tento fakt SEVS vo svojom pojednaní o detskej obrne akosi „zabudla“ uviesť a neuvádza ho ani Dr. Lakota. Keď si však uvedomíme, že za dodržiavania rozumnej hygieny (hlavne umývanie rúk mydlom a čistou vodou po každom použití záchoda) je prenos tejto choroby krajne nepravdepodobný, a keby aj, tak len 1 z 200 nakazených má reálne nejaký problém, vyjde nám celková nebezpečnosť tejto choroby ako veľmi blízka nule, skoro až zanedbateľná.

    Potom autor bedáka nad tým, že liečba poliomyelitídy je len symptomatická (potlačujú sa negatívne dopady choroby, ale choroba ako taká sa nelieči), že celkovo nás táto choroba stála „miliardy“ a vraj „postihnutým nepomôže nijaký známy liek“. Dr. Lakota asi nezaregistroval, že Dr. Frederick Robert Klenner úspešne liečil paralytickú (ochrnutie spôsobujúcu) poliomyelitídu injekčne podaným vitamínom C.[15] Zo 60 chorých na poliomyelitídu, ktorí sa mu dostali pod ruky, vďaka vitamínu C nikto nezostal trvale postihnutý a nikto nezomrel. Všetci sa úplne zotavili do 3–5 dní. Keby sme nasledovali príklad Dr. Klennera, nemuseli by sme vynakladať tie spomínané miliardy (teda ak sme ich vôbec vynaložili, o čom sa dá úspešne pochybovať) a obišli by sme sa s vylepšenou hygienou aj bez očkovania.

    Nakoniec Dr. Lakota spomína juhovýchodnú Áziu ako miesto, kde sa podľa neho (ak som to dobre pochopil) proti detskej obrne neočkuje a kde sa vyskytuje poliomyelitída. Tu sa pán doktor opäť kolosálne mýli, pretože proti detskej obrne sa očkuje vo všetkých štátoch juhovýchodnej Ázie (Kambodža, Laos, Vietnam, Thajsko, Mjanmar/Barma, Indonézia, Malajzia, Singapur, Filipíny, Východný Timor, Brunej) a zaočkovanosť sa pohybuje od 76% (Mjanmar) po 99% (Thajsko).[16] Zároveň v žiadnom z týchto štátov už roky nebol zaznamenaný žiadny prípad poliomyelitídy.[17]

 

Čierny kašeľ (pertussis)

    V závere Dr. Lakota pojednáva o čiernom kašli. Šialene bagatelizuje nežiaduce účinky očkovania proti čiernemu kašľu celobunkovou (angl. whole cell) vakcínou, keď úplne opomína encefalopatiu (poškodenie mozgu) ako možný a nie až tak zriedkavý následok tohto očkovania. Pritom encefalopatia sa štandardne vyskytuje ako možný nežiaduci účinok v príbalových letákoch prakticky všetkých celobunkových vakcín proti čiernemu kašľu.[18]

    Úsmev na tvári zorientovaného človeka zrejme vyvolá veta:

„Imunita trvala (očkovalo sa trikrát) celý život.“

    Tak v prvom rade: čo ja pamätám, očkovalo sa najmenej 4x, ak nie 5x. A v druhom rade: imunita trvala celý život leda tak u toho, čo prirodzene prekonal čierny kašeľ a opakovane sa stretával s chorými na čierny kašeľ aspoň raz za 10 rokov. Ani omylom však imunita z očkovania netrvala celý život. Už v 60. rokoch 20. storočia výskumníci konštatovali len cca 12 rokov trvajúcu imunitu po očkovaní staršou (celobunkovou) vakcínou a všetky následné štúdie zistili už len kratšie trvanie očkovaním vyvolanej imunity.[19] O celoživotnej imunite z očkovania proti čiernemu kašľu teda nemohla byť reč ani pred 50 rokmi, akurát mnohé prípady čierneho kašľa v dospelosti pretiekli epidemiológom cez prsty, keďže táto choroba je v dospelosti tak mierna, že sa väčšina chorých neunúva obťažovať s ňou lekára. A to potom môže vzbudiť falošný dojem celoživotnej imunity proti čiernemu kašľu vďaka očkovaniu, hoci skutočnosť je od toho na míle vzdialená.

    Dr. Lakota ďalej rozoberá údajne vyššiu účinnosť staršej (celobunkovej) vakcíny oproti novšej (nebunkovej = acelulárnej) vakcíne proti čiernemu kašľu. Toto však nie je zas tak isté, aj keď to na prvý pohľad môže budiť ten dojem, pretože niektoré štúdie vykázali výrazne nižšiu účinnosť celobunkovej vakcíny oproti vakcínam nebunkovým.[20] Dôvodom dnešného nárastu výskytu čierneho kašľa teda nemusí byť slabšia vakcína, ale napr. aj zmena (mutácia) pôvodcu choroby,[22] vyšší podiel iných pôvodcov chorôb s príznakmi čierneho kašľa (Bordetella parapertussis,[23] mykoplazmy, chlamýdie),[24] ktoré sú bez laboratórneho testovania vykázané ako čierny kašeľ, a do istej miery aj vyššia ostražitosť (pozornosť), venovaná tejto chorobe.

 

Záverom

    Podčiarknuté a sčítané: exkurzia onkológa Dr. Lakotu na pole imunológie/vakcinológie sa (veľmi mierne povedané) akosi nevydarila a Zem&vek si uverejňovaním takýchto pomýlených, nepodložených, nepravdivých a zavádzajúcich článkov naozaj nerobí dobré meno.

    Možno by nebolo zle zaviesť proces oponentúry pred schválením článku do tlače (peer-review process), ako je to bežné u vedeckých časopisov, prípadne možnosť polemiky ku článku ešte v tom istom čísle časopisu. Teda nie že by mi vadili pro-očkovacie články v časopise, ako je Zem&vek, ale vadí mi, že Zem&vek zverejňuje niečo, o čom je ľahko preukázateľné (viď vyššie), že to nie je pravda.

    V opačnom prípade sa môže tento nádejný časopis ľahko stať hlásnou trúbou propagandy, hrajúcej do karát napr. farmaceutickému priemyslu (!!!), čo by, myslím, bola naozaj škoda. Tým nechcem podozrievať Dr. Lakotu z toho, že sa nechal zaplatiť resp. že úmyselne zavádza. Možno sa len — súc príliš dôverčivý — nechal oklamať a neoveroval si citované/kopírované tvrdenia. A redakcia to zaňho očividne neurobila.

 

Zdroje:

[1]  Oldstone MBA: Viruses, Plagues, and History: Past, Present and Future, Oxford University Press, 2009, str. 76

[2]  Fenner F, Henderson DA, Arita I, Ježek Z, Ladnyj ID: Smallpox and its Eradication, World Health Organization, Ženeva, 1988, str. 325

[3]  tamže, str. 327

[4]  príbalový leták: http://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/002596/WC500147896.pdf

[5]  dôkaz tu: http://www.slobodavockovani.sk/news/obeznik-pre-lekarov-a-rodicov-ohladne-neziaducich-ucinkov-ockovania-vakcinou-infanrix-polio/#gsk

[6]  Doshi SJ, Sandhu HS, Venczel LV, Hymbaugh KJ, Deshpande JM, Pallansch MA, Bahl S, Wenger JD, Cochi SL: Poliomyelitis-related case-fatality ratio in India, 2002–2006, Clin Infect Dis, 2011, 53(1):13–19

[7]  Gregory CJ, Ndiaye S, Patel M, Hakizamana E, Wannemuehler K, Ndinga E, Chu S, Talani P, Kretsinger K: Investigation of Elevated Case-Fatality Ratein Poliomyelitis Outbreak in Pointe Noire,Republic of Congo, 2010, Clin Infect Dis, 2012, 55(10):1299–1306

[8]  https://en.wikipedia.org/wiki/Second_Republic_of_the_Congo_Civil_War

[9]  Hamborsky J, Kroger A, Wolfe S: Epidemiology and Prevention of Vaccine-Preventable Diseases, 13. vydanie, Public Health Foundation, Washington D.C., 2015, str. 299

[10]  Morris L, Witte JJ, Gardner P, Miller G, Henderson DA: Surveillance of Poliomyelitis in the United States 1962–65, Public Health Rep, 1967, 82(5):417–428

[11]  Yekutiel P, Levinger EL, Muhsam HV, Yekutiel MP: Poliomyelitis outbreak in Israel, 1950–1, Bull World Health Organ, 1955, 12(4):651–676

[12]  da Silva MM, Syverton JT: Poliomyelitis survey in Rio de Janeiro, Public Health Rep, 1956, 71(4):395–398

[13]  Payne AMM, Freyche MJ: Poliomyelitis in 1954, Bull World Health Organ, 1956, 15(1-2):43–121

[14]  http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs114/en/

[15]  Klenner FR: The treatment of poliomyelitis and other virus diseases with vitamin C, J South Med Surg, 1949, 111:210–214

[16]  http://apps.who.int/immunization_monitoring/globalsummary/timeseries/tswucoveragepol3.html

[17]  http://apps.who.int/immunization_monitoring/globalsummary/timeseries/tsincidencepolio.html

[18]  viď napr.: http://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/d-t-coq-d-t-p-20-davok-spc-4999.html
alebo: http://www.fda.gov/downloads/BiologicsBloodVaccines/Vaccines/ApprovedProducts/UCM101580.pdf

[19]  Wendelboe AM, Van Rie A, Salmaso S, Englund JA: Duration of immunity against pertussis after natural infection or vaccination, Pediatr Infect Dis J, 2005, 24(5 Suppl):S58–S61

[20]  Gustafsson L, Hallander HO, Olin P, Reizenstein E, Storsaeter J: A controlled trial of a two-component acellular, a five-component acellular, and a whole-cell pertussis vaccine, N Engl J Med, 1996, 334(6):349–355

[21]  https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_Human_Development_Index

[22]  Mooi FR, van Loo IH, King AJ: Adaptation of Bordetella pertussis to vaccination: a cause for its reemergence?, Emerg Infect Dis, 2001, 7(3 Suppl):526–528

[23]  Long GH, Karanikas AT, Harvill ET, Read AF, Hudson PJ: Acellular pertussis vaccination facilitates Bordetella parapertussis infection in a rodent model of bordetellosis, Proc Biol Sci, 2010, 277(1690):2017–2025

[24]  Gregory DS: Pertussis: a disease affecting all ages, Am Fam Physician, 2006, 74(3):420–426

 

Zdroje/IV.2019

stav k strede 7.IV.2019 15:52

súčet darov na obživu
tvorcu a jeho rodiny
:

292,48 €

počet príspevkov: 56

životné minimum 2018
(2 dospelí + 3 deti):

611,82 €

súčet všetkých príspevkov
na náklady na prevádzku
:

20,50 €

počet príspevkov: 6

Za všetky dary
srdečná vďaka!

2%/3% dane z príjmov

Sociálne siete

 

Naše diskusné fórum
Naša stránka na VK.com
Naša skupina na VK.com
Naša stránka na Twitteri
Naša stránka na FaceBooku

Najnovšie články

Podporujeme

nezávislý internetový rozhlas Slobodný vysielač

Kontakt

Ing. Marián FILLO Jaseňová 26
01007 ŽILINA
tel./SMS/MMS: 0904 827 031

číslo účtu SK:
520700-4200920643/8360
SK1983605207004200920643
BIC/SWIFT: BREXSKBX

číslo účtu CZ:
2800070065/2010
sloboda.v.ockovani@gmail.com